TOMAN, IVO - DEBORDELIZACE HLAVY

TOMAN, IVO

DEBORDELIZACE HLAVY
Zprimitivněte k úspěchu

TAXUS, Praha, 2009
obálka Alexander Klinko
ilustrácie Alexander Klinko
3. vydanie

psychológia, motivácia,
192 s., čeština
hmotnosť: 287 g

mäkká väzba
stav: dobrý

predané

*olepa*  in **S7S**

Ke každému stroji dostanete i návod k použití. Jen ke svému mozku jste ho nedostali. Proto většina lidí ani netuší, co vše mohou dokázat.

Průměrný člověk využívá jen asi dvě procenta svého mozkového potenciálu. Pokud ale stroje pracují jen s desetiprocentní účinností, považujeme je za neúčinné. Zdá se vám to normální?
Chcete vědět:

■ Proč jednoduchost vyhrává nad složitostí?

■ Proč máte strach a stres a jak se jich zbavíte?

■ Proč většina lidí zachází lépe se zvířaty než sama se sebou?

■ Proč opakujete stejné hlouposti bez ohledu na výsledky?

■ Proč pronášíte nejapné poznámky?

■ Proč hloupější lidé mohou mít větší úspěchy než ti chytřejší?

■ Co vám brání v úspěchu?

■ Jak nejlépe využijete svou agresivitu?

■ Jak se vždy správně rozhodnete?

■ Jak ušetříte 2/3 své energie?

■ Jak svou samomluvou ovlivníte svůj život?

■ Jak se vyrovnáte se svou minulostí?

■ Jak si zvýšíte sebedůvěru a najdete své štěstí?

■ Které emoce vám nejvíce škodí ajak nad nimi vyhrajete?

■ Proč lidé s talentem přesto nedosáhnou úspěchu?

Odpovědi najdete uvnitř této knihy.
Pokud večer usínáte s bordelem v hlavě, je úplně jedno, kolik prášků na spaní berete...

ŽIVÍTE SE SPRÁVNOU PRACÍ?

Následujicí hloupost jsem vyčetl snad ve všech pozitivních knihách o úspěchu:

„Pokud děláte něco, co máte opravdu rádi, a myslíte-li pozitivně, peníze k vám přijdou automaticky.“

To je nesmysl! Pozor na tento příliš optimistický přístup. Dělat to, co máte rádi, rozhodně nestačí. Musíte splnit ještě něco.

Položím vám otázku:

Děláte to, co vás baví?

???

Pokud ano, pak je to dobré.

Nyní ale přidám další otázku:

Děláte to, co vás baví, a vynikáte v tom?

???

Pokud ano, pak je to moc dobré!

Jenže často spíše platí tento vztah:

Děláte to, co vás baví, ale nevynikáte v tom. A to není dobré!

Zde se láme chleba. Je totiž tragédie, pokud se například kluk s geniálním matematickým mozkem snaží stát špičkovým hokejistou. Hokej ho baví, ale nevyniká v něm. Nemá na něj talent. Pokud přesto chce uspět v hokeji a věnuje tomu dlouhá léta, znamená to totální ztrátu kontroly nad vlastním životem!

A pak není nic horšího než rodiče, kteří na matematiku nadaného kluka ničí tím, že z něj musí mít hokejového reprezentanta.

Pokud děláte to, co vás baví, ale nevynikáte v tom, pak časem budete mít v hlavě strašný bordel. Zaměříte se totiž špatným směrem. Nikdy nevyniknete, protože na to prostě nemáte. Nic nemůže být větší ztrátou času a energie, než když hudebně nadaný člověk zanedbá tento talent a naříká, že se nemůže stát velkým malířem.

Soustřeďte se na to, co umíte nejlíp. Tak získáte kontrolu nad svým životem. Vůbec nesouhlasím s těmi pozitivními žvásty, že nedostatek talentu dokážete nahradit delší praxí nebo větší pracovitostí. Já se přece nemohu postavit Jágrovi v hokeji, i kdybych trénoval mnohem usilovněji než on. A stejně tak on nemá talent na jiné věci.

Z toho vyplývá, že si musíte ujasnit, v čem vynikáte.

A víte, co je perfektní?

???

Životopisy úspěšných i neúspěšných lidí už mnohokrát dokázaly, že pokud se živíte tím, co vás baví, a zároveň v tom vynikáte, pak uspějete. Pak vůbec nezáleží na tom, na jaké startovní čáře jste začali. Zda jste postižení, nebo dokonale zdraví. Zda jste škaredí, nebo krásní. Jestli jste začali s tiky jako já nebo bez nohy nebo jste plešatí, tlustí, homosexuálové a podobně.

Pokud totiž děláte to, co vás baví, vynikáte v tom a vytrváte, je jen otázka času, kdy se dostanete na úroveň těch normálních lidí. A poté, co se jim vyrovnáte, vy dále stoupáte. Vy jste totiž zvyklí na sobě pracovat, a oni ne. Oni se už v naprosté většině případů ve svém vývoji zastavili. Už je nic nežene dopředu, protože nemají žádný systém nepohody. Pak už nevynikají oni, ale vy.

Dál než ostatní to dotáhnete za těchto podmínek:

• To, co vás baví, spojte s tím, co umíte, a začněte se tím živit.

• Pokud v něčem nevynikáte, přestaňte se tím živit, i když vás to baví.

• Řešte jen věci, nad kterými máte kontrolu.

• Neřešte věci, nad kterými nemáte kontrolu, a smiřte se s tím, že nad tím nemáte kontrolu.

Úspěšní lidé mají kontrolu nad tím, co ovlivní, a pak také mají dobrý pocit z té kontroly. Naprostá většina lidí si toto neuvědomuje. Mně to taky trvalo dlouhou dobu. Vystudoval jsem navrhování a výrobu nábytku. Bavilo mě to. Začal jsem se tím živit. Navíc jsem hodně pracoval. Já jsem v té fabrice i spal. Jenže jsem v tomto oboru nevynikal. Takže snaha a pracovitost mi byla úplně nanic. Pak jsem

HICKS, ESTHER - DOVOĽ SI TO, ČO CHCEŠ

HICKS, ESTHER
HICKS, JERRY
(Učenie Abraháma)

DOVOĽ SI TO, ČO CHCEŠ
(The Amazing Power of Deliberate Intent)
(Vedomé zámery)

Eugenika, Bratislava, 2009
preklad Zuzana Šestáková
obálka Miroslav Nemec
1. vydanie
ISBN 978-80-8100-137-6

motivácia, ezoterika, psychológia,
288 s., slovenčina
hmotnosť: 217 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

predané

*olepa*074* / *juran*juran*psy*

Dovoliť si znamená dovoliť si byť v spojení so Zdrojom. Znamená to nájsť vnútorný súlad a žiť s radosťou bez ohľadu na to, čo sa okolo vás deje. Hľadať pozitívne prvky a cítiť sa dobre, a teda sa udržiavať vo vibračnej zhode s tým, po čom túžite.

