životopisy, publicistika, politika,
208 s., far. fot., čeština
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
0,90 €
*priva**bio*
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1964, 1967
preklad Eugen Klinger
edícia Prameň
1. vydanie, 10.000+20.000 výtlačkov
beletria, román, dejiny,
420 + 410 s., slovenčina
tvrdá väzba,
stav: prebal ošúchaný, kniha v dobrom stave
5,90 € za oba diely spolu
*priva**bio*
I. Ja Claudius
Keď sa r. 1962 mala udeliť Nobelova cena za literatúru, rozhodovalo sa vlastne len medzi dvoma hlavnými kandidátmi: medzi Johnom Steinbeckom, ktorý potom dostal túto cenu za svoje celoživotné dielo, a Robertom Gravesom, autorom románu, ktorý sa teraz dostáva konečne do rúk slovenských čitateľov. Robert Graves nebol, prirodzene, druhým hlavným kandidátom na Nobelovu cenu iba preto, že napísal historický román Ja Claudius (a jeho druhý diel Claudius-boh, s ktorým sa slovenská kultúrna verejnosť ešte oboznámi). Aj uňho sa brala do úvahy celá jeho tvorba, jeho význačné básnické zbierky, aj rozsiahla a v najlepšom zmysle slova veľká próza, ktorá Roberta Gravesa zaradila medzi najprednejších moderných románopiscov a jeho Claudia medzi najvýznamnejšie historické romány našich čias.
Nie je v tom nijaká protirečivosť. Ja Claudius je naozaj historický román o starom Ríme za čias cisára Augusta, Tiberia a Caligulu, ale rozpráva o pomeroch, udalostiach a ľuďoch staroveku tak, že ich vidíme priamo pred sebou a okolo seba a všetko s nimi prežívame. Dívame sa s nimi na život v cisárskom paláci, so zatajeným dychom pozorujeme, čo sa deje v senáte a ako rozhodujú súdy, nad ktorými sa práve tak ako nad všetkými inými prejavmi verejného aj osobného života vznáša hrozivá tôňa svojvoľného, na boha povyšovaného diktátora, pre ktorého vôľa ľudu je iba maskovacím prostriedkom. Hoci blúdime v horúcej africkej púšti, v tmavom germánskom lese alebo v horách na Balkáne, hoci prežívame s historickými postavami veci tragické alebo radostné, hoci sme svedkami ľudskej veľkosti alebo nízkosti, veľkých lások a náruživostí a ešte väčších utrpení a žiaľov, hoci sa dávame unášať búrlivými spoločenskými udalosťami alebo najnežnejšími citmi vystupujúcich osôb, neopúšťa nás ani na chvíľu čudný pocit, že tu nejde o dávnu minulosť, ale o prítomnosť, o veci a vecičky terajšieho sveta. Nebola to iste náhoda, že tento Gravesov román vyšiel pôvodne r. 1934, teda len rok po udalostiach, ktoré boli predzvesťou súmraku nad Európou, dočasne ovládanou novodobými diktátormi.
Ondrej Jariabek patril k hercom, ktorí si všímali divadelnú činnosť v širších spoločenských a ľudských súvislostiach. Obzvlášť mal bystré oči, ak išlo o hercov, a to rovnako na skúškach, predstaveniach, ako aj v súkromí alebo pri iných príležitostiach. Tento jeho rozšírený pohľad nadobudol takú polohu, že sa stal verným dokladom nového poznania, či poznania z iného pohľadu. Je to celkom svojská dimenzia profilovania niektorých známych hercov. Cenné je, že vo svojich malých záznamoch povynášal charakteristické črty povahy jednotlivých hercov, ba niekedy načrel aj hlbšie do súkromia, ale všetko sa to deje v súvislosti s umeleckou činnosťou, ktorá sa takýmto spôsobom znovu objavuje a ozrejmuje. Herecká tvorba je zvláštna ľudská činnosť a dochádza pri nej často až k neuveriteľným skutočnostiam. Jariabek ich však čitateľovi približuje tak, aby ich osvetlil, ba až poľudštil, aby zvláštnosť vyšla ako prirodzenosť. Darí sa mu to najmä preto, že si zvolil humornú formu, pričom je pre čitateľa prijateľná aj tá osobne najnepríjemnejšia historka. ktorá by sa mohla zdať bez tohto humorného, vtipného podtextu niekedy banálna alebo urážlivá. Jariabkov pohľad na naše herectvo, na jeho predstaviteľov je akousi odvrátenou stranou skutočnej hereckej tvorby, reprezentovanej na javisku akoby oficiálne, pre diváka. Jeho herecké minipríbehy sú náročne a umelecky jemne komponované do humorného žánru, ktorému sú podriadené ostatné zložky vyjadrovania. Do jedinečného celku sa začleňujú s karikatúrnymi portrétmi Karola Zachara. Kresby tohto divadelného umelca predstavujú v našej satirickej kresbe výnimočnú a neopakovateľnú hodnotu. Ich vysoká estetická úroveň znamenite dopĺňa Jariabkove slovné portréty a vytvára vzácnu hodnotu slova a výtvarného prejavu.
