KRÍŽOVKY S VEĽKÝMI PÍSMENAMI

KRÍŽOVKY S VEĽKÝMI PÍSMENAMI

Bookmedia, Ostrava, 2015
1. vydanie
ISBN 978-80-88036-27-2

krížovky
256 s., slovenčina
hmotnosť: 570 g

mäkká väzba, veľký formát
stav: výborný, nepoužívaná

3,10 € 

*zimpa*

NEPIL, FRANTIŠEK - JAK SE DĚLÁ CHALUPA

NEPIL, FRANTIŠEK

JAK SE DĚLÁ CHALUPA

Středočeské nakladatelství a knihkupectví, Praha, 1984
ilustrácie Vladimír Renčín
2. upravené vydanie, 55.000 výtlačkov

próza krátka, humor
180 s., čeština
hmotnosť: 232 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

2,20 € PREDANÉ!

*zimpa* in **O1**

Abyste tomu rozuměli: tato knížka není návodem, nýbrž přiznáním jak se dělá chalupa, když na to člověk nemá ani průpravu, ani znalosti, ani ruce nadané vrozenou obratností, a pokouší se to všechno překlenout nadšením, vírou a láskou.

Kdybyste toto upozornění přehlédli, mohli byste se svou chalupou špatně skončit, třebaže začínáte velice dobře — vyhledáváním odborné literatury a touhou po sebevzdělání.

Tahle knížka není ani tak odborná, jako spíš upřímná. Vznikala v letech, kdy se začala zdvihat mocná vlna chalupářství. V letech, kdy lidé jako by se rozkročili přes několik století najednou: zrozeni ve století dvacátém stojí jednou nohou v kosmickém, dvacátém prvním století, zatímco tou druhou, chalupnickou nohou, se opírají o devatenáctý či ještě dřívější věk doškových a šindelových střech svých pradědů. Od pondělního rána do pátečního odpoledne stojí za pultem, u elektronkových počítačů, soustruhů, řídicích pák či registratur a v pátečním podvečeru — obtěžkáni nevídaným množstvím převelkých a nesourodých zavazadel — navracejí se do časů F. L. Veka, M. D. Rettigové či rychtáře Vaváka. Jenomže se nepřevlékají za F. L. Věka, nýbrž do zednického, zahradnického či jinak hastrošovitého oblečení a až do nedělního podvečera zakoušejí dobrodružství, hrdinství, útrapy i velkolepost fyzické práce.

Chci jim — spolu s Vladimírem Renčínem — vzdát touto knížkou alespoň drobný dík. Za to, že po těch sobotách a nedělích zachránili více chalup, než kolik jich je ve všech evropských skansenech. Za to, že se upřímně a bez proklamací naučili ctít a obdivovat práci lidských rukou. A že se naučili v tichých stěnách svých staronových stavení ani ne tak odpočívat, jako spíš přemýšlet.

Kdyby se naučili jenom tohle, byl by to dostatečný důvod, abychom my dva sedli ke svým stolům a připravili jim s nesmělým, ale vděčným srdcem tyto stránky. Už proto, že jsme jedněmi z nich.

Člověk má člověku pořád co závidět. Když bydlí na venkově, závidí obyvatelům měst jejich divadla, tančírny, bary a noční podniky. A právem, protože každý obyvatel města je v nich pečený vařený a domů si odskočí jen někdy k ránu pro novou košili. To když mu tu starou polijí zhýralé dívky sektem.

Člověk z města zase závidí lidem z vesnice jejich dvorky. Všechny své košile polité sektem by vyměnil za vesnický dvorek! Co s košilí? Na dvoře — hm! — tam se dá postavit dřevěná bouda s ponkem, a je to dílna. Nebo alespoň dvě kozy a přes ně fošnu, a to se to dělá! Člověk ve městě nemá totiž nikdy takový prostor, jaký by na práci potřeboval. A přitom je to všechno jako naschvál: na vsi, kde je místa habaděj, se lidé šťourají v hodinách a spravují elektrické žehličky, a na to by jim přece stačilo štokrdle. Kutil ve městě dělá rozměrné věci: police, regály a jánevímco. Už dlouho pátrám, kdo vynalezl šestimetrový žebřík, ale určitě to nebyl nikdo z venkova. Určitě to byl člověk z velkoměsta, který ho sestavil v koupelně.

Koupelna, to je dílna městských kutilů. Tam se rodí neuvěřitelná díla. Jenže vám do odtokové roury padají šroubky. A pak — uděláte poličku a uříznete kus vany. Obrátíte ji a vyteče vám do nářadí šampon. Kde se hnete, tam něco padá. Tu ruličky na vlasy, tu sponky, tady zase jiné sarapatičky, herdek filek, že toho máte už dost! Že to všechno vezmete a vyházíte z okna! Koupelna je na to, aby se v ní dělalo, koupelna přece není na šampony, voňavky a cingrlátka!

A tak se kutil vzbouří a při nejbližší příležitosti, to znamená v den, kdy manželka vyrazí do města, udělá si dočasnou dílnu z parádního pokoje. Bože, tam se to pracuje! V takovém pokoji se to dělá tak, že člověk na čas přestane venkovanům závidět ty jejich kůlny a dvorky. Naopak, lidé z venkova mají co závidět takovému měšťákovi, když sroluje koberec a nastrká nábytek ke stěně. Na parketách — zvlášť když je manželka předtím pořádně vyleštila — to je jiná práce než na dvorku. Jen kdyby tam nepřekážel ten ušák a příborník. Protože je pravda, že se na parketách sice žádná matička neztratí, ale zato se každá zakutálí pod příborník a pod ušák. A to člověka zdržuje. A hlavně ho zdržuje, že musí křísit svou manželku pokaždé, když se navrátí z města. Nojo, ono bude nakonec opravdu nutné pořídit si Něco s velkým N, kde by bylo na takovéto práce místo. Přesněji řečeno ne místo, ale plac. Kde by si mohl neděli co neděli vzít do ruky rámovku, hoblík a voňavé, panenské prkno, a začít.

