Kto v detstve netúžil stať sa smelým námorníkom a vydať sa na plavbu do vzdialených krajín? Kto neobdivoval dávnych moreplavoov-objaviteľov? Romantické predstavy o šírych oceánoch vzrušovali mnohých. Vyplnili sa však iba niekoľkým. Medzi nich patrí aj K. O. Borchardt.
Junácke sny dali jeho mladíckej túžbe krídla a krátko po prvej svetovej vojne ho priviedli do námornej školy. Masiel v sebe dostatok síl, aby prekonal prirodzenú bázeň pred neúprosným morským živlom, strach z výšok na stožiaroch a z nekonečných morských diaiak. Škola a námorná prax mu dali rozsiahle teoretické vedomosti a praktickú spôsobilosť vykonávať náročnú námornú službu.
Od prvých námorníckych krokov ho sprevádzalo šťastie: mal skvelého kapitána — vynikajúceho učiteľa, veliteľa a staršieho druha v jednej osobe. V spomienkovej knihe napísanej po rokoch spoločných plavieb vzdáva svojmu kapitánovi M. Stankiewiczovi hold vďačného žiaka — hold najlepším ľudským vlastnostiam. Približuje nám postavu dobrého a zároveň prísneho námorného dôstojníka s vysokou odbornou úrovňou a autoritou, ktorý od svojich podriadených žiadal železnú disciplínu a poriadnu prácu a sám bol vo všetkom príkladom.
V mnohostrannom prozaickom diele Jozefa Horáka má historický román významné miesto. Hoci sa venoval i témam zo súčasnosti, zdá sa, že ho v pravom zmysle slova inšpirovala a nadchýnala len história. Zapodieval sa predovšetkým históriou svojho rodného kraja, no vedel jej dať oveľa širšie dimenzie. Tak je tomu aj v románe Smrť kráča k zlatému mestu. Zlatým mestom je, i keď ho nemenuje, Banská Štiavnica. Jej bohatá minulosť ho dávnejšie upútala a venoval jej široko koncipovaný román Zlaté mesto (1943), ako i celý rad kratších próz a povestí. Vo všetkých sa oprel o historické pramene. Dôležitejšie však je, že mu boli známe nielen historické fakty a okolnosti, ale že dôverne poznal i spôsob života štiavnických mešťanov, že sa vedel zžiť s prostredím, z ktorého čerpal, a že pod nánosom vekov vedel vyhmatať pulz života.
V románe Smrť kráča k zlatému mestu rozšíril svoj záber aj na život ľudu, na ťažké sociálne položenie štiavnických baníkov, a príbeh zasadil do širokého rámca dobových spoločensko-politických udalostí. Ľud dostáva priestor v samotnej fabule, ale najmä v ideovom pláne románu. Príbeh, ktorý má niekoľko dejových pásiem, situoval Horák do čias kuruckého povstania začiatkom 18. storočia. Pri jeho komponovaní vyšiel z hlavných protirečení doby: politických, sociálnych a náboženských. Práve tieto protirečenia zauzlia životné osudy hlavných hrdinov románu. Kuruckého kapitána Varja, dcéry štiavnického richtára, Margaréty, dvoch cechmajstrovských synov, Andreja Jasaja, Viktora Kluga, i prostého haviarskeho dievčaťa Hanky. Autor ich navzájom pospájal citovými putami, ktoré však nevydržia nápor čias. Zničia ich boje medzi kurucmi a labancami, rozbroje medzi katolíkmi a evanjelikmi, sociálne napätia medzi mešťanmi a baníckym proletariátom. Dobové konflikty sa bezprostredne dotýkajú hlavných postáv, pretože každý z nich patrí do niektorého tábora. Ostré hrany konfliktov sa zmiernia len v závere románu, keď vstúpi na scénu ďalší dobový nepriateľ: mor. Morová nákaza vyžaduje spoločné protiakcie a odsunie nabok vyhrotené spoločenské spory. Smrť „kosí“ bez ohľadu na postavenie a pod jej náporom padajú nakoniec aj Horákovi hrdinovia. Ľud však zostáva, život ide ďalej a speje možno k lepším časom. Napriek tomu, že osudy hrdinov sú tragické, vyznieva román optimisticky.
— Mama, a kde sa to stalo?