Bezprsté mesto je súčasný mestský román s detektívnou zápletkou. Hlavný hrdina Edo si úzkostlivo stráži svoju osobnú slobodu a takzvaný blahobyt, pričom ignoruje nároky doby. jeho vzťahy stroskotávajú na nevyzretosti a neschopnosti splniť akýkoľvek záväzok. Celé hodiny trávi filozofovaním vo svojom obľúbenom kresle, poprípade rozhovormi s mafiánom Paulim ako štamgast v istej bratislavskej krčme. Po sérii nezmyselných vrážd sa stáva jedným z hlavných podozrivých a začína pátrať na vlastnú päsť. Do jeho navonok bezstarostného života sa začne vkrádať depresia, zmätok a stres, až sa nakoniec zapletie do osídiel konšpirácií a vlastnej paranoje.
Kniha je plná napätia, humoru a postrehov, v ktorých sa odrážajú nádeje, ale aj zlyhania a frustrácie dnešných tridsiatnikov. Román tvorí panoptikum zaujímavých postáv, šialených postavičiek a najmä ľudí, ktorí strácajú vo svete orientáciu.
11,00 € PREDANÉ
*kbsn2*bio*
Rakousko je země s neobyčejně bohatou kulturou, krásnou přírodou a příjemnými lidmi. Na první pohled je stabilní, blahobytná a v mnoha ohledech konzervativní, takže mnozí turisté jen stěží dokáží uvěřit, že velkou část dvacátého století strávila bojem o svou národní identitu. Svědkem těchto proměn byla samozřejmě také Vídeň, která je hlavním lákadlem většiny turistů, tedy zejména těch, kteří do země míří za památkami a kulturou. Průvodce Rakouskem z řady Rough Guide je nepostradatelná pomůcka při cestách po této krásné, historicky a kulturně neobyčejně bohaté zemi. Najdete v něm: - Barevné fotografie zajímavých památek. - Podrobný popis turisticky atraktivních míst, od vídeňských paláců přes četné kláštery až po jedinečné alpské scenerie. - Poučení o historii a kultuře a rady pro turisty hledající noční zábavu. - Rozsáhlé seznamy nejlepších míst k pobytu a stravování. - Spolehlivé mapy měst a turisticky významných oblastí.
Bola raz žena, vdova s tromi synmi, volali sa Čierny, Hnedý a Modrý. Čierny bol najstarší, výbušný a agresívny. Hnedý bol prostredné dieťa, tiché a nevýrazné. Modrého mala matka najradšej. A Modrý bol vrah.
V mestečku Malbry, kde takmer každý pozná každého, umierajú ľudia. Na istej internetovej stránke píše ktosi o ich úmrtiach tak, ako keby to boli vraždy - a on ich spáchal. Kto sedí na sieti ako pavúk a tká smrtiace sny? Sám seba volá Modroočko a nikdy nevytiahol päty z Malbry. Má zvláštny talent a zároveň postihnutie, stal sa mužom, no neoslobodil sa od detstva. Stráži temné tajomstvá, ale nie je s nimi sám. Je Modroočko vrahom? Alebo hračkou v rukách síl, ktoré vedia ničiť ešte krutejšie, ako si to on dokáže vymyslieť?
Kolem roku 1620,beletria,román,literatúra americká za vlády Jakuba I. Anglického (jehož dceru si vzal za manželku český Zimní král Bedřich Falcký), začíná velká anglická emigrace do Severní Ameriky. Svou zemi tehdy opouštěli náboženští sektáři zv. puritáni, pronásledovaní panovníkem pro své nábožensko-politické představy. Usadili se při západním pobřeží Atlantiku a založili kolonii zvanou Nová Anglie. Přísné náboženské zásady těchto lidí, které si přivezli ze staré vlasti, se promítly do celkového rázu života této kolonie. Zde například došlo již koncem 17. stol. k velkému procesu s čarodějnicemi a čaroději, při němž bylo umučeno na dvacet osob. A tento známý historický fakt, honba na čarodějnice, poskytl základní fabuli našeho románu.
Aby se zmocnil pozemku, obvinil novoanglický puritán soudce Pyncheon svého souseda Matouše Maula z čarodějnictví. Na místě, kde stála chatrč nevinně odsouzeného, si postavil pyšný dům se sedmi štíty a založil rod. Celé generace jeho potomků zde žily v majetku nabytém krvavou vinou, jež se vtělila do rodinné pověsti, zatížila nestejnou měrou jejich mysl a působila jako temná spodní síla na jejich životy. Vlastní příběh se odehrává v době autorově, kdy onen osudný dům s celým zařízením i jeho obyvatelé jsou už jakousi starožitnou rezervací, jež napájí svůj přítomný život retrospektivními vzpomínkami. Ani romantická fabule, ani problém viny a jejího působení na lidský rod nevzaly Hawthornově románu klidnou vůni starých časů, o niž autor neusiloval, již však jeho román naplnilo poklidné devatenácté století, v němž byl napsán.