OLÁH, ANDOR - PRÍRODNÉ LIEČIVÁ

OLÁH, ANDOR

PRÍRODNÉ LIEČIVÁ
(A természet patikája)

Vega, Martin, 1992
preklad Etela Janeková
obálka Tobiáš Fúčela
ilustrácie Jana Mäčková
1. vydanie
ISBN 80-85578-01-8

zdravie, alternatívna medicína, liečivé rastliny
72 s., slovenčina
hmotnosť: 110 g

mäkká väzba
stav: dobrý

1,40 € PREDANÉ

*zimpa*

Ani v srdci moderného človeka nevyhasla iracionálna túžba po zázračných „elixíroch života”, tajomných prostriedkoch, ktoré sta kývnutím čarovného prútika odstránia naše neduhy. Ideu „všeliekov” v nás živia najednej strane lekári, ktorí väčšinu našich problémov riešia len tým, že nám jednoducho predpíšu jednu-dve krabičky chemikálií s čudesnými názvami, na druhej strane „liečitelia”, ktorí sa správajú podobne, len namiesto liekov nám strčia do rúk ktorúsi magickú bylinku. Zázrační liečitelia sa množia ako huby po daždi, ich diela sa stávajú svetoznámymi bestsellermi, ale ľudia nie sú ani o piaď zdravší.

Autor publikácie, ktorú vám predkladáme, má bohaté dlhoročné skúsenosti s prírodoliečiteľstvom. Pozná liečivú silu byliniek, ktorá za vhodných podmienok môže skutočne robiť zázraky. Ale pozná aj jej hranice a riziká. Vie, že chorobu dôkladne odstránime len vtedy, keď pretneme všetky jej korene, vrátane hlavného a najmocnejšieho, ktorý tkvie v našej výžive.

V tejto publikácii nám Dr. Oláh povie o najčastejších skupinách ochorení, o príčinách, koreňoch jednotlivých chorôb a o úlohe, ktorú môžu v jednotlivých prípadoch zohrať liečivé rastliny. Nezaplaví nás lavínou údajov a odvážnych tvrdení, ale podá nám práve tie informácie, ktoré ako laici potrebujeme, aby sme sa mohli účinne zbavovať chorôb, ktoré nás postihli, a bezpečne predchádzať chorobám, ktoré nás postihnúť môžu.

KUBINA, JOSEF ŠTEFAN - STRAKATÝ MÁSLO

KUBINA, JOSEF ŠTEFAN

STRAKATÝ MÁSLO

Československý spisovatel, Praha, 1964
ilustrácie Zdenek Seydl
zostavila Věra Karfíková
doslov Milan Jungmann
obálka Zdenek Seydl
1. vydanie, 14.000 výtlačkov

knihy pre deti
184 s., čeština
hmotnosť: 443 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

9,90 €  PREDANÉ

*zimpa* in **O1**

Tato knížka je určena čtenářům, kteří jsou prostého srdce, rádi se smějí a mají schopnost se občas rozhlédnout po svých bližních s myšlenkami ne tak úplně vážnými. Z rozsáhlého Kubínova díla, ze všech těch příběhů, utkaných ze života i z obraznosti lidových vypravěčů, vybrali jsme do svazku Strakatý máslo nejrozkošnější pohádky, poudačky, humorky, anekdoty. Nejsou nové, ale nezastaraly, tak jako nikdy nemůže zastarat radost z humoru a lidová moudrost. A přestože historie už dávno překryla rázovité figurky někdejšího venkova novými vrstvami lidských zkušeností a vztahu, jsou Kubínový historky stále životodárné zdravým smyslem pro spravedlnost, vůlí překonat nejsvízelnější trampoty moudrostí, chytrostí a třeba i chytristikou, a když už nepomáhá ani to, tedy se proti nim ozbrojit, alespoň vtipem, humorem, optimistickou fantazií. Přejeme čtenářům hezké počtení a radost ze Seydlových obrázků.

Kniha vychází ke stým narozeninám zasloužilého umělce Josefa Štefana Kubína.

MIDRIAK, RUDOLF - K NAJVYŠŠIEMU VRCHU SVETA

MIDRIAK, RUDOLF
ZATKALÍK, FRANTIŠEK

K NAJVYŠŠIEMU VRCHU SVETA

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1988
edícia Knižnica študujúcej mládeže
ilustrácie František Zatkalík, Rudolf Midriak
1. vydanie, 7.810 výtlačkov
obálka Tibor Hrabovský

cestopis
152 s., čb a far. fot.
hmotnosť: 201 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,10 € 

*zimpa* in **O1**

FOUCHETOVÁ, LORRAINE - NALIEHAVÝ PRÍPAD

FOUCHET, LORRAINE

NALIEHAVÝ PRÍPAD
(De toute urgence)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1997
1. vydanie
preklad Zuzana Pémová, Erika Hažírová
obálka Dušan Grečner
ISBN 80-220-0808-7

beletria, román, literatúra francúzska,
264 s., slovenčina
hmotnosť: 339 g

tvrdá väzba

OVER

Očami mladej pohotovostnej lekárky, červenovlasej pôvabnej Júlie, autorka odhaľuje zákulisie parížskej lekárskej pohotovosti, tragédie, víťazstvá i prehry, smútky, radosti i žiale, čo všetko sa odohráva predtým i potom, ako zaznie húkačka, rozsvieti sa svetelný maják a sanitka uháňa k pacientovi, ktorému môže zachrániť život. Osudy pacientov i osudy službukonajúcich lekárov, všetko sa preplieta pred čitateľom a vytvára napínavú sieť, priam reportáž, faktografickú i citovú, zasadenú do tvrdej skutočnosti, román, v ktorom sa každodenné, banálne udalosti života berú naľahko, ale ľudská bolesť, priateľstvo a láska smrteľne vážne.

Mick, zbláznený do vlakov a vláčikov, Alex, pôvodom Korzičan, donchuan a dobrý klavirista, Paul, ktorý vedie rodinný život na dve strany, s manželkou i milenkou, Laura, prenasledovaná svojím druhom odmietajúcim rozchod, a predovšetkým Fabio, hoci akoby v úzadí, scenárista z Benátok, zaľúbený do Júlie, ktorý jej vráti chuť žiť a chuť pracovať i po tragédii, akú zakúsila na vlastnej koži.

Lorraine Fouchetová pracuje vyše desať rokov ako výjazdová lekárka na stanici Prvej pomoci. Počas štúdia medicíny často pomáhala v Parížskej záchrannej službe. Doteraz vydala: Jana bez trvalého bydliska, Čudný taxík.

