streda 9. októbra 2019

HENKEL-WAIDHOFER, BRIGITTE JOHANNA - ZÁHADA BLÁZNIVÉHO MALIARA

HENKEL-WAIDHOFER, BRIGITTE JOHANNA

ZÁHADA BLÁZNIVÉHO MALIARA
(Die Drei ??? und der verrückte Maler)

Mladé letá, Bratislava, 1997
edícia Traja pátrači (20)
preklad Magda Takáčová
obálka Vladimár Kardelis, Svetozr Mydlo
1. vydanie
ISBN 80-06-00766-7

knihy pre deti, detektívky, dobrodružné, literatúra nemecká,
104 s., slovenčina
hmotnosť: 158 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý

4,40 € PREDANÉ

*vali* in *H-bar*

Zopár slov na úvod. Milí čitatelia, neuveríte, čo len musia podstúpit' Traja pátrači v tomto príbehu! B. J. Henkel-Waidhoferová im nastrojila také prekážky, až budete lapať dych. A to všetko iba pre jeden žltý obraz, ktorý si dovolil strýko Titus bez vedomia svojej manželky zavesiť do obývačky! Zdá sa však, že obraz sa zapáčil nielen jemu, ale aj nevolaným návštevníkom. Strýko Titus preto požiada bez otáľania súkromnú detektívnu firmu Traja pátrači o pomoc. Jupiter, prirodzene, prípad prevezme a vôbec netuší, ako v ňom pôjde do tuhého. Nielen na dvore zberne, keď chcú maskovaní útočníci podpáliť Hlavný stan, ale aj na vlnách rozbúreného oceánu, ktorý vyskúša do krajnosti sily našej obľúbenej trojice.







Dvanásta kapitola

Anjel s revolverom

Dom stál presne v strede zátoky na vysokej skale, aby mu príliv nemohol uškodiť. Žiarivá bieloba jeho stien lákala zdaleka a sľubovala istotu a bezpečie.

Chlapci skôr liezli, ako kráčali hore kamennými schodmi, ktoré viedli z piesočnatej pláže okolo celého domu. Petrovi sa podlamovali kolená a triasli ruky. Napriek tomu však nepotreboval so svojím pakľúčom, ktorý šťastlivo vydržal jeho potápačské pokusy v taštičke na opasku, viac ako minútu, aby otvoril dvere.

Dom bol postavený veľmi veľkoryso. Obývačka s veľkými oknami na more vyzerala obrovská, ale jej zariadenie bolo skromné. V strede miestnosti stála veľmi pohodlná pohovka, stôl a tri prútené kreslá, pri najväčšom okne maliarsky stojan. Aj v kuchyni vládla úspornosť. V chladničke sa však našlo dosť minerálky a pomarančovej šťavy, takže Traja pátrači mali čím spláchnuť chuť morskej vody, ktorej sa nedobrovoľne ponapíjali. Bob našiel aj fľašu ginu a bez slova ju podával Jupiterovi, ale ten predsa ostal radšej pri pomarančovej šťave.

Peter objavil v kúte železnú piecku, bolo v nej všetko pripravené, papier, triesky aj uhlie, stačilo škrtnúť zápalkou. Vyzliekli sa donaha, rozvešali si premočené šatstvo na dve stoličky a pritiahli ich celkom k peci. Po točitých schodoch vyšli na poschodie, našli kúpeľňu a osprchovali sa. Jupiter bol hotový prvý, zmizol a vrátil sa s troma súpravami snehobielej bielizne, ktorú vybral zo skrine v spálni. Obliekli si teplé veci. vrátili sa dolu a hneď sa cítili trochu lepšie.

„Striebrovlasý sa bude čudovať,“ zažartoval Peter. Bob sa hodil na pohovku. Od slanej vody mu úplne sčerveneli oči. „Som celkom hotový,“ zastenal.

„Od čoho?“ Jupitera pochytila znova chuť na hlúpe žarty, hoci sa ešte nezbavil nedávneho strachu a hrôzy. Všetci traja vliezli pod jednu prikrývku a zohrievali sa.

ZÁHADA BLÁZNIVÉHO MALIARA

Počasie sa náhle zlepšilo, akoby si z nich robilo posmech. Vietor sa utíšil a nad morom sa pomaly vynáral bledozelený pás jasnej oblohy. Ďaleko na obzore bolo dokonca vidieť lúče zapadajúceho slnka, ešte skrytého za hradbou búrlivých chmár. Zababušili sa do deky, nič nehovorili a pozorovali to divadlo. Praskot v peci robil izbu takmer dokonale útulnou. Traja pátrači blúdili však v myšlienkach vonku na mori, ktorému ledva unikli.

„Nesmierne sa spoliehať na to.“ prerušil ticho po hodnej chvíli Jupiter, „že okolo nás vždy bude poletovať kŕdeľ strážnych anjelov.“ Potom znova dlho mlčali.