— V sedemdesiatej a siedmej krajine, za červeným morom a za dubovou skalou, kde bol svet doskami obitý, aby sa zem doň nesypala.
— A kto tam bol?
—... tam bol raz jeden kráľ. A ten kráľ mal záhradu a v tej záhrade strom, ktorému na krásu nebolo páru na celom svete...
Príbeh za príbehom plynie, matka rozpráva, kým spánok dieťaťu nezastrie oči. Áno, veľa ráz to tak býva — mama, stará mama či starý otec vám rozprávajú. A vy so zatajeným dychom počúvate, ako Popolvár raz medený, inokedy strieborný alebo zlatý vyskočí na vranom koni a z princezninho obloka zlatý prsteň, zlaté jabĺčko a zlatú šatku uchytí.
Od nepamäti sa z pokolenia na pokolenie a z úst do úst šírili utešené rozprávky. Poslucháčov zaviedli do čarovného sveta princezien, princov, černokňažníkov, stríg. Ale aj do sveta smelých Jankov, Popolvárov, krásnych Aničiek, Mahulien, slúžtičiek, sluhov i pastierikov. Chudoba ich vyháňala z domu a museli podstúpiť veľa tvrdých skúšok, kým prekonali mnohé prekážky. Lebo rozprávka je už taká. Má svojho obľúbeného hrdinu. Povodí ho svetom-nesvetom, dožičí mu prežiť čary aj nečary, ale nedovolí mu prehrať. Pre jeho čisté srdce a smelosť sa mu vždy bohato odmení.
A vari preto dnes, tak ako aj pred dávnymi rokmi, často zaznieva neodbytný detský hlas: — Mama, prečítaj mi rozprávku. Vieš, tú o vetríkovi, mesiačikovi a slniečku.
Rozprávka je báseň. Napísaná v šťastnej chvíli a zdokonaľovaná za storočia zástupmi neznámych. Tlmočí zákony, objavené skúsenosti tých, ktorí nesú život na pleciach. Nerozumel som jej hlbokej symbolike. Ale mení to niečo na veci? Jej moc je v tom, že ako abeceda platí pre malých i veľkých. Je onou orechovou škrupinkou, v ktorej je uložený život. Pripomína múdrosť i nevyspytateľnosť semena.
Milan Rúfus
Slovenské povesti sú výtvory prostonárodnej slovenskej poézie, ktorých pôvod a počiatok padá hlboko do časov najprvšieho národného povedomia. A tak ony sú tie najprvšie kvety poézie jeho, vykvitnuté na jarnom slnku obrazotvornosti národa ešte mladého, a znázorňujú nám tú najprvšiu povedomosť národného ducha.
Že tieto kvety hlboko z národného ducha u nás Slovákov vyrástli a že národ sám v týchto svojich výtvoroch vždy s veľkou obľubou sa tešieval, ukazuje to, že tieto povesti od toľkých století nevyšli z pamäti, ale že doposiaľ v čerstvosti sa udržali.
Pavol Dobšinský
Zázračná je poézia našich rozprávok.
Zázraky v rozprávkach rozprávajú sa tak ako najprirodzenejšie veci. Prísť po smrti v starej alebo novej podobe, vypočuť hovor vtákov, zverov alebo vecí, zrozumieť sa s nimi, meniť sa na jabloň, studňu, ružový ker, na zelené vtáča, alebo hoci na vozové kolesá proti sebe sa spúšťajúce z brehu a tak zápasiace; na plamene, vzájomne sa páliace; na kamenný stĺp, na chrobáka; putovať k slncu alebo mesiačiku, podstreliť nohu dňu, aby nesvitalo ešte — to sa tu v týchto rozprávkach „Slncový kôň“ o „Svetskej kráse“ a ostatných nerozpráva ako zázraky. Najväčšie čudá rozprávajú sa bez senzácií, so zvláštnou epickou ekonomičnosťou. Hranice medzi prirodzeným a nadprirodzeným, medzi snom a skutočnosťou, medzi viditeľným a neviditeľným svetom zmizli dokonale. Oboma svetmi prechádza sa voľne krížom-krážom, ako jedným svetom, lebo v rozprávkach je to zázračne — jeden svet.
