ŠOLOCHOV, MICHAIL ALEXANDROVIČOSUD ČLOVEKA
(Po veleniju duši)
Tatran, Bratislava, 1987
edícia Čítanie študujúcej mládeže (184)
preklad Ondrej Marušiak
doslov Ondrej Marušiak
prebal Ľubomír Longauer
3. vydanie (v tejto edícii 2.), 5.000 výtlačkov61-856-86
beletria, román, literatúra ruská,
176 s., 12 s. čb fot., slovenčina
hmotnosť: 210 g
tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: veľmi dobrý
1,20 € PREDANÉ
*bagbe2* *belx*
„Podľa mojej mienky skutočnými avantgardistami sú tí umelci, ktorí objavujú nový obsah, nové skutočnosti, určujúce život nášho storočia.
A realizmus vcelku, realistické romány nadväzujú na umeleckú skúsenosť veľkých majstrov minulosti. Vo svojom vývoji však nadobudli podstatne nové, hlboko súčasné črty.
Hovorím o realizme, prinášajúcom ideu obnovy života a jeho prestavbu pre dobro človeka. Pravdaže, hovorím o tom realizme, ktorý nazývame socialistickým. Jeho zvláštnosť je v tom, že vyjadruje svetonázor, ktorý vylučuje nezaujaté pozorovanie a únik od skutočnosti, vyzýva do boja za pokrok ľudstva, umožňuje postihnúť ciele blízke miliónom ľudí a ukazuje ľuďom spôsob boja.
Ľudstvo nie je rozdrobené na množstvo samotárov, na individualistov, plávajúcich ako kozmonauti v bezváhovom stave, kde už nepôsobí zemská príťažlivosť. Obrovské davy obyvateľov zeme majú v človečenstve spoločné túžby, žijú spoločným záujmom oveľa viac než tým, čo ich rozdeľuje.
To sú ľudia práce, tí, ktorí vytvárajú všetko. Patrím medzi spisovateľov, ktorí za najvyššiu česť a slobodu pre seba pokladajú ničím neobmedzované možnosti slúžiť svojím perom pracujúcemu ľudu. Z tohto vyplynú závery o mieste sovietskeho umelca v súčasnom svete. Nijaký národ na svete nechce vojnu.
Vari môže čestný spisovateľ nepozdvihnúť svoj hlas proti tým, čo chcú uvrhnúť ľudstvo do záhuby?
V čom je teda poslanie a aké sú úlohy umelca, ktorý sa cíti synom svojho ľudu, malou čiastočkou ľudstva a ktorý sa nepokladá za božstvo pozdvihnuté na Olymp a nepovznáša sa nad ľudské utrpenie, nad zápas protikladných síl?
Jeho poslanie vidím v tom, aby sa prihováral čitateľom čestne, aby hovoril ľuďom pravdu — zavše surovú, ale vždy mužnú. Aby upevňoval v srdciach ľudí vieru v budúcnosť, vo vlastné sily a schopnosti budovať budúcnosť. Aby bol bojovníkom za mier na celom svete, aby svojím slovom vychovával takých bojovníkov všade, kam príde jeho slovo. Aby zjednocoval ľudí v ich prirodzenej ušľachtilej túžbe po pokroku.
Umenie veľmi silne pôsobí na rozum a na srdce človeka. Myslím, že za umelca sa má právo pokladať ten, kto toto pôsobenie zacieľuje na vytváranie krásna v dušiach ľudí pre dobro ľudstva.
Chcel by som, aby moje knihy pomáhali ľuďom stať sa lepšími, vnútorne čistejšími, aby prebúdzali lásku k človeku, úsilie aktívne bojovať za ideály humanizmu a pokroku ľudstva. Ak sa mi to do určitej miery podarilo, som šťastný. "
(Úryvok z prejavu M. Šolochova pri preberaní Nobelovej ceny)
