Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 29. septembra 2018

MALÝ KATECHIZMUS DOKTORA MARTINA LUTHERA

MALÝ KATECHIZMUS DOKTORA MARTINA LUTHERA
Slovenské vydanie Spolku Tranoscius

Spolok Tranoscius, Liptovský sv. Mikuláš, 1947

náboženská literatúra,
34 s., slovenčina
hmotnosť: 25 g

mäkká väzba, malý formát
stav: dobrý

1,70 € DAROVANÉ

*svama* in *H-2-8*




PÍSNĚ ANAKREONTICKÉ

PÍSNĚ ANAKREONTICKÉ

František Jeřábek, Slaný, 1880
preklad Ferdinand Marjanko
úvod Ant. Krecar

 literatúra staroveká, poézia,
56 s., čeština
hmotnosť: 108 g

tvrdá dobová preväzba
stav: dobrý

9,00 € 7,00 €

*svama* in *H-2-4*





SVÉMU SNU.

Podřimuje v chvíli noční
na koberci purpurovém,
Dionysem rozjařen jsa, 
že tiše — snil jsem — po špičkách 
beřu se krokem spěšným ven 
v laškování s dívčicemi.
Hoši posmívali se mně 
Dionysa líbeznější 
na mne prudce nevražíce 
k vůli těmto krásotinkám.
Tu co je chci pocelovat, 
prchly náhle všechny ze sna, 
osamotněv já chudák pak 
vnově opět přál si sníti.

HOLOUBKOVI.

Můj rozmilý holoubku,
odkud přilétáš, odkud?
Odkud, takou že vůni, 
kolébaje se větrem,
rosíš a libě dýšeš ?
Kdo to jsi? Co přinášíš?
„Anakreon mne poslal 
k Bathyllovi mládenci, 
který nyní nade vším 
i vítězí i vládne.
Mne výměnou Kythéra 
dalať malou za píseň, 
a já Anakreontu 
jsem takto se stal poslem.
Zde viz, jak od něj právě 
vyřízení přináším.
On arci slíbil, hned mi 
popřáti zase volnosť, 
já však, kdyby mne pouštěl, 
chci přec sluhou mu zůstat. 
Co potřebí mi létat 
po návrších a pláních, 
či na stromech sedávat 
a píci polní jídat?
Já chléb nyní pojídám, 
který z rukou uchvátím 
Anakreonta pána.
Také mi píti dává 
vína, které sám pije. 
Občerstvený plesám pak 
a hospodáře svými 
perutmi zakrývávám, 
načež skonejšený vždy 
na lyře odpočívám. —
Víš všecko — i jdi po svých, 
tak žváti mě’s nechával, 
o brachu, víc než vránu.“



BÍBR, IVAN - MANDRIVA LINUX 2007.1 CZ

BÍBR, IVAN

MANDRIVA LINUX 2007.1 CZ
Instalační a uživatelská příručka

Computer Press, Brno, 2007
obálka Martin Sodomka
ISBN 978-80-251-1664-7

príručky, výpočtová technika,
416 s., čeština
hmotnosť: 723 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, bez CD

2,90 € - DAROVANÉ THCK

*svama*




MORAVEC, FRANTIŠEK - ŠPIÓN, JEMUŽ NEVĚRILI

MORAVEC, FRANTIŠEK

ŠPIÓN, JEMUŽ NEVĚRILI

Rozmluvy Alexandra Tomského, Praha, 1990
preklad Hana Moravcová-Disherová
obálka Jan Brychta
ISBN 0-946352-42-9

životopisy, história
380 s., čb obr., čeština
hmotnosť: 311 g

tvrdá väzba
stav: výborný

2,50 € PREDANÉ

*svama*

Příběh hlavního zpravodajského důstojníka čs. armády v Anglii za 2. sv. války z jeho zápisků sestavila po jeho smrti v emigraci dcera Hana Moravcová.




Náš spojenec Francie

Jednoho jarního dne v roce 1937, krátce po naší první kraslické schůzce s A-54, jsem vyjel příkrou Nerudovou ulicí k pražskému Hradu a strávil skoro dvě hodiny v audienci u presidenta republiky. President Beneš vydal totiž rozkaz, abych mu podal kompletní hlášení o vojenské situaci Německa.

