DEJINY SLOVENSKA II.
Od roku 1848 do roku 1900
Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1968
obálka Milan Hegar
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
71-076-68
história
656 s., čb fot., slovenčina
tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, bez prebalu
PREDANÉ
*kocev**his*
Druhý zväzok Dejín Slovenska zahrnuje obdobie od buržoáznej revolúcie do konca 19. storočia. Svojou koncepciou predstavuje nám nielen prvú marxistickú syntézu, ale je vôbec prvým pokusom zachytiť a osvetliť národný vývin Slovákov v danom období v celej jeho komplexnosti. Kým staršie syntézy (J. Bottu, Fr. Hrušovského, Fr. Bokesa) obmedzovali sa takmer výlučne len na sledovanie osudov a snažení slovenského buržoázneho národného hnutia, zatiaľ v tomto zväzku sa opisujú národné dejiny ako dejiny slovenskej spoločnosti, videné nielen z aspektov národnopolitických, ale rovnako i hospodárskych, sociálnych a kultúrnych. Týmto sa pohľad na slovenské dejiny tohto obdobia nielen neporovnateľne rozširuje, ale súčasne sa umožňuje pochopiť vnútornú dynamiku a mnohostranné determinácie ich vývinu.
Celkove je matéria tohto zväzku rozdelená do štyroch základných častí, ktoré sú potom vnútorne organicky členené na kapitoly a podkapitoly, umožňujúce čitateľovi problémovo a časovo sledovať dejinný proces nášho národa v tejto perióde.
V dejinách Slovenska je to obdobie hlbokých premien slovenskej spoločnosti, ktoré súviseli s nástupom a postupným upevňovaním kapitalizmu. Tieto zmeny zasahovali všetky oblasti hospodárskeho a sociálneho života Slovákov a ich výsledkom bolo sformovanie kapitalistickej štruktúry slovenskej spoločnosti.
Špecifickou črtou procesu hospodársko-spoločenských premien na Slovensku bolo, že ho aj naďalej značne ovplyvňovala a deformovala hospodárska a politická začlenenosť Slovenska do rámca Uhorska, resp. celej habsburskej monarchie. V tomto štátoprávnom a hospodárskom rámci, zdedenom z feudalizmu, slovenskú spoločnosť aj naďalej ovládali cudzie vládnuce triedy a režimy, ktoré v priebehu druhej polovice 19. storočia ustavične stupňovali snahy o devastáciu slovenských národných síl a o vytretie formujúceho sa slovenského národa z mapy Uhorska. V týchto podmienkach národný emancipačný zápas Slovákov tak vo sfére hospodárskej a sociálnej, ako aj v oblasti politickej, kultúrnej, vedeckej a osvetovej zdal sa byť mnohokrát beznádejný. Napriek tomu národnoobranný zápas, rovnako ako sociálne zápasy slovenskej spoločnosti, aj keď s mnohými prehrami, stratami a deformáciami, predsa len kliesnili cestu záchrane a emancipácii slovenského národa.
