Ako to už v živote nás ľudí býva, i v prípade Ladislava Serenču (1952) platí ono známe „povedz pravdu, prebijú ti hlavu" - keď je on presvedčený o svojej pravde, ide za ňou vždy a všade, v práci i v súkromí... Aj o tom je táto jeho knižka. No nechýbajú v nej napríklad ani pekné spomienky na Úbrež, v ktorej so súrodencami vyrastal - najprv pod prísnou, ale láskavou rukou rodičov, po ich smrti v rovnako príkladnej opatere najmä svojej tety (a začas i jej manžela) a s pochopením i pomocou mnohých Úbrežanov. Tolle et lege, vezmi a čítaj, vraveli starí Rimania.
Nuž aj ty tak, milý čitateľ: Tolle et lege...
Pre malé deti sa prostredníctvom nežných ilustrácií Evy B. Linhartovej otvára pestrý svet zvieratiek a citlivá poézia im poodhalí aj hĺbky v duši človeka. Ale nie je to krásna knižka len pre deti. Snáď ešte viac umožní mladým aj starším na pozadí biblického príbehu a personifikácie postojov a pohnútok nachádzať cesty k ľuďom, prírode, Bohu i k sebe. V tejto knižke sa naozaj každý môže aspoň trošku nájsť.
Jako by byla Zrozená z ledu, tak uzavřená, samotářská a pokorná je mladá žena, na jejíž dlouho zamčené dveře nakonec přece jen zaklepala láska...
Ačkoli jsou Maggie a Brianna Concannonovy sestry, liší se tichá, obětavá a do krajnosti trpělivá Brianna od výbušné, umíněné a impulsivní Maggie právě tolik jako led od ohně, které jim autorka už v názvech obou knih přisoudila coby výstižné symboly. Zatímco Maggie dobývá svět uměleckými úspěchy a ve šťastném manželství s milovaným mužem pečuje o novorozeného synka,
Brianna, zdá se, žádné velké ambice nechová. Většinu svého života už stejně obětovala nemocné, panovačné a neurotické matce, a jediné, v čem nachází skutečné uspokojení, je její malý penzion, v němž neúnavně vaří, peče a všemožně se stará o hosty ze všech koutů světa. Vypadá to, že takto, bez vzrušení a v poklidu, budou probíhat už všechny její další dny. Jednoho z těch dnů se však ubytuje nový host. Americký spisovatel, světoznámý autor bestsellerů Grayson Thane, přijíždí do západního Irska, aby tam hledal inspiraci a klid k náročné práci na novém thrilleru.
*zimpa2*belx-eng-humor*
Opäť je tu Blesk - pes, na ktorého sa len tak nezabúda. Ostražitý strážca brloha (aj pred igelitovými taškami), postrach všetkých poštárov (teda tých, ktorí mu neotlčú zväzok listov o ňufák), milovník steakov (v akejkoľvek podobe), majiteľovej nohy (predovšetkým v šortkách) a svojej životnej družky Ely (najmä jej zadočka). Tento rok to veru nemá ľahké. Príchod ľudského mláďatka do brloha nielenže oživí hrozbu straty jeho psieho klenotu, ale nastolí aj otázku sťahovania do nového domova.
Nášho hrdinu navyše čaká nejedna náročná úloha: zachrániť týranú sučku Lili, splodiť s prísne stráženou Elou malých Bleskov a presvedčiť psy v parku (ktoré si myslia, že je nasprostastý) o svojej genialite.
beletria, román, literatúra slovenská, young adult
360 s., slovenčina
tvrdá väzba
stav: dobrý
0,50 €
*zimpa2*bels-y.a.*
Myslíte si, že o Itálií a Toskánsku už bylo řečeno a napsáno vše. Ale pak přijde PHIL DORAN s humorně laděným příběhem o tom, jak může člověk znovu objevit sám sebe, své manželství i Itala v sobě...
