NEPREDAJNÉ
*pralm*h-tv-4/2*
Životné dielo známeho bulharského marxistu Todora Pavlova „Teória odrazu“ rozvíja a rieši hlavné otázky teórie poznania dialektického materializmu. Todor Pavlov rozvíja mar xisticko-leninskú teóriu odrazu a dokazuje, že odraz je vlastnosťou každej hmoty, keďže sa prejavuje vo všetkých stupňoch vývinového rebríčka hmoty. Vychádza z priority anorganickej hmoty, rieši a nadhadzuje celý rad problémov o jednote hmoty a vedomia, prechádza k problémom jednoty predmetu a obrazu a dostáva sa napokon ku komplexu otázok, úzko súvisiacich s celou vedeckou a kultúrnou výstavbou socialistickej spoločnosti: jednota teórie a praxe, jednota filozofie a špeciálnych vied, definícia pravdy. Práve v týchto častiach knihy nastoľuje Pavlov najviac nových problémov, ktoré organicky vyplývajú z jednotného dialekt icko-materialistického svetonáhľadu. Stranníckosť a bojovnosť Pavlovovej filozofie prejavuje sa v nemilosrdnom odhaľovaní nevedeckých zásad idealizmu i vulgárneho materializmu. Nie náhodou posledná časť „Teórie odrazu“ je venovaná hlbokému a všestrannému výkladu marxistického učenia o pravde. Životnosť marxisticko-leninskej filozofie, teoreticky zdôvodnená v spojitosti filozofie a jednotlivých špeciálnych vied, prejavuje sa v závere knihy aj v bezprostrednej súvislosti filozofických a vedeckých otázok s praxou, a to najmä s praxou bojujúceho a víťaziaceho proletariátu, vedeného komunistickou stranou. Tu treba zvlášť upozorniť na úspechy správnej bolševickej kritiky a sebakritiky, ktorá sa stáva v socialistickom budovateľskom úsilí nevyhnutným nástrojom ideologického a sociálneho napredovania.
Kniha Todora Pavlova „Teória odrazu“ je šírkou svojej problematiky ojedinelým dielom v marxisticko-leninskej filozofickej literatúre. Je dôležitou pomôckou pri štúdiu filozofických základov marxizmu-leninizmu. O závažnosti Pavlovovej „Teórie odrazu“ svedčí skutočnosť, že vyšla dva razy v ruskom preklade (r. 1936 a 1949). Autor sa v jednotlivých vydaniach svojej knihy riadil dôsledne boľševickou kritikou a sebakritikou, knihu neustále pozmeňoval a doplňoval, i keď jej hlavné tézy ostávaly v podstate nezmenené.
Todor Pavlov je bojovníkom za socializmus nielen na ideologickom fronte, ale celý svoj život zasvätil boju proti sociálnemu útlaku. Narodil sa 1. februára 1890 v Štipe v Makedónii. Gymnázium a filozofickú fakultu vyštudoval v Bulharsku a aktívne sa zapája už od mladosti do revolučného hnutia. Roku 1925 hol odsúdený v súvislosti s atentátom v katedrále Sv. Nedelia na 12 rokov ťažkého väzenia. Pre svoj neohrožený protifašistický postoj bol Todor Pavlov ešte niekoľkokrát väznený, pokutovaný, mučený, ba aj odsúdený na smrť. Jeho vedecká a publikačná činnosť je veľmi rozsiahla. Vydal vyše 30 kníh a brošúr, zväčša o filozofických a estetických otázkach a napísal niekoľko desiatok protifašistických politických článkov. Dňa 9. septembra 1944 bol Todor Pavlov menovaný za regenta Bulharska a túto funkciu zastával až do vyhlásenia Bulharska za republiku. Teraz je prezidentom Bulharskej akadémie vied a členom prezídia Veľkého národného shromaždonia Ľudovej republiky bulharskej. Za jeho vynikajúce vedecké a politické zásluhy udelili mu aj čestný doktorát Karlovej univerzity.
Dejiny robotníckeho hnutia sú bohaté na boje vedené na rôznych frontoch. Najvýznamnejšie boje prebiehali na hospodárskom a ideologickom fronte. Panujúce triedy vo svojej nemohúcnosti čeliť ideám pokroku a v snahe zabrániť ich šíreniu, inscenovali politické procesy proti predstaviteľom pokrokového robotníctva. Jedným z nich bol aj kolínsky proces proti komunistom.
