Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 8. februára 2020

BIGIARETTI, LIBERO - STRETNUTIE V NEAPOLE

BIGIARETTI, LIBERO

STRETNUTIE V NEAPOLE
(Il congresso)

Smena, Bratislava, 1974
edícia Eva (33)
preklad Michaela Jurovská
ilustrácie Miloš Urbásek
prebal Milan Veselý
1. vydanie
73-077-74

beletria, román, literatúra talianska,
160 s., slovenčina
hmotnosť: 226 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný, pečiatky

0,40 € DAROVANÉ

*zukol5*

Tridsiatnička Anna a štyridsiatnik Francesco, obaja zamestnaní vo veľkých firmách v Miláne a v Turíne, sa stretajú na sympóziu v Neapole. V „pracovnom prostredí“, plnom falošnej srdečnosti a skrytých intríg, sa zrodí medzi nimi dačo ako láska. Cit, ktorý ich do istej miery zaskočí. Anna má za sebou trpkú skúsenosť z nevydareného manželstva, nuž sa najprv láske bráni, a aj keď sa jej celá oddá, zvažuje perspektívy spolužitia s Francescom triezvo a reálne. Francesco sa sprvu dá strhnúť predstavou dobrodružstva s jednou z mála pekných žien na sympóziu, postupne však podľahne čaru vlastných slov. Tento donchuan proti svojej vôli prichádza na to, že láska, ktorú si nahováral, nemá ďaleko od skutočnosti. A tak sa ocitne pred voľbou medzi dvoma ženami - medzi dlhoročnou milenkou Olgou a mladou, emancipovanou Annou - a je to zároveň voľba medzi dvoma spôsobmi života, Medzi doterajším, charakterizovaným spoločenským konformizmom a pracovným a citovým rutinérstvom, a medzi novým a predsa starým, ktorým by nadviazal na svoju mladosť bojovného ľavicového intelektuála. Koniec príbehu ostáva síce otvorený, a jednako tušíme, že hrdina si zvolil Annu - čiže cestu odvahy a nekompromisnosti. Naznačujú to jeho záverečné slová, keď si uvedomí, že sa nevdojak stal integrálnou súčasťou -nástrojom vykorisťovateľskej triedy, reprezentovanej v románe jeho šéfom, „ideológom“, ktorý mu „pomaličky zdeformoval myseľ... “

Láska v Bigiarettiho románe je teda akýmsi katalyzátorom hrdinových vzťahov k spoločnosti a intímny ľúbostný príbeh, vzrušujúca a nostalgická história nehy a vášne prerastá do presnej diagnózy, kritickej úvahy nad priestorom, aký dnes poskytuje jednotlivcovi neokapitalistické sociálne zriadenie. Románom Stretnutie v Neapole Libero Bigiaretti (nar. 1908) plne potvrdil, že je dôstojným pokračovateľom v domácej tradícii veľkej „moralistickej“ literatúry a jedným z myšlienkovo i umelecky najpodnetnejších zjavov v súčasnej talianskej próze.









JE ZNÁME, čo je to buffet-dinner a čo recepcia s teplým občerstvením: spoločenská záležitosť, podľa mňa strašná, ešte horšia ako takzvané party alebo koktaily, na ktorých sa človek pomaličky motá hore-dolu, skutočne len prešľapuje na mieste v umelo vyvolanej atmosfére veselosti, pričom si uhrýza z obložených chlebíčkov a usrkuje z kadejako sfarbených a takmer vždy podozrivých alkoholických nápojov. Rituál buffet-dinner je v podstate oveľa divošskejší, ak nie naozaj kanibalský; vznešené prostredie, prekrásne koberce, obrazy s ušľachtilou patinou, ktoré možno všeobecne a bez obáv obdivovať, nádherné plafóny nijako nezmierňujú v určitej chvíli dojem, že spolu s chuťou do jedla sa tu rozpútali temné lúpežné a plieniteľské pudy; návrat k životu v táboriskách.