PHIL DORAN se po pětadvaceti letech psaní scénářů a produkování televizních pořadů v Hollywoodu cítí vyhořelý a vytlačovaný mladší generací. Jeho žena Nancy, sochařka, unavená bojem o manžela s jeho prací, se pokusí manželství zachránit. V malé vesničce v Toskánsku koupí tří sta let starou farmu, kterou touží opravit a zařídit v ní nový domov.
Neurotický workoholik Phil svou ženu následuje a je pomalu obklopován italským šarmem a nevyčerpatelnou krásou přírody, i když začátky nejsou nijak lehké. Boj s excentrickými sousedy, šílená byrokracie a starosti s opravami domu jej málem dostanou až na pokraj nervového zhroucení, ale nakonec všechna úskalí zdárně překoná.
Ephraim Kishon narozen 23. srpna 1924 v Budapešti, žije od roku 1949 v Tel Avivu. Ve 33 jazycích a v doposud celkovém nákladu 68 milionů (! ) výtisků potěšil své čtenáře na celém světě. A i každá další kniha je ukázkou skvělé satiry. Jeho humor je nevyčerpatelný, (výrok: na světě žádný humor neexistuje, ale já z něho žiji). Jeho satira je ostrá, ale přitom plná životní moudrosti a tolerance k chybám a chybičkám každého z nás.
POVÍDKY O DANÍCH představují české čtenářské obci daně, finanční úřady a státní instituce z nadneseného pohledu satirika. Daně jsou nutnou a nemilovanou "vymožeností" každého státu. Platit daně se musí - ale proč zrovna já? Tuto otázku si klade daňový poplatník pan Kishon - a jako satirik si může dovolit uvažovat v takových extrémech, které “normálnímu" plátci daní nejsou dány. A vůbec není důležité, jestli se to vše odehrává v malé zemi u Středozemního moře nebo v malé zemi ve středu Evropy.
Sledujte Kishonův boj s finančními úřady, při kterém obě strany (daňový poplatník i daňový výběrčí) hledají cestu k úspěchu v nápaditosti a originalitě. Zajímavou roli přitom hrají i daňoví poradci a burzovní makléři. Leckterá situace může být čtenáři známá z jeho vlastních zkušeností. Věříme, že daňová sazba z příjmů ve výši 102, 375% zůstane fantazií pana Kishona. A čtenáři (plátci daní) přejeme, aby své vlastní daňové přiznání předkládal alespoň s takovou dávkou humoru, jak to činí pan Kishon - daňový poplatník.
Som údajne v najlepších mužských rokoch, síce „hlavu moju popŕhlil už zimný mráz" (Petofi-Smrek), ale piaty krížik ešte na pleciach nenesiem. Na svet som prišiel 1. 8. 1954 v malebnej slovenskej dedinke Pilisszentkereszt - Mlynky, len kúsok od Budapešti. Všetky svoje školy po maturitu som absolvoval v slovenskej škole v maďarskom hlavnom meste. Ako štipendista z Maďarska na FF UK v Bratislave (odbor slovenský jazyk a literatúra) zúčastnil som sa ešte na prednáškach Pišúta, Paulinyho, Stanislava, Ondrusa i Ondruša, Mistríka, Števčeka, Bunčáka a Gašparíka. A predsa som sa „odcudzil" učiteľskému povolaniu a vrhol som sa hned po absolvovaní na novinárčinu: Népszabadság (1977-79), Új Szó (1979-89), Verejnosť (1990-91), (Česko )Slovenský rozhlas (1992-... ). 1979: vysťahovanie na Slovensko, za manželkou (dodnes prvou), deti Gregor (1978) a Zuzana (1982). 1985: „výmena vlasti" -slovenské štátne občianstvo. September 1992: návrat z domu domov - stály spravodajca rozhlasu v Budapešti. 2003:?
Daniela Příhodová (nar. 15. 4. 1941 v Nesluši pri Kysuckom Novom Meste) je súčasná slovenská prozaička. Štúdium dokončila na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave. Od roku 1980 sa venuje výlučne literárnej tvorbe. Viedla Klub slovenských prozaičiek Femina od jeho vzniku v marci 1992 až do roku 2000.