Náhle sa Peter postaral, aby nezaspali. „No tak. ľudkovia, nie sme tu nato, aby sme leňošili,“ zvolal, vstal a stiahol za sebou prikrývku. „Teraz si to tu trochu obkukneme, čo poviete?“

Bob zíval a preťahoval sa na pohovke. Keď Peter zavelil „Do práce!“, iba unavene hodil rukou.

Jupiter tiež ostal sedieť. „Mám taký čudný pocit v žalúdku,“ povedal. „Toto je súkromný dom. Akým právom sme sem vlastne vnikli a akým právom sa chceme prehrabávať v skriniach a zásuvkách?“

Bob a Peter naňho ohromene hľadeli.

„Ty si dobrý,“ zívol Bob. „Najprv sa sem pechoríme na člne a skoro pri tom vypľujeme dušu, a potom ti napadne, že sme to nemali robiť.“

Peter len mlčky krútil hlavou. Znova si sadol a hodil Jupiterovi prikrývku.

„Mám pravdu, či nie?“ domŕzal Jupiter. „Samozrejme, nie je to prvý raz. že sme niekam vnikli. No skoro vždy išlo len o anonymné kancelárie, továrenské haly alebo sklady. Len v nevyhnutných prípadoch sme výnimočne prehliadli aj byty. Napríklad, keď sme už vedeli, že tí ľudia majú maslo na hlave, a chýbali nám ešte posledné dôkazy.“ Odhodlane pozrel na priateľov. „A tu sme len tak. Na základe hmlistého podozrenia, že by sme mohli nájsť niečo, čo nás privedie ďalej.“

.............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

"Už je najvyšší čas," dodala energicky.





BYSTRIČANOVÁ, SILVIA - SEDEM CNOSTÍ TOHTO LETA

BYSTRIČANOVÁ, SILVIA

SEDEM CNOSTÍ TOHTO LETA

Slovart, Bratislava, 2019
obálka Petra Kavalcová
1. vydanie
ISBN 978-80-556-4145-4

beletria, román, literatúra slovenská, podpis autora
176 s., slovenčina
hmotnosť: 313 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, s autorským venovaním

NEPREDAJNÉ

*H-2-5*

OSUD NIE JE NÁHODA. SKÚŠA. PONÚKA. BERIE. ČO PRIJMEME? ČO ODMIETNEME? POČAS JEDNÉHO LETA SA ZOZNÁMIME S MARÍNOU, KTORÁ MÁ FUNGUJÚCU RODINU, PRÁCU, KDE STRETÁVA VEĽA ZAUJÍMAVÝCH ĽUDÍ A MA EŠTE ČOSI. ZVLÁŠTNU SCHOPNOSŤ PRECÍTIŤ EMÓCIE ĽUDÍ PRI DOTYKU S MIESTOM, KDE ODDYCHUJÚ. NEUVEDOMUJE SI, ŽE OSUD JEJ SYNA. HUDOBNÉHO SKLADATEĽA, ZÁVISÍ AJ OD JEJ ROZHODNUTÍ. NA CESTE ŽIVOTOM ZBIERAME CNOSTI AJ HRIECHY. A CHTIAC-NECHTIAC ICH ODOVZDÁVAME AJ SVOJIM DEŤOM.

PO PREČÍTANÍ KNIHY MNOHÍ ČITATELIA POCÍTIA TÚŽBU POZNAŤ AUTORA O TROCHU VIAC. PUSTILA SOM VAS PROSTREDNÍCTVOM PRÍBEHU DO SVOJICH MYŠLIENOK. POZNAŤ MA VIAC, ZNAMENÁ VEDIEŤ. 

ČO MAM RADA. MÁM RADA ĽUDÍ, KTORÍ VEDIA DLHO MLČAŤ, A POTOM V TROCH VETÁCH POVEDIA VŠETKO. MÁM RADA FILMY, KTORÉ NIE SÚ POSTAVENÉ NA DEJI, ALE NA HLBOKOM PREŽÍVANÍ VIDENÉHO. MÁM RADA DOMÁCE JEDLO A RÍBEZĽOVÝ KOLÁČ OD MAMKY. MÁM RADA PANČUŠKY A DLHÉ ŠATY, MÁM RADA STROMY PRI CHALUPE A VTÁČÍ SPEV. MÁM RADA SVOJU RODINU AJ PRIATEĽOV, KTORÍ VEDIA, KDE MÁM DOMA KÁVU, AJ TO, ŽE MILUJEM BIELE CHRYZANTÉMY, PRETOŽE VYDRŽIA AJ V MRAZE. KEĎ TO INÉ KVETY UŽ VZDALI. MÁM RADA KNIHY, KTORÉ MA ROBIA LEPŠOU. 

A VY?









