DUCH LLANA ESTACADA
(Der Geist des Llano Estacado)
Mladé letá, Bratislava, 1970
preklad Teofil Ušák
ilustrácie František Šesták
2.vydanie, 30.000 výtlačkov
66-026-70
beletria, román, literatúra nemecká, dobrodružné, western
184 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
1,50 € stav: dobrý, prebal poškodený *hulom*b-ger*PREDANÉ stav: dobrý sampa*belx-ger-dobr-west*
Tým čitateľom, ktorí majú radi dobrodružné romány Karla Maya, pripravili sme ďalší príbeh — Duch Llana Estacada. Vystupujú v ňom známi hrdinovia: náčelník Apačov Winnetou, Old Shatterhand, bratia Ňuchálkovci, Juggle Fred, mladý Indián Šiba Big — Železné Srdce, jeho otec, náčelník Komančov, Ohnivá Hviezda, černoch Bob, a hlavne Bloody Fox.
Na okraji púšte Llano Estacado stojí osamelý domec, v ktorom býva Bloody Fox s čiernou gazdinou Sannou. Hoci je mladý, nechýba mu odvaha a vytrvalosť pri hľadaní vraha svojich rodičov. Chce pomstiť nielen svoju rodinu, ale i mnohých tých neznámych vysťahovalcov, ktorí na ceste za diamantmi zblúdili zo správnej cesty. Kto mal na tom podiel? Banda zlosynov šarapatila na púšti. Vyťahovala koly, označujúce cestu púšťou, a prekladala ich iným smerom. Nejedna výprava uverila týmto zločincom — supom púšte — a doplatila na to životmi i majetkom.
Zlosynovia vyčíňali na púšti beztrestne.
A predsa sa našiel ktosi, čo sa odvážil zodvihnúť zbraň na túto zločineckú bandu. Bol to tajomný jazdec — duch púšte, ktorý sa zjavoval na koni. Na hlave mu povievali dlhé vlasy, sčesané podľa indiánskeho spôsobu. Hriva a chvost koňa sa vlnili ako v prudkom víchre. Príšerný tátoš cválal plnou parou, akoby ho hnali pekelné mocnosti. Výstrely tajomného ducha púšte zmenšovali rady zlosynov. Výstrely rovno do čela. Podarí sa duchovi púšte zbaviť vysťahovalcov hrôzy zo supov púšte a vykynožiť ich všetkých?
O tom sa dočítate v tomto románe.
Dramatický příběh výpravy, jež se na počátku šedesátých let 19. století pokusila přejít australský kontinent z Melbournu ke Carpentarskému zálivu. Mooreheadova objevná práce je první souhrnnou a podrobnou zprávou o průběhu expedice, o jejích členech a jejich osudech.
Kniha Spomienky na budúcnosť, ktorou sa švajčiarsky autor Erich von Däniken zaradil k priekopníkom preastronautickej literatúry, vzbudila v čase svojho prvého vydania neslýchaný rozruch. K obrovskému úspechu jej bezpochyby pomohol i slávny rovnomenný film.
Autor sa pokúsil zozbierať v nej všetky dostupné indície, ktoré nasvedčujú, že do vývoja na našej Zemi zasiahla v minulosti iná civilizácia. Podľa Dänikena je na našej planéte plno stôp — jaskynných kresieb, gigantických stavieb, starých svätýň, nevysvetliteľných prírodných záhad, ktoré nemohli vzniknúť bez pomoci mimozemšťanov. Archeológia ani moderné vedy neposkytli zatiaľ pre tieto záhady nijaké vysvetlenie. Däniken svoje nálezy podrobne opisuje a špekuluje o nich; podľa neho treba skúmať pyramídy a ostatné megalitické monumenty, aby sme sa dopátrali tajomstva nášho vzniku. Opisuje i viacero tajuplných stretnutí vojenských pilotov s neznámymi lietajúcimi objektmi.
Kniha je napísaná ľahko a prístupne, zhŕňa rukolapné fakty a podnecuje čitateľa k zamysleniu nad minulosťou, ktorá je kľúčom k budúcnosti ľudstva.
Kniha seznamuje čtenáře se základy abstraktní a aplikované teorie grup symetrie krystalů a interpretace vibračních spekter krystalů. Netradičním způsobem podává na základě grup symetrie přehled struktury krystalů (grupová krystalografie). V návaznosti na krystalovou symetrii pojednává o vibrační spektroskopii krystalických látek.
