TEÓRIA ODRAZU
Základné otázky dialekticko-materialistickej teórie poznania
(Teorija otraženija)
Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1951
preklad Viktor Kochol
5.000 výtlačkov
filozofia
510 s., slovenčina
tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, dobová preväzba, pečiatky v knihe
predané
*agisa*fil
Životné dielo známeho bulharského marxistu Todora Pavlova „Teória odrazu“ rozvíja a rieši hlavné otázky teórie poznania dialektického materializmu. Todor Pavlov rozvíja mar xisticko-leninskú teóriu odrazu a dokazuje, že odraz je vlastnosťou každej hmoty, keďže sa prejavuje vo všetkých stupňoch vývinového rebríčka hmoty. Vychádza z priority anorganickej hmoty, rieši a nadhadzuje celý rad problémov o jednote hmoty a vedomia, prechádza k problémom jednoty predmetu a obrazu a dostáva sa napokon ku komplexu otázok, úzko súvisiacich s celou vedeckou a kultúrnou výstavbou socialistickej spoločnosti: jednota teórie a praxe, jednota filozofie a špeciálnych vied, definícia pravdy. Práve v týchto častiach knihy nastoľuje Pavlov najviac nových problémov, ktoré organicky vyplývajú z jednotného dialekt icko-materialistického svetonáhľadu. Stranníckosť a bojovnosť Pavlovovej filozofie prejavuje sa v nemilosrdnom odhaľovaní nevedeckých zásad idealizmu i vulgárneho materializmu. Nie náhodou posledná časť „Teórie odrazu“ je venovaná hlbokému a všestrannému výkladu marxistického učenia o pravde. Životnosť marxisticko-leninskej filozofie, teoreticky zdôvodnená v spojitosti filozofie a jednotlivých špeciálnych vied, prejavuje sa v závere knihy aj v bezprostrednej súvislosti filozofických a vedeckých otázok s praxou, a to najmä s praxou bojujúceho a víťaziaceho proletariátu, vedeného komunistickou stranou. Tu treba zvlášť upozorniť na úspechy správnej bolševickej kritiky a sebakritiky, ktorá sa stáva v socialistickom budovateľskom úsilí nevyhnutným nástrojom ideologického a sociálneho napredovania.
Kniha Todora Pavlova „Teória odrazu“ je šírkou svojej problematiky ojedinelým dielom v marxisticko-leninskej filozofickej literatúre. Je dôležitou pomôckou pri štúdiu filozofických základov marxizmu-leninizmu. O závažnosti Pavlovovej „Teórie odrazu“ svedčí skutočnosť, že vyšla dva razy v ruskom preklade (r. 1936 a 1949). Autor sa v jednotlivých vydaniach svojej knihy riadil dôsledne boľševickou kritikou a sebakritikou, knihu neustále pozmeňoval a doplňoval, i keď jej hlavné tézy ostávaly v podstate nezmenené.
Todor Pavlov je bojovníkom za socializmus nielen na ideologickom fronte, ale celý svoj život zasvätil boju proti sociálnemu útlaku. Narodil sa 1. februára 1890 v Štipe v Makedónii. Gymnázium a filozofickú fakultu vyštudoval v Bulharsku a aktívne sa zapája už od mladosti do revolučného hnutia. Roku 1925 hol odsúdený v súvislosti s atentátom v katedrále Sv. Nedelia na 12 rokov ťažkého väzenia. Pre svoj neohrožený protifašistický postoj bol Todor Pavlov ešte niekoľkokrát väznený, pokutovaný, mučený, ba aj odsúdený na smrť. Jeho vedecká a publikačná činnosť je veľmi rozsiahla. Vydal vyše 30 kníh a brošúr, zväčša o filozofických a estetických otázkach a napísal niekoľko desiatok protifašistických politických článkov. Dňa 9. septembra 1944 bol Todor Pavlov menovaný za regenta Bulharska a túto funkciu zastával až do vyhlásenia Bulharska za republiku. Teraz je prezidentom Bulharskej akadémie vied a členom prezídia Veľkého národného shromaždonia Ľudovej republiky bulharskej. Za jeho vynikajúce vedecké a politické zásluhy udelili mu aj čestný doktorát Karlovej univerzity.
