
HISTORICKÉ ŠTÚDIE XXIII.
Veda, Bratislava, 1979
obálka Oto Tkáč
1. vydanie, 350 výtlačkov
71-013-79
história
248 s., slovenčina
hmotnosť: 430 g
mäkká väzba s prebalom
stav: dobrý, pečiatky v knihe
9,00 €
*unika2* *his*
XXIII. číslo Historických štúdií prináša päť pôvodných štúdií a dva materiálové príspevky zo slovenských dejín l6. až 20. stor. L. Suško v štúdii Systém poradcov v nacistickom ovládaní Slovenska v rokoch 1939-1941 rozoberá a hodnotí mechanizmus nemeckých poradcov-beráterov, nasadzovaných postupne do všetkých kľúčových oblastí hospodárskeho a politického života slovenského štátu. A. Magdolenová v príspevku pod názvom Ideovo-politické princípy programu pravicových sociálnych demokratov v čase rozkolu Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej sleduje jednak rast reformistickej politiky sociálnych demokratov v období od apríla do decembra 1920, ktorá vyústila do spolupráce s buržoáziou, a jednak proces radikalizácie členskej základne strany a formovania sa marxistickej ľavice. Štúdia V. Matulu Štúrovci a Rusko (Z dejín slovensko-ruských vzťahov v 30. -40. rokoch 19. storočia) podáva doposiaľ najucelenejší obraz záujmu štúrovskej inteligencie o Rusko, najmä o styky s ruskými učencami-slavistami, navštevujúcimi v tomto období Slovensko. Autor osvetľuje aj viaceré otázky týkajúce sa prechodu Ľ. Štúra a štúrovcov od revolučného polonofilstva k rusofilstvu. V najobsiahlejšej štúdii Vývoj kopaníc a kopaničiarskeho osídlenia v oblasti Myjavskej pahorkatiny do konca 18. storočia objasňuje P. Horváth proces vzniku a vývoja svojrázneho typu osídlenia v horských a podhorských oblastiach na uvedenom teritóriu. Príspevok F. Oslanského K demografickému vývoju a k spoločenskej štruktúre Banskej Bystrice v 16. storočí vychádza z údajov daňových registrov z r. 1529-1588, ktoré pomáhajú načrtnúť obraz o celkovom raste počtu remeselníkov a obchodníkov B. Bystrice, ako aj zmeny v sociálnej štruktúre mesta.
V rubrike Materiály je zaradený kratší príspevok sovietskej slavistky M. J. Dostaľovej Rozlúčková reč I. I. Sreznevského pri odchode zo Slovenska r. 1842 spolu s významným dobovým dokumentom o rozvoji slovensko-ruských vzťahov. Príspevok A. Gácsovej Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia prináša cenný pramenný materiál pre ďalší výskum problematiky hospodárskeho vývoja východného Slovenska v uvedenom období.