Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 12. júna 2020

LUKNICKIJ, PAVEL - TADŽIKISTAN

LUKNICKIJ, PAVEL

TADŽIKISTAN

Svet socializmu, Bratislava, 1954
preklad Ján Pagáč
obálka Gustáv Erteľ
1. vydanie, 4.200 výtlačkov

cestopis
296 s., slovenčina
hmotnosť: 555 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, prebal ošúchaný, pečiatky v knihe

1,90 € PREDANÉ

*mikpa* *kat-geo*

Sovietsky cestovateľ a bádateľ P. Luknickij zachytil v tomto diele svoje bohaté zážitky a skúsenosti zo svojich ciest Tadžikistanom. Precestoval celé územie tejto malej republiky. Poznal krásy pamírskych hôr práve tak ako subtropické kraje južného Tadžikistanu. Zachytil verný obraz neúnavných tadžických budovateľov nového života pri Piandži tak isto ako aj vedeckú činnosť sovietskych bádateľov, ktorí odhaľujú tajomstvá pamírskych ľadovcov.

Luknickij bez zveličovania a príkras zachycuje obrovské nadšenie a húževnatosť, s akou Tadžici uskutočňujú svoje plány. Vari najlepšie to vystihuje list, ktorý napísali sarajkamarskí pracovníci vo februári r. 1927 odborovej organizácii textilných zamestnancov:

… „Už si predstavujeme v duchu: vo Vachšskej a v Piandžskej doline sú mohutné sovchozy na pestovanie „egypťana“; desaťtisíce hektárov pôdy pokrývajú snehobiele bavlníkové kvety… hučia závody na čistenie bavlny a olejárne, rieka Vachš sa obrátila naspäť a jej voda zavlažuje neúrodnú, kedysi piesočnatú náhornú rovinu Kumsangyra, Ak-gizy a Ka-fir-kala. Kedy sa to uskutoční? To nevieme, ale predsa to bude. Pomôžte nám, súdruhovia… “

A súdruhovia pomohli. Do roku 1931 vypracovali smelé plány na zavlažovanie vachšských stepí. Pri ich realizácii chceli použiť aj pomoc Američana Gordona, ktorý, keď sa oboznámil s projektom, v komisii Rady ľudových komisárov v Stalinabade prehlásil:

„Ste veľkí rojkovia a nadaní blúznivci… Videl som kalifornských zlatokopov, poznám vynálezcov petrolejových varičov, ktorí sa chceli stať Edisonmi, debatoval som s Herbertom Wlellsom, najpútavejším súčasným románopiscom. Tí majú — priatelia moji — odvážne myšlienky a strašné plány. Ale to, čo zamýšľate postaviť vy na Vachši, ďaleko prevyšuje všetko spomenuté. Ubezpečujem vás, že ľudstvo nepozná takéto dielo v takom prostredí. Odpusťte mi, ale ja to považujem za neuskutočniteľné… “

A Tadžici to uskutočnili práve tak ako stovky iných smelých plánov.