- To je fakt! - uzemní ho Alex.

Davennes sa rozhodne, že sa nedá urážať, vykokce ešte zopár banalít a odíde.

Na budovu záchrannej služby sa spúšťa noc. Necker 01 mal dva prevozy, Necker 02 práve odišiel k pacientovi. V kuchyni je iba Laura, Alex, Ivan, Natália, Jérôme, ja a fľaša vodky, ktorú priniesol Ivan. Samozrejme, hovoríme o Fredovi, spomíname, čo sme s ním zažili, odkedy k nám prišiel. Dlho bol skôr rezervovaný, zatiaľ čo ostatní medici, ktorí s ním boli na praxi, sa radi predvádzali. A potom, jedného dňa, keď sa pri autonehode na okružnom bulvári do seba zakliesnilo niekoľko vozidiel, kým ostatní váhali, Fred sa predriapal cez vraky, aby mohol nasadiť infúziu chlapíkovi zaklinenému medzi plechmi.

- Pamätáte sa, ako šiel k pacientovi v delíriu, ktorý zamkol dvere na dva západy a hodil kľúče do odpadovej šachty?

- To si píš! A keď ho raz v noci poslali k mladej matke s „baby blues“? - pripomína Ivan.

- Ku... komu? - pýta sa Jérôme.

Vysvetlíme mu, že ide o ťažkú psychózu, ktorá niekedy prepukne prvý týždeň po pôrode. Mladé ženy upadnú do melanchólie a depresie... a keď sa to zhorší, pokúšajú sa zabiť svoje dieťa, trebárs ho vyhodia cez okno!

- Kým lekár vyjednával s matkou, ktorá sa vyhrážala, že vyskočí aj s dieťaťom z okna na piatom poschodí, Fred šiel do vedľajšieho bytu, bez okolkov preliezol cez balkón, rozbil okennú tabuľu a ženu zachránil!

Musím sa usmiať pri predstave Freda, ako balansuje na rímse piateho poschodia.

- Nemohli by sme už prestať s tou hrou na starých spolubojovníkov? - povie zrazu Alex. - Je predsa mŕtvy, nie? Už nikoho nezachráni...

- Práve preto o ňom treba rozprávať, - preruší ho Jérôme. -Neskôr sa už neodvážime... Človek sa tak nejako zablokuje...

Viem, čo chce povedať, veľmi dobre poznám tú idiotskú okúňavosť.

Príchodom Micka a Miriam sa nálada trochu uvoľní. Už sú po večeri, ale urobíme pri stole miesto a Alex im naplní poháre.

- Ako sa má matka? - pýta sa Micka.

- Koncom mesiaca ide na liečenie...

Alex ho buchne po chrbte.

- Výborne, starký! Kedy si sa to dozvedel?

- Včera, ale nechcel som vás otravovať svojimi rečami...

- Dobré historky potrebujeme ako soľ. Napime sa na zdravie Mickovej matky! - zvolá Ivan.

- Na Mickovu matku... a na moju budúcu manželku! - dodá Alex so zvláštnym výrazom na tvári.

Určite som zle počula.

- Na tvoju „budúcu manželku“? Naozaj si myslíš, že na tejto planéte existuje stvorenie schopné znášať tvoje debilné hlášky, špinavé ponožky a rozhasenú motorku?

Odpovie mi s anjelským úsmevom.

- Existuje, Júlia... Tretia sobota v septembri sa stane naším svadobným dňom! A keď sme sa už takto zišli, dovolím si spýtať sa ťa... či by si mi nešla za svedka?

Som taká prekvapená, že sa nezmôžem ani na slovo.

- Myslíš to vážne? - žasne Mick.

- O niektorých veciach sa nežartuje. Môžem teda s tebou počítať, Júlia?

- S radosťou! - vrhnem sa k nemu a objímem ho.

Mick mu blahoželá a ostatní sa okamžite pridajú. Fľaša vodky je o chvíľu prázdna. Jérôme vyťahuje z vrecka skicár a začína obhrýzať ceruzku.

- Kto je tou nešťastnou... pardon, šťastnou vyvolenou? - pýta sa Mick.

- Volá sa Jeanne a je učiteľkou, práve sme sa zoznámili a je... úžasná!

- Ešte raz ti blahoželám! A tá úžasná žena sa chce presťahovať do Paríža?

Alex skloní hlavu a ja veľmi dúfam, že nepovie to, čoho sa obávam.

- Sťahujem sa ja! Všetci mi budete veľmi chýbať... V Barcaggiu, dedinke celkom na severe ostrova, sme našli dom, včera som podpísal kúpno-predajnú zmluvu... a v priebehu roka sa uvoľní miesto v záchrannej službe v Bastii. Dovtedy budem pracovať na klinike.

- Povedz, že sa mi to iba sníva! Alebo je to nejaký ďalší vtip?

Vidím mu na tvári, že nie.

Určite som si to tak nepredstavovala, keď som Fredovi povedala,

VŠETKY DETI SÚ DOBRÉ

VŠETKY DETI SÚ DOBRÉ
Príbehy písané srdcom

Columbus, Bratislava, 2001
zostavila Viera Prokešová
ilustrácie a obálka Martina Matlovičová
ISBN 80-7136-079-1

knihy pre deti, próza krátka,
nestr., slovenčina
hmotnosť: 82 s

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,00 €

*zimpa*  in **S7P**

Ak deti píšu o tom, čo dobré urobili, mimovoľne nás dospelých pritom ťahajú za ruku k zázračne vyleštenému zrkadlu: nijako sa za tie čisté tváre, veľké oči a krehké postavičky neschováme, a tak otázka - neraz Čierny Peter - ostáva v našich rukách:
Akí sme? Vieme byť dobrí?
Deti píšu o sebe, ale píšu vlastne o nás.
A keď máme okolo seba a na celom Slovensku toľko deti, ktoré si všimnú a reagujú, keď sa okolo nich deje niečo nepríjemné, čudné, hrozné, nemuselo by to ani s nami vyzerať celkom zle.
Pravdaže, len keď sa ich budeme pevne držať a pôjdeme, kam nás ich oči povedú.

