MILENEC
(L´amant)
Petit Press, Bratislava, 2005
edícia Svetová knižnica SME (20)
preklad Michaela Jurovská
ISBN 80-85585-29-4
beletria, román, literatúra francúzska
140 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepka na prebale
PREDANÉ
*trsos**belx*
Jej pôsobenie vo francúzskej literatúre, ale aj v divadle a vo filme charakterizuje chuť experimentovať i provokovať, schopnosť ustavične sa obnovovať, a byť pritom sama sebou. Marguerite Durasová, vlastným menom Marguerite Donnadieuová, sa narodila v roku 1914 v Gia Dinhi v Indočíne (dnešnom južnom Vietname), zomrela v roku 1996 v Paríži. Detstvo i raná mladosť v bývalej francúzskej kolónii sa stali jej hlavným inšpiračným zdrojom. Po maturite odišla do Francúzska, kde študovala matematiku, právo a politológiu. V roku 1943 debutovala románom Nehanební, po ktorom nasledovalo vyše päťdesiat prozaických a dramatických diel a niekoľko filmových scenárov (najmä scenár ku kultovému filmu Alaina Resnaisa Hirošima, moja láska), ako aj dvadsať autorských filmov (z nich svetovú slávu priniesol Durasovej celovečerný film India Song). Tematickým ťažiskom spisovateľkinej tvorby je láska chápaná ako podvratná, živelná sila, ktorá sa nedá sputnať nijakými zákazmi ani zákonmi - láska spojená s bolesťou, so šialenstvom a smrťou, s biedou i prostitúciou, láska zakázaná, keď vedomie dočasnosti umožňuje pretrvávanie citu, večnosť vášne. Autorkin hlas sa stáva hlasom ľudskej túžby, ktorý vyjadruje závratný pocit plnosti a prázdnoty života a naznačuje, že najkrajšie je, čo je nemožné, najtrvácnejšie, čo netrvá, najprítomnejšie neprítomné... V slovenčine vyšli Durasovej prózy Hrádza proti Tichému oceánu, Námorník z Gibraltáru, Zničiť, povedala a najnovšie výber z Durasovej dramatickej tvorby Hry, obsahujúci texty Celé dni na stromoch, Kino Eden, La Musica dva, Anglická milenka, India Song, Savannah Bay a Choroba zvaná smrť. Niektoré Durasovej romány sfilmovali iní režiséri, menovite Peter Brook Moderato Cantabile, Jules Dassin V lete o pol jedenástej večer a Jacques Annaud Milenca.
„V Hrádzi proti Tichému oceánu som matke vzdala hold, ktorý však ona v knihe nevidela, nevyčítala ho z nej. Podľa nej som ju tam obvinila, že neuspela, verejne som ju odsúdila. Bolí ma a vždy ma bude bolieť, že to nepochopila. V Milencovi je to inak. Predtým som musela klamať. Mala som milenca Číňana. A za matkinho života som to nijako nemohla povedať - ani v knihe. Číňan, milenec jej dieťaťa, hoci aj nesmieme bohatý, znamenal ešte vážnejší krach ako zničenie hrádzí, pretože sa to dotýkalo čohosi, čo v kolónii mama prežívala ako Boží dar - jej bielej rasy... “ (Marguerite Durasová v Le Nouvel Observateur, 1984)