Beneš zastával tehdy presidentský úřad patnáct měsíců. Masaryk resignoval v prosinci 1935 kvůli svému zdravotnímu stavu, který mu bránil vykonávat úřad. Ve svém resignačním dopise doporučil Beneše za svého nástupce. Podle ústavy volilo československého presidenta Národní shromáždění, a proto toto doporučení bylo ve skutečnosti gestem, kterého nemuselo být dbáno. Nicméně Beneš se stal jeho nástupcem, taková byla Masarykova autorita.

Chtěl bych zde říci něco o našich dvou prvních presidentech. T.G. Masaryk nebyl jen osvoboditelem a tvůrcem nového státu, byl to veleduch, který měl v prvních třech desetiletích dvacátého století integrální vliv na vývoj československého národa. Tento veliký demokrat a humanista byl nesmiřitelným protivníkem, když šlo o vítězství pravdy. Bojoval rozhořčeně proti stupidnímu nacionalismu, povýšenému antisemitismu, proti prázdnému a křiklavému panslavismu i proti nekritickému zbožňování Ruska, jehož reakčnímu carskému režimu věnoval celou obsáhlou studii. Byl známý jeho boj proti intrikám a podvodům vídeňské vlády, a v neposlední řadě jeho příkrý postup proti historické legendě, obsažené v podvržených Rukopisech. Byl to vědec a filosof, který spolu s Palackým dal vědecký podklad smyslu českých dějin. Nesouhlasil s Tolstým a jeho zásadou, “Neodporovat zlému,” a měl s ním několik rozmluv na toto thema v Jasné Poljaně. Byl zásadně a ostře proti komunismu.

Byl přesvědčený pacifista a přesto se neváhal postavit v 65 letech v čelo ozbrojeného odporu československého lidu za první světové války prohlašuje, že byl k tomuto rozhodnutí přiveden chováním českých a slovenských prostých lidí. Byl to krásný člověk, duševně i fysicky, který svou ušlechtilostí a velikostí ducha byl zrozen a předurčen stát se nepopiratelným a samozřejmým vůdcem národa. Viděl jsem ho často: jako student jsem naslouchal jeho vědeckým přednáškám na universitě, jako voják jsem v Rusku byl přítomen jeho proslovům, jimiž nám vléval sebedůvěru a odvahu v situacích, jež se zdály beznadějné, a vídal jsem ho jako presidenta, otce svého lidu, který s oblibou unikal svým úzkostlivým strážcům, aby pobesedoval s prostými lidmi na laciných místech v kině a na pražských ulicích, kde vyhledával zvláště společnost mladých lidí, aby poznal jejich myšlenkové pochody. Nikdo neodolal kouzlu jeho osobnosti a hloubce jeho myšlenek.

“Budu se na vás dívat, jak to vedete,” řekl ve své abdikační řeči.

Beneš žil a pracoval vedle něho, ve stínu jeho velikosti. Byl Masarykovi zcela nepodobný svým fysickým vzhledem, povahovým založením, nedostatkem temperamentu a vášnivosti, svojí dialektičností a snahou ke kompromisu, vždy a za všech okolností, i se zlem a zlými lidmi. Jako zahraniční ministr a významný představitel Ligy národů byl více za hranicemi státu než doma. Nebyl proto nikdy blízký lidu, ten jej prostě přijal jako Masarykův odkaz. Dal svému národu všechno, co měl: svoji nesrovnatelnou píli, svoji poctivou demokratičnost, svoji integritu a svoje diplomatické schopnosti. Bylo mu souzeno vést národ v nejčernějším údobí jeho dějin a za jeho vedení prošel českoslvenský lid dvakrát svou Kalvárií. Tragedie národa a Benešova tragédie osobní jsou jasné obdoby. Jestliže Masaryk znamená vzkříšení národa a jeho vzmach, Beneš znamená krisi, porážku, úpadek a zánik samostatnosti. Spekulace, jak by se asi byl vyvinul osud československého národa, kdyby byl měl v době své krise v čele Masaryka v plné síle tělesné a duševní, je ovšem jen theoretická. Já jsem však přesvědčen, že Masaryk by byl šel do boje; nebyl člověk, který by se dal unést událostmi, nýbrž je vždy sám tvořil.