Štefan Krčméry
PREDANÉ
*agisa*bio*
DOSLOV: Spis tento, rovněž jako předešlý svazek »Zlatorohu«, věnovaný Havlíčkovi, pracován je dle těchto zásad:
Část reprodukční pořízena byla dle návrhův autorových a za přímé účasti jeho. Není jen sbírkou obrazů, nýbrž volena tak, aby text účelně doplňovala.
Textová část je založena vědecky, na rozdíl od obvyklé historie literární vychází v prvé řadě od studia duše a nikoliv od vnějších dat knihových. Podána jest formou přístupnou i neodborníkům, a přihlíží bedlivě k stavu i potřebám současné literatury dotyčného předmětu. Proto na př. při Havlíčkovi, jehož spisy jsou přístupny, nepoužíval jsem citátů, kdežto v této knížce pro nepřístupnost a neznámost Jungmannových spisů jsem jej často citoval.
Pro nedostatečnost posavadní literatury o Jungmannovi je tato kniha nová v celku i jednotlivostech. Každá téměř kapitola opravuje a doplňuje bádání posavadní. Tato novost a nezvyklost vyvolá asi částečný nesouhlas kritiky, zvláště asi mnozí budou tvrditi, že jsem Jungmanna přecenil. Já naopak jsem přesvědčen, že budoucnost postaví Jungmanna ještě výše nežli jsem jej postavil v této knize.
K domnělému obrazu Jungmannovu, pojatému do knihy, sluší vysvětliti: Obraz ten před delší dobou koupil p. místodržitelský rada Blíženec, nynější majitel jeho. Obraz ten pochází z rodiny choti Jungmannovy, a ač je malován rukou neumělou, vykazuje některé podobnosti s pozdějšími, nám známými podobiznami Jungmannovými. Proto je pravděpodobno, že to jest obraz jeho z mladých let, anebo snad obraz jeho syna, i umístil jsem jej zde s laskavým svolením majitelovým, nechtěje tím ovšem předbíhati konečný úsudek o pravosti portrétu, bude-li kdy možno ji zjistiti. Vzdávám upřímné díky též ostatním, kdo laskavě přispěli k vypravení knihy, zejména slavné správě knihovny Musea království Českého, majitelce originálů rukopisů zde otištěných, jejím úředníkům p. bibliothekáři prof. dru Č. Zíbrtovi a skriptorům pp. dru J. Volfovi a Ing. J. Kholovi, pak pp. J. Štencovi a dru L. Čermákovi.
V Táboře, 31. října 1911.
E. Chalupný.
Táto kniha obsahuje tri arabské rozprávky: Rozprávanie o Alí Babovi a štyridsiatich zbojníkoch, Rozprávku o princovi Ahmadovi a víle Parí Banú a Rozprávanie o Alá'addínovi a čarovnej lampe. Vychádzajú po prvý raz v slovenčine z autentických prameňov. Doteraz sme ich poväčšine poznali iba z prekladov z druhej ruky a v skrátených úpravách pre deti.
Alí Baba a Alá'addín patria do Tisíc a jednej noci rovnako ako Popolvár do Slovenských rozprávok. A predsa je tu rozdiel. Príbehy týchto dvoch hrdinov nie sú ani v jednom z arabských vydaní Tisíc a jednej noci... A dlho nebola známa ani ich arabská predloha. Nuž, ako to?
Príčina je jednoduchá. Prvý prekladateľ Tisíc a jednej noci Antoine Galland ich spolu s ďalšími rozprávkami vložil do posledných zväzkov svojho prekladu a postaral sa o ich popularitu v Európe. Bolo to v roku 1709.
Tri rozprávky v našej knihe asi nikdy nerozprávala múdra Šahrazád, ale A. Gallandovi ich rozprával v Paríži sýrsky Arab Hanná a daroval mu aj ich textové záznamy. Tieto zápisy sa z Gallandovej pozostalosti dávno potratili, alebo sa rozkradli, ale vlastne nebolo ich ani treba. Veď Galland arabské rozprávky tak pekne prerozprával do francúzštiny, že ich po ňom mohli rozprávať iní, každý vo svojom jazyku. Vďaka týmto „prostredníkom“ migrovali z jednej krajiny do druhej ako anekdoty,
ktoré majú rozličné podoby, ale vždy tú istú pointu. Slovenská ľudová rozprávka Hop sa, hor sa -zem, otvor sa! nie je ničím iným, iba naším prerozprávaním orientálneho príbehu o Ali Babovi a štyridsiatich zbojníkoch.