Máločo tak hlboko poznačilo novodobé francúzske dejiny ako revolúcia v roku 1871 v ktorej sa zrodila Komúna, prvé stelesnenie veľkých nádejí francúzskeho aj svetového proletariátu. A predsa kritik musel zaznamenať, že „nemáme u nás ešte epické dielo, ktoré by čitateľom priblížilo ovzdušie zrodu Komúny a vnieslo do tohto javu, ktorý zostal legendou, prostý ľudský pohľad“. Pierre Gamarra, ako dokazuje celá jeho doterajšia románová tvorba, je spisovateľ nielen úsporný v štýle a kompozícii, ale aj poetický. Román 72 SĹNK završuje širokú historickú fresku, trilógiu, ktorej prvým dielom sú Toulonské záhady a druhým Zlato a krv. Do tohto románu ústia osudy hrdinov, akými sú ľudový revolucionár Jacques Soleil, nenávidený policajt Vernis a nezmyselná láska ženy, aristokratky Marguerity de Faublas. Dej sa snuje nielen okolo udalostí francúzsko-pruskej vojny, povstania parížskeho ľudu proti Bismarckovi a proti Thiersovej zrade, nesie ho nadšenie komunardov, utrpenie ľudu a jeho bolesť nad nesmiernou krivdou dejín, zapríčinenou zradou jeho záujmov. Zo skutočného pozadia parížskych ulíc, uličiek a barikád sa vynárajú ozajstné postavy prostých hrdinov umierajúcich pod údermi Thiersových a Bismarckových kanónov všade, kde sa bojuje.
Ingrid po návratu z povánoční dovolené v Thajsku zjistí, že alarm v jejím domě se během noci pětkrát zaktivoval. Vzhledem k tomu, že se jí z domu zdánlivě nic neztratilo, snaží se ji hlídací agentura přesvědčit, že došlo jen k chybě přístroje. Když se pak začnou její otisky prstů objevovat v souvislosti s různými případy, nezbývá jí nic jiného než utéct a skrývat se.
Vnitřní policejní inspekce zatím terorizuje všechny její kolegy, aby jí nikdo z nich nemohl pomoci, a okamžitě zaplaví média jejími fotografiemi. Kolegové přesto nevěří, že se Ingrid něčeho kriminálního dopustila -především i proto ne, že veškeré důkazy proti ní vypadají až podezřele dokonale...
Román popredného ukrajinského spisovateľa Olesa Hončara Chrám stihol neobyčajný a zložitý osud. Autor ho napísal koncom šesťdesiatych rokov, v ukrajinčine vyšiel časopisecky aj knižne, bol vysádzaný v ruštine, ale v dôsledku vtedajšej mimoliterárnej situácie nevyšiel. Dielo vzbudilo mimoriadny ohlas najmä pre čestnú otvorenosť, s akou hovorí o problémoch nedávnej minulosti. Autor spracoval pálčivú problematiku našich čias. Starodávny drevený kozácky chrám s deviatimi kupolami — umelecký skvost osemnásteho storočia — je svedkom prerodu života celých generácií ukrajinského mestečka. Chrám personifikuje majstrovské umenie ľudských rúk, Hončar o ňom píše ako o poéme veľkolepého kozáckeho staviteľstva, zdôrazňuje boj o chrám ako o kultúrne dedičstvo, na ktorom vôbec nezáleží miestnym karieristickým funkcionárom.
Hlavnými postavami diela je dynastia tavičov Bahlajovcov a rodina Izota Lobodu, z ktorej starší člen rodiny je čestný, obetavý hutník, ale jeho syn je obmedzený karierista. Celým dielom sa vinie obraz vznešeného monumentu chrámu, ktorému hrozí zánik. Za chrám bojujú len skutoční vzdelanci, napríklad profesor Javornyckyj, ktorý pritom takmer obetuje život. Hončarov román je pozoruhodným, výsostne aktuálnym dielom. Musí vyburcovať z letargie každého človeka, ktorému nie je ľahostajná kultúrna história jeho národa.
1,50 €
*priva**hob*
Keď roku 1978 vyšla Gibbonova Škótska sága v slovenčine prvý raz, vzbudila taký čitateľský záujem, že v priebehu troch týždňov zmizla z kníhkupeckých pultov, hoci šlo o dielo autora dosiaľ na Slovensku neznámeho. Nečudo, veď diela presýtené ľudovým humorom i tragikou, napísané sviežim šťavnatým jazykom a nadovšetko prekypujúce robustným rozprávačským majstrovstvom sú skvostami národných literatúr. A medzi ne jednoznačne patrí trilógia škótskeho autora Lewisa Grassica Gibbona (1901—1935), rodáka z Aberdeenshiru v severozápadnom Škótsku.