Československá zahraniční politika byla v Benešových rukou od samého vzniku republiky a tím jeho zásluhou zcela soustavná. Byla založena na dvou hlavních Benešových

RILKE, RAINER MARIA - ZÁPISKY MALTEHO LAURIDSA BRIGGEHO

RILKE, RAINER MARIA

ZÁPISKY MALTEHO LAURIDSA BRIGGEHO

Matica slovenská, 1942
edícia Knižnica Slovenských pohľadov (78)
preklad Ladislav Hanus
obálka Jozef Cincík

beletria, román
208 s., slovenčina
hmotnosť: 206 g

mäkká väzba
stav: dobrý, bez prebalu

PREDANÉ

*svama* in *H-2-3*

Dielo, označované neraz za prvý román moderny v nemeckej literatúre, je písané formou denníka mladého dánskeho šlachtica. Veľkomesto citlivého mladíka veľmi zmáha. Vo svojich spomienkach sa preto vracia do detstva, aby sa oslobodil od pocitu márnosti nad možnosťami sebaralizácie v nevľudnom svete.




Keď prišla návšteva a zavolali Erika, Matilda Brahe zavše tvrdievala, vraj je až neuveriteľné, ako sa ponáša na starú grófku Brahe, na moju starú matku. Bola to vraj veľmi veľká dáma. Nepoznal som ju. Naproti tomu sa veľmi dobre pamätám na matku môjho otca, na vlastnú paniu na Ulsgaarde. Ostala ňou vždy, hocako aj zazlievala mojej matke, že pribudla do domu ako žena poľovníckeho majstra. Odvtedy sa ustavične tvárila, ako by sa uťahovala, a služobníctvo aj naďalej posielala s každou maličkosťou k mojej matke, kým v dôležitých veciach spokojne rozhodovala sama a nikomu za to nezodpovedala. Maman si to, myslím, ani ináč neželala. Tak málo jej pristalo spravovať veľký dom, veci vonkoncom nerozdeľovala na bočné a na dôležité. Všetko, o čom sa hovorilo, zdalo sa jej celé a pritom zabúdala na veci ostatné, ktoré predsa tiež zavážily. Nikdy sa nežalovala na svoju testinú. Veď komu by sa aj bola mala požalovať? Otec bol náramne úctivým synom a starý otec nemal slova.

Pani Margaréta Brigge bývala vždy, ako sa len pamätám, urastená, neprístupná starena. Nepredstavujem si to ináč, len že bola oveľa staršia ako komorný pán. Žila svojím životom medzi nami, ale sa neohliadala o nikoho. Nikoho z nás nepotrebovala, mávala pri sebe iba spoločnicu, akúsi starnúcu kontesu Oxe, ktorú si bola nejakým dobrodením nesmierne pripútala. Akiste to bola výnimka ojedinelá, lebo ináč dobré skutky nebývaly jej obyčajou. Nemala rada deti a ani zvieratá sa jej nesmely sblížiť. Neviem, či vonkoncom mala niečo rada. Povrávajú, že za dievčaťa bola zasnúbená s pekným Félixom Lichnowským, ktorý vo Frankfurte tak hrozne utratil život. A skutočne, ostal tu po jej smrti akýsi obraz po kniežati, ktorý, ak sa nemýlim, vrátili potom jeho rodine. Azda, vidí sa mi teraz, pri utiahnutom spôsobe vidieckeho života, akým sa život na Ulsgaarde rok čo rok väčšmi stával, prepásla život iný, nádhernejší: pre ňu prirodzený. Ťažko povedať, či pre to želela. Azda preto ním pohrdla, keď neprišiel, lebo prepásol príležitosť, keď ho mohli zažiť so zručnosťou a s nadaním. Všetko toto vtiahla do seba prehlboko, poobkladala slupkami, mnohými krehkými, trocha nakovovo sa lesknúcimi slupkami, z ktorých najvrchnejšia sa zavše vynímala ako nová a chladná. Niekedy sa, pravda, prezradila s naivnou netrpezlivosťou, že si jej dosť nevšímajú; za mojich čias sa pri stole niekedy zakuckávala takým zrejmým a komplikovaným spôsobom, že tým upútala pozornosť všetkých a aspoň na tú chvíľku sa pozdala taká zaujímavá a senzačná, akou by sa bola vďačne uplatnila vo väčších rozmeroch. No, zdá sa mi, že môj otec bol jediný, ktorý si týchto pričastých náhod vážne všímal. Prizeral sa jej zdvorilo naklonený, ako by jej v myšlienkach ponúkal a celkom dával k dispozícii svoju riadnu priedušnicu. 