Kniha podává interpretaci vibračních spekter na základě site-grupové a faktor-grupové analýzy a uvádí možnosti studia těchto efektů na vhodně volených systémech, jako např. studium site-symetrie v hostitelském krystalu a ve směsných krystalech, studium efektivní site-symetrie, studium polymorfních přeměn a jiných vlivů krystalové symetrie na vibrační spektra.
Knihu lze použít jako doporučenou literaturu při studiu anorganické chemie, metodiky chemického výzkumu, teorie pevných látek, krystalografie a krystalochemie.
literatúra slovenská, beletria, román
416 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: dobrý, bez prebalu
PREDANÉ
*takro*bels*
literatúra slovenská, poézia,
192 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: dobrý, prebal ošúchanýPREDANÉ
*takro*bels-poe*
Štúrovci ako jedna z generácií, politicky a kultúrne najsilnejších intenzitou svojej tvorby vytvorili pozitívne podmienky v ťažkých časoch Bachovho absolutizmu a maďarizačného útlaku pre rozvoj nielen literatúry, ale spoločenského života vôbec. Národné tóny v poézii svojou čistotou a pravdivosťou vnikli do povedomia a obracajú sa na nás stále svojou aktuálnou stránkou.
V našom výbere z tvorby Jána Bottu vychádza Smrť Jánošíkova a Spevy z roku 1880, na začiatok ktorých, na základe vydania Jozefa Škultétyho, zaraďujeme jednu z najtypickejších básní rannej poézie básnika - K mladosti.
Ján Marták o Smrti Jánošíkovej píše: Botto v podstate trikrát vynáša Jánošíka. Najprv ho preberá prostredníctvom neznámeho ľudového básnika, prvého štylizátora ľudového odkazu, a dáva ho prostého a krásneho svojim vrstovníkom, naplnený nádejou na nový vek, spája ho s nimi i budí v nich pocit, odvahy a túžby prerúbať sa k nemu valaškami a uznať ho za vodcu: dať sa viesť myšlienkou, ktorú Jánošík stelesňuje, myšlienkou boja za slobodu. Druhý raz stotožňuje ho so svojim pokolením v časoch sklamaných nádejí, keď namiesto víťazstva prišlo trpké poznanie osamelosti a zrady a nastalo ťažké vytriezvenie. A napokon tretí raz vystrája ho do sveta ako hrdinu národného, ako večnú silu vyrastenú z ľudu, osvojuje si ho a stotožňuje sa s ním.
Tatran, Bratislava, 1977
edícia Osudy slávnych (3)
preklad Marta Lesná
prebal Pavel Blažo
1. vydanie, 12.000 výtlačkov
61-788-77
beletria, román, literatúra ukrajinská,životopisy
256 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý PREDANÉ
*takro*bio*
Životopisný román o posledných rokoch Balzacovej životnej púti vychádza v slovenčine po prvý raz po tom, čo ho dobre poznajú autorovi krajania (vyšiel na Ukrajine jedenásť ráz), čitatelia vo Francúzsku, v Taliansku, obdivovatelia jeho talentu, čítajúci po nemecky a anglicky.
Omyl Honoré de Balzaca zachycuje jeho ľúbostný román s grófkou Evelínou Hanskou, statkárkou z ukrajinskej Verchivne, s Cudzinkou, s jeho Severkou. Balzacovi životopisci sa rozmanitým spôsobom usilovali dať do súvislostí jeho dielo s jeho životom. Stefan Zweig sa úzko pridržiava faktografického materiálu, André Maurois z filozofického nadhľadu líči život tohto obra francúzskej literatúry, Prometea celého ľudstva, Natan Samojlovič Rybak si vytýčil inakší cieľ, ako rozmanitými formami vykladať historické fakty, nie je to suchý a presný životopis, ani dobrodružný román. Rybakovi ide o viac. Predstaviť, ako rozličné národy, každý svojským spôsobom, v rozličných etapách dejín prežívajú tú istú tragédiu. Preto nevenuje pozornosť iba vývoju ľúbostného románu medzi Balzacom a jeho jedinou zákonitou ženou, Evelínou Hanskou — Balzacovou, ale zhŕňa celý jeho život a tvorbu, nevydeľuje veľkého spisovateľa z jeho okolia, z revolučného Paríža a poddanskej Ukrajiny. Možno sa Rybakovi ako prvému životopiscovi podarilo vytvoriť v umeleckej literatúre obraz Balzaca — umelca a človeka v celej jeho dialektickej protirečivosti. Natan Rybak sa zaoberá iba poslednými troma rokmi Balzacovho života. Práve v tých rokoch sa najmarkantnejšie prejavili protiklady v Balzacovej povahe, iba vtedy, na sklonku svojho života, mohol Balzac pochopiť svoj „omyl“, ktorý sa v románe usiloval psychologicky vykresliť Natan Rybak.