Kolínsky proces bol prvý proces proti komunistom. Aj keď kolínskych obžalovaných oficiálne súdili za tzv. protištátne sprisahanie, jednako bol to proces proti členom komunistickej organizácie, proti „Sväzu komunistov". Marx vo svojej knihe uvádza rozsiahly materiál a poukazuje na to, že k tomuto procesu dala podnet pruská polícia, ktorá na tento cieľ použila provokácie a podvody. Pred tvárou svetovej verejnej mienky vystúpil Marx na obranu nespravodlivo odsúdených.
Marxova kniha nielenže bráni nevinne odsúdených účastníkov kolínskeho procesu — členov „Sväzu komunistov“, ale pranieruje pruskú vládu, opierajúc sa o fakty a o priebeh procesu.
Práca je písaná zaujímavo, v každom riadku cítiť lásku, ktorú Marx venoval robotníckemu hnutiu, boju za pravdu a pokrok. Knižočku uvíta široká verejnosť, zaujímajúca sa o dejiny triedneho boja, osudy vodcov proletariátu a o metódy, ktoré používala a ešte dodnes používa nepriateľská trieda voči najpokrokovejším predstaviteľom robotníctva, proti komunistom.
Významné miesto v slovenskej hudbe, ktorá v posledných rokoch dosiahla mnohé významné úspechy, patrí Deziderovi Kardošovi, laureátovi štátnej ceny a nositeľovi čs. ceny mieru. Kardos patrí do mladšej skladateľskej generácie slovenskej, ktorá započala svoju umeleckú dráhu tesne pred druhou svetovou vojnou, teda v čase, keď vo svetovej hudbe vrcholia modernistické formalistické snahy. Je preto prirodzené, že tieto úpadkové vplyvy buržoázneho umenia badáme i v tvorbe Dezidera Kardoša, najmä v tvorbe do r. 1945.
Po oslobodení a najmä po februári 1948 sa postupne zbavuje týchto škodlivých vplyvov, hľadá nové realistické výrazové prostriedky a napokon po r. 1950 patrí medzi tých slovenských skladateľov, ktorí úspešne uplatnili soc. realistickú tvorivú metódu vo svojej tvorbe.
mäkká väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý, pečiatky v knihe
6,00 €
*agisa*bot*
PREDANÉ
*2xagisa-1out*h-2-8*
První básnická sbírka mladého autora přináší volné i pravidelné verše reflexního ladění, v nichž se ozývá hluboký vztah k venkovu a v nichž zaznívají milostné motivy a zážitky ze zahraničních cest.
Našim čitateľom dostáva sa do rúk ďalšia kniha svetoznámych cestovateľov Zikmunda a Hanzelku, ktorá neobyčajne pútavým, miestami až strhujúcim spôsobom rozpráva o podmienkach života ľudí nebotyčných hôr Južnej Ameriky — Kordiller.
Cestopisné knihy Zikmunda a Hanzelku majú veľký poznávací význam. Naši cestovatelia na rozdiel od mnohých buržoáznych cestovateľov netúžia po senzácii, nenapínajú čitateľom nervy, ale verne a pravdivo rozprávajú o pomeroch, s ktorými sa na svojej ceste Južnou Amerikou stretávajú.
Pomery, v akých žijú obyčajní ľudia v Kordillerách, najmä v štátoch Bolívia a Peru, ktorým autori udeľujú najviac miesta, sú však samy o sebe dramatické a vzrušujúce a pre nášho čitateľa častokrát až nepochopiteľné. Preto pri čítaní knihy nás neraz udivujú veľké prírodné bohatstvá na jednej strane a zasa na strane druhej nepredstaviteľná bieda domorodcov, ktorí pracujú s najväčším vypätím síl na svojich novodobých otrokárov. Veľká väčšina domorodého obyvateľstva v horách doslova živorí, zatiaľ čo plody ich práce sťahujú sa za hranice, do tých istých rúk, ktoré zvierajú stredoamerické banány, malajský cín, egyptskú bavlnu, kaučuk z Indonézie, petrolej zo stredného Východu alebo uránovú rudu v Belgickom Kongu. Domorodcom zostáva bieda a hlad. Preto nie div, že napríklad v Peru je 90% obyvateľov vo veku 17 až 20 rokov nakazených tuberkulózou a priemerný vek dosahuje 32 rokov.