Pozoroval som ctihodných podnikových vedúcich, personálnych šéfov, univerzitných docentov, kultúrno-propagačných pracovníkov; pozoroval som dámy s obnaženými plecami, napoly odhalenými a vďaka dômyselným mechanickým prostriedkom vysoko vyzdvihnutými prsami; pozoroval som „úradných činiteľov“: ministerského námestníka, prefekta a jeho zástupcu, prísediacich a členov mestskej rady; pozoroval som nosatých predstaviteľov neapolskej aristokracie, bohatých lodiarov a podnikateľov ako aj poslancov rôznych strán; videl som ich všetkých, ako postávajú v hlúčkoch v tmavých, ba smútočných čiernych oblekoch so starostlivo uviazanými kravatami a vreckovkami ledva vyčnievajúcimi z vrecka na saku, ako debatujú, usmievajú sa so zjavným úsilím prejaviť sympatiu, a zároveň, ako zavše pokukujú na stoly s tácňami, vrchovate naplnenými poživňou, ktoré boli rozostavané okolo stien salóna.

Keď nastala vytúžená chvíľa, s iskriacim zrakom a s napnutými šľachami v podkolení ako štvorstovkári natiahnutí už dopredu a čakajúci iba na štartérov výstrel, vyrútili sa všetci k stolom, sácali sa, predbiehali, usmievali na seba s vycerenými zubiskami. Čašníci, ktorých väčšinou napochytro zohnali (vrátnici z radnice, zriadenci, zle oholení chudáci, preoblečení ako sa len dalo za lokajov z osemnásteho storočia, v belasej, šnúrkami zdobenej livreji, v parochni zmáčanej potom a bielych pančuchách), čašníci rozdávali príbory a taniere. Hostia sa bleskovo zorientovali a strojene pomalými pohybmi si kládli na tanier. Akoby si robili zásoby na dlhé obdobie hladu. Naberali si kopy rizota s morskými ráčikmi, k tomu ryby a pečené mäso. Podaktorí sa strhli, keď zbadali, že z neodpustiteľnej roztržitosti preskočili tácňu s plnenými makarónmi, a tak, keď pohltali ryžu, so zahmlenými okuliarmi a zadychčane si to rýchlo vynahradili. Potom si šli pohľadať dajaký kútik, čosi, kam by sa dal položiť tanier, a v tichosti všetko nedôverčivo spratali. Len tak hltali, horúčkovite, takmer v strachu, že sa na stoloch zrazu zjaví nový chod a im sa z neho neujde: a fakt, zjavil sa dezert, obrovská ťažká torta, plnená krémom, pretekajúca šľahačkou. Sýti, unavení hostia s mastnými bradami a špinavými fúzmi — ak mali fúzy - sa potom motali ako v mrákotách a pasovali sa s trávením, no zniesli ešte pohár šampanského. („Fíha, Veuve Clicot, " vraveli so znaleckým výrazom; „Toto je veru lepšie na trávenie ako sóda bikarbóna, “ poznamenal voľaktorý. ) Dychtili po záverečnom bode programu, po káve. „Ako to, " ozývali sa pohoršené hlasy, „prečo nepodávajú kávu? “ Sluha s olivovozelenou a vyhladnutou tvárou to začul: „Káva bude hned tu, hned. Už aj. “ Dámy v tesných korzetoch vzdychali, keď sa rúžili: „Aká horúčava, ani sa nedá dýchať. “ Keď sa skončilo hodovanie, zasa sa utvorili skupinky, pokračovalo sa v rozhovoroch. Krátkonohý ministerský námestník s malátnym pohľadom pritiahol k sebe krúžok ľudí,

.........................................................................................................

... posledná veta ...

"Ako sa máš?..."


KITSON, MICHAEL - BAROK A ROKOKO

KITSON, MICHAEL

BAROK A ROKOKO
(The Age of Baroque)

Pallas, Bratislava, 1972
edícia Umenie sveta
preklad Katarína Herrmannová
obálka Pavol Blažo
1. vydanie
310-130-72

encyklopédie, umenie
192 s., 100 čb a 100 far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1011 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe

5,00 € PREDANÉ

*trsos* in *H-bar*FR





GARBINI, GIOVANNI - STAROVEKÉ KULTÚRY BLÍZKEHO VÝCHODU

GARBINI, GIOVANNI

STAROVEKÉ KULTÚRY BLÍZKEHO VÝCHODU
(The Ancient World)

Pallas, Bratislava, 1971
edícia Umenie sveta
preklad Ján Pauliny
obálka Pavol Blažo
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
94-125-71

encyklopédie, umenie, starovek, antika,
183 s., 102 čb a 102 far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1005 g

tvrdá väzba, veľký formát

3,00 € stav: dobrý *hroda**ume*
2,00 € stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe *trsos**ume* PREDANÉ