V sobotu 13. mája toho roku sme sa s otcom rozhodli ísť okúpať do jazera neďaleko Dubnice nad Váhom. Keďže to bolo dosť ďaleko od nášho bydliska a bolo veľmi horúco, otcov priateľ nás zaviezol k elektrárni autom. Odtiaľ sme už kráčali pešo. Dohodli sme sa, že pôjdeme na opačnú stranu jazera. Otcovi sa však nechcelo ísť peši okolo, a preto sa rozhodol na druhú stranu preplávať. Skočil do vody a začal plávať. Kým som prišiel na dohodnuté miesto, už bol asi v polovici jazera. Plával akosi pomaly a neustále kašľal. Keď bol asi 10 m od brehu, na ktorom som ho čakal, naraz prestal plávať. Bolo mi to čudné, ale najprv som si myslel, že to robí náročky, aby ma vystrašil. Zostal nehybne asi 2 minúty, keď som sa náhle rozhodol skočiť za ním do vody. Vôbec som nerozmýšľal, aká je voda v jazere hlboká, plával som k nemu, otočil som ho tvárou k sebe - bola akási fialová a oči neprirodzene otvorené. Napadlo mi, že je asi v bezvedomí.

Veľmi som sa zľakol, čo je s ním, ale napriek strachu som ho pritiahol k brehu. Môj otec je pomerne vysoký a pevný chlap.

Na brehu sedelo niekoľko rybárov, jeden z nich mi pribehol na pomoc... Neznámy mu robil masáž srdca. Ktosi rýchlo bežal telefonovať do blízkej štrkovne, aby prišla pomoc. Otec stále ležal nehybne na boku, onedlho prišla sanitka so záchranou. Vypumpovali mu vodu z pľúc a potom ho odviezli do nemocnice v Ilave na ARO.

Tu bol pod lekárskym dozorom niekoľko dní, až potom ho prepustili do domácej opatery. Chvalabohu, už je v poriadku a navrhol som mu, že budem na neho dávať pozor, aj keď spolu nebývame.

Tomáš Jančo, ZŠ Janka Kráľa 1, Nová Dubnica

Žijem v detskom domove v Kolíňanoch, kde sa o mňa starajú tety a ujovia. Najradšej mám tetu Terku. Vždy má dobrú náladu a úsmev na tvári. Keď ma pohladká, chcela by som jej splniť všetky želania. Som ešte malá, preto jej môžem pomáhať len drobnými skutkami. Pomohla som jej pozametať dvor plný lístia. Teta Terka sa na mňa usmiala a poďakovala za pomoc. Bola som veľmi šťastná.

Sandra Vighová, 2. ročnik, ZŠ Koliňany

V lete cez prázdniny sme boli s mojím bratom Jožkom u babky v Novej Kelči. Jedného horúceho popoludnia sme sa išli okúpať s naším strýkom Slavom do Domaše. Keď sme sa kúpali, všimli sme si, že vo vode pláva vrece, z ktorého sa šíril zvláštny zvuk. Strýko pritiahol vrece k brehu, a keď sme ho otvorili, boli sme prekvapení. Vo vreci boli tri šteniatka, jedno chúďatko už mŕtve, ale dve ešte žili. Starali sme sa o ne celé leto. A po prázdninách si šteniatka zobral strýko k sebe na salaš k ovečkám.

Juraj Sýkora, 2. A, ZŠ Bystré

MCCULLOUGHOVÁ, COLLEEN - VTÁKY V TŔNÍ

MCCULLOUGHOVÁ, COLLEEN

VTÁKY V TŔNÍ
(The Thorn Birds)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1991
preklad a doslov Katarína Karovičová
obálka Karol Ondreička
2. vydanie
ISBN 80-220-0292-5

beletria, román, literatúra austrálska,
608 s., slovenčina
hmotnosť: 733 g

tvrdá väzba 

0,60 € stav: dobrý, bez prebalu
1,50 €  stav: dobrý*zimpa* DAROVANÉ
 
Austrálska prozaička Colleen McCulloughová čerpá vo svojom diele z bohatých životných skúseností, ktoré získala v rozličných povolaniach — ako novinárka, knihovníčka, učiteľka a neurofyziologička. Okrem románu Tim napísala širokouhlú rodinnú ságu Vtáky v tŕní, preslávenú najmä v podobe televízneho seriálu, ktorý obehol celý svet.

Stredobodom tohto realisticky stvárneného príbehu, ktorý sa odohráva na Novom Zélande a v Austrálii, je život na veľkofarme v priebehu päťdesiatych rokov a nepretržitý zápas ťažko pracujúceho človeka s prírodou a živelnými katastrofami. Román má viacero dejových línií, v ktorých autorka priebežne sleduje osudy jednotlivých členov rodiny Clearyovcov, pričom ju zaujíma najmä ľudské vnútro, pohnútky a motívy určujúce ich konanie. Ústredný konflikt tvorí romantický ľúbostný vzťah farmárskej dcéry Meggie a katolíckeho kňaza Ralpha de Bricassart, ktorý po celý čas bojuje medzi vlastnou ctižiadosťou a túžbou po láske nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára.

Medzi najsilnejšie a pre nášho čitateľa najpríťažlivejšie stránky knihy patria kritickorealistické pasáže sledujúce rast a historický vývoj jednej rodiny na vzdialenom kontinente s malebnou, fascinujúcou prírodou.

„Jazdecký úbor pre Meggie. Namojdušu, Paddy, ste neuveriteľný blázon. Dedič najbohatšej farmy v celom Novom Južnom Walese nenaučí dcéru jazdiť na koni! Ako podľa vás zaujme neskôr svoje miesto po boku slečny Carmichaelovej, slečny Hopetonovej a pani Kingovej? Sú to všetko výborné jazdkyne! Meggie sa musí naučiť jazdiť bokom aj obkročmo, počujete? Chápem, že máte veľa roboty, a preto budem Meggie učiť sám, či sa vám to páči, alebo nie. Keď prídem a bude mať náhodou prácu v domácnosti, nič sa nestane. Fee sa bude musieť niekoľko hodín do týždňa bez nej zaobísť.“

Paddy sa nemohol dohadovať s kňazom, a tak sa Meggie ihneď začala učiť jazdiť. Už roky po tom túžila. Raz sa placho pokúsila spýtať otca, ale ten na jej prosbu vzápätí zabudol a Meggie nenaliehala, pokladala to za odmietnutie. Bola nadšená, že sa učí pod dohľadom pátra Ralpha, lebo jej obdiv k nemu sa medzitým zmenil na oduševnenú dievčenskú zaľúbenosť, ktorú pred ním dôsledne skrývala. Bola si načistom, že jej city nemajú budúcnosť, a tak o ňom iba snívala, predstavovala si, aké by to bolo, keby ju zovrel do náručia a pobozkal. Ďalej jej sny nesiahali, lebo netušila, čo nasleduje potom, dokonca ani nevedela, či vôbec niečo nasleduje. Hoci si uvedomovala, že nie je dovolené snívať o kňazovi, nemohla naňho nemyslieť. Mohla urobiť iba jedno, nijako mu nedávať najavo, aké myšlienky jej víria hlavou.