Iba Alah pozná všetky tajomstvá, iba on vie, koľko je na zaprášených regáloch svetových knižníc zabudnutých zbierok orientálnych rozprávok. Každý rok sa orientalistom podarí niektorú z nich objaviť.
Za arabskými textami rozprávok o Alá'addínovi a Ali Babovi orientalisti dlho bezvýsledne sliedili. Stopa po našich hrdinoch bola takmer zmazaná, vytretá, zaviata ľahostajnosťou osudu. V 80-tych rokoch minulého storočia však bibliotekár francúzskej Národnej knižnice Hermann Zotenberg triumfoval v Paríži a v roku 1910 škótsky arabista D. B. Macdonald v Oxforde. Našli „stratené“ texty a vďaka ich objavom mohla vzniknúť naša kniha. Myslime aj na nich, keď ju budeme čítať.
Sviežosť, bystrosť, živosť a veselosť — to sú znaky spisovateľského štýlu Zuzky Zgurišky, ktoré nedávajú jej dielu ostarnúť. Odvtedy, čo sa prvý raz zjavil jej kopaničiarsky román „Bičianka z Doliny“, odmenený spolu s Jilemnického „Kompasom v nás“ a Kráľovým „Stretnutím“ v súbehu Družstevnej práce, uplynulo už vyše tridsať rokov, a predsa sa ho strašná lúčava času nedotkla. Rovnako ako vtedy prúdi z neho životná radosť, utešená je mladá láska, dojíma príroda, víťazí ľudské srdce. V „Bičianke z Doliny“ podarilo sa tejto poviedkárke myjavského kraja, zahľadenej do životného vírenia práve tak s citlivosťou, ako s tým čertovským plamienkom v očiach, podať priam komorne vyladený výsek z kopaničiarskeho života. Je nerozsiahly, úzky priestorom i spoločenskou problematikou, s jednoduchým dejom, ale štýlove harmonický a — pravdivý. A príbeh? Patriarchálna vladárka na majetku, ktorá rozkazuje svojim trom dospelým synom, nechce chudobnú nevestu,
Vila Triste, román v poradí už štvrtý mladého autora, ktorý sa už v osemnástich rokoch úspešne zaradil medzi súčasných francúzskych prozaikov, je poznačený predovšetkým clivotou, krehkými spomienkami a evokáciami krásnych chvíľ, ktoré prežil rozprávač v luxusnom prostredí malého kúpeľného mestečka v Hornom Savojsku. Stretol sa tam s nádejnou herečkou Yvonnou a s lekárom Meinthom, spolu s ktorými vychutnával chvíle bezstarostného života. Všetkých troch navzájom viažu putá priateľstva, ba k Yvonne prechováva city nežnej lásky, v dnešnom svete takmer neskutočnej.
A všetkých troch spája spoločné úsilie: hľadajú oporný bod, istotu v živote, a tú im nevie poskytnúť ani prepychový život, ktorého sa čoskoro presýtia.
Čerstvý najvyšší rezident v Bostonskej pamätnej nemocnici Noah Rothauser má v novej funkcii plné ruky práce - od prípravy operačných programov až po riešenie následkov úmrtí pacientov. Fakultná nemocnica, ktorá sa preslávila medicínskym pokrokom, z niekoľkých miestností urobila hybridné operačné sály budúcnosti. Tento progres sa zdá pozitívny až dovtedy, kým počas bežnej operácie nepríde o život inak zdravý muž. Noah má podozrenie, že prešľapu a nasledujúcej manipulácie so zdravotným záznamom pacienta sa dopustil egocentrický chirurg svetovej úrovne doktor William Mason. Ten však rýchlo obviní anestéziologičku doktorku Avu Londonovú.
Keď začnú pribúdať ďalšie úmrtia súvisiace s anestéziou, Noah je nútený zamyslieť sa nad schopnosťami všetkých lekárov vrátane Avy. Rýchlo zisti, že v jej prípade sa pod povrchom skrýva oveľa viac. Stala sa závislou od sociálnych sietí a na internete si vytvorila veľa rozličných profilov. V ohrození sa ocitnú aj Noahova dôveryhodnosť a jeho pracovné miesto. Musí sa rozhodnúť, ktorý lekár je na vine a komu môže veriť, a to skôr, ako zomrú ďalší pacienti.