FRANTIŠEK ŠVANTNER - Malka
M. TH. MITROVSKÝ Pani Helene
JANKO JESENSKÝ Slovo lásky
IVAN HORVÁTH Laco a Bratislava (Najjednoduchší príbeh)
JOZEF CÍGER HRONSKÝ Marta
MARGITA FIGULI Márnivý dúšok
RUDOLF JAŠÍK Čas medených tvárí
PETER JILEMNICKÝ Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatiť cestu k láske
próza krátka,
56 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
0,90 €
*takro*litt*
Keď r. 1876 vyšiel román Jeho excelencia Eugen Rougon, oficiálna kritika ho neprijala práve najpriaznivejšie. No jej názor sa nezhodoval s čitateľským ohlasom. Nečudo, táto vzrušujúca dráma vášne a rozumu, večný súboj muža a ženy nemôže nikoho zanechať ľahostajným. Patrí do rozsiahleho románového cyklu Rougon-Macquartovci, ktorým chcel autor, hlavný predstaviteľ naturalistickej školy Emile Zola, obsiahnuť všetky škály života a premien spoločnosti v období, ktoré tak osudovo poznamenalo celé Francúzsko v období II. cisárstva. Román Jeho excelencia Eugen Rougon je príbehom silného muža a jeho lásky ku krásnej Clorinde. Rougon víťazí nad všetkým a všetkými, zo dňa na deň sa stáva z bezvýznamného človeka cisárovým dôverníkom, aby ho napokon porazila a ponížila slabá žena.
Okrem napínavej zápletky nás na tamto diele zaujme prenikavá sonda do vtedajšieho politického života, podrobnosti zo života cisárskej rodiny a presný prierez sociálnym zložením francúzskej spoločnosti.
V Eugenovi Rougonovi, ako vo väčšine svojich diel, spĺňa si Zola svoj sen o spojení vedy a umenia. Detailne zachytáva osudy svojich hrdinov v ich konkrétnom, presne vymedzenom prostredí. Jeho teória je prísne determinovaná. Určuje ju prostredie a dedičnosť. Spisovateľ má byť iba nestranným pozorovateľom, registrátorom faktov. Sám nazval svoj literárny postup naturalistickým, lebo chcel pri opisovaní života používať metódy prírodných vied, najmä analýzu a experiment. Chcel byť prírodovedcom, ktorý z nadhľadu s fotografickou presnosťou zachytáva človeka ako produkt prostredia. Prostredie je pritom iba vonkajšou kulisou. Drví síce jeho hrdinov, ale na ich osudy nie je vnútorne napojené. No našťastie Zolov talent a pozorovatelské schopnosti stavajú niekedy do protikladu jeho teóriu a prax.
Emile Zola sa narodil 2. apríla 1840 v Paríži v rodine inžiniera. V podvedomí nášho čitateľa je zafixovaný ako najvýznamnejší predstaviteľ francúzskeho naturalizmu. V 19-ich rokoch sa púšťa do písania kritických článkov, neskôr i poviedok. Ťažisko Zolovej literárnej činnosti spočíva v románoch. Obrovský 20-zväzkový románový cyklus Rougon-Macquartovci (s podtitulom Prírodopis a sociálny dejepis jednej rodiny za druhého cisárstva) tvorí jadro tejto časti jeho tvorby. Ďalšie romány: Tereza Raquinová (1867), Magdaléna Feratová (1868), Brucho Paríža (1873), Zabijak (1877), Nana (1880), Germinal (1885), Dielo (1886), Sen (1888), Ľudská beštia (1890), Peniaze (1891), Rozvrat (1892).
Popri románoch písal Zola i drámy a rôzne články a eseje, v ktorých osvetľoval a rozvíjal svoju literárnu koncepciu. Otvoreným listom prezidentovi republiky (Žalujem..., v denníku Ľ Aurore z 13. januára 1898) sa verejne angažoval v smutne preslávenej Dreyfusovej afére.
Zomrel 29. septembra 1902.
Súčasná veda sa čoraz väčšmi premieňa na bezprostrednú výrobnú silu a dotýka sa prakticky všetkých stránok života. V rámci tohto celkového procesu sme v posledných desaťročiach svedkami nesmierneho rozvoja chémie, a to tak jej teoretických poznatkov, ako aj jej praktického využitia. Aj táto skutočnosť bola zrejme pre sovietskeho filozofa V. S. Viazovkina podnetom, aby skúmal vzájomnú spätosť materialistickej filozofie a chémie v jej historickom vývoji.