Vaše šťastie nemôže závisieť od toho, čo robí vláda alebo vaša matka, ani od toho, či sa topia ľadovce. Ak chcete byt slobodnými tvorcami a dosahovať vlastné ciele a napĺňať svoje túžby či jednoducho žiť s radosťou, musíte ovládať vibračný vzťah medzi vašimi túžbami a presvedčeniami.

Kontrastná situácia: Svet je v strašnom stave. Všade je toľko vojen, konfliktov a utrpenia... Nechápem, ako pri všetkej dnešnej technológii a zdrojoch môže toľko ľudí stále hladovať. Hádam sme sa už mali dopracovať k nejakému lepšiemu fungovaniu. Cítim sa bezradne. Som rozhorčená/ý. Hnevá ma to.

Z toho plynúca túžba: Chcem, aby mali všetci dosť jedla. Chcem, aby si ľudia na celom svete lepšie rozumeli.

Z toho plynúce pocity alebo náznaky vibračného nesúladu: Cítim sa bezradne. Som rozhorčená/ý. Hnevá ma to. (Ide tu o zjavný výrazný vibračný nesúlad medzi túžbou a presvedčením.)

Zámerná snaha zlepšiť vibračný vzťah medzi novou túžbou a súčasným presvedčením:

Väčšina toho, čo vidím okolo seba, je v podstate harmonická.

Málokedy vidím niekoho, kto by naozaj umieral od hladu alebo veľmi trpel.

Na svete je oveľa viac blahobytu, ako dedostatku. Na svete boli konflikty zrejme odjakživa.

Celková životná úroveň všade na svete stúpa.

Na väčšine miest je to čoraz lepšie.

Výsledok: Vibračný vzťah sa zlepšil.

Kontrastná situácia: Naša planéta nie je veľmi bezpečná. Je na nej toľko zemetrasení, záplav a hurikánov, ktoré sa objavia z ničoho nič a narobia strašnú spúšť. Niekedy sa až bojím odísť z domu - čo keď sa niečo stane a naša rodina nebude spolu? Mám obavy. Mám pocit ohrozenia. Bojím sa.

Z toho plynúca túžba: Chcem, aby moja rodina bola v bezpečí. Chcem, aby sme žili dlho a šťastne.

Z toho plynúce pocity alebo náznaky vibračného nesúladu: Mám obavy. Mám pocit ohrozenia. Bojím sa.

(Ide tu o zjavný výrazný vibračný nesúlad medzi túžbou a presvedčením.)

Zámerná snaha zlepšiť vibračný vzťah medzi novou túžbou a súčasným presvedčením:

Takéto katastrofy sa však diali počas celého môjho života.

A väčšina ľudí to zvyčajne prežila.

Obvykle sú ľudia včas varovaní, aby mohli byť evakuovaní.

Žijeme na zemi, ktorá sa mení, a tak to bude vždy.

Je ľahké začať si robiť starosti ohľadom toho, čo so mnou nemá nič spoločné.

Výsledok: Vibračný vzťah sa zlepšil.

Kontrastná situácia: Mám pocit príliš veľkého obmedzenia; ako keby som mal šancu spoznať či preskúmať len veľmi malú časť tohto šíreho sveta. Je toľko miest, na ktoré by som sa chcel ísť pozrieť, ale nemám na to čas. Mám pocit, že sa o strašne veľa pripravujem. Nudím sa. Som sklamaný.

Z toho plynúca túžba: Chcem spoznať svet. Chcem mať pestrejšie, zaujímavejšie zážitky.

Z toho plynúce pocity alebo náznaky vibračného nesúladu: Nudím sa. Som sklamaný.

(Ide tu o zjavný výrazný vibračný nesúlad medzi túžbou a presvedčením.)

JONES, BRYAN - PŘÍBĚH O TOM "JAK UDĚLAT MILIONÁŘE Z DOMOVA"

JONES, BRYAN

PŘÍBĚH O TOM "JAK UDĚLAT MILIONÁŘE Z DOMOVA"
(The Parable of the Homemade Millionaire)
Každý v sobě může probudit milionáře a objevit svou životní příležitost

ISI, Praha, 2007
preklad Ondřej Dobiášek, Michaela Vojtová
predhovor Charlie "Tremendous" Jones
1. vydanie
ISBN 80-86992-10-1

motivácia
120 s., čeština
hmotnosť: 152 g

mäkká väzba
stav: dobrý, neautorské venovanie

1,50 €

*olepa*  in **S7S**

Kniha Příběh o tom, "jak udělat milionáře z domova“ je malou knížkou s VELKÝM poselstvím, které nám předkládá moudré rady, jak si vytvořit výjimečně úspěšný a šťastný život.

Je to neobvyklý a poučný příběh, který upoutá vaši pozornost a odhalí málo známá tajemství lidí, kteří „to dokázali“. Naučíte se, jak si můžeme správným náhledem na okolnosti vytvořit život, jaký chceme.

Příběh začíná, když si Jonathan a Jennifer všimnou úspěšného páru - Michaela a Ruth Zorsových, kteří se přistěhovali do nejdražšího domu v sousedství. Když se společně setkali, Zors vzal Jonathana pod svá ochranná křídla a podělil se s ním o tajemství, které ho dovedlo k úspěchu.

Jonathan a Jennifer byli již více než deset let zaměstnaní, ale byli čím dál více nespokojení. Jako většinu z nás i je učili, aby získali dobré vzdělání a dobrou práci, a mohli tak vést dobrý život; jenže to nefungovalo. Něco jim chybělo.