CVENGROŠ, VOJTECH - SKAUTSKÁ PRÍRUČKA

CVENGROŠ, VOJTECH
JANZA, LOJZO

SKAUTSKÁ PRÍRUČKA

Buď pripravený, Košice, 1929
edícia Skautská knižnica (1)

príručky, deti, mládež,
208 s., slovenčina
hmotnosť: 189 g

tvrdá dobová preväzba
stav: ošúchaný obal, mierne uvoľnená väzba

9,90 € PREDANÉ

*svama*






ŠVALBOVÁ, MANCA - VYHASNUTÉ OČI

(SCHWALBOVÁ) ŠVALBOVÁ, MANCA

VYHASNUTÉ OČI
Requiem

Pravda, Bratislava, 1949
obálka Ivan Bednář
frontispice a ilustrácie Lev Haas
2. vydanie, 5.000 výtlačkov
19456/49-II-1

beletria, román, II. svetová vojna,
180 s., slovenčina
hmotnosť: 239 g

tvrdá väzba
stav: väzba uvoľnená, obálka ušpinená, bez prebalu

0,90 € PREDANÉ!

*svama*

Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie. Spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola tiež jednou z väzeňkýň a so všetkými ženami sa stretla počas svojho pôsobenia na revíri, ktorého história je popísaná v knihe.







Do tohto bláznica prichádzala Angela ako úsmev rána. Ako lúč slnečného svetla. Denne ma umývala, nosila mi akýsi odvar namiesto vody, kŕmila ma, dávala mi obklady, zabíjala moje vši. Vo večernom šere sadala na moju zavšivavenú posteľ, vzala moju ruku do svojej a rozprávala mi. Rozprávala mi o sv. Terézii, o svätom Michalovi a o veľa iných svätých, o ich živote, smrti a divoch, ktoré vykonali. Vedela, že som neveriaca, no jednako vždy znova a znova s nadšením v očiach rozprestierala predo mnou svoju vieru ako záhradu kvetov. Tieto večery boly krásne. Uprostred najstrašnejšej biedy vzrástol tu ostrov nehy a priateľstva. A mne v mojej vysokej horúčke sa zdalo, že som malým deckom, pri mne sedí mamička a rozpráva mi rozprávky také krásne a striebristé ako vlnky Váhu. Také ružové a spievajúce ako jarný večer.

Pätnásteho dňa mi klesla horúčka. Lagerarzt prešiel blokom, pozrel na mňa a poznamenal mimochodom: „Sie liegen auch schon eine Ewigkeit hier.” Tento výrok bol jednoznačný. Na druhý deň som vstala a snažila som sa pracovať. V ušiach mi šumelo a nohy som tiahla za sebou ako dva kýpte. Angela ma kŕmila ďalej, umývala ma, ustielala mi posteľ, hľadala mi vši. Bola som jej zvláštnym miláčikom, ale okrem mňa mala desiatky ďalších chránenkýň, ktorým denne nosila vodu, jedlo, ktoré umývala a hladkala svojím detsky veriacim pohľadom.

O nejaký čas sama ochorela na škvrnitý týfus. Angela bola štyridsaťročná a mala dosť ťažkú srdcovú vadu. Bála som sa o ňu. Angela blúznila dňom i nocou. Istého rána mi zvestovala: „Vieš, že som urobila ohromný objav a nacisti mi ho chcú odkúpiť? Sľubujú mi za to slobodu a nesmiernu sumu peňazí. Odmietla som. Kladiem jednu podmienku, jedine keď mi ju splnia, prezradím svoje tajomstvo.” —. „Aká je to podmienka?” pýtam sa Angely a hladkám ju po jej rozpálených lícach. Jej zapálené oči zasvietia a do ucha mi pošepne: „Svoj objav im prezradím, keď prepustia na slobodu všetkých väzňov, všetkých, rozumieš, Nemcov, Poliakov, Rusov, Židov, Cigánov, všetkých.”

Angela vyzdravela a žila ďalej starým spôsobom. S detsky samozrejmým pohľadom podvádzala SS a rozdávala väzňom. Denne zomieraly stá na revíri. Angela dostávala prídely podľa stavu z minulého dňa, teda i za mŕtvych. Zvyšné jedlo rozdávala rekonvalescentom a dievčatám z tábora. Mala už celý zástup zákazníčok, ktoré za tmy chodily ku dverám jej kuchyne po jedlo. Okrem toho rozdávala aj vodu, najdrahší a najvzácnejší majetok v tábore. Revírny personál mal právo chodiť po vodu do táborovej kuchyne. 