Národy, ktoré vytvorili najstaršie známe civilizácie, zanechali po sebe monumentálne architektonické pamiatky a pozoruhodné umelecké diela. V tejto bohato ilustrovanej publikácii predkladáme čitateľovi súhrnný prehľad dejín umenia starého Blízkeho východu, počnúc od neolitického náleziska v Jerichu (7. tisícročie pred n. 1. ) až po obdobie gréckej nadvlády (5. storočie pred n. L). Oblasť starého Blízkeho východu sa rozkladala na rozľahlom území od Egypta až po Perziu. Profesor Garbini rozdelil svoju knihu na tri hlavné časti: Mezopotámia, Okrajové oblasti (napr. Perzia, Anatólia, Fenícia) a Egypt. Prvú časť venoval „krajine medzi dvoma riekami“, Eufratom a Tigrisom. Tu už v 4. tisícročí pred n. 1. založili Sumeri prvé mestské štáty. Autor podal výstižnú analýzu ich chrámovej architektúry, plastiky, pečatí a úžitkového umenia. Po Sumeroch —-od roku 2350 pred n. 1. až po dobytie Babylonu Peržanmi v roku 539 pred n. I. — vládli v Mezopotámii semitské národy: Akkádi, Babylonci, Kasiti, Asýrčania a Novobabylonci. Jedným z najrozšírenejších a najúspešnejších umeleckých žánrov asýrskej Mezopotámie bol naratívny reliéf.

V druhej časti knihy si autor všíma „okrajové oblasti“. Táto oblasť nie je homogénna. Patria do nej krajiny, ako Irán, Anatólia, Sýria, Fenícia, Palestína. V staroveku do nej prenikali zo severu a od mora národy, ktoré tu zakladali početné štátne útvary. Z nich najúspešnejší boli Chetiti, ktorí vytvorili v Anatólii mocné impérium ohrozujúce začas i samotný Egypt. Malé krajiny, ako Sýria a Palestína, museli často odolávať politickým dakom z Egypta a Mezopotámie. Napriek tomu aj tu dosiahlo umelecké úsilie vynikajúcu úroveň: v 3. tisícročí pred n. l. v plastike, v 2. a l. tisícročí pred n. l. v architektúre. Treťou hlavnou oblasťou je Egypt, krajina vysokej kultúry na Níle. Historický vývoj Egypta bol trochu iný ako osudy jeho susedov. Egypt zostal verný svojmu jazyku, umeniu, náboženstvu i politickému zriadeniu takmer tritisíc rokov. Jeho umenie oslavovalo faraónov. Chrámy a hrobky vzbudzujú ešte i dnes zaslúžený obdiv návštevníkov a predstavujú trvalú prítomnosť egyptskej civilizácie.

O autorovi: Profesor Giovanni Garbini sa narodil v roku 1931. Veľa cestoval po Strednom východe a zúčastnil sa na viacerých archeologických expedíciách. Vedecky sa orientuje najmä na štúdium predovýchodných jazykov a starých nápisov. Publikoval medzi iným tieto práce: Il Semitico di Nord-ovest, (Neapol 1960) a Le Origini delia Statuaria Sumerica, (Rím 1962).








STRONG, DONALD - ANTICKÉ UMENIE

STRONG, DONALD

ANTICKÉ UMENIE
(The Classical World)

Pallas, Bratislava, 1970
edícia Umenie sveta
preklad Marian Fridrichovský
obálka Pavol Blažo
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
94-073-70

encyklopédie, umenie, starovek, antika,
184 s., 72 čb a 128 far. fot., slovenčina
hmotnosť: 987 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe

2,00 € PREDANÉ

*trsos* in *H-bar*FR





GRYM, PAVEL - DOUFÁNÍ

GRYM, PAVEL

DOUFÁNÍ
texty a meditace

Naše vojsko, Praha, 1990
200 výtlačkov

literatúra česká, poézia, podpis autora
16 s., čeština
hmotnosť: 52 g

mäkká väzba
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*arumcz* in *H-6-2*





HAMPL, JOSEF - ZÁKLADY ELEKTROTECHNIKY

HAMPL, JOSEF
KLEINHAMPL, Z. V.