Tento poutavý příběh vám dá naději a přiměje vás k činnosti. Přesvědčivě, a přitom dobrosrdečné a trpělivě učil Zors Jonathana prosté, ale účinné techniky, aby mohl dosáhnout nejen materiálního úspěchu, ale i naplnění, které s sebou přináší pomoc druhým.

Po letech jsem věděl, co znamená pro Zorse slib. V té době mi však dělalo dobře, že si mě pamatoval.

Zors přijel domů v neděli večer a já jsem se musel přinutit, abych nepodlehl nutkání běžet za ním a všechno z něho vytáhnout. Právě se vrátil z cesty a já jsem si byl jistý, že nechtěl, aby ho někdo rušil. Říkal jsem sám sobě, že úterý tady bude coby dup. Dokonce jsem si nemohl pomoci, ale říkal jsem si, jestli nečekám příliš mnoho. Opravdu existují cenné informace, díky kterým můžu změnit celý svůj život?

Když jsem šel v úterý ráno k Zorsovi na snídani, stál ve dveřích a čekal na mě.

„Jak se máš?“ zeptal jsem se.

„No mohl jsem se dnes ráno vzbudit jako bručoun, ale nechal jsem ho spát!“ zažertoval s úsměvem na tváři. „Pojď dovnitř, dáme si společně snídani.“

Nabídka na prostřeném stole byla neuvěřitelně široká; palačinky, slanina, vejce, džus, káva - dost pro celou armádu.

„Ještě někdo přijde?“ zeptal jsem se, když jsem to všechno viděl.

„Ne, budeme tu jen my dva. Vždy si dávám velkou snídani, protože po zbytek dne moc nejím. Myslím si však, že jsi nepřišel, abychom se bavili o jídle.“

„Ne, vlastně ne. Jsem zvědavý, jaké jsou ty informace, které mi dáš a které mají změnit můj život.“

„No, abych byl úplně upřímný,“ řekl, „tak ti nedám informace, které změní tvůj život. Nevím toho o tobě tolik, abych to mohl udělat.“

„O čem se tedy budeme bavit?“ odpověděl jsem zklamaně.

„Ukážu ti techniku, která ti pomůže získat konkrétní informace, které potřebuješ k dosažení svých cílů. Jsem si jistý, že informace, které potřebuješ, jsou jiné, než to, co potřebuji já nebo kdokoliv jiný. Tvůj život je jedinečný, techniky však mají univerzální platnost a pomohou komukoliv dosáhnout velkého úspěchu.“

Byl jsem tak zmatený, že jsem nevěděl, na co se dál zeptat. Naštěstí pokračoval sám. „Nejprve je třeba, abys porozuměl povaze znalostí. Dovol, abych ti řekl jeden příběh. Před mnoha lety jsem byl nejmladším prodejcem ve společnosti, kde jsem pracoval. Museli jsme na místní univerzitě absolvovat celodenní seminář zaměřený na zvýšení produktivity. Bylo nás tam přibližně třicet, ale všichni byli o deset až třicet let starší než já.

Všichni z nich byli zvláštní. Nikdo z nich nevydělal mnoho peněz, přestože všichni měli jedinečný způsob, jak sloužit ostatním. Společnost přitahovala takové typy lidí, ačkoliv nebyli příkladem úspěšných prodejců.

Seminář byl fantastický, protože jsem se dozvěděl spoustu technik o tom, jak zvýšit produktivitu. Napsal jsem si tunu poznámek a neustále jsem sledoval přednášejícího.

Další ráno jsem se začal ptát ostatních na jejich názor na včerejší program. Řekl jsem jim, že to na mě udělalo dojem a že jsem nadšený, ale všichni odpovídali velmi negativně: „Seminář byl nudný,“ stěžovali si. „Všechny ty informace jsme už slyšeli před mnoha lety,“ shrnuli svůj postoj.

Byl jsem ohromen. Myslel jsem si, že informace byly hodnotné a dynamické. Pokud všichni tyto věci vědí, tak proč nejsou úspěšnější! A v tom okamžiku mi to došlo. Nestačí jen znát dynamické techniky; chcete-li dosáhnout lepších výsledků, je třeba je pravidelně používat.“

„Takže znalost nestačí?“ zeptal jsem se.

„Ještě jednou, bavme se o golfu,“ odpověděl Zors. „Můžu si přečíst knihu o tom, jak správně švihnout holí, to však neznamená, že budu schopný to udělat. Skutečnost, že vím, jak to udělat, neznamená automaticky, že to umím udělat. Potřebuji použít tuto znalost, abych krok po kroku svůj úder vypiloval. Potřebuji vzít každý aspekt svého odpalu a trénovat ho, dokud pro mě nebude přirozený, a pak se teprve věnovat dalšímu aspektu. Jakmile budu schopný sladit všechny tyto správně aspekty dohromady, moje hra se zlepší. Pokud při hře musím

POWELL, JOHN - PREČO MÁM STRACH POVEDAŤ TI, KTO SOM?

POWELL, JOHN

PREČO MÁM STRACH POVEDAŤ TI, KTO SOM?
(Why Am I Afraid to Tell You Who I Am? - Insight into Personal Growth)
Vnútorné pohľady na osobný rast

Dobrá kniha, Trnava, 2007
preklad Petra Vaterová
obálka Ľubomír Zabadal
ISBN 978-80-7141-575-6

psychológia, manželstvo, rodina,
104 s., slovenčina
hmotnosť: 125 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, neautorské venovanie

PREDANÉ

*olepa*  in **S7S**

Táto kniha je najúspešnejším bestsellerom Johna Powella SJ, vyšli jej takmer 4 milióny výtlačkov. Autorovým cieľom bolo nahliadnuť z pozície psychológa a odborníka na komunikáciu do hĺbky ľudského vnútra a osvetliť jeho zákutia, ktoré sú zodpovedné za našu mienku o sebe samých a naše východiská pre vzťahy s inými ľuďmi. Všetci máme strach z odmietnutia, obávame sa, že ak druhí zistia, akí vlastne sme, zavrhnú nás. Staviame sa preto do neprirodzených póz, predstierame... John Powell poukazuje na päť rovín komunikácie a zisťuje, že informácie, ktoré o sebe „zverejníme“, to, či povieme, „kto sme“, určuje hĺbku a kvalitu našich vzťahov.