TITA LIVIA DĚJINY OD ZALOŽENÍ ŘÍMA I.

TITA LIVIA DĚJINY OD ZALOŽENÍ ŘÍMA I.

Edvard Grégr, Praha, 1864
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Tita Livia dějiny od založení Říma I.-IV.
preklad Josef Pechánek

literatúra staroveká
366 s., čeština
hmotnosť: 240 g

tvrdá dobová preväzba
stav: dobrý, ručné dobové poznámky do textu

9,00 € PREDANÉ

*svama* in *H-2-3*




(Od r. 287. do r. 289. od z. Ř.)

2. Quintns Servilius — neb on byl consulem se Spuriem Postumiem — následujícího roku proti Aequům vyslán jest a měl stálé ležení v krajině latinské. Nutný pokoj poutal vojsko v nemoc upadlé. Válka protáhla se do třetího roku za consulův Quinta Fabia a Tita Quinctia. Fabiovi mimořádně tento úřad odevzdán jest, poněvadž co vítěz Aequům mír dal. On vytáhl v naději nehrubě pochybné, že pověst jeho jména Acquy k míru přivede a poručil poslům do shromáždění národu vypraveným zvěstovati, že consul Quintus Fabius praví, že ze země Aequův mír do Říma přinesl a ze Říma že Aequům válku přináší touž pravicí ozbrojenou, kterou jim dříve k míru podal. Čím věrolomstvím a křivopřísežnictvím se to děje, toho že bohové nyní jsou svědkové a brzy že budou mstitelé; on však, jakkoliv tomu jest, že si přeje i nyní, aby Aequové raději sami od sebe litovati než skutky nepřátelské snášeti chtěli; lítost-li pocítí, že jim k dokázané milosti útočiště bude; pak-li ze zrušení přísahy se radují, že více při hněvu bohův než nepřátel válku povedou. Tato slova jimi tak málo pohnula, že by byli málem poslům násilí učinili, a že vojsko do Algidu proti Římanům vyslali. Jak se to do Říma zvěstovalo, vybídla více nevole z této věci než nebezpečí druhého consula z města. Tak postoupila dvě consulská vojska proti nepříteli v šiku upraveném, aby se bez prodlení potýkala. Když pak náhodou nemnoho dne zbývalo, vykřikne kdosi ze stráží nepřátelských: „Římané, to jest válku ukazovati a ne vésti! Když nastává noc, sestavujete šik. Delší části dne nám jest potřebí k boji, který nastává. Zejtřejšiho dne při východu slunce navraťte se na bojiště. Bude příležitost k bitvě, nebojte se!“ Těmito slovy rozdrážděno jsouc přivedeno jest vojsko zpět do ležení, i viděla se jemu noc nastávající dlouhou, anaž odložení boje způsobila. Zatím hoví arci tělům pokrmem a spánkem. Avšak jakmile se rozednilo, přišlo římské vojsko o mnoho dříve na bojiště, konečně vytáhli také Aequové. Seč byla s obou stran prudká, poněvadž Římané s hněvem a nenávistí bojovali , a Aequy vědomí svou vinou spůsobeného nebezpečí a zoufání, že by jim budoucně víra dána byla, nutilo posledních věcí se odvážili i zkusiti. Předce však neodolali římskému vojsku Aequové, a když zahnáni byvše v své území ustoupili, nebyly o nic více mysli nakloněny k míru, a vášnivý lid obořoval se na vůdce, že se odvážili potýkati se polem, kde Římané válečným uměním vynikají; Aequové že ku plenění a nájezdům lepší jsou a mnohé tu a tam zástupy že války lépe vedou než veliká spousta jediného vojska.