V práci Materialistická filozofia a chémia si autor zvolil za hlavný predmet bádania chemický obraz sveta, „ktorý je najvyššou formou systematizácie chemického poznania, svojho druhu »chemickým svetonázorom«, predstavujúcim zovšeobecnený pohľad chémie na prírodu obklopujúcu človeka“. K svojej téme pristupuje logicko-historicky a skúma vývin chemického obrazu sveta od najstarších čias, od prvých domnienok starogréckych filozofov, cez stredovekú alchýmiu, flogistónovú teóriu, vznik chémie ako exaktnej vedy v prácach Lavoisiera až po súčasnosť. V. S. Viazovkin chápe chemický obraz prírody ako osobitú formu systematizácie vedeckého poznania, v rámci ktorej sa uskutočňuje syntéza najzákladnejších téz chémie, iných prírodných vied a súčasnej formy materialistickej filozofie. Zamýšľa sa tiež nad jeho ďalším vývojom, ktorý podmieňuje orientácia najdôležitejšieho chemického poznania na spoločenské problémy.
Prístupná forma, akou je táto práca napísaná, ju robí zrozumiteľnou nielen odborníkom, či už filozofom alebo chemikom, ale aj širšej čitateľskej verejnosti.
beletria, román, literatúra slovenská, dobrodružné
158 s., slovenčina
tvrdá väzba
1,50 € stav: veľmi dobrý *2xbels*
PREDANÉ stav: veľmi dobrý *takro*bels-dobr*
V Red Lake, v Červenom jazere, neďaleko južnej hranice Kanady leží záhadný indiánsky ostrov, na ktorom je ukrytý veľký poklad kmeňa Odžibwejov. Z belochov, ktorí sa dosiaľ na ostrov vybrali, nevrátil sa ani jeden. Traja zmizli bez stopy a telo štvrtého našli dokaličené a s rozmliaždenou hlavou v jazere. A predsa sa ešte nájdu dvaja belosi, ktorí sa odvážia ísť na ostrov. Podarí sa im vypátrať jeho tajomstvá? Zachránia si skalpy? Okrem Indiánov v rezerváciách žijú v horách aj takzvaní diví Indiáni, ktorí ešte neprijali civilizáciu a ktorí sú belochom nebezpeční. Obaja belosi zažili s Indiánmi na záhadnom ostrove úžasné dobrodružstvá. Dočítate sa o nich v tomto dielku, ktoré má medzi ostatnými indiánkami aj tú prednosť, že je moderné a čerpá tému zo súčasnosti. Brilantný humor, ktorý iskrí medzi riadkami ako tok horskej riavy medzi trávou a kvetinami prérie, dodáva dobrodružstvám a napínavým príhodám nový pôvab.
Román Z jej krvi je skutočný príbeh zachytávajúci rodovú líniu, z ktorej pochádza najznámejšia slovenská veštkyňa a liečiteľka Zana. Začína sa príbehom jej praprastarej matky Olívie, ktorú v jej dobe považovali za bosorku, liečiteľku a vedmu. Žila na hrane vtedajšej spoločnosti, s ľuďmi, a predsa bez nich, no šťastná so svojím manželom a synmi. Olívia zanechala prapravnučke obradný prsteň a podrobné zápisky s rodovými zaklínadlami a popismi, ukryté vo zvláštnej truhličke. Zane sa tieto rodinné poklady dostali do rúk po viac ako storočí a spolu so zdedeným darom jasnovidectva určili jej ďalšiu cestu životom.
Zaninu životnú púť, nepochopenie rodiny, priúčanie sa i porozumenie inému svetu jej pomáhala prekonávať hrozenkovská bosorka Agáta, ktorá sa stala jej spriaznenou dušou a priateľkou. No aj v tých chvíľach Olívia držala ochrannú ruku nad svojou prapravnučkou a spoločne s vedmou Agátou jej pomáhala akceptovať skutočnosť, že je iná.
Pretože aj Zana má krv bosoriek.
PREDANÉ
*bib24*vat-che*
Joy Adamson könyvének eredeti angol példányában a címlap hátoldalán a következő meglepő tudósítással találkozik az olvasó: „Első kiadás: 1960 márciusában; második kiadás: 1960 áprilisában; harmadik kiadás: 1960 áprilisában... ” és mivel nem akarjuk elismételni a számsort és a naptárt, csak a végét idézzük a sorozatnak nyolcadik kiadás: 1960 szeptemberében. " Mi a titka ennek a hallatlan népszerűségnek? Mi magyarázza, hogy a könyv hét hónap alatt nyolc kiadást élt meg (s azóta valószínűleg még többet is) a közmondásosan nem könnyen lelkesülő „hidegvérű” angol nagyközönség körében? Joy Adamson könyve maga ad választ a kérdésekre.
