Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 26. júla 2024

SARTRE, JEAN-PAUL - CESTY K SLOBODE, VEK ROZUMU

SARTRE, JEAN-PAUL

CESTY K SLOBODE, VEK ROZUMU
(L'âge de raison, Les chemins de la liberté I)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1994
preklad Michal Bartko
obálka Dušan Grečner
1. vydanie,
80-220-0561-4  

knihy v slovenčine, literatúra francúzska, román, beletria,
296 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

predané

*bfra*

Vek rozumu je dielom z autorovej nezavŕšenej tetralógie Cesty k slobode, ktorá sa skladá z diel Vek rozumu, Odklad, Smrť v duši a nedokončenej Posledná šanca. Román Vek rozumu predstavuje zaujímavý dokument zo života parížskej bohémy štyridsiatych rokov 20. storočia, ale aj zaujímavé čítanie a hĺbanie o ľudskom živote.. Základným motívom je ľudská sloboda, dej sa odohráva v rokoch 1938 – 1940. Hlavným hrdinom je profesor filozofie Mathieu Delarue, ktorý nemá rodinné záväzky, ale ani nie je ochotný sa angažovať, nechce sa vzdať slobody. Nesúhlasí s fašizmom, ale ani nechce s francúzskymi komunistami proti nim bojovať. Hľadá zmysel vlastnej existencie. Tento veľmi pasívny a nerozhodný intelektuál, sa v treťom diele zo zúfalstva odhodlá k činu a rozhodol sa vziať zbraň a strieľať na nemeckých vojakov, čo je len výrazom protestu proti všetkému, najmä proti dovtedajšej existencii.