3. Zůstavivše tedy posádku v ležení vytáhli a vtrhli s takovým hlomozem v římské území, že až k hlavnímu městu postrach rozšířili. Nenadálá tato událost spůsobila také proto více polekání, že se ničeho méně obávati nemohli, než aby nepřítel přemožený a skoro v táboře obležený plenění pamětliv byl; a poděšení venkované hrnouce se v brány volali, že to není plenění, že to nejsou drobné zástupy lupičův, nýbrž zvětšujíce všechno planou bázní říkali, že vojsko a pluky nepřátelské se přibližují a brannou mocí proti hlavnímu městu se řítí. Od těch uslyšeli nejistou zprávu nejbližší a donášeli ji tím planěji jiným. Shon a pokřik volajících do zbraně nelišil se mnoho od zděšení, jaké bývá v dobytém městě. Náhodou vrátil se consul Quinctius od Algidu do hlavního města. To bylo lékem proti bázni. Utišiv shon a vyčítaje, že se bojí přemoženého nepřítele, rozestavil posádky po branách.



OSUSKÝ, SAMUEL ŠTEFAN - FILOZOFIA ŠTÚROVCOV I.

OSUSKÝ, SAM. ŠT.

FILOZOFIA ŠTÚROVCOV I.
Štúrova filozofia

Daniel Pažický, Myjava, 1926

história
332 s., slovenčina
hmotnosť: 482 g

tvrdá dobová preväzba
stav: dobrý

12,00 € PREDANÉ

*svama*






Ďalej treba pamätať, že sú úlohy a úkoly v rozmanitosti života, ktoré ani jednotlivec vykonať nemôže, lebo mu sily nestačia, ani vláda, štát sa o ne starať nemôže, lebo sú prišpeciálne a lokálne. Tu odpomoc: sdružovať sa, spolčiť sa k vykonaniu takýchto. Náš národ aj s tohoto stanoviska je zaostalý. Ako niet ducha pospolitosti, niet ani ducha spolčovania, totiž vzájomného pôsobenia za istým užitočným, sily jednotlivca presahujúcim cieľom, Čo aj boly spolky, alebo zahynuly alebo živoria, držíme sa hesla: nech sa každý o seba stará. Koľko tu nedostatkov, potrieb! Nespolčujeme sa v obci, nespolčujú sa stavy, nemáme dobročinných ústavov, sirotincov, nemocníc, chudobincov, kasín, čitární, knihovní atď. Pohly sa iba spolky miernosti, gazdovské spolky a sporiteľne. Spolčujme sa!

Aj čo sa stalo, založenie spolkov miernosti, to Štúrova a jeho družiny zásluha. Drobná práca začala sa už tu, nie v deväťdesiatych rokoch a potom.

Národ ako dnes, aj vtedy hlivel, ničil sa pijatikou. Preto obšírne píše o spolkoch miernosti, propaguje ich. Opisuje hroznú zkazu opilstva u ľudu nášho, zkazu na tele, na majetku, na duši, v rodine, v obci, v národe. „Žiadon mor a turecká vojna neuškodily našej krajine tak, ako smradľavý nápoj pálenky. Na západe, kde sa tiež rozšírila pálenka, jako v Amerike a v Írsku, dobre sa dokázaly spolky miernosti. Podáva soznam, zprávy už založených spolkov, lireratúru abstinenčnú. Pijatika je príčinou

veľkej biedy zvlášť v časoch neúrodného roka, jaký bol 1845. Tu navrhuje: rozšíriť spolky miernosti, zakázať pálenku páliť, sriadiť sýpky, sriadiť chudobince, pracovne, nálezince, tovaryšstvá vzájomnej pomoci, sporiteľne, slovom dobročinné ústavy, jaké má západ už v bohatej miere.

Len nehlivieť, pracovať na každom poli! Duch času volá, pohnúť sa, postaviť sa na vlastné nohy. Bez práce ničoho si nevydobyjeme. Bez práce niet práv, niet slobody.

CICERONOVA ŘEČ ZA SEXTA ROSCIA AMERINSKÉHO - GAIA SALLUSTIA CRISPA KNIHA O SPIKNUTÍ CATILLINOVĚ - GAIA SALLUSTIA CRISPA KNIHA O VÁLCE JUGURTHINSKÉ - ÓDY QUINTA HORATIA FLAKKA

CICERONOVA ŘEČ ZA SEXTA ROSCIA AMERINSKÉHO

Edvard Grégr, Praha, 1870
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Ciceronovy řeči vybrané
preklad J. Pavel Tománek

GAIA SALLUSTIA CRISPA KNIHA O SPIKNUTÍ CATILLINOVĚ

Edvard Grégr, Praha, 1863
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Gaius Sallustius Crispus I.
preklad Jan Kvíčala