Tridsať rokov po smrti slávneho autora detektívnych románov vyšlo jeho posledné dielo, Zločin v Poodle Springs. Raymond Chandler napísal niekoľko kapitol tejto knihy, keď jeho prácu prerušila smrť.
V duchu skvelého štýlu tohto klasika detektívny román dokončil Robert B. Parker, ktorý sa už vo svete preslávil sériou detektívnych príbehov.
V románe Zločin v Poodle Springs sa znovu stretávame s populárnym Philipom Marlowom, tentoraz však v nezvyčajnej situácii — je ženatý, a to s veľmi krásnou a veľmi bohatou dedičkou z luxusného mestečka Poodle Springs v južnej Kalifornii. Prepychový život mu však nevezme chuť do práce, neuberie z jeho typického sarkazmu a nezmenší ani jeho „talent“ privolávať problémy. Pri hľadaní záhadne zmiznutého fotografa Marlowe objaví odvrátenú stranu Poodle Springs — v skutočnosti je to mesto zločinu, kde vládne bezohľadná chamtivosť skrytá pod leskom bohatstva. Naoko šťastní a spokojní ľudia žijú tajným životom a vo svojom zúfalstve sa nezastavia ani pred vraždou. Je to dielo dvoch vynikajúcich autorov, ktorí sa v ňom zázračne dopĺňajú. Výsledkom je nezvyčajne plnokrvný moderný detektívny román.
V polovici 19. storočia sú jednou z najvýznamnejších bankárskych rodín v Londýne Pilasterovci. Členovia rozvetvenej rodiny tvrdo presadzujú svoje osobné záujmy, chamtivosť a zhýralost’ niektorých z nich nepozná hranice. Vzájomná nedôvera a nenávisť sa podpíše pod krach banky, ktorú zachraňuje najtalentovanejší, ale zároveň najzraniteľnejší Hugh Pilaster.
Jeho otec totiž spáchal samovraždu, a to ohrozuje synovu skvelú budúcnosť.
Obsiahly román nás zavedie do pánskych klubov aj nevestincov, kde si bohatá smotánka uspokojuje svoje temné túžby. Oslňujúce plesové sály a komnaty obložené mahagónom sú svedkami intríg, ktoré spriadajú manipulátori s bohatstvom sveta.
Všetko sa začalo v roku 1866, keď v exkluzívnej chlapčenskej škole došlo k tragédii. Pri záhadnom nešťastí sa utopil mladý človek a jeho smrť poznačila osudy Follettových hrdinov na celé desaťročia.
Rovnako ako Piliere zeme, aj Piliere moci sú vzrušujúcim príbehom plným politických a ľúbostných intríg, nechýba ani chladnokrvná vražda a finančná kríza. Ďalšia historická kniha z pera Kena Folletta, od ktorej sa nebudete vedieť odtrhnúť.
Ken Follett je autorom viacerých trilerov a špionážnych románov, no celosvetovú slávu a popredné miesta v rebríčkoch bestsellerov mu priniesli jeho historické romány. Vo vydavateľstve TATRAN sme sa zamerali práve na autorove historické prózy. Jeho Piliere zeme (2011) sa stali najpredávanejším historickým románom na svete. Známa kingsbridgeská sága pokračuje románmi Na veky vekov (2011) a Ohnivý stĺp (2018). Pohnuté dejiny 20. storočia zase prináša jeho trilógia Pád titanov (2013), Zima sveta (2013) a Prah večnosti (2014).
Piliere moci zaujmú napínavým príbehom, v ktorom nechýbajú politické a ľúbostné intrigy ani záhadná vražda, detailným vykreslením historického obdobia, realistickým zobrazením londýnskej smotánky a autorovým rozprávačským majstrovstvom.