Knižné diela: Hra s ozvenou, Obžalovaná, Horúci víkend, Vianoce s Maximom, Rozvádzajte sa, je to krásne! Mário, zapískaj!, Nechajte ma žiť!, Zákon v nás.
Napísala scenár k televíznej inscenácií Mário, zapískaj! Je autorkou mnohých rozhlasových dramatizovaných poviedok. Jej poviedky vyšli vo viacerých antológiách.
Vo svojom novom románe Svet, ktorý nepoznám autorka opäť načiera do horúcich problémov našej súčasnosti (drogy, alkoholizmus, umelý potrat), pred ktorými mnohí z nás zatvárajú oči. V príbehu s kriminálnym pozadím odvíja životné osudy troch charakterovo odlišných sestier, ich rodinné zázemie a vzťahy. Obsahová hodnota jej próz nespočíva iba v sujete, ale aj v odvahe ventilovať závažné spoločenské neduhy. Ona ten Svet, ktorý nepoznám dôverne pozná. Genéza zla, ktorú sonduje, je presvedčivá. Na ozvláštnenie svojej prózy využila mysteriózny prvok. Príbeh sa začína drastickým interrupčným zákrokom. Do následne opísaného nežičlivého sveta sa má narodiť dieťa a matka (Natália), zronená zvesťou, že sa jej prvorodený syn stal vrahom, využije svoje právo zrieknuť sa plodu, ktorý si už netrúfa vychovávať. No posmrtný život nenarodeného pokračuje. Ako zdanlivo už neprítomný pozorovateľ spolu s čitateľom spoznáva svet, v akom mal žiť. V závere zisťuje, že existuje aj vyššia hodnota - láska - v Příhodovej ponímaní rehabilitujúca náš svet.
Jana Šimulčíková
Island, Řecko, Turecko, Skandinávie, Korea, Anglie a Maroko - to jsou země, do kterých zavítáte při četbě téhle knížky. Země, až na korejskou výjimku, poměrně snadno dostupné, leckterou z nich jsme tudíž navštívili i my, ať při svém putování za tou nejkrásnější dovolenou, anebo mezi dalšími přívrženci svého fotbalového mužstva, prostě úplně stejně jako autor - ale jak je všeobecně známo, když dva dělají totéž, není to totéž. Podle textu tohoto průvodce se totiž sice nemůžete právě řídit, až budete v Londýně hledat třeba Sněmovnu lordů, nezavede vás ani za žádnou jinou pamětihodností, a přece se do slavného parlamentu dostanete, a přece je jedinečným průvodcem. Podobně jako je František Nepil jedinečným spisovatelem. Jeho dojmy a zážitky z cest po cizích zemích hýří samozřejmě nejen neotřelými postřehy, ale i svérázným humorem, to vše je prodchnuto známou a vzácnou člověčinou. Ten malý, neobvyklý atlas srdce Františka Nepila se pak logicky stává i velkým atlasem ledaskoho z nás, vděčných čtenářů. Tím spíš, že osobitost spisovatele se tu potkala s harmonickou osobitostí malíře ilustrátora - Vladimíra Renčína.
Fejtóny ako antidepresívum - „... Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen. Sníva sa mi potom sen, v ktorom vôbec nemám okuliare, pretože ešte veľmi dobre vidím, dokonca aj v noci, keď šoférujem. Pravidelne totiž vo sne prichádzam v noci autom do svojho rodného mestečka... " píše Oľga Feldeková v jednom zo svojich pôvabných fejtónikov, ktoré sa so železnou pravidelnosťou objavujú týždeň čo týždeň v týždenníku TV oko. Čitateľov vťahuje do svojho sveta, ktorý sa hemží ľuďmi. Nezabudne spomenúť svojho manžela Ľuba, deti, nevestu, zaťov, strýkov, tety, babičky, kamarátky a kamarátov. A zo zozbieraných fejtónov odrazu znie veselá vrava. Trapasy, tie najrozpačitejšie situácie, ale aj smutné prehry dokáže nečakane vypointovať tak, že čitateľa zakaždým prepadne uvoľnený smiech. A v duchu žasne nad tým, ako autorke niektoré neobvyklé súvislosti mohli vôbec zísť na um - také sú hravé, veselé, výstižné, múdre a zároveň nič zbytočne nekomplikujú.