Keď Mary Carsonová pozerala cez okno obývacej izby, páter Ralph a Meggie sa práve vracali zo stajní na opačnej strane Marinho sídla ako Paddyho dom. Ľudia z farmy jazdili na pracovných koňoch, ktoré neboli nikdy ustajnené; keď ich potrebovali, nechávali ich na dvoroch, ak pre ne nemali prácu, vypúšťali ich na pasienky. Stajne používal len páter Ralph. Mary Carsonová mu kúpila dve čistokrvné kobyly, nemohol predsa jazdiť na starých vyziabnutých mitrhách. S kňazovou žiadosťou, pokiaľ šlo o Meggie, musela súhlasiť. Bola to jej neter a patrilo sa, aby sa naučila poriadne jazdiť.

Každým kúskom svojho tučného tela túžila, aby mohla jeho prosbu odmietnuť alebo jazdiť spolu s nimi. Nemohla však urobiť ani jedno, ani druhé, a keď ich teraz videla kráčať po trávniku, znovu ju zaliala strašná trpkosť. Kňaz vyzeral v jazdeckých nohaviciach, vysokých čižmách a bielej košeli ako tanečník, dievča bolo v rajtkách štíhle a chlapčensky pôvabné. Vyžarovalo z nich priateľstvo. Mary už vari po tisíci raz uvažovala, ako je možné, že si nik okrem nej nevšimol ich blízky, takmer dôverný vzťah. Paddy ich pokladal za dobrých priateľov, Fee ako zvyčajne nič nehovorila a chlapci sa k nim správali ako k bratovi a sestre. Videla vari Mary to, čo nevideli iní, preto, lebo bola do Ralpha de Bricassart zaľúbená? Alebo to bol iba výplod jej fantázie a medzi kňazom tridsiatnikom a dievčaťom, ktoré ešte nedospelo v ženu, nebolo nič iné ako priateľstvo? To určite! Nijaký muž, ani Ralph de Bricassart, si nemohol nevšimnúť ružový púčik a odolať mu. Ani Ralph de Bricassart? Haha! Práve Ralph de Bricassart! Tomu nikdy nič neujde.

Ruky sa jej roztriasli, z pera odfrkli na spodok papiera tmavomodré kvapôčky. Sukovitým prstom vytiahla z priehradky ďalší hárok papiera, znovu namočila pero a prepísala všetko s rovnakou istotou ako predtým. Potom sa sťažka postavila a odknísala k dverám.

„Minnie! Minnie!“

„Pomôž nám pánboh, to je stará!“ zahundrala slúžka v neďalekom prijímacom salóne. Vystrčila z dverí tvár neurčitého veku. „Čo si želáte, drahá pani Carsonová?“ Rozmýšľala, prečo starena ako zvyčajne nezazvonila na pani Smithovú.

„Nájdi toho chlapa, čo opravuje plot, a Toma, a ihneď ich pošli ku mne.“

„Mám to ísť najskôr povedať pani Smithovej?“

„Nie! Rob, čo ti kážem!“

Záhradník Tom bol starý zvráskavený chlap, ktorý sa kedysi potuloval po kraji s batohom a miskou na jedlo, a pred sedemnástimi rokmi sa tu na chvíľu zastavil. Zaľúbil sa do droghedských záhrad a nemohol sa od nich odtrhnúť. Opravár plotov bol tulák tak ako všetci plotiari. Pred niekoľkými dňami ho odvolali od nekonečného naťahovania pletiva na pasienkoch, aby dal do poriadku biely latkový plot pri dome. Obidvaja muži, celí vystrašení, že ich volá Mary Carsonová, zjavili sa o niekoľko

SMITH, WILBUR - RIEKA BOHOV I.

SMITH, WILBUR

RIEKA BOHOV I.
(River God)

Danubiapress, Bratislava, 1995
preklad Hviezdoslav Herman
obálka Gregor Fudala
1. vydanie
ISBN 80-218-0181-6

beletria, román, Egypt, história,
328 s., slovenčina
hmotnosť: 378 g

tvrdá väzba s prebalom

2,00 € stav: dobrý *tomzom*b-eng*

PREDANÉ stav: dobrý  *zimpa*

Pútavý historický román z prostredia starovekého Egypta nás zavedie do údolia Nílu — životodarnej rieky, pri ktorej sa od vekov písali dejiny Egyptskej ríše, a s ňou i dejiny ľudskej kultúry. Vzdelaný otrok a eunuch Taita, básnik, maliar, prírodovedec, lekár a astrológ rozpráva pestrý životný príbeh svojej milovanej panej, šľachtičnej Lostris, ktorú ako vychovávateľ a dôverný priateľ sprevádza od jej narodenia po posledné okamihy.

Dej románu je zaľudnený živými postavami všetkých spoločenských vrstiev — od samého faraóna cez šľachtu a vojenských veliteľov až pc prostých roľníkov, banditov, sluhov a otrokov, ktorých osudy sa navzájom dramaticky krížia, poprepletané nežnými láskami, krvavými dobrodružstvami, krutými intrigami i vtedajšími zvykmi, a javiskom ich života je večný Níl, rieka-život, rieka-hrob,rieka-požehnani,rieka-tragédia. Rieka-Boh.