GAIA SALLUSTIA CRISPA KNIHA O VÁLCE JUGURTHINSKÉ

Edvard Grégr, Praha, 1863
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Gaius Sallustius Crispus II.
preklad Alois Vaníček

ÓDY QUINTA HORATIA FLAKKA

Edvard Grégr, Praha, 1874
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Ódy Quinta Horatia Flakka.
preklad Karel V. Jelen

literatúra staroveká
322+76+100+82 s., čeština
hmotnosť: 299 g

tvrdá dobová preväzba
4 zviazané publikácie
stav: dobrý, ručné dobové poznámky do textu

PREDANÉ

*svama*fil*






EURIPIDES - HERAKLES

EURIPIDES

HERAKLES

J. Otto, Praha, 1924
preklad Klára Pražáková
edícia Sborník světové poesie (145)

literatúra staroveká, poézia, literatúra grécka
84 s., čeština
hmotnosť: 158 g

tvrdá dobová preväzba
stav: dobrý

4,40 € PREDANÉ

*svama* in *H-2-6*





Čí noha ochabuje, šatu druhova se drž a jeHo rukou!

Nechť starec starce podpírá!

Když kvetla mladost radostná, druh vedle druha v poli stál a společné nes' trampoty pro čest a slávu vlasti.

Hleďte, tvrdý otcův vzdor sálá jeho potomkům z očí pyšně planoucích.

Krutý osud stihl děti ubohé, ale jejich mladý zjev přes to září půvabem.

Zahynou-li, Hellado, jaké ztratíš obránce!

Hle, thebský vládce Lykos jde sem před palác.

L y k o s.
(Vystoupí ozbrojenou družinou.)

Já vznáším dotaz k otci Herakleovu a jeho choti smím-li, baže věru smím, jsa jejich pánem, po libosti ptáti se:

,,Jak dlouho ještě chcete smrti vzdorovat? Kde naděje vám kyne, že se spasíte?

(Ukazuje, na děti.)

Či věříte, že jejich otec vrátí se?

Je stínem mezi stíny. Neodvratná smrt vás plní děsem více než-li náleží

(K starci.)

Ty po Helladě chlubil jsi se jalově, že tvoje žena boha z Dia počala,

(K Megaře.)

a ty zas, že jsi chotí reka reků všech.

Co na tom bylo velikého, když tvůj choť buď plaza zhubil nebo nemejského lva? Ať nechlubí se, že jej v rukou zardousil, když uškrtil jej lapeného do tenat.

Ty činy k odporu vás sílí? Pro ně snad smrt má se vyhnout dětem Herakleovým ? Své slavné jméno získal v boji s šelmami ten zbabělec, jenž jiného nic nesvedl.

Štít na levici jeho nikdy netrčel ni nestál proti oštěpům. Znal jenom luk, zbraň zbabělců, jsa vždycky hotov k útěku. Kdo z luku střílí, neosvědčí chrabrosti, leč ten, kdo vyčkávaje pevně na místě, les hbitých kopí měří okem statečným.

Jen opatrnost k mému činu nutí mne, ne zloba. Příliš dobře vím, že zabil jsem Kreonta, otce Megařina, jehož trim jsem uchvátil. Nuž nechci, aby na živu ty děti zbyly — mého činu mstitelé.

A m f i t r y o n.

Ať Zeus ho ztrestá za synovu urážku, jak na Dia se sluší. Mojí věcí jest lži pusté, jimiž napadl tě, vyvrátit,

HAČIJA, MIČIHIKO - HIROŠIMSKÝ DENNÍK

HAČIJA, MIČIHIKO

HIROŠIMSKÝ DENNÍK
(Hiroshima Diary)
Zápisky japonského lekára od 6. augusta do 30. septembra 1945

Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1957
preklad Jozef Šimo
obálka Š. Belohradský
1. vydanie, 7.000 výtlačkov

beletria, román, literatúra japonská,
254 s., slovenčina
hmotnosť: 324 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

PREDANÉ

*svama* in *H-2-6*




23. augusta 1945

Jasno, občas zamračené, čerstvý vietor.

Deň som začal návštevou elegantného záchodu, ktorý som včera objavil. Keď som sa vrátil do izby, pán Šiota sa na mňa uškŕňal. Videl ma cez okno a striehol, kam idem.