Maga a történet sem köznapi. A szerző férje, aki Kenya egy északi tartományában vadászati főfelügyelő, egy napon -félig önvédelemből és kényszerből, félig talán véletlenségből - lelövi három alig néhány napos oroszlánkölyök anyját. A kölyköket természetesen felkutatja és magához veszi. A két nagyobbat néhány hónapi nevelés után állatkertbe küldik.
A harmadikat, a legkisebbet és leggyengébbet, Elzát, a házaspár felneveli. A kis oroszlánnal egész addigi életrendjük átalakul: mindenüvé viszik magukkal, hivatalos vadászútjaikra, szabadságuk idején a tengerhez... Az idő múlásával a kis oroszlán természetesen kifejlett, tökéletes példánnyá növekszik. Mit tegyenek vele? Bár eredetileg Elzát is állatkertbe szánták, mégis úgy döntenek, hogy Afrikában tartják. A vadon ugyan rendszerint elpusztítja az emberi környezetben felnövekedett ragadozót, de Elza félig-meddig mégiscsak természetes környezetben nevelődött. A vadászati főfelügyelő és felesége nekivág a szokatlan kísérletnek: „visszavadítani" neveltjüket, s nem utolsó sorban „férjhezadni” őt. S mindezt, a kedves epizódok sorozatát, a nagy és izgató kísérletet annyi bájjal közvetíti az írónő (aki pedig nem hivatásos tollforgató), hogy valóban nem tudjuk letenni ezt a változatos és színes írást, melynek végén a hűséges Elzát és körülötte forgolódó embereket, fehéreket és feketéket, egy aránt szívébe zárja az olvasó. A százegynéhány ragyogó, részben színes fényképpel illusztrált könyvet Tildy Zoltán gördülékeny fordításában, Széchenyi Zsigmond ismert vadász és Afrika-kutató bevezetésével adja át az olvasónak a Gondolat Könyvkiadó.
Joy Adamson Oroszlánhűség című nagy sikerű könyve után, most a főhős Elza további sorsáról szóló következő két kötetet együtt adjuk ki. Az első kötet folytatása (Elza és kölykei) elmondja Elza terhességének időszakát, amikor még változatlanul tartotta kapcsolatát emberi „családjával”. Elza vemhessége utolsó szakaszában eltűnik, s csak a kölykök megszületése után tér vissza Adamsonékhoz. A könyv további részében a kölykök felkutatásáról, s azok neveléséről olvashatunk.
Érdekesen írja le ebben a kötetben az anyaoroszlán viselkedését, mely egyaránt tartozik emberhez és a vadon világához, igyekszik mindkét irányban helytállni. Tanítja kölykeit a vadászat mesterségére, de ugyanakkor gyöngéden védi emberbarátait a növekvő kölykök gorombaságaitól. Adamsonék nem szelídítik meg a kölyköket, az a céljuk, hogy természetes vadon életüket éljék.
Az örökre szabadon című kötetben leírja a szerző, milyen erőfeszítéseket tesznek Elza megmentésére. Sikertelen minden gondos ápolásuk és gyógykezelésük, Elza súlyos fertőzésben elpusztul. Az anyaoroszlán kimúlásával a kölykök teljesen elvadulnak. Adamsonék egyre ritkábban találkoznak velük, csak a hírek jutnak el hozzájuk, hogy a kölykök rablóhadjáratokat folytatnak a bennszülöttek kecskenyájai ellen. Nagy károkat okoznak és a jogosan felháborodott bennszülöttek hajtóvadászatot indítanak ellenük. Mivel a kölykök emberek életét kezdik veszélyeztetni, Adamsonék megszervezik elfogatásukat. A Serengeti Nemzeti Parkba, Afrika legnagyobb vadvédelmi területére szállítják a fiatal oroszlánokat. Ott további nehézségek támadnak. A kölykök még nem tudnak önállóan vadászni, és külön aggasztó, hogy az egyik hímoroszlán megsebesült, beletört egy nyíl a testébe. Adamsonék azon aggódnak, ha ez gátolni fogja további vadászatban, emberevővé válik. A sebesült oroszlán magatartása egyre veszélyesebbé válik, ezért Adamsonék engedélyt kémek elfogására, de ez nem sikerül. A három kölyök végleg eltűnik Serengeti vad sokasága közt.