Po dlhom dni Marína zaparkovala auto pred domom a pár minút ostala sedieť v aute. Obdivne prechádzala očami po záhonoch ruží aj po cudzokrajných sakurách. Na žiadnej inej ulici nevidela to, čo tu. Sused, profesor Indigo, presvedčil ostatných susedov, aby kúpili sadenice kríčkových ruží, že on sa o ne postará, zaštepí ich aj polievať bude. Tak ako sa v komunitách ľudia často nevedia v mnohých veciach dohodnúť, v tomto prípade prekvapivo všetci súhlasili. A sused sa naozaj poctivo staral. Vedel, kedy a ako strihať, aby ruže kvitli ešte viac, a venoval im naozaj veľa času. Aj dnes ho Marína videla, ako si pri práci píska a okopáva záhony. Všimol si ju a decentne zdvihol ruku na pozdrav. Usmiala sa do diaľky a tiež mu zamávala. Obľúbila si ho, ale pred Olegom to nikdy nahlas nepriznala, pretože z nepochopiteľného dôvodu začal byť nepríjemný na každého, o kom sa Marína vyjadrila s uznaním a rešpektom. Bolo ľahšie pozerať sa na ich susedské priateľstvo, keď si Oleg s profesorom cez plot pripíjali na zdravie studeným pivom. Občas sa k nim pridala aj Marína, ale nikdy neprekročila pomyselnú hranicu kamarátstva, za ktorou sa už začínali dôverné rozhovory. Ich debaty
sa skôr týkali záhradkárčenia, príhod z práce alebo mal Oleg odvážne narážky na politiku, a vtedy sa Marína stala poslucháčom. Politiku vnímala ako tému, kde sa ľudia skôr či neskôr pohádajú. Profesor však vždy zaujal k téme pevné stanovisko, ktoré podložil neotrasiteľnými argumentmi, ale nikdy Olegovi neprotiřečil. Ak s ním v niečom nesúhlasil, nanajvýš povedal „zaujímavý názor“ a posunul debatu ďalej. Marína túto jeho schopnosť predchádzať konfliktom ticho obdivovala a zároveň Olega krotila pohľadom, aby brzdil svoje stupňujúce sa emócie.

Vošla do domu a pri dverách hlasno zakričala na Olega: „Už som doma! Zdržala som sa v práci, ale večera bude raz-dva.“

„Nemusíš sa ponáhľať, už som večeral,“ ozval sa z kúpeľne, kde čistil vývod z práčky.

Marína sa pri jeho slovách zarazila, pretože vedela, že Oleg sa do varenia nikdy nehrnul a hlad nanajvýš zahnal chlebom a klobásou. Otvorila chladničku, ale nenašla v nej nič, čo by oslovilo Olegove chute.

„Čo si jedol?“ čudovala sa.

„Dojedol som tú zeleninovú nátierku, čo si urobila ráno.“

Keď počul, ako sa Marína od srdca zasmiala, vošiel za ňou do kuchyne a podozrievavo si ju premeriaval.

„Myslíš tú avokádovú masku s jogurtom a medom na moju suchú pleť?“ Nevedela sa prestať smiať, ale pomedzi smiech ho bozkala na líce. „Bola aspoň dobrá?“

„Ani nie,“ zašomral.

Videla na ňom, že by sa bol aj on rád rozosmial, ale z princípu to neurobil. Hneval sa, že jej je na smiech.

„Čo si to neoznačíš? Máš v chladničke bordel, ešte z toho ochoriem.“

„Prestaň, veď to bolo čerstvé, čo by sa ti tak mohlo stať? Čisté vitamíny. Nanajvýš sa ti vypne pleť,“ povedala napoly žartom a mávla rukou, keď ho videla, ako sa odutý vracia k svojej rozrobenej práci v kúpeľni. Na takéto jeho reči bola zvyknutá. Vypočula si ho a aj tak vždy urobila všetko po svojom. Kuchyňu vnímala ako svoj priestor, do ktorého si nedala zasahovať.

..................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Sedem cností toho leta.




SLOVNÍK ČESKÉ FRAZEOLOGIE A IDIOMATIKY / VÝRAZY NESLOVESNÉ

SLOVNÍK ČESKÉ FRAZEOLOGIE A IDIOMATIKY
VÝRAZY NESLOVESNÉ

Academia, Praha, 1988
1. vydanie, 14.000 výtlačkov
21-104-88

slovníky, jazykoveda
512 s., čeština
hmotnosť: 650 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