Köhnlechnerova diéta proti rakovine
Čo môže a čo dokáže diéta proti rakovine? Autori tejto knihy sú presvedčení že: Rozumná výživa nás môže pred rakovinou ochrániť, môže nám zachrániť život. Je to názor, s ktorým sa stotožňujú dnes takmer všetci, ktorí sa zaoberajú výskumom rakoviny. Sir Richard Doll, najznámejší výskumník v oblasti rakoviny hovorí: „Nesprávna výživa má za následok 70% všetkých ochorení na rakovinu. “
Avšak ako zabránime chybám v stravovaní? Čo máme jesť, aby sme zostali zdraví? Čo nás skutočne pred rakovinou chráni? Na tieto otázky vám odpovie Köhnlechnerova diéta proti rakovine. Avšak kniha ponúka viac, ponúka návod na životný štýl a konkrétnu stratégiu, ktorá má zabrániť vznik rakoviny. Stratégia č. 1: Detoxikačná fáza tela. Stratégia č. 2: Posilnenie imunity a obranyschopnosti organizmu. Stratégia č. 3: Zmena výživy.
Kniha prináša pre všetky tri stratégie recepty, podľa ktorých možno veľmi ľahko a chutne variť. V knihe informujú pacienti o vlastných úspechoch, vedci o nových poznatkoch, lekári o nových terapiách. Kniha nie je zďaleka len zbierkou receptov. Je to návod ako vzdorovať voči tejto strašnej chorobe - rakovine.
Manfred Köhnlechner je najznámejší nemecký liečiteľ. Už mnoho rokov uverejňuje v novinách a časopisoch články o prírodnom liečiteľstve a výžive. Hans-Jurgen Raabe je novinárom už 15 rokov a úzko spolupracuje s Kohnlechnerom, najmä pri diétach.
Britská pouštní hlídka pozoruje, jak z iráckého území prchá přes hranici do Saúdské Arábie vozidlo pronásledované vojáky. V havarovaném vozidle Britové najdou zohyzděného umírajícího muže. Ukáže se, že uprchlík zemřel vinou bouřlivé reakce na očkovací látku proti pravým neštovicím. Proč ale Iráčané očkují obyvatelstvo proti chorobě, která byla už před dvaceti lety zcela vyhlazena ze světa?
V Edinburghu spáchá z neznámého důvodu sebevraždu irácký student tamějšího Ústavu molekulární biologie. Souvislost mezi oběma událostmi odhalí teprve Adam Dewar - během vyšetřování na britských vědeckých pracovištích, která při výzkumu užívají fragmentů DNA viru pravých neštovic, připadne na hrozivou možnost, že na studenta, který si vzal život, naléhala tajná služba jeho vlasti, aby virus zákeřné choroby laboratorně rekonstruoval. A jelikož ve městě prodlévají agenti irácké tajné služby, nemůže Dewar dojít k jinému názoru, než že tu čekají, až pro ně tu práci dokončí někdo jiný.
A pak náhle propukne v nejchudší a nej lidnatější edinburské čtvrti epidemie neštovic. Přední starostí je teď zabránit šíření viru. Počet obětí stoupá, v chudinské čtvrti dochází k divokým nepokojům a Iráčané ve městě stále setrvávají. Dewar se pouští do závodu s časem. Musí odhalit zdroj nákazy a zabránit tomu, aby zákeřný virus padl do rukou nepřátelského státu, jenž by pomocí této hrozivé zbraně s chutí držel v šachu celý svět...
mäkká väzba
stav: dobrý
PREDANÉ
*juran*belx*
Spisovatel EDGAR WALLACE, král anglické detektivky, se narodil 1. dubna 1875 a v roce 1898 mu vyšla kniha básní, první z dlouhé řady 173 knih, které napsal za čtyřiatřicet let své tvorby. První román vydal roku 1905 vlastním nákladem. Ale opravdového úspěchu dosáhl až povídkami o Africe a hlavně svými kriminálními romány.
Edgar Wallace byl mimořádně pracovitý. Nikdy si ke knihám nedělal předem poznámky o průběhu děje a jednotlivých zápletkách. První stránku textu psal vždy vlasmi rukou, dál pak diktoval sekretářce nebo do diktafonu. Denně pracoval mnoho hodin, každou půlhodinu vypil šálek čaje a v dlouhé špičce nepřetržitě kouřil cigarety. Odpočíval jen o dostizích a v létě při plavbě v motorovém člunu MISS PENELOPE.