Oľgin zmysel pre komiku, zjednodušujúcu skratku a pointu v skutočnosti odkrýva hlboké poznanie ženy, ktorá má čo povedať. Jej optimistický pohľad na svet, duchaplnosť vtipné pozorovanie, alebo nečakane smiešny detail v jedinom okamihu dokážu výstižne pomenovať pocit, ktorý si človek v každodennosti nestihne ani uvedomiť.
Oľga Feldeková netají, že pri písaní boli pre ňu veľkou inšpiráciou listy, ktoré dostávala od svojich čitateľov. Jedna pani jej napísala, že fejtóny „užíva" ako liek. Vraj vždy, keď na ňu zaútočí depresia, prečíta si niektorý - a je po depresii.
Dúfame, že fejtóny budú mať takýto pozitívny účinok na všetkých čitateľov.
Povídka Bořeny Němcové Babička s podtitulem Obrazy venkovského života (1855) náleží ke skvostům české literatury, neboť jak v ústřední postavě, tak i v zástupu postav ji obklopujících zobrazila autorka jak exemplární postoje a vztahy obecně lidské, tak specifičnost českého národního charakteru i prostředí, najmě lidového. Vypravěčské umění B. Němcové, umocněné její čtenářskou zkušeností s dobovou romantickou prózou, mj. s tvorbou George Sandové, však v zájmu estetické účinnosti nekopíruje realitu, ale vytváří zejména v příběhu Viktorky poetickou symbiózu reality a fikce, uchvacující jak básníky (František Halas, Jaroslav Seifert), tak filmové režiséry (František Čáp, Antonín Moskalyk).
Neméně poeticky a idylicky líčí Božena Němcová v povídce Chyže pod horami (1858) patriarchální vztahy v rodině slovenského gazdy z Pohroní Žatného-Medveda, potomka českých vystěhovalců, přičemž manifestuje česko-slovenské sbližování prostřednictvím milenecké dvojice - gazdovy vnučky Katušky a pražského univerzitního studenta z aristokratického rodu, budoucího doktora práv a Katuščina manžela Bohuše Sokola ze Sokolova.
Nejvíce si ale sama spisovatelka cenila svou tezovou novelu Pohorská vesnice s podtitulem Povídka ze života lidu venkovského (1856), v níž zharmonizovala dva sociálně a kulturně odlišné světy - zámek a podzámčí (ztvárněné již v Babičce a v povídce V zámku a podzámčí, 1856) a literárně uplatnila jak své zážitky z pobytu na Chodsku, tak v postavách slovenských drotarů své zaujetí Slovenskem a jeho lidovými tradicemi.
Oľga Feldeková (1943) je nielen televíznou zabávačkou, známou z úspešnej televíznej relácie SEDEM SRO, ale aj dobrou a všestrannou spisovateľkou. Je autorkou poviedkových kníh Sťahovanie na mieste (1976), Dievča a šťastie (1979) a Poviedky (2003). Jej román Veverica (1985) bol dokonca hlavnou témou na londýnskej konferencii o slovenskom magickom realizme. A predstavila sa aj ako autorka pre deti - Rozprávkami pre dievčatko (1978) a viacerými rozhlasovými hrami.