Pri výstižnom opise jednotlivých typov osobností zistíme, či patríme k rojkom, netýkavkám, mučeníkom, samotárom, spasiteľom, mamám...

Žijeme v dobe informácií. Nie sú informácie o sebe azda tie najcennejšie?

Piaty stupeň. Formálna konverzácia. Tento stupeň predstavuje najslabšiu odpoveď na ľudskú dilemu a najnižší stupeň komunikácie so sebou.

V skutočnosti tu ide o nulovú, prípadne len náhodnú komunikáciu. Na tomto stupni vedieme formálny (konvenčný) dialóg, napríklad: „Ako sa máš“ „Ako sa majú vaši?“ „Kde si bol?“ Hovoríme frázy ako: „Máš pekné šaty.“ „Dúfam, že sa opäť čoskoro uvidíme.“ „Som naozaj rád, že ťa vidím.“

V skutočnosti nemyslíme takmer na nič z toho, na čo sa pýtame alebo čo hovoríme. Ak by druhá strana začala obšírne odpovedať na našu otázku: „Ako sa máš?“, zostali by sme zarazení. Našťastie druhá strana obyčajne vycíti povrchnosť a formálnosť nášho záujmu a otázky. Ľudia zvyčajne jednoducho prednesú štandardnú odpoveď: „Ďakujem, mám sa dobre.“

Toto je konverzácia koktailového večierka, klubového stretnutia alebo stretnutia susedov vo výťahu atď. Vôbec tu nejde o vzájomnú komunikáciu a zdôverovanie sa. Každý zostáva bezpečne uzavretý vo svojich úsudkoch, pokrytectve a zložitosti. Zdá sa, že celá skupina sa zhromažďuje len preto, aby boli osamotení spoločne. Dobre to vystihuje text piesne Paula Simona Sounds of Silence , ( Zvuky ticha) účinne použitej vo filme The Graduate (Absolvent):

„A v nahej noci som videl desaťtisíc ľudí, možno viac, ľudí, ktorí rozprávali bez toho, aby hovorili, ľudí počúvajúcich bez toho, aby načúvali, ľudí píšucich piesne, ktorým nikdy neboli zverené hlasy.

Nik sa neodvážil narušiť zvuky ticha.“

Štvrtý stupeň. Oznámiť skutočnosti o druhých. Na štvrtom stupni sa príliš nevzdalujeme od väzenia svojej samoty a nevstupujeme do skutočnej komunikácie, pretože temer nič zo seba nevydávame. Spokojne povieme druhým, čo niekto povedal alebo urobil. K týmto faktom neponúkame osobný komentár, ktorý by vyjavil niečo z nás. Jednoducho ich len oznamujeme. Tak, ako sa väčšina z nás z času na čas skrýva za frázy, tak aj my hľadáme úkryt v klebetách, krátkych konverzáciách a ohováraniach. Nič nedávame zo seba a od druhých nič neočakávame.

Tretí stupeň. Moje myšlienky a súdy. Na tomto stupni už možno hovoriť o komunikácii mojej osoby. Som ochotný vykročiť zo samoty. Beriem na seba riziko, že sa s tebou podelím o niektoré svoje myšlienky a odhalím ti niektoré svoje úsudky a rozhodnutia. Moja komunikácia zvyčajne zostáva pod prísnou cenzúrou. Pri komunikácii ťa budem pozorne sledovať. Chcem otestovať teplotu vody skôr, než do nej skočím. Chcem si byť istý, že ma prijmeš aj s mojimi myšlienkami, úsudkami a rozhodnutiami. Keď zdvihneš obočie alebo zúžiš oči, zívneš si alebo sa pozrieš na hodinky, stiahnem sa do bezpečného úzadia. Rýchlo sa uchýlim do ticha alebo zmením predmet konverzácie. Alebo niečo horšie, začnem hovoriť veci, o ktorých sa domnievam, že chceš, aby som hovoril. Pokúsim sa byť tým, čo by ťa potešilo.

Azda sa mi jedného dňa podarí získať odvahu a zatúžim vyrásť ako osoba a potom ti vylejem celý obsah svojho srdca a mysle. Bude to moja hodina pravdy. Možno som tak už aj spravil, no dovtedy budeš o mojej osobe málo vedieť, kým dobrovoľ-

KUKUČÍN, MARTIN - KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

KUKUČÍN, MARTIN

KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

Liber Novus, Srbsko, 2015
Ringier Axel Springer
edícia Slovenská klasika (1), Knižnica Nový čas
ISBN 978-86-517-0273-3

beletria, próza krátka, poviedky,
64 s., slovenčina
hmotnosť: 46 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

2,50 € predané

*olepa*  in **S7S**

Humoristicko-satiricky ladená poviedka veľkého slovenského spisovateľa M. Kukučina vykresľuje jednu z hlavných postáv ako inteligentného a spravodlivého predstaviteľa buržoázie, ktorý zapríčiní obrat zaostalého zemana. Podoba dvoch odlišných svetov - nastupujúceho materializmu a hynúceho postavenia nižšej šľachty, zobrazuje ich protagonistov v tragikomickom svetle -zeman je síce pasívny, ale aj buržoázia so sebou prináša svoje mravné nedostatky.

Vykladať sny nášho pocestného bolo by márne. Daktorí na sny držia, ale my vieme, že sen je sen; priletí z akýchsi neznámych svetov ako motýľ, a mizne, keď ho ovanie skutočnosť. Dosť bude vedieť, že Ondrej zabudol vo sne, ako sa v Svätom Tomáši uzimil, ako sa biedne doredikal do Domaníc, i ako ťažko dostal nocľah. V pamäti mu zostala mu len gazdiná Katrena a celú noc sa mu o nej plietlo. Tu sa mu videlo, že je vdova a že bude z nej veľmi podarená Trávuľa. Tu zas, že mu syn a nevesta bráni - a podobné pletky. Práve sa mu zdalo, že si ju nahovára, a ona ukazovala vôľu zaňho ísť, keď osŕkol od bôľu. Nebol si istý, či spí, či nespí, a čo sa to s ním stalo: iba cítil, že ho noha nad členkom veľmi bolí.