L. G. Gibbon prežil svoje detstvo pri Drumlithie v Mearnse a do tohto kraja umiestnil aj dej prvých dvoch dielov ságy. Odohráva sa v rozpätí rokov 1912 až 1918, odvtedy, ako sa sem spolu s rodičmi, nájomnými roľníkmi, prisťahovala šestnásťročná Chris Guthrieová. Chris je vidiečanka, bytostne spätá s drsnou prírodou okolitého kraja a z tejto prírody čerpá sily vždy, keď musí znášať kruté rany osudu i keď prežíva vzrušujúce chvíle hlbokého citového vzplanutia. Búrlivé roky prvej svetovej vojny poznačia životy všetkých obyvateľov samôt, roztrúsených v doline okolo kinnradijského hradu. Keď sa Chris dozvie, že jej manžel Ewan padol, netuší ešte, že zomrel pre lásku k nej...
Najťažšie chvíle ľudského utrpenia jej pomôže prežiť rýdze priateľstvo. Chris napokon nájde znovu zmysel života v novom ľúbostnom vzťahu.
Pieseň zapadajúceho slnka sa číta jedným dychom a iste bude patriť medzi nezabudnuteľné čitateľské zážitky.
II.
V druhom diele škótskej sógy sledujeme osudy Chris Colquohounovej v malom mestečku Segget, do ktorého sa presťahovala spolu s manželom a synom Ewanom. Spôsob jej života sa od základu mení — zo ženy roľníka sa stáva predstaviteľkou malomestskej smotánky, ktorej každučký krok sleduje verejnosť. A to je, pravda, príležitosť, aby autor uplatnil svoju prenikavú iróniu a šťavnatý humor. Nezabudnuteľné postavy z prvého dielu Chaeho Strachana, Dlhého Roba a iných vystriedajú noví hrdinovia, ľudia z mäsa a kostí, čo oplývajú necnosťami, ale v ktorých sa vždy v kritickej chvíli nájde šľachetné jadro.
Chrisin druhý manžel Robert je rojko, ktorý sa usiluje prispieť k pozdvihnutiu mestečka. Chýli sa k veľkej svetovej kríze, Robert nedokáže stáť bokom a rovnako nestojí bokom ani Chris. Ich vzájomný vzťah sa však pod vplyvom vonkajších udalostí čoraz väčšmi ochladzuje, Robert, bezradný pred krutou tvárou skutočnosti, sa uchyľuje k mysticizmu. Nasledujú tragické udalosti a Chris sa znovu ocitá sama.
III.
Po manželovej smrti sa Chris Colquohounová presťahuje spolu so synom Ewanom do priemyselného mesta Duncairn. Stane sa spolumajiteľkou penziónu. Ewan preruší štúdium a nastúpi ako učeň do huty Gowans a Gloag. Chris so synom si musia privykať na cudzie prostredie, Ewan sa po počiatočných konfliktoch s okolím prispôsobí. Stretnutie s učiteľkou Elien Johnsovou preňho znamená nielen zážitok z prvej lásky, ale aj otvorenie cesty k robotníckemu hnutiu. Chris celkom nepreruší spojenie so Seggetom, v ktorom predtým bývala — do penziónu sa nasťahuje policajt Si m Leslie, prezývaný Laba a neskôr aj stolár Ake Ogilvie. Keď Ewana zatknú pre účasť na štrajku, mučia ho a súdia, Ake, ktorý sa o Chris uchádza, ho pomôže dostať z väzenia.
Chris sa zaňho z vďačnosti vydá. Ich cesty sa však zakrátko rozchádzajú. Ake odchádza do Kanady, lebo pochopil, že Chris si nedokáže získať, Ewan žije vlastným životom a Chris sa rozhodne pre návrat do kraja, v ktorom sa narodila a ktorý nikdy neprestala ľúbiť — do Cairndhu.
beletria, román, literatúra americká
440 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
2,00 €
PREDANÉ *vermi**belx*
Týmto sa začína preňho čas čakania plný ponižovania v lone všemocného rodinného klanu pozostávajúceho z tyranského otca, neurotickej macochy a šiestich otravných súrodencov. V početných rodinných posedeniach Heller ad absurdum nemilosrdne kritizuje predstavu amerického tradičného harmonického rodinného zväzku. Životné skúsenosti Brucea Golda, ako aj jeho groteskno-schizofrenická známosť s Bielym domom vyznievajú čitateľovi ako triezva karikatúra amerického spôsobu života.
Heller ani v tomto diele nezostal nič dlžný svojmu menu. Románom Gold nad zlato „brnkol na city" americkej spoločnosti. Nešlo mu v ňom o všeobecnú analýzu, sústredil sa na špecifické problémy, rozohral svoju príslovečnú satiru a pomocou nej výdatne vystihol podstatu niektorých politických praktík Bieleho domu a celého amerického života.
