REBITSCH, MATHIASSTRIEBORNÍ BOHOVIA NA VRCHOLOCH ÁND
Zážitky dvoch andských výprav
(Die silberne Götter des Cerro Gallan)
Obzor, Bratislava, 1965
edícia Hory a ľudia
preklad Štefan Kýška
obálka I. Bednář
1. vydanie, 7.000 výtlačkov
65-062-65
cestopis, geografia,
164 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 525 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, pečiatky v knihe, prebal poškodený
2,20 € PREDANÉ
*mikpa* *geog*
Známy rakúsky alpinista Mathias Rebitsch podobral sa v tejto knihe na zaujímavý experiment: na pozadí horolezeckých podujatí plne zobraziť život dnešných obyvateľov andskej oblasti Peru, Chile a Argentíny a zasväteným pohľadom do dávnej minulosti ukázať veľkosť i tragédiu praobyvateľov tohto kontinentu. Autorovi sa jeho zámer vydaril.
V knihe Strieborní bohovia na vrcholoch Ánd opisuje Rebitsch svoje zážitky z dvoch andských expedícii. Kým „Švédsko-rakúska výprava do And roku 1952" mala len horolezecké ciele - jej výsledkom bolo zdolanie troch šesťtisícoviek: Ausangate, Solimany a západného vrcholu Coropuny — „Argentínsko-rakúsko-švédska výprava roku 1955/56" sa upriamila na rozriešenie nanajvýš zaujímavej otázky: mali Inkovia na vrcholoch Ánd obetištia? Išlo konkrétne o odľahlý andský končiar Cerro Gallan, vysoký temer 6000 metrov, kde údajne boli podivné kruhové múry podobné hrobom.
Len dobre vystrojená expedícia pod vedením skúseného horolezca mohla sa odvážiť podnikať v takej výške archeologické vykopávky, aby osvetlila tajomstvo pradávnych obetíšť Inkov. Je nesporné, že Mathias Rebitsch sa na tieto náročné úlohy výborne hodil. Mal na to všetky potrebné vlastnosti: zodpovedný postoj k veci, odvahu, vypestovanú vôľu a telesnú zdatnosť vyskúšanú v desiatkach veľhorských podujatí.
Pokiaľ ide o ďalší, horolezecký cieľ výpravy, mala objasniť zaujímavý spor. V posledných rokoch vznikli pochybnosti, či je Aconcagua 9 čílskych Andách skutočne najvyšším vrcholom oboch amerických kontinentov. Do popredia sa dostával štít severne od Aconcaguy, Ojos del Salado, ktorý vraj prevyšuje Aconcaguu o 100 metrov. Rebitschova výprava jednoznačne odpovedala na túto otázku a potvrdila výškový primát Aconcaguy.
No Rebitsch úspešne splnil aj vedecko-výskumnú časť expedície. Keď jeho švédskeho druha vyradila horská nemoc, sám zdolal vrchol Cerro Gallana a s obrovským vypätím síl tri dni kopal v záhadných kruhových múroch, hĺbil malé chodby v storočnom rumovisku a na pokraji úplného telesného vyčerpania, len o vlások uniknúc smrti, vylovil z prachu a sutiny tri strieborné sošky, nesmierne vzácne pamätníky slávnej doby Inkov.