Prebudil sa, pretrel oči, všade tma ako v rohu. Trochu sa rozhľadel, a tu vidí, že sa ktosi štvornožky teruží ponad neho. Jasne rozoznal biele šaty neznámeho cestovateľa od čiernej nočnej tmy. Utajil sa - ak by to bola tak ona!

Ani nedýchal. Tu pocíti tvrdú dlaň na tvári. Celú mu ju zakryla. Hrubé prsty šmátrajú sem i tam, akoby sa chceli presvedčiť, či na tvári je nos, oči, ústa a uši. Katrena nemôže mať predsa takú ohromnú, tvrdú dlaň! Pohol sa a zašepkal:

„Kto si?“

„To som ja. Vybral som sa na dvor, a nemôžem potrafiť. Rozospatý... A som nestúpil na vás?“

„Nie.“ odpovedal Ondrej: Ale noha nad členkom ho bolela dosiaľ.

Z postele sa ozvala gazdiná, ktorá sa až teraz vzbudila:

„Ktože to zase máta?“

„Veď povedám, ja!“ odpovedal muž. „Už bude z pol tretej. Druhú dávno odpískali. Treba sa dvíhať.“

„Tebe ľahko duriť, keď si sa večer na oba boky vyležal. A čo budíš toho pocestného?“ „Veď som sa tu akosi zamotal. Zabudol som, že je tu - prevrhol som sa naňho.“ Gazda vyšiel konečne do pitvora. Ondrej na zemi pocítil, ako sa vovalila otvorenými dverami zima a zaniesla mu tvár studenou rosou. Vtiahol sa pod bundu.

Bol nespokojný. Doma mal taký poriadok, že ak nemal pred sebou dákej cesty, mohol si pospať do svitu. Tu musí vstávať, lebo by sa domáci naňho prevŕhali, keby im zostal na zemi. Hľa, gazdiná iste už vstáva. Počuť, ako šuchorí s čímsi; iste sa oblieka. Ondrej by sa jej bol aj prihovoril, ale čuje jej tichý šepot. To odrieka rannú modlitbu. Čušal pod bundou.

Gazdiná rozhrebla pahrebu, spod popola zasvietilo dakoľko žeravých uhlíkov. 

MILLMAN, DAN - DVANÁSŤ BRÁN NA CESTE K OSOBNÉMU RASTU

MILLMAN, DAN

DVANÁSŤ BRÁN NA CESTE K OSOBNÉMU RASTU
(Everyday Enlightenment: The Twelve Gateways to Personal Growth)

Eugenika, Bratislava, 2010
obálka Miroslav Nemec
1. vydanie
ISBN 978-80-8100-164-2

motivácia, rozvoj osobnosti, psychológia sociálna, ezoterika,
416 s., slovenčina
hmotnosť: 309 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

4,90 € NENÁJDENÉ

*olepa*  in **S7S**

Dan Millman v tejto knihe sústreďuje svoju životnú filozofiu do dvanástich princípov, ktoré zodpovedajú dôležitým aspektom nášho života a preto sú zároveň živnou pôdou pre získavanie životných skúseností a múdrosti. Bežný každodenný život je našou najlepšou duchovnou školou. Sme tu na to, aby sme sa rozvíjali a tešili z toho, čo nám naša ľudská existencia prináša. Nájdete tu pekné myšlienky, občas správne odľahčený prístup a najmä praktické rady, odporúčania, otázky na zamyslenie aj telesné cviky.

Uvedomelá relaxácia

Zatiaľ čo nie vždy ste v psychickej pohode, môžete aspoň vedome uvoľniť zbytočné svalové napätie. Vaše svaly sa však uvoľnia až vtedy, keď budete vedieť, ako taká relaxácia vyzerá. Mnohí z vás už dávno zabudli, aké to je sedieť, stáť alebo chodiť s mačacou ľahkosťou. Niektorí sa dokážu úplne uvoľniť iba v spánku, alebo v otupenosti navodenej požitím upokojujúcich liekov, pitím alkoholu, alebo užívaním drog. Keď vaše telo už raz zakúsi hlbokú relaxáciu, môže si neskôr vaša pravá mozgová hemisféra ľahšie navodiť rovnaký stav. a to aj keď sa nebudete nachádzať práve v najpriaznivejších podmienkach.

Ak máte možnosť, nájdite si desať minút na nasledujúce cvičenie zamerané na navodenie hlbokej relaxácie. 1 2 3 4 5

1. Začnite tým, že si pohodlne ľahnete na chrbát. Ak chcete, podložte si vankúšmi kolená, paže alebo hlavu ...jednoducho si urobte pohodlie, aby ste sa cítili čo najpríjemnejšie.

2. Uvedomte si, že vaše telo svojou váhou tlačí na podložku a všimnite si, že aj podložka rovnako tlačí na vaše telo.

3. Predstavte si, že vaše telo je ťažké, príjemne ťažké; ťažká je vaša koža, kosti, celé telo.

4. Nerozmýšľajte, prečo je tomu tak, nemyslite na to, že máte uvoľniť. Zamerajte sa na chodidlá, začnite od nich a znovu si uvedomte, ako veľmi ste ťažkí. Od ťažkých chodidiel pokračujte cez lýtka, kolená a stehná, ktoré vám tiež postupne oťažievajú, až po pás, k bruchu a krížovej oblasti. Potom postupujte trupom hore k hrudníku k ramenám a skĺznite k pažiam cez ramená, lakte, predlaktie a dlane až k prstom.

5. Potom pozvoľna uvoľňujte krk, čeľusť, uši, bradu, nos, oči, čelo a vlasovú časť.

6.  V tomto stave nesmiernej ťažkosti, ktorá obostiera vaše telo, máte najlepšiu príležitosť na snívanie. Predstavte si, že práve športujete alebo hráte na hudobnom nástroji. Keď ste sa zbavili prebytočného napätia, vaše počínanie sa vtlačí do pravej mozgovej hemisféry oveľa účinnejšie ako iba telesným cvičením. V časoch, keď som sa venoval gymnastike, som často vykonával toto cvičenie s vynikajúcimi výsledkami.

7. Skôr ako sa vrátite k normálnemu stavu, uvedomte si znova svoje telo a zapamätajte si, aký je rozdiel medzi oddychom a stavom hlbokého uvoľnenia.