Keď som zistil, že kráľ je v týchto oblastiach zdravý, aj keď nevýrazného vzrastu, odporučil som, aby si na noc pred uľahnutím dával na svoj kráľovský úd teplý obklad z pšeničnej múky zmiešanej s olivovým olejom a medom, a potom som sa venoval trichofyciu. Na kráľovo nesmierne uľahčenie mu moja masť vyliečila vyrážku do troch dní, ako som sľúbil, čo ešte zvýšilo moju už i tak vysokú reputáciu lekára. Kráľ sa pochválil mojím výsledkom pred svojou radou ministrov a v priebehu niekoľkých dní o mňa začal byť pri dvore veľký záujem. Neskôr, keď sa rozchýrilo, že nie som len liečiteľ, ale aj astrológ, s ktorým konzultuje aj sám kráľ, moja popularita nemala hraníc.

Každý večer prichádzali k našim stanom v jednom prúde poslovia, ktorí prinášali nákladné dary pre moju paniu od tamtej dámy či onoho pána a ktorí prosili, aby mi dovolila navštíviť ich a poskytnúť im radu. Vyhoveli sme iba tým, s ktorými sme sa chceli bližšie zoznámiť. No a keď som sa už raz ocitol v stane mocného a vznešeného pána, ktorý mal suknicu zdvihnutú až k pásu, lebo som si prezeral jeho zlatú žilu, nebolo nič jednoduchšie, než vychváliť moju paniu a upozorniť pacienta na mnohé jej prednosti.

Ďalšie ženy z háremu čoskoro zistili, že moja pani Lostris a ja vieme prekrásne spievať duety a že vieme vymýšľať najprefíkanejšie hádanky a rozprávať ešte zábavnejšie príbehy. Boli sme pri dvore žiadaní a obľúbili si nás najmä háremové deti. Mal som z toho obzvláštnu radosť, lebo ak niečo milujem ešte väčšmi než zvieratá, sú to malé deti.

Faraón, ktorý bol najväčšmi zodpovedný za našu popularitu, sa čoskoro dopočul o tejto neobyčajnej obľube. To ešte zvýšilo jeho záujem o moju paniu, už aj tak dosť vysoký. V nejedno ráno, keď nastal čas vyplávať, ju zavolali na palubu admirálskej lode, aby strávila deň v kráľovej spoločnosti, nejeden večer na kráľovské pozvanie moja pani večerala pri kráľovom stole a tešila faraóna i celú zhromaždenú spoločnosť svojím prirodzeným ostrovtipom a mladistvým pôvabom. Pochopiteľne, vždy som bol diskrétne nablízku a k dispozícii. Keď kráľ stále neposielal v noci po ňu, aby ju prinútil podrobiť sa tým otrasným, no dosť hmlistým hrôzam, ktoré si vyčarila jej predstavivosť, jej city voči nemu sa začali meniť.

Pod zachmúreným zovňajškom faraóna Mamoseho sa skrýval láskavý a slušný človek. Moja pani Lostris si to uvedomila, a tak ako ja si ho postupne obľúbila. Kým sme doplávali k Elefantine, správala sa k nemu ako k obľúbenému strýkovi, a celkom prirodzene si mu sadala na kolená, aby mu porozprávala nejaký príbeh, alebo sa s ním na palube admirálskej lode hrala s paličkami, kto ich viac odoberie, pričom obidvaja sčerveneli od vzrušenia a smiali sa ako deti. Aton sa mi zdôveril, že nikdy nevidel kráľa takého veselého.

Dvor si toto všetko všímal a čoskoro začal pokladať moju paniu za kráľovu favoritku. V našich Stanoch sa začali večer zjavovať ďalší návštevníci, takí, ktorí sa chceli na faraóna obrátiť s nejakou petíciou a prosili moju paniu, aby na nich upriamila jeho pozornosť. Dary, čo ponúkali, boli ešte veľkolepejšie než tie, čo ponúkali mne za moje služby.

Moja pani odmietla dar svojho otca pre jediného otroka, a tak nastúpila cestu na juh chudobná, závislá od mojich skromných úspor. Pravda, kým sme doplávali do cieľa, nenazbierala len pekný majetok, ale aj dlhý zoznam láskavostí, čo jej dlhovali noví mocní a bohatí priatelia. Záznamy o týchto pohľadávkach som starostlivo viedol ja.

Nie som taký márnomyseľný, aby som predstieral, že moja pani Lostris by toto uznanie nedosiahla bez mojej pomoci. Jej krása a múdrosť a jej milá, priateľská povaha by jej tak či tak získali mnohých priaznivcov. Iba tvrdím, že som zariadil, aby sa to stalo o čosi skôr a s väčšou istotou.

Náš úspech so sebou prinášal aj isté nevýhody. Ako vždy, tí, ktorí mali pocit, že sa im ušlo menej faraónovej priazne, žiarlili, a bol tu aj problém vzrastajúcej faraónovej telesnej žiadostivosti sústreďujúcej sa na moju paniu. Tú ešte zvyšovalo dočasné odriekanie, čo som mu naordinoval.

Raz večer u seba v stane po tom, ako som mu naservíroval jeho nosoroží koktail, sa mi zdôveril: „Taita, ten tvoj liek je naozaj nezvyčajne účinný. Necítil som sa taký mužný od čias svojej mladosti, dávno pred mojou korunováciou a vyhlásením za boha. Dnes ráno po prebudení mi úd tak neuveriteľne stvrdol, že som poslal po Atona, aby sa pozrel. Urobilo to naňho velký dojem a hneď chcel ísť zavolať tvoju paniu.“

Táto novina ma celkom vyplašila; nasadil som svoj najprísnejší výraz, pokrútil som hlavou, hlasno som vťahoval vzduch medzi zubami a tloskal som jazykom, aby som vyjadril svoj nesúhlas. „Som rád, že ti zdravý úsudok zabránil poslúchnuť

SILVA, JOSÉ - OVLÁDANIE VEDOMIA SILVOVOU METÓDOU

SILVA, JOSÉ
MIELE, PHILIP

OVLÁDANIE VEDOMIA SILVOVOU METÓDOU
Fantastický spôsob, ako zmeniť svoj život
(The Silva Mind Control Method)

Fontana Kiadó, Šamorín, 1992
preklad Štefánia Škríbová
ISBN 80-900492-9-X
2. vydanie

psychológia, psychológia experimentálna, zdravie
186 s., slovenčina
hmotnosť: 176 g

mäkká väzba
stav: dobrý

predané
predané *zimpa*ezo*

Ľudský mozog v bdelom, uvoľnenom stave má mimoriadne schopnosti. Takéto schopnosti má každý z nás. Pomocou Silvovej metódy mozgovej kontroly - používajúc špeciálne metódy - každý z nás môže

