HANZELKA, JIŘÍ
ZIKMUND, MIROSLAV
CEZ KORDILLERY
(Přes Kordillery)
Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1960
preklad Viera Millerová
obálka a ilustrácie František Přikryl
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
geografia, cestopis
344 s., čb a far. fot., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, prebal ošúchaný, opravovaný
PREDANÉ*pralm*geo*
Našim čitateľom dostáva sa do rúk ďalšia kniha svetoznámych cestovateľov Zikmunda a Hanzelku, ktorá neobyčajne pútavým, miestami až strhujúcim spôsobom rozpráva o podmienkach života ľudí nebotyčných hôr Južnej Ameriky — Kordiller.
Cestopisné knihy Zikmunda a Hanzelku majú veľký poznávací význam. Naši cestovatelia na rozdiel od mnohých buržoáznych cestovateľov netúžia po senzácii, nenapínajú čitateľom nervy, ale verne a pravdivo rozprávajú o pomeroch, s ktorými sa na svojej ceste Južnou Amerikou stretávajú.
Pomery, v akých žijú obyčajní ľudia v Kordillerách, najmä v štátoch Bolívia a Peru, ktorým autori udeľujú najviac miesta, sú však samy o sebe dramatické a vzrušujúce a pre nášho čitateľa častokrát až nepochopiteľné. Preto pri čítaní knihy nás neraz udivujú veľké prírodné bohatstvá na jednej strane a zasa na strane druhej nepredstaviteľná bieda domorodcov, ktorí pracujú s najväčším vypätím síl na svojich novodobých otrokárov. Veľká väčšina domorodého obyvateľstva v horách doslova živorí, zatiaľ čo plody ich práce sťahujú sa za hranice, do tých istých rúk, ktoré zvierajú stredoamerické banány, malajský cín, egyptskú bavlnu, kaučuk z Indonézie, petrolej zo stredného Východu alebo uránovú rudu v Belgickom Kongu. Domorodcom zostáva bieda a hlad. Preto nie div, že napríklad v Peru je 90% obyvateľov vo veku 17 až 20 rokov nakazených tuberkulózou a priemerný vek dosahuje 32 rokov.
No ani to čitateľa neudivuje. Hneď na nasledujúcich stránkach môže sa dočítať o neuveriteľne ťažkých podmienkach práce robotníkov na guánových ostrovoch, ktorí v pokluse za tri a polhodinový pracovný čas, viacej sa totiž nedá robiť pre horúčavu, musia odniesť sto dvadsať vriec. A mzda?! Sedem solov a desať centávov denne. Za mesiac to činí dvesto solov a za polrok, po odpočítaní stravného, asi toľko, že si nemôže kúpiť ani jeden konfekčný oblek. Preto neudivuje ani nízky priemerný vek ani vysoké percento tuberkulóznych.
Naši cestovatelia popri týchto protikladoch všímajú si aj iné stránky života ľudí. Dopodrobna opisujú krásy prírody, kultúrno-umelecké pamiatky, zabiehajú do histórie; rozprávajú o barbarskom zotročení týchto krajín európskymi dobyvateľmi, ktorí pod rúškom písma svätého, kríža a humanity vydrancovali neuveriteľné poklady, zničili hodnotné pamiatky a samotných domorodcov uvrhli do otroctva; opisujú býčie a kohútie zápasy, oboznamujú čitateľa s rafinovanou voľbou kráľovnej krásy všetkých troch Amerík, pri ktorej asistoval, ako je už zvykom v tzv. slobodnom svete, peniaz. Autori knihy kriticky sa vyslovujú o mnohých turistoch, ktorí biedu a hlad, zaostalosť a primitivizmus vyhlasujú za úžasné, za krásne, za idylické. Pritom ani jeden z týchto lietajúcich turistov neprišiel na myšlienku, s akými pocitmi by sa asi sám sťahoval do mizerných chatrčí domorodcov. Nenapadlo ich, že v týchto chatrčiach spia za mrazivých nocí na kope huní polonahé deti, že v týchto oblastiach horskí Indiáni zápasia o pár zemiakov s kamenistou roličkou ako dlaň. Áno, chatrče z prútia a blata! To je idyla, to je krása, to je senzácia, ktorú v Chicagu nemajú...
Ale aj tomu bude raz koniec! Aj domorodci začínajú sa prebúdzať. Mladý Indián v námorníckom tričku túži po vzdelaní, lebo chce písať, dobre písať o láske... o svojej vlasti.
A tieto pozoruhodnosti, zaujímavosti, poučné i dramatické udalosti, ktorými tak prekypuje Južná Amerika, v hojnej miere našli svoje zvýraznenie aj v knihe našich cestovateľov.
Preto pevne veríme, že aj táto kniha sa stretne s veľkým záujmom a pozornosťou čitateľov.