ZÁKLADY ELEKTROTECHNIKY
elektrická zařízení automobilů

Nadas, Praha, 1978
obálka Josef Buben
1. vydanie, 1.500 výtlačkov
31-018-78

učebnice, elektrotechnika, automobily,
220 s., 78 obr., 5 príloh, čeština
hmotnosť: 346 g

mäkká väzba s PVC prebalom
stav: dobrý

2,90 €

*gopal2* in *H-parap*R4





piatok 7. februára 2020

KRŠÁK, PAVOL - NOVOVEKÉ OLYMPIÁDY


KRŠÁK, PAVOL

NOVOVEKÉ OLYMPIÁDY
Olympijské hry a ich hrdinovia od Atén po Moskvu

Šport, Bratislava, 1982
obálka Peter Pospíšil, Milan Chvíla
2. rozšírené a revidované vydanie, 20.000 výtlačkov

encyklopédie, šport,
448 s., čb fot., slovenčina
77-019-82

tvrdá väzba s prebalom

0,60 € stav: zachovalá, prebal poškodený *gopal2*sport
0,90 € stav: dobrý *kocan2*sport*

Slovenská športová literatúra ešte nemá veľa takých diel, ktoré by spĺňali všestranne náročné kritériá literatúry faktu. Tradícia sa začala budovať len v posledných dvoch desaťročiach a začať bolo treba naozaj od základu — knihami o aktuálnych športových udalostiach, ktoré stáli v popredí záujmu čitateľov. Až potom sa mohlo uvažovať aj o dielach, ktoré by prekračovali rámec aktuality. Táto „škola" slovenskej športovej literatúry faktu mala napokon tiež určité prednosti: to, čo sa v prvých rokoch len vybrusovalo, či skôr len črtalo, postupne presahovalo pôvodný rámec, nadobúdalo novú kvalitu. Klasickým príkladom tohto vývoja boli diela Imricha Hornáčka.

K novej kvalite vo svojej tvorbe sa postupne prepracoval aj Pavol Kršák, ktorý s Hornáčkom autorsky spolupracoval na jeho poslednej knihe Montreal — Innsbruck 1976. V tom čase mal už sám za sebou niekoľko kníh s olympijskou tematikou a tejto téme sa venuje dodnes. Tak sa zrodila kniha Novoveké olympiády, ktorá zaplnila veľkú medzeru v slovenskej športovej literatúre a zaslúžene sa stala Športovou knihou 1979.

V slovenskej ani českej literatúre nemáme iné dielo, ktoré by tak komplexne, so znalosťou problematiky, spracúvalo dejiny novovekých olympijských hier a pritom rátalo aj oprávneným záujmom čitateľov o živý prúd v olympijskom hnutí, o ľudí a ich činy, o rozmanité osudy hrdinov hier od Atén až po Moskvu. Rozsah knihy, prirodzene, nútil autora vyberať, hodnotiť, takže nie všetci dostali. dostatočný priestor, ale aj tak možno povedať, že napísal knihu, ktorá je prehliadkou olympijského hnutia a jeho najslávnejších postáv a zároveň základným informátorom. Q jej kvalitách výrečne svedčí aj fakt, že v rozpätí troch rokov vychádza už v druhom vydaní.






BEŠĽAGE, VLADIMÍR - BOLESŤ

BEŠĽAGE, VLADIMÍR
(Beșleagă, Vladimir)

BOLESŤ
(Boľ)

Smena, Bratislava, 1985
edícia Rovesník
preklad Jozefína Lackovičová
ilustrácie Marián Oravec
prebal Ľubica Štuková, Marián Oravec
1. vydanie, 3.500 výtlačkov
73-047-85

beletria, román, literatúra moldavská
214 s., slovenčina
hmotnosť: 325 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,40 € DAROVANÉ

*zukol5*





6
Emil bol pokojnej, vyrovnanej povahy, vari trochu aj pomalý. Ak ho matka poprosila, aby doma čosi pomohol, vyniesol smeti, alebo šiel požičať k susedom zápalky, musela mu to zopakovať niekoľko ráz, kým sa odtrhol od svojich papierov a knižiek, alebo kým položil nástroje, ktorými dačo majstroval na kraji stola, čo mu slúžil ako ponk, ako vravieval otec a po ňom aj Emil. Lučika vždy kričala: „Už si bol? " — „Už idem. " — „Akože, iba teraz? " — „Už som išiel! " Skočil, a už bol pri dverách. Ale keď sa človek pozrel naňho cez okno, videl, ako pomaly kráča, zamyslený, z kroka na krok.

Alebo sa to len Lučike zdalo? Ona bola vrtká ako veverica, do čohokoľvek sa pustila, a nestrpela, keď niekto robil halabala, aby sa toho striasol, ako hovorievala, čo si pamätala ešte od matky z detstva. „To je čokľovská fajta, " vzdychala Lučika, keď si spomenula na mŕtveho muža, ktorý bol skôr nenáhlivý človek.