4,50 €

*H-6-1*






BUREŠ, OLDŘICH - AKO SA PESTUJÚ IZBOVÉ RASTLINY

BUREŠ, OLDŘICH

AKO SA PESTUJÚ IZBOVÉ RASTLINY

TEPS, Praha, 1959
edícia Knižnice místního hospodařství
preklad Ján Szabad, Karol Zemko
obálka Vladimír Pečený
5.000 výtlačkov

domácnosť, hobby, rastliny, botanika,
192 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 245 g

mäkká väzba
stav: chrbát porušený

0,50 €

*cesvo*





nedeľa 6. októbra 2019

ĎURČEK, JOZEF - VYŠNÉ RUŽBACHY A OKOLIE

ĎURČEK, JOZEF

VYŠNÉ RUŽBACHY A OKOLIE

Šport, Bratislava, 1987
edícia Stručný sprievodca
obálka Dionýz Dugas, Peter Buzinkay
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
077-007-87

sprievodca, cestovanie,
80 s., 1 príloha, slovenčina
hmotnosť: 64 g

mäkká väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

1,00 € PREDANÉ

*gopal2*




MARIÁNSKÉ LÁZNĚ - PRAHA 1951 - PÁSMOVÝ TURNAJ FIDE

MARIÁNSKÉ LÁZNĚ - PRAHA 1951 - PÁSMOVÝ TURNAJ FIDE

Práce, Praha, 1952
edícia Šachová knižnice (12)
predhovor Čeněk Kottnauer
obálka Mojmír Čapek
1. vydanie, 5.400 výtlačkov

šport, šachy,
264 s., čeština
hmotnosť: 381 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, obálka ušpinená,

PREDANÉ

*cesvo*






FARRINGTONOVÁ, KAREN - SVӒTÁ ZEM

FARRINGTON, KAREN

SVӒTÁ ZEM

Mladé letá, Bratislava, 2006
ISBN 80-10-00938-5

náboženstvo, cestopis, história
192 s. far. obr., slovenčina
hmotnosť 1185 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: výborný, v ochrannom PVC obale, nečítaná!!!

9,90 €

*H-6-1*

Svätá zem – križovatka národov a miesto zrážok rôznych kultúr. Táto kniha ponúka objektívny pohľad na sociálne, zemepisné a politické pozadie biblických udalostí, skúma zákulisie týchto udalostí nielen prerozprávaním klasických príbehov, ale posudzuje aj najnovšie archeologické nálezy. Farebné mapy, ilustrácie a fotografie poskytujú strhujúci a poučný doplnok textu.




HEJL, IVO - ORTLER

HEJL, IVO

ORTLER
Průvodce po Alpách

Alpy, Lysá nad Labem, 1991
1. vydanie

turistika, cestopis
112 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 142 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 €

*bib14* *bib14* in *parap*





NESTERENKO, ALEXEJ IVANOVIČ - PAĽBU VEDÚ KAŤUŠE

NESTERENKO, ALEXEJ IVANOVIČ

PAĽBU VEDÚ KAŤUŠE
(Ogoň vedut "kaťuši")

Pravda, Bratislava, 1986
edícia Memoáre
spracoval E. A. Bogdanov
preklad Silvia Lerchová
prebal Vlastimil Herold
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
75-039-86

dejiny, životopisy, II. svetová vojna,
288 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 403 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,00 € PREDANÉ

*gopal2* in *parap*

Memoáre generálporučíka delostrelectva A. I. Nesterenka sú nielen reťazou spomienok z obdobia Veľkej vlasteneckej vojny, ale súčasne i pohľadom na vývoj reaktívneho delostrelectva Sovietskej armády. Autor bol jedným z prvých veliteľov gardových mínometných útvarov, ktoré sa začali formovať v lete 1941. Získal nemálo bojových skúseností a poznatkov, ktoré využil pri dokonalejšom ovládaní zbrane a pri návrhoch na konštrukciu bojových vozidiel. Sám dal podnet k vývoju prenosných horských kaťúš, ktoré sa osvedčili v bojoch o Kaukaz a podporil ich využitie i vo vojnovom loďstve. Sme svedkami autorovho vzostupu z obyčajného veliteľa pluku až na miesto zástupcu veliteľa frontu, vďaka čomu knihe nechýbajú ani vzrušujúce rozprávania či doslova lyrické opisy bojového nasadenia kaťúš a hrdinstva prostých vojakov, ani široký rozhľad vlastný Nesterenkovi - veliteľovi reaktívneho delostrelectva jednotlivých frontov. Spolu s ním prechádzame ukrajinskými stepami, nechávame sa unášať vojnou poznačeným čarom kaukazských štátov, aby sme sa opäť vrátili na roviny naprieč Rusou až na Pobaltie. Nesterenko nám poskytuje číry ľudský, často až intímny pohľad na radových vojakov, ľudí v tyle, ale i do spoločnosti vysokých dôstojníkov a generálov v Moskve a na veliteľstvách armád a frontov. História vzniku raketometov, úskalia a spôsoby ich využitia počas vojny sú nesmierne zaujímavé. Patria k tým menej známym stránkam bojov, ktoré dodnes zaujmú nielen odborníkov, ale aj širokú verejnosť.






V Kurskej bitke

Ráno 5. júla sa začala bitka pri Kursku. Po delostreleckej príprave sa protivník pohol na naše postavenia s tisícami tankov a samohybných diel. V ústrety sa im pohli sovietske tanky a protitankové delostrelectvo. Dunenie kanonády, salvy kaťúš, hukot bombardérov a kvílenie stíhačiek, všetko sa zlialo do jedného hluku.