O víťazoch a porazených, férovom, ale aj nečisto vedenom politickom zápase v posledných rokoch, ako ich videl a hodnotil politológ Michal Horský.
Politika je neustála hra o moc a možnosť slúžiť verejnému blahu. Obvykle si pamätáme jej víťazov, ale nezabúdame ani na tých, ktorí v nej prežívajú trpké Waterloo. Pokiaľ sú obete a straty zanedbateľné, pokiaľ spoločnosť napreduje, oba póly politiky patria do demokratickej politickej tradície a kultúry. Voľby, kampane a vzájomné súperenie politických strán tvoria živý organizmus politiky. Ak sú však zbavené ideálov a hodnôt, zostávajú iba prázdnou hrou či ohlodanou kostrou.
Michal Horský (1943), pamiatkar, publicista, politológ. V šesťdesiatych rokoch poslucháč a absolvent filozofie a histórie na Univerzite Komenského, aktivista vysokoškolského hnutia a výkonný redaktor časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov 68. V období normalizácie pamiatkar. V rokoch 1990 - 92 člen Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 spoluzakladal Trnavskú univerzitu a jej katedru politológie. Po roku 2000 aktívny publicista, komentátor a politický analytik.
0,70 €
*regihu4**poe*
» Věděl, že teď ovládá techniky, jak oloupit člověka o jeho vůni, a neměl zapotřebí, aby si to opětovně dokazoval. Pach člověka sám o sobě mu byl také lhostejný. Dovedl lidský pach dostatečně napodobit náhražkami. To, po čem toužil, byl pach určitých lidí: totiž oněch krajně vzácných lidí, kteří inspirují lásku. Ti byli jeho obětmi. “
Patrick Süskind (narozen 1949 v Ambachu u Starnberského jezera), jeden z nejúspěšnějších současných německých spisovatelů, na sebe upozornil v roce 1984 krátkou prózou Kontrabas, jejíž divadelní adaptace patřila po řadu let k nejhranějším dílům v německy mluvících zemích.
Světový ohlas získal Süskind hororovým románem Parfém: Příběh vraha, jehož hlavním hrdinou je fanatický mladík Grenouille, kterého posedlost vytvořením dokonalého parfému dovede až k vraždám.
V roce 2006 byl podle Süskindovy předlohy natočen stejnojmenný film pod vedením režiséra Torna Tykwera s Alanem Rickmanem a Dustinem Hoffmanem. V současné době se promítá i v našich kinech.
beletria, román, literatúra ruská,
216 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrýPREDANÉ *petca*b-rus*
PREDANÉ *vermi**belx*
Lev Nikolajevič Tolstoj (1828-1910), najvýznamnejšia umelecká osobnosť v Rusku 19. storočia, sa dodnes pokladá za najväčšieho znalca ľudskej duše. Dokazuje to jeho nestarnúca epopeja Vojna a mier, romány s ľúbostnou tematikou (Anna Kareninová, Vzkriesenie) aj jeho drobnejšie komorné diela, z ktorých najznámejšie sú dodnes Kreutzerova sonáta a Rodinné šťastie. Kreutzerova sonáta hneď po vyjdení (1891) vyvolala senzáciu, ale aj rozhorčenie čitateľov i oficiálnych kruhov. No odvtedy sa znova a znova vydáva na celom svete.
Námetom Kreutzerovej sonáty i Rodinného šťastia je láska. Tolstoj v nich vyjadril svoj postoj k láske a k manželstvu s hlbokou vrúcnosťou básnika i neľútostného sudcu. Sú to dva odlišné pohľady akoby dvoch rozličných osobností. Kreutzerovu sonátu písal skúsený starec, ktorého život poučil, že za rozkoš milovať sa draho platí, že do krásneho hávu vznešeného citu sa často halia nízke pudy. Rodinné šťastie píše človek, ktorý ešte verí v existenciu povznášajúcej lásky medzi mužom a ženou. No aj tu dochádza k strate ilúzií.
Obidve novely poskytujú popri pútavej fabule aj poučenie o psychologických a morálnych aspektoch manželského života, videného triezvo, bez ilúzií. Aj dnešného čitateľa určite zaujmú, možno v mnohom nebude s autorom súhlasiť, ale rozhodne ho nenechávajú ľahostajným.
