GARIN-MICHAJLOVSKIJ, NIKOLAJ GEORIGIJEVIČ
ŤOMOVO DETSTVO / GYMNAZISTI
(Detstvo Ťomy - Gimnazisty)
Mladé letá, Bratislava, 1983
preklad Elena Krišková, Vlasta Ballová
doslov Vlasta Ballová
ilustrácie Milan Lehmden
2. vydanie (v ML 1.), 6.000 výtlačkov
66-213-83
beletria, román, literatúra ruská
424 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch ošúchaný
NEDOSTUPNÉ
*gopal4**belx*
Nikolaj Georgievič Michajlovskij (literárnym menom Garin) narodil sa v Petrohrade roku 1852 v dôstojníckej rodine. Po gymnaziálnych štúdiách v Odese zapísal sa na Právnickú fakultu petrohradskej univerzity, ale čoskoro prestúpil na Inštitút inžinierstva spojov, kde roku 1878 skončil ako dopravný inžinier.
Garin bol zápalistý človek. Ľahko sa vedel nadchýnať; raz plánoval stavbu lacných úzkokoľajok po celom Rusku, inokedy sa oduševňoval pre racionalizáciu poľnohospodárstva. Istý čas žil na dedine, dobre poznal jej problémy, ktoré ho neustále živo zaujímali a burcovali.
Patril k pokrokovým ruským spisovateľom z konca devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia, ktorí sa zoskupili okolo Maxima Gorkého vo vydavateľstve „Znanije". Písal poviedky a cestopisné črty z potuliek po svete.
Najrozsiahlejšie Garinovo dielo je štvordielna kronika, z ktorej uvádzame prvé dve časti (Ťomovo detstvo a Gymnazisti). Jej hodnota spočíva v tom, že sa v nej, najmä v prvých dvoch dieloch, podarilo spisovateľovi majstrovsky zachytiť na historickom pozadí Ruska sedemdesiatych-osemdesiatych rokov devätnásteho storočia život predrevolučnej inteligencie.
Hlavným hrdinom je Ťoma Kartašov. Je to citlivé chlapča, neskôr mládenec, ktorého dobré, šľachetné pohnútky a zápalisté plány sa neraz obracajú proti nemu. Otec je typický vojak — neprístupný, chladný — a takisto vychováva aj syna — tvrdo a prísne. Ťoma sa ho preto bojí. Iba krátky čas pred smrťou poodhalí synovi tú svoju druhú, ľudskejšiu tvár.
Matka je vzdelaná, energická žena, ktorú Ťoma nesmieme ľúbi. Je to obojstranný hlboký vzťah, a preto jej vplyv na syna je najsilnejší. Pravda, jej názory, ktoré sa mu usiluje vštepiť, sú podmienené prostredím. Vnímavému chlapčaťu sa všeličo nevidí správne, ani spravodlivé nielen doma, ale aj v okolitom svete a tento dojem sa ešte umocňuje v Ťomovi gymnazistovi. Pocity nespravodlivosti a krivdy vyvolávajú v ňom odpor, protest, vôľu vzoprieť sa proti nim. Svoje položenie prirovnáva k položeniu Gullivera, hrdinu Swiftovho románu.
„Čítali ste Gullivera, ako ho Liliputáni priviazali za každý vlas? “ spytuje sa. „Vidíte, aj mne sa zdá, že som takto priviazaný. Kým ležím a nehýbem sa, nič ma nebolí. No len čo sa pohnem... “
Bystrá vnímavosť, úprimnosť citov, taká príznačná pre mládež, ustupuje neskôr obrannej pozícii, uzavretosti. Vyvoláva to neustály tlak prispôsobovať sa prostrediu a okolnostiam.
Veríme, milí čitatelia, že si Ťoma Kartašov získa vaše srdce, tak ako si ho dozaista získa spisovateľ Garin svojím umeleckým majstrovstvom, láskou k človekovi a túžbou vidieť ho krásneho a slobodného.