V listopadu 1931 odjel do Hollywoodu, kde začal s úspěchem psát filmové scénáře. Ale v únoru 1932 těžce onemocněl a do tří dnů zemřel. Svět jeho detektivek v českých překladech okouzloval naše čtenáře již za jeho života a hlavně později ve třicátých letech. Je to svět, v němž vždy a všude triumfuje právo; snad proto tyto romány u nás našly takovou oblibu a těší se jí dodnes.
Mary Higgins - Clarková, niekdajšia pracovníčka reklamy a neskôr stewardka, sadla po smrti svojho manžela v roku 1964 k svojmu písaciemu stroju. A hneď prvá kniha „Kam sa podeli deti“ sa stala bestsellerom a v súčasnosti jej napínavé romány patria medzi najpredávanejšie vo svete.
V slovenskom preklade už vyšiel román „Nočný plač“ od tejto úspešnej autorky.
Žena v mramore
V mondénnych kalifornských kúpeľoch trávi Elizabeth posledné dni pred súdnym pojednáváním, v ktorom má vystúpiť ako hlavná svedkyňa v prípade vraždy svojej sestry. V kúpeľoch dôjde k sérii záhadných vrážd a tiež hlavná hrdinka sa ocitne v nebezpečenstve života. Osamotená Elizabeth potom podstúpi najťažší boj v živote.
Ako môžeme srdcu pomôcť? Autori tejto knihy sú presvedčení, že: najlepšia a najúčinnejšia pomoc pre srdce je diéta, a to práve taká, ktorá zásobuje telo i srdce dôležitými látkami.
Köhnlechnerova diéta pri ochoreniach srdca je špeciálnou diétou, ktorá srdce chráni a posilňuje. Vyrovnáva nedostatky vitamínov a minerálnych látok. Zlepšuje krvné hodnoty, odbúrava cholesterol, kyselinu močovú atď. Pomocou diéty sa telo očistí, zbaví sa nadbytočných kíl pozvoľne, bez hladovania. Diéta posilňuje srdce spôsobom úplne novým, založeným na ročných obdobiach a to predovšetkým vtedy, keď je srdce vystavené zmenám biorytmov — v jeseni, v zime a na jar.
Manfred Köhnlechner je najznámejší nemecký liečiteľ. Už mnoho rokov uverejňuje v novinách a časopisoch články o prírodnom liečiteľstve a výžive. Hans-Jurgen Raabe je novinárom už 15 rokov a úzko spolupracuje s Köhnlechnerom práve pri diétach.
Výtisky s číslem 1- 50 bylytištěny na holandském Pennekoeku, 51-350 na jakostním papíru domácí výroby. Tento výtisk má číslo 344
Mimo vydání obyčejné vyšlo 10 číslovaných výtisků na ručním papíře Vergé Blanc a 50 výtisků na imitaci japanu
Mimo vydání obyčejné vyšlo 10 číslovaných výtisků na ručním papíře Vergé Blanc a 50 výtisků na imitaci japanu
Hillary Waugh, americký spisovatel, nie je slovenským čitateľom neznámy. Poznajú ho z troch príbehov, ktoré prednedávnom vyšli vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V dvoch príbehoch, ktoré predkladáme, stretáva sa čitateľ s ním znovu.
Hillary Waugh je jeden z mála autorov, ktorého hrdinom nie je jednotlivec, ale celý policajný aparát, nevyzdvihuje prácu geniálneho detektíva, ale tímovú prácu policajného zboru, so všetkými ťažkosťami a problémami, s akými sa skutočne polícia pri svojej práci stretáva.
Čitatelia si akiste obľúbili Eda McBaina a 87. policajný okrsok. Waugh je autor, ktorý pracuje veľmi podobnými metódami, no na rozdiel od McBaina zasadzuje svoje príbehy nie do veľkomesta, ale malého mestečka, kde je práca polície sťažená nielen tým, že každý každého pozná, a teda vie o ňom všetko, ale predovšetkým tým, že naráža na problémy, ak chce usvedčiť zo zločinu, alebo aspoň napomáhania zločinu, malomestskú honoráciu, ktorá svojimi stykmi vyšetrovanie brzdí.
Príbehy Hillaryho Waugha sa čítajú dobre, dej má napätie a čitateľ si jeho hrdinov skoro obľúbi.