Literárna história označuje Waltera Scotta (1771-1832) za tvorcu moderného historického románu, lebo prvý vedel spojiť historickú tradíciu a množstvo kultúrnohistorických faktov s lyrikou náladových scenérií a epickým napätím. Svoju tvorivú fantáziu uplatnil na postavách zo všetkých spoločenských vrstiev. Jeho najúspešnejšími dielami sú bezpochyby tie, čo nadväzujú na škótsku národnú minulosť a na zrážku historických záujmov, tradícií a predsudkov so skutočným životom. Scottove romány opisujú práve túto tragickú a zároveň aj veľmi modernú tému. Typickým Scottovým románom z tejto oblasti je jeho Nevesta z Lammermooru (1819), ktorá mala veľký úspech nielen u čitateľstva, ale prešla aj do vedomia hudbymilovného obecenstva, keď jej dej zhudobnil Gaetano Donizetti (premiéra opery Lucia di Lammermoor v Neapole r. 1835). Román dodnes vychádza v cudzích rečiach vo veľkých nákladoch. Tragické následky prežitkov feudalizmu v živote ľúbostnej dvojice z dvoch rozvadených rodov sú nielen ústrednou témou tohto románu, ale zároveň aj výstižnou ilustráciou doby, jej atmosféry, spoločenských protikladov a konfliktov. Pritom je zjavné, že autorove umelecké sympatie jednoznačne patria silám, ktoré oživujú pestrú, bohatiersku národnú minulosť. Walter Scott je dodnes obľúbeným spisovateľom najširších vrstiev. Eleanor Marxová spomína, že Marx obdivoval Scotta a poznal ho takmer tak dobre ako Balzaca a Fieldinga.
tvrdá väzba s prebalom, veľmi veľký formát
stav: veľmi dobrý
NEPREDAJNÉ
*home**h-3/4-6zala*
Artur Lundkvist (narodil sa 3. 3. 1906) je svojrázna a výrazná postava švédskej literatúry. Je nielen autorom početných básnických zbierok, priekopníckych obsahom i formou, ale aj viacerých románov, cestopisov a esejí.
Tvorba tohto spisovateľa nie je síce na Slovensku celkom neznáma — roku 1963 vyšiel jeho úspešný, do mnohých jazykov preložený cestopis Vulkanický kontinent — no predsa je najvyšší čas, aby sme sa s jeho dielom zoznámili širšie. Do zväzku, ktorý predkladáme čitateľovi, sme zaradili dva historické romány z najnovšieho obdobia autorovej tvorby — Džingischánovo mocnárstvo a Zbojníkov osud.
V centre prvého románu stojí Džingischán, obávaný mongolský dobyvateľ z druhej polovice dvanásteho a prvej polovice trinásteho storočia, človek veľkých protikladov, geniálny vojvodca i primitívny divoch zároveň, v štátnických veciach hlboko intuitívny, pritom negramotný, muž energický, činorodý, ale i krutý a bezohľadný.
V Zbojníkovom osude Lundkvist načiera do dejín vlastného národa, oživuje veľmi zaujímavé obdobie mocenských bojov medzi Švédskom a Dánskom v sedemnástom storočí, keď vzbĺklo veľké ľudové povstanie.
Artur Lundkvist každou svojou knihou dokazuje, že je majstrom umeleckého slova. Zostáva aj v próze básnikom a všetko, čo napísal, je poznačené príklonom k lyrike. Jeho básnické videnie sveta ozvláštňuje i Džingischánov život, obdobie, keď žil, k nám dolieha ako starobylá pieseň. A Zbojníkov osud, ktorý sám autor nazval v podtitule prozaickou baladou, je po stránke kompozičnej i štýlovej príkladom, ako možno oživiť isté historické formy bez toho, aby sa zotrel súčasný charakter literárneho diela. Obe knihy zostávajú napriek baladickosti a historickej štylizácii výpoveďou angažovaného človeka dvadsiateho storočia.
Artur Lundkvist je nielen veľkým umelcom, ale aj popredným bojovníkom za mier. Roku 1958 bol poctený Leninovou cenou. Veríme, že oba romány, ktoré sme od Artura Lundkvista zaradili do Knižnice laureátov Leninovej ceny, svojou dramatičnosťou strhujúcimi opismi prírody, jadrnou rečou a poznávacou hodnotou bude pre našich čitateľov ozajstným umeleckým zážitkom.
Mario Puzo, americký spisovateľ talianskeho pôvodu, je už slovenským čitateľom dobre známy z prekladov románov Krstný otec, Temná aréna a predchádzajúcich dvoch vydaní Šťastnej pútničky.
Narodil sa roku 1922 v New Yorku, bojoval v radoch americkej armády v druhej svetovej vojne a študoval na The New School of Social Research. Osemnásť rokov pracoval v štátnej správe, zväčša v zahraničí. V súčasnosti píše a pôsobí ako literárny kritik.
Jeho prvým románom je Temná aréna, ktorý kritika pokladá za najlepší americký román o povojnovom okupovanom Nemecku. Jeho druhá knižka Šťastná pútnička, ktorú americká kritika nazvala „malým klasickým románom“, bola úspešne sfilmovaná so Sophiou Lorenovou v hlavnej úlohe a jej prvé dve slovenské vydania mali veľký úspech.