Mimoriadne úspešná bola jej kniha Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen, ktorá sa objavovala v rebríčkoch najpredávanejších titulov a priaznivo ju prijala aj kritika. V tejto knihe Oľga Feldeková „pokorila“ ďalší žáner, umelecký fejtón. Umeleckému fejtónu sa venovali nielen majstri svetovej prózy ako Twain, Čechov alebo Fulgham, ale vysokú úroveň v ňom dosiahla aj slovenská literatúra - napríklad Tajovský, Timrava, Lasica - a takisto Oľgu Feldekovú môžeme zaradiť medzi tých najlepších. Je majsterkou individuálnej i národnej povahokresby. Pomáha jej v tom bohatstvo spomienok z detstva a rodnej Oravy, aj presná znalosť mesta a najbližších ľudí, práve tak ako ľudí letmo stretnutých. Presnosť u nej však nikdy neznamená nadradenosť, ale vždy je to láskavosť, okorenená humorom. Aj keď píše o „vyvrheľoch ľudstva“ - fajčiaroch, zostáva láskavá, veď patrí medzi nich.
Keď dvanásťročný Joe Binks nasadá do vlaku, ktorý ho má odviezť z Londýna, kde žije so svojím otcom, do Canterbury k matke a jej novej rodine, aby s nimi neplánovane strávil Vianoce, nie je nadšený. Tešil sa na prázdniny svojím otcom, ale ten musel v naliehavej rodinnej záležitosti náhle odcestovať na sever, do Škótska. V Canterbury ho čaká mama, ktorá nikdy nemá čas, nevlastný otec bez fantázie, zvláštna mladšia sestra Esme a nuda, nuda, samá nuda. Ani vo sne by ho nenapadlo, že sa spolu so svojou novou priateľkou Twiggy zapletie do zločinnej konšpirácie, ktorej cieľom je zničiť všetky čarodejnice v Anglicku a potom aj na celom svete.
Joe a Twiggy musia nájsť stratenú stránku zo starobylej čarodejnej knihy, ktorá obsahuje nebezpečné zaklínadlo, vyhrať v Mikáde skazy a odhaliť zločincov skôr, ako uskutočnia svoj podlý plán. Navyše sa Joeov ocko v Škótsku stratí v snehovej búrke a Joe sa ho s Twigginou čarodejnou pomocou pokúsi zachrániť...
„Na veci medzi nebom a zemou veria ľudia na Islande oveľa viac než v iných západných krajinách. Pracujem trebárs s istým inžinierom, ktorý prednedávnom do svojho domu pozval zaklínača, aby zo starej komody vyhnal dánskeho ducha. Osobne poznám mnoho osôb, ktorým sa prisnila budúcnosť, pravidelne navštevujú veštkyne, zažili niečo nadprirodzené alebo veria na duchov, elfov a podobné veci. Okrem toho máme dlhú rozprávačskú tradíciu - v našich ľudových rozprávkach je niekoľko naozaj dobrých okultistických príbehov.
Ale moderný kriminálny román musí mať, prirodzene, celkom pozemské rozuzlenie... “
Yrsa Sigurdardóttir
„Odcestoval som najskôr do Švajčiarska, chcel som vyskúšať svoj pas na bezpečnom území a len potom sa naň spoľahnúť. Francúzsky colník mi ho ľahostajne vrátil; to som očakával. Vycestovať je ťažko len z krajín diktatúry. Keď prišiel švajčiarsky úradník, pocítil som, že sa vo mne niečo zovrelo. Sedel som tak chladnokrvne, ako som len vládal, no zdalo sa mi, že sa mi chvejú okraje pľúc tak, ako sa často bláznivo rozkmitá na strome list, hoci je bezvetrie. “
Pred čitateľom ožíva vzrušujúci a napínavý príbeh nemeckého emigranta, ktorý po otrasných zážitkoch posledných rokov rezignuje a teraz — v roku 1942 — sa vzdáva poslednej nádeje na útek a prepúšťa svoj pas i lodné lístky do Ameriky inému zúfalcovi — emigrantovi. Nechce za to ani peniaze ani nijakú inú odmenu, žiada len jedno: nechce byť v tú noc sám, chce niekomu vyrozprávať a zveriť svoje spomienky. I preňho mali byť lístky záchranou a životom pre jeho ženu, lebo veril, že v Amerike nájde pre ňu lekársku pomoc. Teraz, keď ho milovaná žena navždy opustila, všetko preňho stratilo cenu. Obaja ľudia, ktorí sa stretli na lisabonskom nábreží, prešli neopísateľnými útrapami európskych emigrantov v tých ťažkých časoch.