No keď sa Emil začal hrať s ostatnými deťmi, celkom sa zmenil. Lučika len pozerala, ako behá, skáče, rozdáva frčky alebo aj zauchá... Pozrime sa, a ja som si myslela, že spí aj chodiačky... Bola tomu rada, lebo vedela, že život nie je ľahký, ona to v plnej miere zakúsila, ešte keď v detstve začala bývať v internáte a potom v slobodárni. V živote sa treba vedieť oháňať, inakšie ťa celkom odstavia... No len čo Emil ostal sám, videla, ako sa mení, uzatvára do seba, nevidí, nepočuje, ani čo by žil v akomsi inom svete, kam nikoho nepúšťa. Lučika sa často nad tým zamýšľala, aj ju to hnevalo, pretože čo ako sa usilovala preniknúť do jeho sveta, nedarilo sa jej to — zamkol sa na sedem zámok a ostal sám. Túto jeho vlastnosť Lučika Spatarová pozorovala najmä v poslednom čase. A zbadala uňho aj nové povahové črty. Myslela si, že ak je to jej dieťa, ak mu dala život, pozná ho do najskrytejšieho kútika duše. Ale so začudovaním zisťovala, že ho nepozná, zavše jej tak odpovedal, až ústa otvárala. Ale to sa stalo len zriedkakedy. Častejšie mlčal. Mlčal a rozmýšľal. Robil všetko, čo mu povedali.

V ostatnom bol Emil chlapec ako všetky dnešné deti. Pravda, detstvo mal zložité. Prudké zvraty v živote poznačili jeho správanie a teraz, v štrnástich rokoch, začínal byť zanovitý. Inakšie vyrastal ako všetci chlapci a dievčatá — medzi domom, ulicou, škôlkou a školou... Ibaže ho rodičia častejšie brávali so sebou do práce, lebo ho niekedy nemali s kým nechať. Stáva sa to mladým ľuďom, keď deti prídu skôr, ako majú vlastný kút. Stalo sa to aj mladomanželom Čokla — Spatarová. Lučika trvala na tom, aby si mohla ponechať svoje dievčenské priezvisko. Keď sa Emil narodil, bývala istý čas v slobodárni s dvoma nevydatými robotníčkami. Tudorel býval v oddelení pre mužov. A v slobodárni, ako to už býva — každý má svoj denný poriadok. Dieťa treba uložiť do postele skôr a dievčence prichádzali neskoro. Emil sa nevyspal, takže na druhý deň, keď ho Lučika zavčas ráno niesla na Skuľanku (tam sa otvorila nová škôlka a boli voľné miesta), celé dopoludnie býval ospanlivý, pri raňajkách zjedol zopár lyžíc a zaspal s hlavou na tanieri.

Neskôr dostali samostatnú izbu v slobodárni, potom sa presťahovali sem a Emil začal chodiť do školy. Miestnosť predelili priečkou a chlapec mal vlastnú izbu. Žilo sa im lepšie, ale Lučika cítila, že syn sa jej pomaly odcudzuje a čoraz väčšmi sa pripútava k otcovi, možno preto, že podrástol. Alebo začal byť chápavejší...? Alebo... že by mu Tudorel bol čosi povedal? Je pravda, že rozmaznával syna, často ho vozil na aute a od desiatich rokov si ho zavše posadil na kolená a učil ho šoférovať, často mu vravieval, že keď trochu podrastie, pôjdu na ďalekú cestu, uvidia prekrásne Karpaty s nebotyčnými končiarmi, potom zídu z hôr a ukáže
.......................................................................................

... posledná veta ...

A vykročil k dverám rodičovského domu.




AKSIONOV, VASILIJ - POMARANČE Z MAROKA

AKSIONOV, VASILIJ

POMARANČE Z MAROKA
(Apeľsiny iz Maroko)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1965
edícia Záhrada (2)
preklad Viera Marušiaková
doslov Jozef Marušiak
obálka Anastázia Miertušová
ilustrácie Anastázia Miertušová
1. vydanie (5.500 výtlačkov)
72-027-65

beletria, román, literatúra ruská,
224 s., slovenčina
hmotnosť: 232 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

NEDOSTUPNÉ

*zukol5* in *H-parap*R5

Uverejnenie Aksionovovho románu Pomaranče z Maroka očakávalo sa v Sovietskom sväze s netrpezlivosťou a len čo sa objavil roku 1963 v časopise Junosť, rozbehla sa na stránkach dennej tlače prudká polemika. Sám autor o tom hovorí: „Pochopiteľne, že vo mne negatívna kritika nevzbudzovala nijaké prijemné pocity, s trpkosťou som čítal mnohé kritické výroky. ” Čitatelia mu písali, schvaľovali, kritizovali. Pod tlakom širokej čitateľskej mienky autor román doplnil a čiastočne prepracoval.