Bol som na ľavom krídle Brianskeho frontu. Doliehali k nám vzdialené hromové výbuchy. V tých dňoch sme s napätím čítali operačné hlásenia o udalostiach v Kurskom oblúku. So zatajeným dychom sme počúvali správy Sovietskej informačnej kancelárie. Pohyb nepriateľských vojsk v prvých dňoch vyvolával znepokojenie ...

Aj na ľavom krídle Brianskeho frontu protivník prešiel do útoku. Po 40-minútovej delostreleckej príprave pod ochranou dymovej clony začali nemecké útvary útočiť v oblasti Berezianky, Dorogova, Aleksandrovky. V prvých hodinách hitlerovci zatlačili jednotky 41. pešej divízie 63. armády. Na jednotlivých úsekoch sa nepriateľská pechota a tanky vklinili 2 až 3 kilometre do hĺbky našej obrany.

V pásme 63. armády sa nachádzal 313. gardový mínometný pluk majora D. N. Orlova. Mal podporovať obranu 287. pešej divízie a zatiaľ vyčkával. Len čo sa však Orlov dozvedel o začiatku nepriateľskej ofenzívy na susednom úseku, nečakal na rozkaz veliteľstva a z vlastnej iniciatívy vyhlásil v pluku bojovú pohotovosť. Oddiel kapitána Ignatova poslal na úsek susednej 41. pešej divízie, kde sa už bojovalo, oddiel kapitána Pavlenka zas prešiel na úsek 287. pešej divízie. Tretí ostal v zálohe.

Ignatovov oddiel, s ktorým odišiel Orlovov zástupca major M. M. Kolomiec, mal už vopred preskúmané trasy a vybrané palebné postavenia. O 45 minút po 30-kilometrovom presune zaujal bojové postavenie a presne o siedmej hodine vypálil salvu na útočiacu nepriateľskú pechotu. Neočakávaná salva kaťúš vyvolala v radoch protivníka zmätok.

Za prvých 5 hodín bitky vyradili naše kaťuše a delostrelectvo okolo 600 fašistov. Hlavné sily ustúpili na východiskové postavenia a v nasledujúcich dňoch na tomto úseku nevyvíjali nijakú aktivitu.

9. júla vojská Stredného frontu zastavili útok hitlerovcov, ktorí sa vklinili asi 10—12 kilometrov do hĺbky našej obrany. Trochu sme sa upokojili. Zdalo sa, že nepriateľ začal strácať dych. 11. júla sme už vedeli, že aj na Voronežskom fronte bol útok protivníka zastavený. Za cenu obrovských strát sa tam fašistom podarilo postúpiť o 35 kilometrov.

K nám na Briansky front prišiel zástupca najvyššieho veliteľa maršal Sovietskeho zväzu G. K. Žukov. Nastal náš čas prejsť do útoku.

Podľa plánu hlavného stanu mali vojská Brianskeho frontu preraziť obranu protivníka na troch miestach: na pravom krídle frontu na úseku 61. armády generála P. A. Belova, v strede na úseku 3. armády generála A. V. Gorbajova a na ľavom krídle frontu na úseku 63. armády generála V. J. Kolpakča.

Vojská 61. armády zaútočili na Bolchov a vojská 3. a 63. armády na Oriol.

..............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Raketové vojsko, ako aj iné druhy Ozbrojených síl ZSSR, ostražito chráni mierovú prácu sovietskych ľudí, stojí na stráži bezpečnosti Sovietskeho zväzu.



DEŽELIĆ, VELEMIR ml. - VYBRAL SI SOFIU

DEŽELIĆ, VELEMIR ml-

VYBRAL SI SOFIU
Román z 9. storočia

Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1941
číslo členovských kníh 186
preklad Emanuel Cubínek

beletria, román, náboženská literatúra, literatúra chorvátska
190 s., slovenčina
hmotnosť: 133 g

mäkká väzba
ušpinená obálka

1,50 €

*cesvo* nab*




Carihradský ľud sa zarazí, ale arabská dýka v ruke Janisovej a svedectvá jeho čeľadi oslobodia cisárovnú Teodoru od každého podozrenia. Súdný dvor a ľud radi zbavia cisárovnú Teodoru a logotéta Teoktista aj od prísahy poslušnosti bývalému patriarchovi, lebo on, zloduch cisárstva a bludár, nie je viac patriarchom, a prísaha neplatila, lebo bola vynútená cisárom Teofilom násilím, kým sa na smrteľnej posteli kochal pohľadom na odťatú hlavu svojho švagra.

Od toho dňa tajomný Janisov dom sa stal ešte tajomnejším. Keďže vila bola so všetkých strán ohradená, zatvorená a bez okien, susedi videli iba, ako ponad strechou často vyšľahne dym rôznych farieb, cítili všelijakú vôňu a čuli čudné škrípanie, praskanie, hlasy mučených zvierat a pridusený krik slúžky.