Po neuveriteľných dobrodružstvách v Stredomorí dostáva sa Angelika do háremu Muleja Izmaela, z ktorého niet úniku. Jej sa však podarí zdolať aj túto prekážku a spolu s kráľom otrokov Colinom Patwelom sa dostáva po úmornom putovaní púšťou späť do Francúzska.
Nie je to však šťastný návrat. Čaká ju domáce väzenie na vlastnom panstve, z ktorého sú len dve východiská. Alebo sa podrobí kráľovi, ktorého zranila a urazila svojím útekom, alebo riskuje väzenie. Ona však volí riešenie tretie, ktoré je v súlade s jej hrdou povahou — vzbúri celý kraj. Zanevrela na Francúzsko, zanevrela na kráľa. Pripravili ju o všetko, o milovaného manžela, o syna, o brata Gontrana, maliara, ktorý tak miloval voľnosť a nenávidel bezprávie.
Vyjde Angelika z tohto boja víťazne, podarí sa francúzskemu kráľovi zraziť ženu, po ktorej tak túži, na kolená?
I navzdory najprísnejším policajným opatreniam Angelika uniká z Francúzska do tajomného sveta oblastí Stredozemného mora, pretože tam vedú stopy po jej milovanom manželovi. Dostáva sa až do Orientu s povestnými trhmi na ľudský tovar, kde predávajú aj ju. Spolu s ňou prekročíme brány háremu, v ktorom prežíva všetky hrôzy, akých je schopná krutá fantázia nemilosrdného sultána. Táto cesta najťažších životných skúšok je Angelikinou katarziou, v ktorej zhoreli aj posledné zvyšky toho, čo zostalo v mondénnej mladej žene z čias, keď sa pohybovala na kráľovskom dvore Ľudovíta XIV.
V treťom pokračovaní príbehov krásnej Markízy anjelov sa ocitáme spolu s hrdinkou uprostred prepychu a nádhery dvora Ľudovíta XIV., ktorý v tom čase obdivovala celá Európa i vzdialené krajiny Ázie. Na dvore, kde sa za bezstarostným životom, ktorý šľachtici trávia v dômyselných zábavkách a príjemných rozkošiach, skrýva každodenný nemilosrdný a tvrdý boj o získame nových výhod, lepšieho postavenia či udržania si pozícií, alebo dokonca zápas o holý život. Angelika prichádza na dvor ako markíza du Plessis-Belliére, žena francúzskeho maršala, ale pohŕdavý a odmietavý postoj jej muža Filipa ju opäť prinúti, aby si sama vybojovala svoje miesto pod slnkom a mohla sa stať stálou obyvateľkou Versailles. Kráľa už dávnejšie očarila Angelikina krása, ale práve odvaha a nesmierna životaschopnosť, ktorú pritom preukáže, ako aj triezve a vecné uvažovanie v obchodných veciach, si ho úplne podmania a túži si ju získať. Angelika ustavičným odmietaním len stupňuje jeho vášeň a zároveň podnecuje nenávisť kráľovej favoritky a jej stúpencov, ktorí neváhajú použiť akýkoľvek prostriedok, aby sa zbavili nežiadúcej súperky. Markíza du Plessis-Belliére sa tak dostáva do víru tých najpodlejších intríg a aby svojim protivníkom vyrazila zbraň, sama sa musí uchýliť k ich nečestnému a zákernému spôsobu boja. Keď definitívne odmietne lásku muža, ktorý zničil jej šťastné manželstvo s grófom de Peyrac, opúšťa Versailles a čaká ju neistá budúcnosť plná otáznikov.
tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepka na prebale
PREDANÉ
*sospo**h-2-8*
Štvrtý zväzok Antológie z diel filozofov sa sústreďuje na filozofickú tvorbu oslňujúceho renesančného obdobia, slávneho quatrocenta a cinquecenta. Obsahuje typické ukážky z diel najvýznamnejších mysliteľov renesančnej epochy Pietra Pomponazziho, Mikuláša Kuzánskeho, Bernardína Telesia, Giordana Bruna, Francisa Bacona, Niccola Machiavelliho, Desideria Erasma, Thomasa Mora, Leonarda da Vinci, Mikuláša Kopernika a Galilea Galileiho. Vo výbere sa odráža nový, pre renesanciu príznačný prvok vo filozofii, jej celková antischolastická orientácia, empirický metodologický postoj k prírode, úsilie o spojenie filozofie s vedou a riešenie otázok výslovne vedeckej povahy. Ukážky slúžia na celkovú orientáciu vo filozofii spomínaného obdobia a osvetľujú základ, na ktorom sa rozvíjal svetonázor novovekého človeka.
Epocha, Bratislava, 1970
edícia Antológia z diel filozofov (6)
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
75-002-70
filozofia
784 s., slovenčina
Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1967
edícia Antológia z diel filozofov (5)
edícia Členská knižnica
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
75-068-67
filozofia
542 s., slovenčina
Zpěvačka, herečka, moderátorka... A od tohoto okamžiku také spisovatelka.
„Literární ambice jsem si původně nechávala do doby, až nebudu moct chodit, až nikdo nebude chtít slyšet můj hlas, ale zůstane hlava na krku, z které se občas zrodí myšlenka, kterou s Dianou hodíme na papír. Ta chvíle přišla dřív, než jsem předpokládala. “
Třináctá komnata Nadi Urbánkové skrývá texty písni, básně, povídky, pohádky,
Román Když anděl odpočívá, který vzešel z autorské spolupráce se spisovatelkou a novinářkou Dianou G. Hokeovou, nabízí kritický pohled do uměleckého světa plného přetvářky, z kterého hlavní hrdinka hledá východisko uzavřením manželství. Netuší však, že se dostává do brutálního kolotoče domácího násilí a teroru.
Dětské etudy, drobné povídky ze života dítěte a rodičů, doprovázené vtipnými obrázky Heleny Zmatlíkové, získaly v krátké době zájem čtenářů u nás i za hranicemi. Je to proto, že Aškenazyho človíček skutečně žije, raduje se, i teskní nad rozbitím svých dětských představ „dospělou“ skutečností. Človíček je však také zdravě cítící a bez konvencí vnímající posluchač a divák, který dovede rozeznat skutečné od falešného. Ale pozor, čisté zrcadlo dětské duše odráží někdy až příliš jasně svět dospělých se všemi jeho chybami, které v denním shonu již ani nepozorujeme. Človíček nás nutí zamýšlet se nad sebou samými a zodpovídat si všední i velké otázky života. Drobné obrázky, plné hlubokého lyrismu i dětské prostoty zároveň, jsou velkou školou citové i mravní výchovy.
Beth se už leta připravuje na něco podobného, cvičí se v mužných ctnostech, v odolnosti, v schopnosti žíti skromně a nenáročně a naprosto potlačit svou malou osobu. Je zdravá a silná, a nesmírně se těší.
Jak se její sny o cestování v polárních krajích splní, co prožije, kolik nebezpečí překoná, jak statečně a moudře si vede uprostřed výpravy, složené výhradně z mužů, tvoří napínavé vyprávění, které strhne jak dívčí tak chlapeckou mládež a které si přečte se zájmem i dospělý.
Autorka zřejmě zná zážitky, jež líčí, takže mladý čtenář má z knihy trojnásobný užitek. Napínavou zábavu a radost, poučení o krajích, které nám ve středu Evropy jsou skoro pohádkově neskutečné, a kus nenápadného, mravního výcviku, k obětavosti a statečnému postoji vůči životu. Zápas o denní bytí v krajích věčných ledů vyžaduje celé lidi, bez malicherné lačnosti a drobných, ošklivých nectností, jimiž je celá Evropa po dvou strašných a hrubých válkách silně zamořena.
Naprostou sebeobětavost, ale ne pro válku, pro zabíjení, nýbrž pro život, pro snesitelnější bytí jedince i celku hlásá tato skromná, půvabná knížka, psaná velmi prostě a bez pathosu, jak si toho námět žádá.