8. Potom sa tri razy zhlboka nadýchnite, každý nasledujúci nádych bude hlbší ako len predchádzajúci. Uvidíte, že sa budete cítiť sviežo a pružní ako mačka, a v sede aj v stoji si stále ešte budete uvedomovať vláčnosť a krehkosť svojich pohybov.

Spomalené pohyby ako prostriedok na dosiahnutie pocitu pohody a na obnovu vnútornej energie

Tým, že sa naučíte zámerne spomaľovať určité bežne vykonávané pohyby, prispejete ku kvalite sebauvedomenia a zhodnotenia každého gesta, ktoré vykonávate. Všimnete si aj také stavy napätia, ktoré by ste inak nezaregistrovali. Nasledujúce cvičenie vám túto schopnosť priblíži: 

1. Vykonávajte nejaký dobre známy pohyb, napríklad vracanie loptičky pri tenise, alebo ako pri hre obľúbenej časti skladby na hudobnom nástroji. Môžete tiež skúšať golf. Celý pohyb celkom tri razy zopakujte: Prvýkrát ho vykonávajte normálnou rýchlosťou, druhýkrát spomaľte na polovičku a tretíkrát pracujte tak pomaly, aby ste na diaľku budili dojem, že sa skoro vôbec nepohybujete.

BYNGOVÁ, GEORGIA - MALÁ ČARODEJKA MOLLY ZASTAVÍ SVET

BYNGOVÁ, GEORGIA

MALÁ ČARODEJKA MOLLY ZASTAVÍ SVET
(Molly Moon Steps the World)

Aktuell, Bratislava, 2005
preklad Helena Šajgalíková
ISBN 80-89153-26-7

beletria, knihy pre deti,
240 s., slovenčina
hmotnosť:  301 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*olepa*  in **S7S**

Molly Mesiačiková je sirota s neuveriteľnou hypnotickou mocou. Svojimi uhrančivými očami dokáže prinútiť každého človeka a každú vec, aby urobili, čo im prikáže.

Keď ju knihovníčka Lucy Loganová požiada preveriť podozrivé činy amerického miliardára Prima Hlavičku, odíde so svojimi kamarátmi do Los Angeles a zistí, že Primo je ten najlepší a najmocnejší hypnotizér. Potajme ovláda mysle najväčších hollywoodskych hviezd a nielen ich. Mohol uniesť aj malú muzikálovú hviezdu Davinu Nuttelovú? A čo chystá? Podarí sa Molly zastaviť najnebezpečnejšieho človeka na svete a prekaziť jeho plány?

Fantastické pokračovanie románu Malá čarodejka Molly, bestselleru, ktorý uviedol na pulty kníhkupectiev novú originálnu spisovateľku kníh pre deti.

GEORGIA BYNGOVÁ vyrastala vo veľkej rodine v River Itchen v grófstve Hampshire. Po skončení štúdia divadelného umenia pracovala ako herečka a vystupovala v zábavných programoch pre deti. Keď čakala prvé dieťa, vzdala sa divadelnej kariéry a rozhodla sa stať spisovateľkou. Žije v Londýne s umelcom Marcom Quinnom, dcérou Tiger a synom Lucasom.

Prvý román Georgie Byngovej Malá čarodejka Molly vyšiel v Anglicku v roku 2002, okamžite sa stal bestsellerom a preložili ho už do tridsaťjeden jazykov. V súčasnosti sa pripravuje i jeho filmové spracovanie. 

Dvadsiata druhá kapitola

Molly s Rockym mali trochu obavy, ako sa dostanú do domu Prima Hlavičku. Ich šofér už odišiel a uvedomili si, že vziať si taxík pred divadlom Kodak, kde masy fanúšikov naháňajú autogramy, by bolo riskantné. A tak, keď zazreli starého herca s nohami do O, v džínsovom obleku so stračou pozvánkou v opálenej ruke, úctivo sa spýtali, či by sa s ním nemohli zviezť. Molly herca poznala zo starých kovbojok, ktoré pozerávali na videu v Šťastnom domove. Volal sa Dusty Goldman.

„Ak sa nebojíte sadnúť si do mojej rachotiny, tak vás beriem. Parkujem tam,“ súhlasil a na ošľahanej tvári vylúdil úškrn.

Molly a Rocky sa potešili, že našli niekoho, kto vyzerá tak ľudsky, a keďže im ani zamak nezáležalo, aká stará je jeho rachotina, kráčali za Dustym Goldmanom k zadnému vchodu divadla Kodak.

„Prekvapuje ma, že si ma spoznala,“ ozval sa skromne. „Už celé roky som nenakrútil niečo väčšie.“

„Prečo ste potom prišli na udeľovanie Oskarov?“ vyzvedal Rocky.

„Moja stará priateľka režírovala film nominovaný za najlepšiu hudbu k filmu a jej manžel nemohol ísť - chytil nejakú potvoru - tak mi ponúkla jeho lístok a pozvanie na večierok. Myslela si, že by mi dobre padlo zaspomínať si na staré časy.“

Slnko už zapadlo, a keď vyšli z budovy, bolo dosť chladno. Dusty viedol Molly, Petulu a Rockyho k starému autu. Bolo zhrdzavené, obité a zablatené.

„Prečo neodchádzajú ostatní zadným vchodom?“ spýtala sa Molly. „Tu nik nie je.“

„Presne preto. Ľudia sa radi pretŕčajú, najmä ak na nich mieria objektívy,“ vysvetľoval Dusty. „O čo častejšie sa ich fotografia zverejní, o to viac fotoaparátov sa ich snaží zachytiť... je to ako špirála a väčšina sa snaží na ňu dostať. Chcú sa dostať čo najvyššie, vyššie ako ktokoľvek predtým. Vyššie ako Marilyn alebo Elvis. Túžia sa stať pre ľudí bohmi. Preto veľa z nich nepoužíva zadný vchod.“ S týmito slovami sa vtisol za volant. „Nehovorím, že mnohí z nich nie sú talentovaní. Sú tu skutočne vynikajúci herci a svetoví režiséri, ale mnohých už vtiahla tá škaredá špirála.“

Molly aj Rockymu sa Dusty páčil. Nohami stál pevne na zemi a v hlave mu to pálilo. Vhupli do thunderbirda a usalašili sa na ošúchaných kožených sedadlách. Dusty chytil chrómový volant ľavou rukou, naštartoval motor a zaradil rýchlosť. Po niekoľkých zakašľaniach motor naskočil a už sa viezli.