Do Janisovho domu prichádzali dôstojníci, niektorí dvorania, Židia a mohamedáni. Uchyľoval sa k nemu i cisárovnin brat a radca cisárstva Barda. Dôstojníci a vojsko stáli vždy pri obrazoborcoch a proti mníchom a teraz ich mrzelo, že cisárstvom vládne žena a dieťa. Dvorania do domu pomstychtivého Janisa prinášali všetku špinu dvorného života. Mohamedáni vychvaľovali kalifa a silu jeho ríše, a Židia predpovedali skorú záhubu zhnilého cisárstva.

Carihradčania si rozprávali, že shodený patriarcha Janis narobí ešte veľa zla cisárstvu, lebo verili, že je spojený s diablom.

Piateho roku odvtedy, čo je sosadený patriarcha Janis, rozhlásia jeho spoločníci po Carihrade, že ho s hodností nesvrhla cirkevná synoda, ale sama cisárovná Teodóra a jej obľúbenec logotét Teoktist; že Janisa nikdy nikto nevypočúval; že nikdy nikto neprezrel jeho spisy o obrazoch, tým menej sa stalo, žeby niekto dôkazmi vyvrátil jeho tvrdenia. Carihradčania už zabudli, čo a ako to v skutočnosti bolo; a vojsko v tom čase pre niektoré neúspechy na bojišti na Východe bolo rozhnevané, že cisárstvom vládne žena a dieta, miesto spôsobilého Bardu, Teodorinho brata a Michalovho ujca.

Citlivá cisárovná preto nariadi, hoci to mnohí neschvaľovali, aby sa vo veľkej sieni Magnaura v cisárskej vysokej škole konala verejná rozprava, kde Janis slobodne vyloží svoje tvrdenia, a kde mladý učiteľ, veľmi učený Fócius bude brániť sväté obrazy a vyvracať jeho dôvody. Nech sa verejne povie a rieši všetko to, o čom sa šepce za chrbtom.

Ako prišlo k tomu, že cisárovná vyvolila práve Fócia, aby sa prel s Janisom, to nevedel nikto. Učenosťou a spôsobilosťou bol rozhodne prvý, ale dosiaľ sa nechcel príliš ukazovať a vyniknúť. V sporných otázkach vždy hovoril zapletene, hádankársky a dvojsmyselne. V dvornom živote sa nerozhodol ani za Teoktista ani za Bardu, ani za dôstojníkov ani za mníchov, ani za modrých ani za zelených. Usiloval sa, aby všetkým bol vitaným človekom-učencom. Janisovi prívrženci boli prijemne prekvapení, lebo boli presvedčení, že Fócius je na dne duše predsa ich, pretože je pri nich a pri vojsku, ktoré raz bude rozhodovať, keď príde k zúčtovaniu. Mnísi sa báli, že by Fócius v rozhodujúcom čase mohol ich zradiť, zaviesť a sklamať. Za podarený vtip by mohol zradiť priateľov. Veď Fócius nedávno pred veľkým množstvom poslucháčov nečakane, miesto toho, aby vyskúšal svoje rečnícke umenie a vtipnosť, začal dokazovať, že človek má dve duše, jednú anjelskú a druhú zvieracú. Vtedy vstal jeho mladý žiak Konštanín-Cyril a napomenul ho pred všetkými:

Učiteľu, prečo ubíjaš šírením tohto bludu mnohé duše poslucháčov?

Fócius odpovie so smiechom:

Chcem trochu spliesť starca patriarchu Ignáca!

A Konštantín-Cyril vzplanie na to božským hnevom a opováži sa vzoprieť:

............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Nežije viac medzi nami Svätec.




SPOLOČNÍKOVÁ, MÁRIA - LENDAK

SPOLOČNÍKOVÁ, MÁRIA

LENDAK
Umelecko-historické pamiatky
Poklady Spiša

Davidesign, Košice, 2006
1. vydanie
ISBN 80-969177-3-0

umenie, história, monografie,
96 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť:727 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý

9,90 € PREDANÉ

*H-3/4-6*


KUHN, IVAN - RENESANCIA

KUHN, IVAN

RENESANCIA

Tvar, Bratislava, 1954
edícia Knižnica umenie pracujúcim (11)
preklad  a zostavil Ivan Kuhn
1. vydanie, 4.400 výtlačkov

umenie
192 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 390 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

predané

*gopal2*ume





VÝTVARNÉ UMENIE A ARCHITEKTÚRA

Renesančné umenie, v ktorom sa odrážal spoločenský rozvoj počínajúceho obdobia zrodu kapitalistických vzťahov, vzniklo a sformovalo sa v boji so stredovekou feudálnou umeleckou kultúrou. V umení týchto čias sa odrážali pokrokové výdobytky renesančnej epochy a toto umenie malo renesančný ráz. Sila renesančného umenia bola v realizme, ktorý sa uskutočňoval v umeleckej praxi a bol odôvodnený presným teoretickým programom.