Vasilija Aksionova poznáme u nás z úspešného románu Kolegovia, (bol inscenovaný aj v televízii, podobne televízia inscenovala aj jeho poviedku Ocko, prečítaj mi... ); Lístok preštiknutý hviezdami bol v SSSR sfilmovaný pod názvom Môj mladší brat. Roku 1964 vyšla v Moskve kniha poviedok Katapult, kde sú uverejnené aj Pomaranče z Maroka.

Dej tohto nového dielka odohráva sa na Ďalekom východe. (Aksionov žil istý čas v Magadane, v Ochotsku a na Sachalíne). Hrdinami sú mladí geológovia, inžinieri, námorníci, stavbári. Na oko celkom nepatrná príhoda — do prístavu privezie loď uprostred zimy náklad pomarančov — poskytne autorovi zámienku odhaliť vzájomné vzťahy a charaktery mladých hrdinov. V centre je ľúbostná epizóda, napísaná sviežo a originálne. Aksionov ako jemný psychológ nerieši problém vznikajúceho citu medzi Kaťou a inžinierom Kalčanovom, život ho dorieši sám...

Aksionov je autor naozaj moderný a spisovateľ J. Bondariov o ňom právom povedal, že z jeho prózy „atmosféra súčasnosti” priam dýcha.







ĽUDMILA KRAVČENKOVÁ
Dnes mám akýsi prázdny večer. Schôdza kultúmo-spoločenskej komisie je odložená, skúška je až zajtra. Otrava.

Decká, horúca voda vás už čaká, — povedala I. R. — Poďakujte sa mi, všetko som vám pripravila na pranie.

Tá I. R. je hrozná, stále nám pripomína všelijaké nepríjemnosti a nudné povinnosti.

Ja nebudem prať, — povedala Marusia, — nemám čas. Sťopa má dnes priepustku.

Možno nám päťka prepustí práčovňu na zajtra, — hádala Nina.

Hej, prepustí, môžeš čakať, — povedala I. R.

Nikomu sa nechcelo prať a všetky zatíchli.

Ninka vytiahla svoje sviatočné veci — sveter a velvetovú sukňu s velikánskymi vreckami, kapronky, topánky a všetko rozložila na posteli. Samozrejme, chystať sa na večer je oveľa príjemnejšie ako prať.

Nie, decká, — povedala som, — operme si aspoň drobnú bielizeň.

Strašne sa mi nechcelo prať, možno najmenej zo všetkých, ale povedala som to preto, lebo človek sa má podľa môjho presvedčenia naučiť rozumne ovládať svoje chúťky.

Neblázni, Ľuska, — odula Ninka pery, ale vstala.

Preobliekli sme sa do županov a šli do práčovne. I. R. nám naozaj všetko pripravila. Kotol bol horúci, korytá a lavóry boli na stoloch. Zaháčkovali sme dvere, aby chlapci neliezli za nami do práčovne so svojimi hrubými vtipmi, a dali sa do práce.

Práčovňu hneď naplnili kúdoly pary. Žiarovka pod povalou vyzerala ako rozmazaná žltá škvrna. Dievčatá sa smiali a mne sa zdalo, že ich smiech zaznieva odkiaľsi zďaleka, lebo som ich v hustej pare skoro vôbec nevidela. Jasne som videla len Ninine holé chudé pliecka. Pokukovala na mňa. Keď perieme alebo sa kúpeme, vždy na mňa pokukuje, akoby sa porovnávala so mnou. Mám pekné plecia, a keď sa Ninka na mňa díva, vždy sa mi chce smiať. Ale nikdy to nedám najavo, lebo viem, že človeka charakterizuje ani nie tak zovňajšia ako skôr vnútorná krása.

Popri mne preplávala ružová polonahá a mohutná Sima. Položila lavór pod kohútik a začala

.........................................................................................

... posledná veta ...

Aj bičom sa trocha ušlo.