Viezť sa v kabriolete osviežilo, ale po chvíli im začala byť zima. Dusty podal Molly sako, aby sa doň zababušila. Petula jej sedela v lone a skúšala obliznúť vánok. Vracali sa po Hollywood Boulevard a naberali čoraz vyššiu rýchlosť. Keď prechádzali Západným Hollywoodom, vysvietené reštaurácie, hotely a bary sa mihotali okolo nich. Vietor Petuli vytočil uši dozadu.

„Máte radi hudbu?“

„Ja hudbu milujem,“ vyhlásil Rocky. Dusty pustil stanicu s country.

„Hráš na niečo?“

„Na gitaru,“ odvetil Rocky.

„Už ste tam niekedy boli?“ spýtala sa Molly, keď prechádzali popri hoteli Beverly Hills.

„Ach áno. Strašne drahý, samé zlato, ladený do ružova a poriadne naplnené vankúše,“ sústredil sa na šoférovanie. "Pozrite tam hore. Hlavičková rezidencia... celá vysvietená.“

Molly poznala dom Prima Hlavičku z Luciných fotografií.

CABOTOVÁ, MEG - DENNÍK PRINCEZNEJ

CABOT, MEGAN

DENNÍK PRINCEZNEJ
(The Princess Diaries)
dotlač k úspešnému filmu

Ikar, Bratislava, 2001
preklad Tamara Chovanová
obálka Viera Fabianová
ISBN 80-551-0172-8

beletria, román
232 s., slovenčina
hmotnosť: 303 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

2,00 €

*olepa*  in **S7S**

Mia Thermopolisová je celkom normálne štrnásťročné dievča, ktoré má síce kopu mindrákov, lebo má plochú hruď, neposlušné vlasy myšacej farby a je privysoká na svoj vkus, no zato má dobrú kamarátku Lilly, s ktorou sa pozná už od škôlky a spája ich pevné puto priateľstva. Mia žije sama so svojou mamou až do dňa, keď si učiteľ algebry zavolá jej mamu do školy, aby jej oznámil, že Mia nemá o tomto predmete ani šajn, a skončí sa to tým, že učiteľ pozve mamu na rande.

Mia je zúfalá. Už len to jej chýbalo k šťastiu!

A tak vezme do rúk denník a zapisuje si doň svoje pocity a zážitky, s ktorými sa nevie nikomu zveriť. Denník sa stáva jej najvernejším priateľom. Zdôveruje sa mu so svojím obdivom k hviezde školy Joshovi, s nechuťou, ktorú pociťuje k jeho priateľke Lane, aj so zdesením, ktoré prežíva, keď sa jedného dňa sčista jasna dozvie, že jej ocko je knieža a ona princezná, následníčka trónu!

Piatok 10. októbra

Fakt mi dáva hodiny dvorskej etikety.

Prisámvačku. Každý deň po doučku z algebry musím ísť do Plazy, kde mi stará mama dáva hodiny dvorskej etikety.

Teda, ak je Boh, ako to mohol dopustiť?

Myslím to vážne. Hovorí sa, že Boh nikdy nenaloží človeku viac, ako je schopný uniesť, ale môžem vás ubezpečiť, že toto je nad moje sily. Jednoducho nevládzem! Nemôžem každý deň chodiť na hodiny dvorskej etikety! Najmä nie s grandmére. Vážne uvažujem, že utečiem z domu.

Ocko hovorí, že nemám na výber. Keď som včera večer vyšla z izby grandmére, pobrala som sa rovno za ním. Zabúchala som mu na dvere, a keď mi otvoril, vtrielila som dnu a vyhlásila som, že končím. Nikto mi nepovedal o hodinách dvorskej etikety.

A viete, čo on na to? Vraj som podpísala dohodu, a tak som sa zaviazala chodiť aj na hodiny dvorskej etikety, keďže to je súčasť povinností následníčky trónu.

Vyhlásila som, že dohodu musíme zrevidovať, lebo sa tam nehovorí nič o tom, že každý deň budem po škole chodiť za grandmére na hodiny dvorskej etikety.

Ale ocko sa o tom so mnou nemienil vôbec baviť. Povedal, že už mešká, a či by sme sa nemohli porozprávať neskôr. A ako som tam tak stála a vysvetľovala, aké je to všetko nespravodlivé, vošla dnu televízna reportérka zo stanice ABC. Myslím, že s ním prišla urobiť interview, lebo som ju už videla aj predtým robiť rozhovory, ale normálne nemáva na sebe čierne koktailové šaty bez rukávov, ani keď robí interview s prezidentom alebo niekým podobným.

Dnes večer sa musím lepšie pozrieť na tú našu dohodu, lebo sa nepamätám, že by v nej stálo čosi o hodinách dvorskej etikety.

A takto vyzerala moje prvá hodina včera po škole:

Najprv ma vrátnik nechcel pustiť dnu (to sa dalo čakať!). Potom uvidel Larsa, ktorý meria najmenej dva metre a váži aspoň pol druha metráka. Okrem toho Larsovi sa na saku vynímala vypuklina, a až teraz mi došlo, že to bola zbraň a nie kýpeť nejakej tretej ruky, ako som si pôvodne myslela. Bolo mi trápne spýtať sa ho, lebo som sa bála, že to v ňom vyvolá bolestné spomienky na to, ako si ho v detstve doberali v Amsterdame či odkiaľ pochádza. Ja totiž viem, aké je byť čudákom: Radšej s tým nezačínať.

Ale nie, je to zbraň a vrátnik bol z toho celý nešťastný a zavolal recepčného. Ten, vďakabohu, spoznal Larsa, ktorý má vyhradenú jednu z izieb v ockovom apartmáne.

A tak ma potom recepčný odprevadil do strešného apartmánu, kde je grandmére ubytovaná. Musím povedať, že ten apartmán je nádherný. Myslela som si, že toalety v Plaze sú nádherné, ale toalety sú nič v porovnaní s týmto apartmánom.

Predovšetkým, všetko je tu ružové. Ružové steny, ružový koberec, ružové závesy, ružový nábytok. Všade sú vo vázach ružové ruže a na portrétoch, ktoré visia na stenách, sú samé ružolíce pastierky.