Oslobodenie od feudálneho útlaku zrodilo živý záujem o človeka, o jeho zážitky, myšlienky a činy. Na rozdiel od symboliky a konvenčnosti stredoveku došlo sa k životnému, jasnému, výstižnému a zložitému obrazu človeka novej epochy a predovšetkým k obrazu činorodého človeka hrdinu. Vedomá snaha pravdivo znázorniť reálny život viedla umelcov k štúdiu skutočnosti, ktorá ich obklopovala, a toto štúdium bolo preto neoddeliteľné od ich prírodovedeckých a vedeckých výskumov. Štúdium anatómie napríklad umožnilo určiť správne proporcie a správnu stavbu ľudského tela. Súčasne riešili umelci problémy perspektívy, svetla a tieňa, plastičnosti znázornenia. Pritom pomáhalo pozorné štúdium starostlivo vyhľadávaných vzorov antického umenia a štúdium antických architektonických slohov pomohlo pri vytvorení architektonických vzorov, zakladajúcich sa na proporciách ľudského tela. S oslobodením od náboženského stredovekého svetonázoru bolo späté nové ponímanie ľudskej krásy. Ľudské telo, starostlivo skrývané stredovekým umením pod záhybmi odevu, vzbudzuje teraz mimoriadnu pozornosť umelcov; v maliarstve i v sochárstve sa často znázorňuje nahé ľudské telo. Pred očami umelcov 14.—15. storočia odhalili sa aj krásy prírody, obklopujúcej človeka; maliari začali vytvárať vo svojich dielach realistické krajinomaľby a veľmi sa rozšírila architektonická krajinomaľba. Nové historické podmienky umožnili rozvoj takých druhov architektúry, ako sú spoločný alebo súkromný obytný dom (sídlo — „palazzo”) a v oblasti maliarstva a sochárstva — rozvoj nástennej maľby a figurálneho sochárstva, portrétového umenia, zvlášte pamätníka a portrétnej busty. Umelci renesancie skvele riešili problém syntézy umenia architektúry, sochárstva a maliarstva.

Realizmus renesančnej epochy bol veľkým krokom vpred v porovnaní so stredovekým umením, ale predsa mal aj pečať ohraničenosti. Umenie sa naplnilo novým, svetským životným obsahom, ale obyčajné zjavy spoločenského života sa bezprostredne nereprodukovali; umelci používali veľmi často tradičné religiózne a mytologické námety. Viera v tvorivé sily človeka a jeho neobmedzené možnosti prejavila sa v heroizácii jednotlivých osobností (kondotiérov, humanistov atď.). Ale umenie sa vcelku nepozdvihlo k poznaniu pracujúceho človeka a veľkosti ľudu. Iba v tvorbe jednotlivých najväčších majstrov (A. Durera, P. Brueghela st.) sú vytvorené jasné a presvedčivé obrazy roľníkov, v ktorých sa odrazili záujmy širokých ľudových más.

Prvé kroky smerom k realistickému umeniu a demokratizácii umeleckých obrazov urobili v Taliansku v 2. pol. 13. storočia (v sochárstve Niccolo Pisano, v maliarstve P. Cavallini a iní). Giotto (1266 alebo 1276—1337) vo svojich freskách (hoci boli vytvorené na tradičné náboženské námety) vytvoril ľudské, hlboko dramatické obrazy a prekonával konvenčnosť a povrchovosť stredovekého maliarstva. Sienský majster Ambrogio Lorenzetti (umrel 1348) oslavoval vo svojich alegorických freskách buržoáznu republiku svojho rodného mesta a „hlúpu” vládu zobrazil ako netvora (alegória tyrana), okrášleného heraldickými znakmi a letiaceho nad hradom, s horiacimi mestami a dedinami v pozadí.

Dôsledný program realistickéhu umenia sa vytýčil začiatkom 15. storočia. Vedúcu úlohu pritom mali florentskí majstri.









STANĚK, TOMÁŠ - ODSUN NĚMCŮ Z ČESKOSLOVENSKA 1945-1947

STANĚK, TOMÁŠ

ODSUN NĚMCŮ Z ČESKOSLOVENSKA 1945-1947

Academia, Praha, 1991
Naše vojsko, Praha, 1991
obálka Richard Maršák
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
ISBN 80-200-0328-2

II. svetová vojna, história,
536 s., 16 s. čb fot., čeština
hmotnosť: 797 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

7,00 € PREDANÉ

*bib14*

Studie zkoumá příčiny, způsoby realizace a důsledky transferu německého obyvatelstva z Československa v letech 1945-1947.