Mario Puzo je skvelý rozprávač. Lucia Santa, hrdinka nášho románu, prežíva svoj pohnutý osud v newyorskej West Side, dobre známej štvrti chudobných prisťahovalcov, v ktorej bujnie podhubie mafie. Autor však tentoraz nesiaha po senzačnej téme - sústreďuje sa na príbeh ženy - matky, prekypujúcej nevyčerpateľnou silou a vzdorujúcej neľútostnému osudu.
Joseph Heller, autor slávnej Hlavy XXII, o Šťastnej pútničke povedal: „Začal som ju čítať a nepustil som ju z rúk, kým som ju nedočítal. V tejto knihe niet postavy, pri ktorej by som nemal pocit, že som sa s ňou už kdesi stretol. “
Román sicílskeho novinára, dramatika, maliara a prozaika Giuseppeho Favu Ctihodní ľudia — napísaný neobyčajne pútavo, jednoduchým, ale farbistým štýlom — je strhujúcim, čitateľsky atraktívnym príbehom tridsaťdvaročnej učiteľky Eleny Vizziniovej.
Mladá a príťažlivá učiteľka sa po príchode na svoje nové pôsobisko v malom západosicílskom meste Montenero Valdemone nevdojak ocitá vo víre nečakaných, pre ňu aj pre políciu nepochopiteľných dramatických udalostí. Reťaz neobjasnených vrážd mužov, čo Elenu verejne urazili, spôsobí, že sa prostá učiteľka javí v očiach ľudí ako jedna z najvýznamnejších osôb kraja. V skutočnosti sa však Elena stáva len nástrojom slúžiacim na presadenie záujmov svojho zdanlivého ochrancu a obdivovateľa, šéfa mafie, ktorý ako tajomná moc v pozadí riadi neviditeľnými nitkami osud celého mestečka.
Príbeh Eleny Vizziniovej zaujme nielen detektívnou zápletkou a náruživým ľúbostným vzťahom učiteľky ku kolegovi, ale aj autorovým hlbokým a zasväteným pohľadom na tvrdú sicílsku realitu a pokusom o zachytenie a osvetlenie mravov tej časti Talianska, kde ešte vždy panuje nepredstaviteľná bieda, zaostalosť a nepísané zákony mafie. Fava stretnutie vzdelanej a emancipovanej ženy s problémami juhu pretavil na živý a pravdivý obraz sicílskeho života.
Kniha Giuseppeho Favu mala u čitateľov značný úspech a stala sa podkladom nemenej úspešného, aj u nás premietaného rovnomenného filmu, ktorý nakrútil známy taliansky režisér Luigi Zampa s Francom Nerom a Jennifer O'Neillovou v hlavných úlohách.
Román Synovia a milenci (Sons and Lovers, 1913) patrí medzi prvé autorove diela. Dej románu sa odohráva začiatkom tohto storočia v severoanglickom baníckom mestečku, kde pani Morelová po trpkom sklamaní v manželovi všetku svoju energiu a lásku prenáša na deti, najmä na syna Paula a doňho vkladá všetky nádeje. Paul je nadaný, chce sa stať maliarom. Syn sa jej odpláca rovnakou nežnou náklonnosťou, až dojímavou synovskou láskou. No ako dospieva, do jeho života vstupujú ženy — preduchovnená, cudná, až prísna Miriam, neskôr zmyselná, vášnivá a náročná Clara. Obe oňho bojujú, obe ho na čas k sebe pripútajú, no ani jednej sa to nepodarí natrvalo. Paul sa bráni, bol by rád, keby mu pomohli vymaniť sa spod mocného vplyvu matky, nechce sa však dostať do nových pút. Miriam i Clara ho chcú celého, usilujú sa ho odpútať od iných životných záujmov. Je to, môže to byť pravá láska? — spytuje sa Paul.
Ani matkina láska nie je celkom nesebecká, no žiada od neho vynikajúce činy, povzbudzuje ho do činorodej práce. Chce, aby v živote vynikol a vynahradil jej tak všetky životné sklamania, nesplnené sny. Po matkinej smrti, po odchode najoddanejšej a najvernejšej bytosti, akú na svete mal, stráca Miriam aj Claru a ostáva sám. Smutne ide v ústrety ďalšiemu osudu v nádeji, že nájde ženu, čo by mu vedela byť aj milenkou, aj priateľkou a ktorej by aj on mohol byť všetkým.