A práve keď som si myslela, že sa utopím v tom mori ružovej, ukázala sa grandmére, celá v purpure, od hodvábneho turbanu na hlave až po papučky so sponami zdobenými falošnými drahokamami.

Aspoň myslím, že sú to falošné.

DEGERING, ETTA B. - VERNÍ PRIATELIA 3

DEGERING, ETTA B.

VERNÍ PRIATELIA 3
(My Bible Friends)
Príbehy pre deti

Advent - Orion, Praha, 1994
preklad Marta Ostrodická
ilustrácie William Dolwick, Robert l. Berran, Fred Collins
obálka Milan Hučko
ISBN 80-88719-14-3

knihy pre deti, náboženská literatúra
nestr., slovenčina
hmotnosť: 396 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,90 € PREDANÉ

*olepa*

DEGERING, ETTA B. - VERNÍ PRIATELIA 2

DEGERING, ETTA B.

VERNÍ PRIATELIA 2
Príbehy pre deti

Advent - Orion, Praha, 1993
ilustrácie William Dolwick, Robert l. Berran, Fred Collins
obálka Pavel Bárta
ISBN 80-7172-040-2

knihy pre deti, náboženská literatúra
nestr., slovenčina
hmotnosť: 401 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,90 € PREDANÉ

*olepa*

DEGERING, ETTA B. - VERNÍ PRIATELIA 1

DEGERING, ETTA B.

VERNÍ PRIATELIA 1
Príbehy pre deti

Advent, Praha, 1993
ilustrácie William Dolwick, Robert l. Berran, Fred Collins
obálka Pavel Bárta
ISBN 80-85002-79-5

knihy pre deti, náboženská literatúra
nestr., slovenčina
hmotnosť: 384 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, nautorské venovanie

1,90 € PREDANÉ

*olepa*

MATONOKOVÁ, ERIKA - KEĎ MÁM TEBA, MÁM VŠETKO...

MATONOKOVÁ, ERIKA

KEĎ MÁM TEBA, MÁM VŠETKO...

Cuper, Prešov, 2016
obálka a ilustrácie Ladislav Cuper
ISBN 978-80-88890-59-1

beletria, román, podpis autora
130 s., slovenčina
hmotnosť: 190 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*H-7-1*

VÝMENA

Boli sme dva manželské páry a nerozluční priatelia. Nebolo výletu alebo oslavy, aby sme tam nešli spolu. Viera, Andrej a ja s Milanom. Stále sme trávili všetok voľný čas spolu. Až tak, že som zistila, že Andrej mi je niekedy bližší ako môj manžel Milan. Andrejovej, ako sme ich volali mali jedinú dcéru, aj my Milanovci sme mali jedinú dcéru.

Andrejovcom odišla dcéra žiť do Ruska, do Moskvy, keď sa vydala za muža, ktorý bol atašé na veľvyslanectve. Naša dcéra Ivana odišla do Švajčiarska k Bodamskému jazeru. Tak sme občas trávili čas my vo Švajčiarsku a Andrejovci zas v Rusku.

Čas ubiehal. Môjmu manželovi diagnostikovali rakovinu pľúc. Bol tuhý fajčiar. Ináč bol dobrý manžel, ale cigaretka mu bola najlepší spoločník po mne, po dcére, alebo aj pred nami, na prvom mieste... Bez nej by nebol žiaden výlet. To radšej bez jedla a bez pitia. Až raz sa prebudil s teplotou, ktorá sa nechystala ustúpiť pred nijakým lekárskym zákrokom. Nepomáhala ani nemocnica.

Napokon CT vyšetrenie ukázalo nádor. Bol malý, ale rapídne sa zväčšoval, rástol. Nasledovala operácia. Operovali ho vo Vyšných Hágoch, ale teploty ani potom neklesali a môj Milan len chradol a chradol a nebolo mu už žiadnej pomoci. Metastázy do kostnej drene ho pripútali na vozík. Naša dcéra prišla zo Švajčiarska, aby mi ho pomohla opatrovať. Aj svokra pomáhala.

Milan stále hovoril: „Už zajtra vstanem a pôjdem do hôr stanovať. Túžim vidieť lesy v Tatrách, alebo ísť na chalupu. Dnes sa cítim výborne. Zajtra už odložím vozík a pôjdeme do hôr! Nachystaj mi horolezeckú výstroj! Vieš, že som horolezec!"

„Dobre, nachystám! Aj dobré jedlo."

„Pôjde aj Andrej?"

„Pôjde."

„Ako sa teším. Ešte dvakrát sa vyspím a ideme. Zas uvidím moje krásne hory a chalupu! Vyhrejem sa pri krbe. Aj drevo narúbem!"

Tešil sa Milan ako vládal. Usmieval sa a pokúšal sa vstať z vozíka. Ale kostná dreň už urobila svoje. Nevstal. V deň, keď mal ísť na chalupu do hôr, zomrel. Tíško, s úsmevom na perách.

Veľmi trpel, aj my s ním, keď sme videli ako sa trápi. Pochopila som, že smrť bola vykúpením nielen pre Milana, ale aj pre nás, ktorí sme ho opatrovali. Kedysi mocný a vyšportovaný muž, horolezec, poľovník, lyžiar sa zmenil na nepoznanie. Jeho vychudnuté a zúbožené telo by nikto nepoznal, iba ja, ktorá som ho denne ošetrovala.

Ostala som vdovou. Chýbal mi. Včera mi hovoril aj Andrej: „Eva, nájdi si priateľa, alebo manžela, veď si ešte mladá a dobre vyzeráš."

Po Milanovej chorobe som sa zotavila a život sa mi začal zas páčiť. Ale Viere som povedala, keď Andrej nepočul: „To by som si musela nájsť presne takého manžela, ako je tvoj Andrej, alebo ako bol môj Milan. Iného nechcem v nijakom prípade. A tak som ani nehľadala. Veď dvaja rovnakí jedinci sa na svete nenájdu. Manžela ako Milan by som nechcela, lebo by mi pripomínal tie roky trápenia -nemocnice, liečebne, lieky a všetko okolo toho. Bála by som sa, že sa to všetko zopakuje."

Ale Andreja som tajne ľúbila už dávno, no iba ako priateľa. Nemohla som ho prebrať Vierke, to by bolo nefér.