DEJINY ROŽŇAVY 1, 2
Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1978
Miestny národný výbor, Rožňava, 1978
edícia Urbs
prebal Mikuláš Lovacký
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
63-012-78
história, geografia, monografie
964 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý
PREDANÉ
*his*
Jedným z aktuálnych predpokladov rozvoja marxisticko-leninskej historickej vedy je sprístupňovanie výsledkov vedeckého výskumu odbornej i širšej verejnosti. Tento predpoklad v plnom rozsahu spĺňa edícia Urbs, v ktorej postupne vychádzajú monografie východoslovenských miest. Do povedomia čitateľov prenikla dvojzväzkovými Dejinami Prešova, Dejinami Levoče a Dejinami Bardejova, ktoré sa zaoberali minulosťou bývalých slobodných kráľovských miest.
Dejiny Rožňavy sú prvým pokusom slovenských marxistických historikov o syntetický výklad histórie nekráľovského mesta. Napriek skutočnosti, že sa na ich spracovaní podieľal väčší kolektív autorov, dielo je koncepčne ucelené a zodpovedá kritériám kladeným na monografickú prácu. Autori, opierajúci sa o bohatý pramenný materiál, rekonštruujú nielen priebeh udalostí, ale aj zástoj jednotlivých tried, skupín i politických formácií. Súčasne podrobujú kritickému rozboru už existujúcu buržoáznu literatúru. Dielo zahrňuje zemepisné, hospodárske, sociálno-politické, národnostné a kultúrne reálie. Je rozdelené do dvoch zväzkov.
Prvý diel obsahuje šesť kapitol. Úvodnú kapitolu Rožňava na úsvite dejín tvorí prehľad prírodných pо- merov a pravekého osídlenia Rožňavy a okolia. Druhá kapitola sa zaoberá hospodársko-sídelným a spoločenským vývinom Rožňavy a jej premenou z baníckej osady na banícke mesto. Baníctvo bolo v Rožňave určujúcim faktorem hospodárskeho rozvoja mesta a ľudu Gemera dávalo obživu už od dávnych čias. Obsahom tretej kapitoly V susedstve Turkov je obdobie protitureckých bojov a stavovských povstaní. Rožňava po bitke pri Moháči zaznamenala úpadok, pretože bola vyčerpávaná povinnosťami v protitureckých bojoch, daňami, poplatkami zemepánovi i Turkom a neustálym drancovaním Bebekovcami. Tak sa Rožňava z mesta s čulým výrobným a obchodným ruchom stala vidieckym mestečkom remeselníckeho charakteru. Štvrtá kapitola pojednáva o začiatkoch buržoáznej revolúcie, o rozvoji manufaktúr, o národnostných a demografických pomeroch. Piata kapitola Rožňava v období uhorského kapitalizmu sa začína rozborom situácie, ktorá nastala po revolúcii 1848/49 a po rakúsko-maďarskom vyrovnaní. Nástup kapitalizmu na Gemeri bol pozvoľný a vyznačoval sa pretrvávaním cechových tradícií. Nové výrobné vzťahy prenikli najskôr do banského a železiarskeho priemyslu, ktorý hral významnú úlohu v hospodárskom systéme Uhorska. Koncentrácia výroby a kapitálu mala za následok aj koncentráciu robotníctva. Šiesta kapitola sa zaoberá kultúrou, kde je najviac priestoru venovaného vzniku a rozvoju školstva.
Druhý zväzok Dejín Rožňavy zahrňuje obdobie od roku 1918 po socialistickú prítomnosť a deli sa na dva väčšie celky obdobie kapitalizmu a výstavby socializmu. V prvej časti monografie je pozornosť venovaná ohlasu Oktobrovej revolūcie a vzniku Československej republiky, priebehu buržoáznodemokratickej revolúcie a pokusu o jej prerastante do revolúcie socialistickej. Dalšie kapitoly sa zaoberajú politickým, hospodárskym a spoločenským vývinom Rožňavy v období kapitalizmu. Jeho významnou súčasťou je triedny a politický zápas rožňavského proletariátu za vytvorenie marxisticko-leninskej strany. Značnú pozornosť venujú autori Rimamuránskej spoločnosti a rozvoju baníctva, ktoré malo veľký vý znam pre rozvoj mesta. Najboľavejšou stránkou života mesta bola nezamestnanosť prejavujúca sa v povojnových rokoch 1930-1933. Celé obdobie buržoáznej republiky je v Rožňave poznačené vysokou aktivitou komunistov, ktorí stáli na čele triednych bojov rožítavského proletariátu. Patričnú pozornosť venujú autori aj administratívnemu postaveniu mesta v nových štátoprávnych podmienkach a osobitne kultúrnemu vývoju. Osobitná kapitola sa zaoberá postavením mesta v období horthyovskej okupácie, ktorá mu doniesla hospodársky úpadok a výrazné zhoršenie sociálneho postavenia pracujúcich. Pozornosť je zameraná na ilegálnu činnosť komunistickej strany, prípravu a priebeh ozbrojeného protifašistického boja, v ktorom pod vedením komunistickej strany bojovali bok po boku pokrokoví občania slovenskej i maďarskej národnosti.
Druhá časť zväzku spracúva dejiny mesta v období výstavby socializmu. Zaoberá sa výsledkami národnodemokratickej revolúcie, víťazstvom československého pracujúceho ľudu vo februári 1948 a etapou budovania vyspelej socialistickej spoločnosti. Kapitola o hospodárskom vývoji dokumentuje veľké hospodárske zmeny a rozsiahlu výstavba mesta. Pozornosť je venovaná aj rozvoju v oblasti služieb, zdravotníctva, obchodu a i.
Posledná kapitola sa zaoberá veľkými premenami a všestranným rozvojom v oblasti kultúry, školstva, osvety a telovýchovy. Monografia je vybavená aj rozsiahlym resumé v ruskom i maďarskom jazyku a menným i miestnym registrom.