- POMÔCŤ SI AJ V NAJZÁKERNEJŠÍCH CHOROBÁCH
- POMÔCŤ DRUHÉMU ZÍSKAVAŤ ZDRAVIE
- ZBAVIŤ SA ZLÝCH NÁVYKOV (FAJČENIE, PREJEDANIE SA) A STRESOV
- RÝCHLO A KVALITNE SA UČIŤ, ZLEPŠIŤ SI PAMÄŤ
- DOSIAHNUŤ HARMONICKÝ, VYROVNANÝ A ZMYSLUPLNÝ ŽIVOT
- ROZVÍJAŤ SVOJU KREATIVITU
- ZBAVIŤ SA ÚNAVY, NERVOZITY, BOLESTÍ A NAPÄTIA

Kto si z tejto knihy alebo na kurzoch osvojí Silvovu metódu, neskoršie sa ani nepokúsi žiť bez ovládania svojho vedomia.

JULIETTE - PREČO JA?

JULIETTE

PREČO JA?
Spoveď dnešnej mladej ženy

Litera, 1991
preklad Andrea Gryzlová
obálka Ján Krížik
1. vydanie
ISBN 80-900456-1-8

beletria, román
176 s., slovenčina
hmotnosť: 203 g

mäkká väzba
stav: dobrý, asi na 10 miestach podčiarknutý text

OVER

*zimpa* in **S7P**

„Mne sa to nestane," odpovedala mladá známa novinárka ešte ako malé dievča zakaždým, keď ju niekto pred niečím varoval. Túto odpoveď mala poruke celý život, až do chvíle, keď jej priateľ -lekár oznámil, že má AIDS. Je to varujúca spoveď ženy, ktorú profesia a sláva doviedli do sveta politiky, s tragickým koncom. Je to výpoveď ženy na nemocničnom lôžku, ktorá po troch úmrtiach z blízkeho okolia, čaká na to najhoršie. Je to posolstvo pre čitateľov, aby sa aspoň oni vystríhali prízraku modernej, zatiaľ nevyliečiteľnej choroby. Toto sugestívne svedectvo osobnej tragédie mohla napísať iba osoba, ktorá ho skutočne prežila. Aby čitateľ nepoznal skutočných aktérov, autorka použila neskutočné mená, sama napísala knihu pod pseudonymom a vydavateľovi ju odovzdala prostredníctvom svojho advokáta.

A už teraz každý v našom minisvete začínal s veľkým talentom napodobňovať slávne vzory veľkých novinárov alebo politikov.

A ja som lovila chlapov ako prostitútka. Mala som za milenca Maxa F. Za lásku som si dala zaplatiť. Vôbec som sa im nepodobala. Len som sa vedela tváriť ako oni. Nič viac.

Ale Georges D. bol človek iného druhu. Nikdy sa neprechádal po vestibule. Nevídala som ho ani v knižnici. A po prednáške nediskutoval s Reném V.

Odrazu som si ja, nemožná žena, všimla, že mi začína chýbať, že ho túžim vidieť. Že v tie dni, keď nie je v škole, mám akosi zablokovanú hlavu. Nudila som sa bez neho. Hoci iné pocity som nemala, ale tieto boli zreteľné a podobná závislosť ma rozčuľovala.

Navyše si ma vôbec nevšímal.

Nikdy sa na mňa ani nepozrel, hoci som ho zámerne provokovala. Hnevala som sa naňho. Vyčítala som si, že sa správam ako hlupaňa. Ale nič mi to nepomáhalo.

Začala som sa naňho vyzvedať u Reného V. Prenikavá, ale nepoužiteľná inteligencia. Systematickosť. Sektárstvo. Je to dogmatik, uzavrel René.

Diagnóza intelektuálnych schopností Georgea D. mi bola nanič.

Chcela som vedieť, čo je zač!

René V., diskrétny ako zvyčajne, moju zvedavosť nijako nekomentoval. Prezradil mi, že Georges D. je povolaním učiteľ a že by chcel diplom z politických vied, aby sa stal riadnym profesorom, ale že, podľa neho, v nijakom kurze nikdy neprejde. Otázka profilu, ako hovorieval René. Otázka ohybnosti vlastného úsudku. Doktrinár porotu rozhodne nikdy neuspokojí. Potom tu boli, pochopiteľne, aj podmienky prípravy na konkurz. Ale hlavný problém podľa Reného nebol v tom. 

“Juliette, moja zlatá, ako chcete mať úspech u nejakej poroty, keď jej dáte jasne najavo, že vy osobne ju vôbec za nič nemáte, keď ste apriori zaujatá proti disciplíne, ktorú by ste raz mali vštepovať ostatným? Bez akého-takého názorového kompromisu je také niečo úplne nemysliteľné. Váš Georges D. je okrajový typ a ním aj ostane.“

Bolo mi to jasné, ale Georges D. ma o to väčšmi priťahoval. A tak to zostalo až do konca môjho druhého ročníka na škole.

Chodila som za ním, prihovárala sa mu, chválila ho. Raz som mu povedala: “Ten váš referát bol zaujímavý. Mohla by som sa vás ešte na niečo spýtať? Nezájdeme si na kávu?“

Usadili sme sa v malom bistre na ulici de Varenne. Georges ma počúval s pokojnou odmeranosťou, s trochou pohŕdania a s evidentným nezáujmom.

Pretože stále mlčal, zadrapila som sa do záveru jeho referátu, a keď nereagoval, aj som si hneď na otázky sama odpovedala. Odrazu na mňa pokojne pozrel a povedal: “Prosím vás, čo odo mňa vlastne chcete? Diskutovať o teoretických otázkach... Nemám dojem, že by vás to skutočne zaujímalo. Alebo sa mýlim?“

Teraz už bol ironický. Ako som mu však mala povedať, že po prvý raz v živote túžim sedieť pri niekom len tak pre nič za nič, len preto, že mi je s ním dobre?

Dá sa vôbec k niečomu takému priznať?

Oveľa jednoduchšie sa mi zdalo, a to som aj urobila, pokojne a provokatívne vyhlásiť, že sa mi páči, že by som sa s ním rada milovala. A bolo.

Odvážne som naňho pozrela, ale v duchu ma chytalo zúfalstvo. 