KRESBY A MAĽBA
Galéria hlavného mesta SSR, Bratislava, 1989
umenie, výtvarné umenie, podpis autora, katalógy
nestr., čb a far. fot., slovenčina, angličtina
mäkká väzba s prebalom, veľmi veľký formát
stav: dobrý
NEPREDAJNÉ
*botka**h-tv-4/3*
1,20 €
*hroda2**belx*
Ján Jonáš iste nie je čitateľovi neznámy. S jeho menom sa často stretneme na stránkach denníka Práca. Jonáš je pohotový a vnímavý reportér. Jeho nenáročnú prvotinu „Zrnká vo vetre”, ktorú predkladáme čitateľom, si iste každý rád prečíta. Autor citlivo odpozoroval z každodenného života malé, na prvý pohľad bezvýznamné príhody, ktoré stvárnil do krátkych čŕt. Jednotlivé príhody sa odohrávajú v rôznom prostredí. Ale Jonášovi sa podarilo zachytiť atmosféru a charakteristické znaky každého. Súčasnú dedinu a rast nového človeka, ktorý sa zbavuje všetkého starého, prežitého, ukazuje na príbehu prostej dedinskej ženy v „Paripe". Hlavnou myšlienkou v „Sebcovi” je nový, socialistický vzťah medzi robotníkmi na stavbe. Ešte nedávno, v kapitalistickej minulosti, Cigánmi opovrhovali a prinútili ich bývať v oddelených kolóniách. Dnes sa zaraďujú do našej spoločnosti, zapájajú do budovania komunizmu („Čivova maringotka)”, Majolika a hlina” — ktorá opisuje rozdielny vývoj charakterov dvoch dievčat, priateliek z detstva, iste zaujme čitateľa. Obsahom čŕt „O mŕtvych alebo dobre, alebo... ", a „Kapitán je hlboko ľudský vzťah a pozornosť k ľuďom okolo nás.
Autor neanalyzuje. Necháva čitateľa zamyslieť sa nad jednotlivými postavami, ako ich stretávame každý deň, ako „klíčia, rozvíjajú sa a rastú, ” ako naraz len pobadáme, že sú tu, a pýtame sa: „Kde sa vzali? ”
2,00
*hroda2**belx-sklad*
Príbeh veľkej, tragickej lásky. Prežíva a zaznamenáva ho formou románu, svojej literárnej prvotiny, dvadsaťjedenročný študent Oliver Mansfeld. Syn milionára veľkošpekulanta Oliver chce povedať celému svetu pravdu: o svojej nenávisti k otcovi a o svojej láske k Verene Lordovej, pre ktorú je spočiatku „láska len slovo“.
O jedenásť rokov staršia Verena, krásna žena chladno uvažujúceho bankára, prežíva s Oliverom svoju najväčšiu lásku. Skrývanú pred svetom, tajnú, prekonávajúcu prekážky a napokon kapitulujúcu pred mocou zla, ktoré je silnejšie ako túžby bezbranného človeka.
Johannes Mario Simmel sa narodil roku 1924 vo Viedni. Roku 1948 upútal pozornosť svojím prvým románom Čudujem sa, že som taký veselý, po ktorom napísal väčší počet úspešných kníh. Tento erudovaný, moderný autor, brilantný rozprávač a neúprosný kritik doby vie zaujať každého čitateľa.
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
*hroda2*unk*/*belx-usa*
Päť atraktívnych ľúbostných príbehov sa v tomto historickom románe západonemeckého autora C. C. Bergiusa odohráva v rozličných dejinných epochách: v starom Egypte, v Nerónovom Ríme, za španielskej inkvizície, za francúzskej revolúcie a v súčasnosti. Dramatickým spojivom príbehov je staroegyptský medailón - modrý skarabeus, tajomné znamenie, ktoré v priebehu stáročí navzájom osudne spája päť ľúbostných dvojíc. Autor v každom príbehu oživil históriu, spoločenské aj politické súvislosti príslušnej epochy.
C. C. Bergius je vzdelaný, rozhľadený autor, ktorý dobre narába perom aj štetcom a rafinovane mieša farby najmä pri stvárňovaní dobového koloritu. V jeho historickom románe sa jedinečne premietajú obrazy dejinného pohybu búrlivých epoch. Jeho príbehy sú plnokrvné, plastické, dramatické, akoby vystrihnuté zo starých pláten, pričom vo svojom historickom rámci pôsobia na čitateľa ako vzácne dobové fresky v prelomových obdobiach ľudských dejín.
Toto dielko sa zrodilo z pera nespisovateľa, ktorý sa profesionálne upísal výstavbe vodných diel. Po pol storočí takej práce ho prepadla nostalgia za detstvom a mladosťou, ktoré prežil jednak na dedine prezývanej Bosorákmi, jednak v Trenčianskej Teplej ako železničnom uzle, a jednak v blízkom okresnom meste Trenčíne, sídle gymnázia. V reminiscenciách, epizódach, postrehoch a úvahách živo, so zmyslom pre skratku a náznak kreslí skromný, ale farbistý život na slovenskom vidieku medzi dvoma vojnami. Tento obraz zážitkov príslušníka generácie vlakárov, ktorá sa k vzdelaniu doslova precestovala, prekračuje regionálnosť scény a témy a ponúka otcom i deťom úsmevný konfrontačný pohľad na minulosť, ktorá čoraz viac odchádza do nenávratna. Tým v nás napĺňa konkrétnym obsahom pojem užšieho i širšieho domova.