UMĚNÍ STŘEDOVĚKU

UMĚNÍ STŘEDOVĚKU
(L´art et l´Homme)

Odeon, Praha, 1969
edícia Světové dějiny (34)
preklad Edgar Knobloch, Vladimír Mikeš, Jiří Pechar
obálka Josef Ficenec
1. vydanie, 38.000 výtlačkov
história, umenie, encyklopédie,

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
1046 čb a 36 far. fot., čeština
stav: dobrý, pečiatky v knihe

9,00 €

*trsos* in *H-bar*FR

Roku 1967 vyšel český překlad prvního ze čtyř svazků encyklopedie Umění a lidstvo (vyd. Larousse). Na tento samostatně koncipovaný svazek o umění pravěku a starověku navazuje nyní kniha Umění středověku, zabývající se výtvarnou kulturou prvních staletí naší éry, tj. raně křesťanským uměním, výtvory barbarských kmenů v době stěhování národů, až po slohově vyhraněná díla období románského a gotického. Autoři — především hlavní vydavatel René Huyghe — považují lidskou kulturu za nedělitelnou a zdůrazňují, že žádné umění nevznikalo v izolaci od okolního světa. Proto jsou ve svých statích o výtvarné produkci jednotlivých epoch vždy vedeni snahou ukázat její souvislost s jinými kulturami, často i značně vzdálenými. Tak jako v knize Umění pravěku a starověku zajímají je i v této syntéze opět především vztahy mezi Západem a Východem, mezi nimiž docházelo k výměně hodnot od nepaměti. Je tu zase řečeno mnoho nového a podnětného o vzájemném působení a prolínání jednotlivých civilizací. V období středověku je pochopitelně věnována velká pozornost Přednímu a Střednímu východu, které byly tehdy spjaty jak se západním, tak s východním světem. Formující se umění evropské nelze pochopit bez znalosti kultury byzantské, bez porovnávání s perským uměním Parthů a Sásánovců ani konečně bez studia odlišně zaměřené tvorby muslimů, kteří pronikli přes severní Afriku a Španělsko až hluboko do Francie. Střední východ měl ovšem tehdy zároveň styky i s Indií, s jihovýchodní Asií a dále s Čínou. I tyto vzdálené asijské kulturní oblasti jsou proto zahrnuty do tohoto svazku. Jedna z kapitol charakterizuje nádherné chrámové stavby indické a khmerské, hodnotí díla javánská, výtvarnou produkci Číny, především její malířství, dále umění Koreje a tehdy vznikající umění japonské.

Každá z pěti kapitol, které tvoří náplň tohoto svazku, má opět (tak jako v knize Umění pravěku a starověku) úvod nazvaný Umění, život a ideje. Je zaměřen, především na celkovou charakteristiku umění z hlediska jeho vztahu k životu společnosti a jejímu myšlení. Pak následují odborně studie napsané světovými znalci, kteří se vyrovnávají s nejnovějšími výsledky vědeckých výzkumů. Nakonec jsou připojeny přehledy hlavních historických událostí, nej významnějších děl, škol atd., vždy v chronologickém sledu.

Kniha obsahuje 1046 černobílých a 36 barevných reprodukcí, které spolu s přehlednými mapkami názorně doplňují odborný výklad.

Tento bohatě dokumentovaný, obsáhlý a vědecky hodnotný svazek nám pomáhá pochopit umění období, které má v dějinách naší kultury základní význam.





VERNE, JULES - CESTOVNÍ STIPENDIA

VERNE, JULES

CESTOVNÍ STIPENDIA
nezkrácené vydání
(Bourses de Voyage)

Návrat, Brno, 1995
edícia Jules Verne - spisy (17)
preklad Vítězslav Unzeitig (upr. Petr Dorňák)
ilustrácie L. Benett
obálka Petr Pelikán
ISBN 80-7174-350-X

literatúra francúzska, beletria, román, dobrodružné
360 s., čeština
hmotnosť: 600 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: zachovalý, pečiatky v knihe, dosky z jednej strane oddelené od bloku knihy

9,50 € PREDANÉ

*bib19*

Dílo, které autor vytvořil téměř na sklonku svého života, vypráví dramatický příběh skupiny osmi chlapců z jedné londýnské školy, kteří byli za odměnu vybráni na prázdnový výlet na lodi po ostrovech Velkých a Malých Antil. Výlet pro studenty uspořádala paní Seymourová, milionářka žijící osaměle na jednom z antilských ostrovů, v rámci své dobročinné činnosti. Návštěvou u ní měl také výlet skončit a každý student měl od ní ještě obdržet stipedium 700 liber šterlinků.