TÓTH, IVAN - VZŤAH NIEKTORÝCH PREDSTAVITEĽOV EVANJELICKEJ CIRKVI A.V. NA SLOVENSKU VO VZŤAHU K ŠTÁTNEJ MOCI V ROKOCH FAŠIZMU A KOMUNIZMU 1933 - 1989

TÓTH, IVAN

VZŤAH NIEKTORÝCH PREDSTAVITEĽOV EVANJELICKEJ CIRKVI A.V. NA SLOVENSKU VO VZŤAHU K ŠTÁTNEJ MOCI V ROKOCH FAŠIZMU A KOMUNIZMU 1933 - 1989

vlastným nákladom, Modra, 2002
1. vydanie, 100 ks
ISBN 80-968760-7-4

náboženská literatúra, história,
150 s., slovenčina
hmotnosť: 218 g

mäkká väzba

1,00 €  - PREDANÉ! *zimpa* stav: dobrý, škrtnutý názov, autorské venovanie
+ 1 kus v H-6-2

Objektívne treba priznať na základe skúseností generácií, že totiž cirkev na jej ceste stretajú rozličné prúdy, ideológie, ktorým je veľké pokušenie podľahnúť alebo preveriť silu svojej viery, stálosť vo vernosti pravde, ktorá vyplýva z biblického posolstva.

Už v dobe pred Ježišovým príchodom izraelský ľud prekonával vplyv Egypta, Kanaánu, baalizmu, helenizmu, ateizmu atď. V Starej zmluve je často napísaný priam výstražný apel nespolčovať sa, ale bojovať proti všetkému, čo sa protiví viere v Hospodina, jediného Boha. Nová zmluva zaznamenala dokonalé vyjavenie Boha v Ježišovi Kristovi, ktorý sa pre kresťanov stal i vo vzťahu k inej ideológii normou, vzorom: On nikdy priamo nevystupoval proti ideológii Ríma a nikoho nevolal do boja proti inej mienke, než je Jeho evanjelium! Jemu išlo o veriacich v Boha, aby títo boli svetlom sveta a soľou zeme.

V Ježišovi viera vrcholí v istote, že víťazstvo Božej veci bude sa dokazovať aj u Jeho nasledovníkov a preto títo budú môcť v pokoji prežívať každý duchovný prúd, nech by tento bol namierený aj proti samému Pánu Bohu!

Vždy sa vyskytovali duchovné prúdy, s ktorými mala cirkev do činenia. V cirkvi napríklad racionalizmus, v národe a v štáte maďarizácia, vlastenectvo, panslavizmus a pod. Veľkým nebezpečenstvom sa ohlasoval socializmus a národný socializmus, fašizmus a za dlhé roky boľševizmus propagačnými heslami a sľubmi. V každom prúde sa inak ohlasovalo a javilo nebezpečenstvo pre cirkev, avšak v tých najnovších prúdoch, ideológiách bolo nebezpečenstvo a pokušenie znásobené. „V cudzine pútajú pozornosť viaceré štáty, ale z nich najmä dva sú zvláštnej pozornosti hodné. Je to východné Rusko a s nami hraničiace Nemecko. V obidvoch štátoch panuje silné vrenie. Rusko je predmetom našej pozornosti ako také, v ktorom systém hrôzovlády boľševikov - bezbožníkov nehanbí sa pred celým kresťanským a mravne zmýšľajúcim svetom páchať do očí bijúce

krivdy. V blízkom a nám luteránom drahom Nemecku odohráva sa ohromný vnútorný zápas, ktorý teraz sa odzrkadľuje v živote cirkvi.“ Možno to naznačiť aj takto: v marxizme-leninizme sa hrdo ohlasovala suverenita, nezávislosť na cirkvi a ešte jasnejšie nepriateľstvo voči cirkvi a vôbec proti viere v Boha. A tento nevídaný vzťah mnohých natoľko zmrazil, že v strachu a aj inak motivovaní odchádzali z lona cirkvi. Iných zasa táto skutočnosť evokovala k odporu proti boľševizmu a neraz k ilegálnej emigrácii.

Nemecko bolo považované za „kolísku reformácie“, no rok Hitlerovho nástupu k moci „nekrvavou revolúciou“ bol prelomom: i tu sa vzbudzoval u jedných odpor, u druhých sympatie. Títo druhí prevrat v Nemecku nehodnotili ako zrod nacizmu a fašizmu, ale považovali to za udalosť, ktorá ukončila dlhé obdobie sociálnej demokracie, marxistov. Túto predchádzajúcu vládu autor v CL hodnotí ako takú, ktorá priviedla Nemecko na pokraj hospodárskej skazy, najmä však cirkev spúšťala postupne z krvi, vytláčala z verejného života, kňazov posielala robiť do továrni, šírila ateizmus a bezbožnosť. Keď tento autor takto pozoroval udalosti v Nemecku, potom Hitlerov prevrat vítal a zdôvodňoval to takto: cirkev sa nemohla postaviť proti prúdu národného socializmu tak „ako by si to boli želali marxisti“, naopak, cirkvi vraj prišlo vhod, že sa boj proti marxizmu a tým aj proti bezbožníckemu pohybu započal zo strany socialistickej, no „cirkev dosiahla víťazstvo, na aké nemohla ani pomyslieť; k tomu jej dopomohol až marcový obrat vecí“. - O 50 rokov neskôr sa v EP mladý autor na tie udalosti v Nemecku a fašizmus, vo svojej dobe tiesnený boľševizmom, pozeral celkom inak, no ostával akoby pod dáždnikom chránený svojím kritickým 

ZBORNÍK PRÁC A ŠTÚDIÍ ŠTUDENTOV EVANJELICKEJ BOHOSLOVECKEJ FAKULTY UK 1.

ZBORNÍK PRÁC A ŠTÚDIÍ ŠTUDENTOV EVANJELICKEJ BOHOSLOVECKEJ FAKULTY UK
zväzok 1

Žilinská univerzita, Žilina, 1999
obálka Milan Gromnica
1. vydanie, 200 výtlačkov
ISBN 80-7100-637-8

náboženská literatúra
100 s., slovenčina
hmotnosť: 155 g

mäkká väzba
stav: dobrý, v texte korektúry a poznámky perom

3,00 €

*zimpa* in *065*