Pán Šiota bol naším správcom a už niekoľko dní bol zase v práci na svojom mieste. Len čo mohol chodiť, hneď v prvý deň sa objavil s dvoma vrecami; v každom bolo päťdesiat balíkov cigariet. Nikdy sa nedozviem, kde alebo ako k nim prišiel, no naše nadšenie je pochopiteľné. Nikdy predtým som nevidel toľko tabaku mimo trafiky a nikdy sa mi ani len nesnívalo, že budem mať poruke toľko cigariet. Na nejaký čas sme nechali cigarety vystavené, aby sme mohli popásť oči na tomto neočakávanom zdroji pôžitku. V celej nemocnici si fajčiari s uspokojením vydýchli. Veď dobrý, zdravý pracovník vždy viac zmôže s balíčkom cigariet. Aj výkonnosť študentov, ktorí nám pomáhali, dala sa primerane zvýšiť takýmto darčekom. Kým sme mali hojnú zásobu cigariet, mohli sme urobiť všetko. Tento prepych sa stal v Hirošime mimoriadne vzácnym pre svoju hodnotu pri výmennom obchode. Žasli sme nad šikovnosťou pána Šiotu.

„Môžem ich zadovážiť koľko len chcete,” zvolal sebaisto, „Fajčite len, ako sa vám páči! Keď sa vám minú, obstarám ďalšie.”

Fajčili sme a bafkali, koľko si nám len srdce žiadalo, a znovu sme ožili.

Dr. Sasada sa dnes cítil lepšie. Bolo už možné vidieť jeho detinskú tvár, ktorá vykukovala spoza červeno-hnedých chrást. Ešte nebol ani zďaleka vyliečený, ale bolo mu lepšie. Petechie, ktoré sa predtým tak snažil na hrudi zakrývať, tiež zmizli.

Popáleniny slečny Jamy boli ešte stále bolestivé, ale nemala príznaky petechií alebo epilácie.

Opuchliny slečny Susukidy sa zmenšovali a v tvári vyzerala lepšie.

Mojej žene klesla horúčka, ale ešte stále sa sťažovala na triašku. Nech jej bolo hocičo, nezdala sa byť chorá.

Všetci sme boli veselší. Petechie dr. Sasadu zmizli: to znamenalo, že nie v každom prípade sú petechie predzvesťou smrti. Tento objav ma potešil.

Okolo desiatej hodiny ma navštívil jeden môj známy, pán Isono, a prekvapil ma zprávou, že je novým riaditeľom Úradu spojov. Bol riaditeľom zdravotníckeho odboru na Ministerstve spojov a ja som si ho hlboko vážil pre jeho vzdelanosť a schopnosť vo funkcii administrátora nemocníc. Trápili ho chýry, že Hirošima bude na sedemdesiatpäť rokov neobývateľná, a preto som ho rýchle ubezpečil, že to tak nie je.

Ovzdušie v oddeleniach bolo v ostrom protiklade s ovzduším v našej izbe. Pacienti, ktorým vlasy nevypadávali, boli ustarostení, a ustavične sa ťahali za vlasy. Tí, čo stratili vlasy, boli presvedčení, že zomrú. Musím sa priznať, že aj sám som mal také starosti, hoci prípad dr. Sasadu ma presvedčil, že petechie môžu zmiznúť a nie sú bezpodmienečným príznakom smrti.

Zastavil ma pacient a spýtal sa ma: „Pán doktor, všakže aj vy máte redšie vlasy, nie?”

„Ja som sa s riedkymi vlasmi narodil,” odpovedal som mu, „a čas mi ich nijako nezhustil. Viete tak dobre, ako ja, že vypadávanie vlasov nijako nesúvisí s dlhým alebo krátkym životom.”



piatok 28. septembra 2018

JUROVSKÝ, ANTON - SÚLAD V RODINNOM ŽIVOTE

JUROVSKÝ, ANTON

SÚLAD V RODINNOM ŽIVOTE
Príspevok k poznaniu vnútorného nažívania v našich rodinách

Matica Slovenská, Turčiansky sv. Martin, 1946
edícia Spisy Sociologického odboru MS (2)
1. vydanie

psychológia, sociológia,
270 s., slovenčina
hmotnosť: 475 g

tvrdá dobová preväzba
stav: dobrý

6,30 € PREDANÉ

*svama* in *H-2-4*