3. K postavení některých skupin německého obyvatelstva v roce 1945
3.1. Antifašisté

Složité osudy té části Němců v Československu, kteří se postavili proti nacismu, byli jím pronásledováni a přinesli oběti na cestě k jeho porážce, se začaly odvíjet již na podzim 1938. Ještě před záborem pohraničí se mnozí němečtí sociální demokraté, komunisté a další antifašisté uchýlili i s rodinnými příslušníky do českého a moravského vnitrozemí. Počet německých uprchlíků je odhadován na 30 000 — 35 000 (reálnější jsou zřejmě údaje o asi 12 500 politických utečencích a 14 500 židech), z nichž se ovšem řada v období od Mnichova do 15. března 1939 vrátila sama zpět nebo byla do pohraničí odeslána úřady. Ve vnitrozemí zůstalo v říjnu—listopadu 1938 zhruba 3 500-4 000 německých sociálních demokratů a přibližně 2 000 komunistů s příslušníky rodin. Do ciziny se podařilo před 15. 3. 1939 a po něm odejít nejméně 3 000 sudetským Němcům — sociálním demokratům, více než 1 000 komunistům, asi 200 členům a funkcionářům bývalé Deutsch-Demokratische Freiheitspartei (DDFP) a několika skupinám dalších demokratů. Z více než tří desítek tisíc židů, kteří opustili různými cestami čs. území před okupací a v následujícím období, bylo údajně asi 7 800 osob německé národnosti. V září 1939 bylo ve Velké Británii přibližně 7 000 všech emigrantů z ČSR, z toho asi 5 000 Němců a židů. Později se jich uvádělo mezi 9 000 exulanty kolem 7 000, z toho téměř 5 000 „německy hovořících“ židů.

Příslušníci levicových politických stran a demokratických organizací byli ihned po okupaci pohraničí vystaveni tvrdé perzekuci. Mnozí z nich byli zatčeni, vyslýcháni, internováni a jinak pronásledováni. Část německých antifašistů byla sice po určité době propuštěna, ale nadále zůstávala pod policejním dozorem a byla nejrůznějšími způsoby šikanována. Někteří antifašisté byli znovu zajištěni nebo po vypuknutí války odesláni mezi prvními na frontu. Větší počet odpůrců nacismu zůstal ve vězeních a koncentračních táborech již od podzimu 1938. Uvádí se, že v pohraničí bylo po Mnichovu pronásledováno asi 20 000 německých sociálních demokratů a příslušníků jejich rodin a více než 9 000 členů KSČ. Vyskytují se rovněž zmínky o 10 000 sudetských Němců, kteří byli zatčeni, uvězněni nebo odesláni do koncentračních táborů.

Za války se řada sudetských Němců v emigraci zapojila aktivně do protifašistického zápasu, někteří z nich bojovali v čs. zahraničních vojenských jednotkách a spojeneckých armádách. V okupovaném pohraničí byly podmínky rezistence značně obtížné. Většina sudetoněmeckého obyvatelstva otevřeně podporovala nacistický systém a jeho válečné úsilí, část Němců přijímala vývoj událostí spíše pasivně a pouze menší skupiny antifašistů — sociálních demokratů, komunistů a dalších demokratů — se podílely na odboji. Postupem času, zejména od přelomu let 1942/1943, se sudetoněmecká pospolitost více diferencovala, vlna válečného nadšení poněkud opadla, ale odpor, i když v průběhu r. 1944 přece jen o něco výraznější, zůstal i nadále záležitostí pouze těch nejodvážnějších. Představitelům čs. odboje v zahraničí i ve vlasti se přes snahu o jeho vystupňování nejevil nakonec jako dostatečně účinný a průkazný. Toto hodnocení je nutno zvažovat v kontextu všech dobových vlivů, s vědomím, že v podmínkách totalitní diktatury a fungování propracovaného systému perzekuce, v atmosféře všudepřítomné kontroly a masově rozšířené demagogie mezi sudetskými Němci nemohla o intenzitě rezistence vypovídat pouze absolutní čísla.

V odtrženém pohraničí byla potenciální síla protinacistického odboje vážně oslabena hned v říjnu 1938. Nejaktivnější antifašisté bud emigrovali nebo byli zatčeni, postaveni pod permanentní policejní dohled apod. To mělo nemalý vliv na formování a složení vedoucích garnitur rezistence v následujícím období. Opominout nelze také fakt, že značná část mužů byla odvedena k armádě. Hluboká konspirace a specifika prostředí, v němž němečtí antifašisté působili, znesnadňovala vzájemné styky a spojení jednotlivců i skupin, což mělo negativní dopad na koordinaci i na rozsah odbojové činnosti. Dlouhou dobu nebylo jasno v otázkách taktiky i konečných cílů odboje (např. pokud šlo o vztah tzv. Sudet k obnovenému čs.





LANGBEIN, KURT - HOŘKÉ PILULKY

LANGBEIN, KURT
MARTIN, HANS-PETER
WEISS, HANS

HOŘKÉ PILULKY
(Bittere Pillen)

Victoria Publishing, Praha, 1993
preklad Ivana Mokrošová
obálka Milan Pecák
ISBN 80-85605-06-6

zdravie, zdravotnícka literatúra,
1064 s., čeština
hmotnosť: 1375 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

2,50 €

*bib15* in *H-2-9*