Guadeloupe

Vzdálenost, která dělí Antiguu od Guadeloupe, nebo lépe řečeno od skupiny ostrovů tohoto jména, je jen sto až sto dvacet mil.

Za obyčejných okolností by Alert mohl být, podporován pasátními větry, když opustí přístav ráno 16. srpna, za čtyřiadvacet hodin u cíle.

Louis Clodion tedy mohl jen doufat, že již za úsvitu následujícího dne se na obzoru objeví první výšiny francouzských Antii.

Nebylo tomu tak. Bezvětří, či spíše slabý vítr zadržely plavbu lodi, i když rozvinula veškeré plachtoví. A také se dostali do krátkého a protivného vlnění přes nedostatečný vítr. To pocházelo z toho, že tato část ostrova, velmi otevřená širému moři, už nebyla chráněna ostrovy. Vlnobití, rušené několika protiproudy, se tříštilo, než dosáhlo Montserratských skal. I kdyby byl Alert býval podporován silným větrem, nebyl by se vyhnul prudkým otřesům této plavby. Z toho vyplývalo, že pan Horatio Patterson vyslovil jisté pochybnosti o účinku třešňových jader jako prostředku proti mořské nemoci.

Přesně vzato, Hany Markel by také mohl veplout za Montserrat, kde už bylo vlnobití méně silné. Ale mohl by se vystavit příliš častým setkáním s jinými loděmi, čemuž se chtěl rozhodně vyhnout. Mimo to by se cesta prodloužila asi o sto třicet mil. Bylo by nutné sestoupit až k jižnímu konci Guadeloupe, obeplout je a potom se vydat, možná proti větru, k Pointe-á-Pitre.

Guadeloupe se skládá ze dvou velikých ostrovů.

Západní ostrov je vlastní Guadeloupe; Karibové jej nazvali Curucuera. Oficiálně se nazývá Basse Terre, jakkoliv je její reliéf ze skupiny nejvyšší; toto jméno pochází spíš od její polohy vůči pasátním větrům.

Východní ostrov je na mapách zachycen jako Grande Terre, ačkoliv jeho plošný obsah je menší nežli plošný obsah druhého ostrova. Celková rozloha obou ostrovů je šestnáct set tři čtvereční kilometry a má sto třicet šest tisíc obyvatel.

Basse Terre a Grande Terre jsou odděleny říčkou slané vody, jejíž šířka kolísá mezi třiceti až sto dvaceti metry a kterou mohou plout lodi o ponoru asi sedmi stop. Alert by tímto průchodem, který je nejkratší, mohl proplout za nejvyššího přílivu, a to by ještě opatrný kapitán neudělal. Proto Harry Markel zamířil na širé moře východně od souostroví. Tato plavba trvala čtyřicet hodin místo čtyřiadvaceti a teprve ráno 18. srpna se trojstěžník objevil v ústí zátoky, kam se vlévá solná říčka a v jejímž pozadí leží Pointe-a-Pitre.

Nejdříve musel proplout řadou ostrůvků kolem nádrží, které tvoří přístav a kam vede přístup úzkým a klikatým průlivem.

Pět let uplynulo od té doby, co rodina Louise Clodiona opustila Antily, mimo bratra jeho matky, který zůstal v Pointe-ä-Pitre. S dětmi se rodiče usadili ve Francii, v Nantes, kde řídil pan Clodion veliký loďařský závod pro dálné cesty. Mladý Louis si tedy zachoval vzpomínku na svůj rodný domov, odkud odešel až v patnácti letech, a hodlal po něm provést své druhy.

Protože cestovali od východu, spatřil Alert nejdříve předhoří de la Grande-Vigie na Grande Terre, nejsevernější z celého souostroví, pak předhoří des Gros-Caps, pak předhoří de L´Anse aux Loups, potom záliv St. Marguerrity a zcela na jihozápadním konci Grande Terre předhoří des Cháteaux.

Louis Clodion mohl ukázat na východním pobřeží město Moule, třetí v osadě co do velikosti, s deseti tisíci obyvateli. Tam vyčkávají lodi s nákladem cukru na příznivé příležitosti k vyplutí na moře, které v těchto končinách působí takové pohromy.

...........................................................................................

... posledná veta ...

"Ne varietur!" odpověděl pan Horatio Patterson, tisknouce úpřimně paní Pattersonovou v objetí.