Na panstve markíza z Bradbury, falošne obvineného zo zrady kráľovnej a vraždy jej agenta, žije Edward Stamford so svojou dcérou Arabellou. Ten pred kráľovnou Alžbetou očiernil nebohého markíza a získal jeho sídlo, titul i majetok. Na panstve žije dočasne jeho neter Elise Radbornová, ktorej otec je už dlho nezvestný.
Dobrodružstvo sa začína vo chvíli, keď počas Arabeliinej svadby priatelia markíza Maxima Seymoura unesú namiesto jeho bývalej snúbenice Arabelly krásnu Elise. Po úmornej ceste do Nemecka sa títo dvaja zosobášia a v návrate späť do Anglicka, kde chce Maxim získať stratené majetky a predovšetkým česť, im už nič nezabráni.
V Anglicku získa u kráľovnej milosť, ale vzápätí Elise opäť unesú - vinníkom je tentoraz Quentin, ktorý má na svedomí únos jej otca, aj záhadné úmrtia Arabelliných nápadníkov.
Pád berlínskeho múra, zánik Sovietskeho zväzu a historický neúspech autoritárskeho štátneho socializmu podľa všetkého nezmenili sen toľko kritizovaného, nenávideného, ale aj idealizovaného Fidela Castra, najdlhšie úradujúceho šéfa štátu, vytvoriť na Kube spoločnosť nového typu. Takú spoločnosť, ktorá by bola zdravšia a vzdelanejšia, bez diskriminácií, s jednou globálnou kultúrou. Castro a jeho „ostrov slobody" prežili aj také kritické chvíle, akými boli napríklad vylodenie Američanov v Zátoke svíň v roku 1961 alebo október 1962, keď pre inštaláciu sovietskych rakiet takmer vypukla tretia svetová vojna. Kuba odoláva aj vyše štyridsať rokov trvajúcemu obchodnému embargu a propagandistickej vojne, ktorú proti Castrovmu režimu vedie Washington.
Castrov sen o zdravej a slobodnej spoločnosti je nepochybne utopický. Podarilo sa z tejto vízie zrealizovať aspoň zlomok? Ak áno, tak za cenu akých obetí? Je Castro krutovládca alebo osvietený typ diktátora? Prečo Kubánci na svojho charizmatického vodcu nedajú dopustiť? Činia tak z vlastného, slobodného rozhodnutia alebo sú k tomu nútení? To sú otázky, ktoré najväčšmi upútavajú pozornosť novinárov a intelektuálov. Desiatky novinárov z celého sveta, medzi nimi aj tí najslávnejší, čakali roky na príležitosť hovoriť s ním. Medzi nemnohých šťastlivcov, ktorým Fidel Castro nakoniec rozhovor poskytol, patrí aj Ignacio Ramonet, šéfredaktor Le Monde Diplomatique. Prvá verzia tejto knihy rozhovorov vznikala počas dlhých sedení v roku 2003. Text bol aktualizovaný v septembri 2004 a definitívna podoba uzrela svetlo sveta na konci roku 2005.
slovníky, filozofia,
668 s., čeština, latinčina
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: veľmi dobrý PREDANÉ
*zimpa2*belx-lat*
Latinská kultura je základem všech evropských kultur. Třebaže je její jazyk - latina - dnes považován za mrtvý, není to tak docela pravda. Latina nezmizela z našeho života. Nadále žije nejen v církevních kruzích a některých vědních oborech, ale přímo mezi námi všemi. Každý z nás občas narazí - v řeči nebo v knize - na latinský výrok či úsloví, jehož smysl usnadní pochopení okolního (mnohem rozsáhlejšího) textu. Tento lexikon je klíčem ke všem latinským výrokům, které se doposud užívají, a bránou k moudrosti věků dávno minulé a stále živoucí.
