BOTTO, JÚLIUS - KRÁTKA HISTORIA SLOVÁKOV

BOTTO, JÚLIUS

KRÁTKA HISTORIA SLOVÁKOV

Slovenská národná strana, Turčiansky Sv. Martin, 1914

história
96 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 205 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, dobová preväzba, dobové knižničné pečiatky

PREDANÉ

*svama*his*

ÚRADNÉ NOVINY - ROČNÍK XXII. - 1940

ÚRADNÉ NOVINY
ROČNÍK XXII.
1940

Predsedníctvo vlády, Bratislava, 1940

časopis, právo
61 čísel, 780 s., slovenčina
hmotnosť: 1698 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, dobová väzba

50,00 € 45,00 €

*svama*pravo*

PLEVZA, VILIAM - POVSTALECKÁ HISTÓRIA

PLEVZA, VILIAM
BOB, JOZEF

POVSTALECKÁ HISTÓRIA

Tatran, Bratislava, 1984
Naše vojsko, Bratislava, 1984
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
fotografie Vladimír Vavrek
obálka Otakar Nehera, Tibor Hrabovský
61-601-84

II. svetová vojna, história,
328 s., + 32 s. obr. prílohy, slovenčina
hmotnosť: 900 g

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav: veľmi dobrý, s venovaním *barpe*his*
PREDANÉ stav: veľmi dobrý *svama* 

Slovenské národné povstanie roku 1944 vstúpilo do moderných národných dejín a československých štátnych dejín ako rozhodujúci medzník. Gustáv Husák už roku 1946 napísal, že sa stalo morálnym fondom národa. O osemnásť rokov neskôr Ladislav Novomeský dodával, že bolo „dobre dotovaným fondom“, poskytujúcim slovenskému národu „posilu v citoch i bezpečnosť vo vedomí na neľahkých cestách doterajších, súčasných i budúcich“. Autori knihy vzdávajú hold generácii, ktorá pripravovala SNP a stála v centre prevratných udalostí, ktoré z ozbrojeného vystúpenia slovenského ľudu proti fašizmu a za národné oslobodenie urobili začiatok národnej a demokratickej revolúcie v Československu. Súčasne sa prihovárajú všetkým vrstvám našej spoločnosti, ktoré plnili, rozvíjali a aj v súčasnosti rozvíjajú jeho neustále inšpirujúci odkaz.

Náš pohľad na SNP je dnes vďaka dosiahnutému stupňu vedeckého poznania úplnejší, komplexnejší a aj z hľadiska upevňovania historického povedomia národa v uplynulých desaťročiach bohatší. Pravda, nemožno pozitívne neprijať skutočnosť, že k pokusu o syntetické spracovanie povstaleckej tematiky došlo, hoci neskoro, ale predsa a zhodou okolností práve na počesť 40. výročia SNP.

Povstalecká história netradičnými umeleckými prostriedkami ukazuje panoramatický obraz o príprave, priebehu, politických, ideologických a morálnych aspektoch ozbrojeného vystúpenia slovenského ľudu pred štyridsiatimi rokmi. Dej, časovo ohraničený rokmi 1942—1945. sleduje osudy historických osobností, ktoré stáli na čele protifašistického zápasu, ako aj celej plejády fiktívnych postáv, ktoré personifikujú rozhodujúce zložky vtedajšej slovenskej spoločnosti. Nositeľmi dejovej osnovy sú ľudia, ktorí pôsobili v KSS. v tzv. občianskom odboji, v Moskve a v Londýne, vo vládnúcej štruktúre klérofašistického režimu i hitlerovského Nemecka.

LICHTENBERG, GEORG FRIEDRICH - MYŠLENKY O SOBĚ / MYŠLENKY FILOSOFSKÉ / MYŠLENKY PSYCHOLOGICKÉ

LICHTENBERG, GEORG FRIEDRICH

MYŠLENKY O SOBĚ
MYŠLENKY FILOSOFSKÉ
MYŠLENKY PSYCHOLOGICKÉ

A. Klíčník, Praha, 1912
edícia Knihovna Středy (1)
preklad Adolf Gottwald

psychológia, filozofia
146 s., čeština
hmotnosť: 206 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý, dobová preväzba, dobové knižničné pečiatky

2,90 € PREDANÉ

*svama* in *H-2-7*

Jak už bolívá, že jsme nevykonali leckterý objev, jakmile vidíme jej dokonán, tak bolí nás nekonečně víc, že jsme slovy nevyjádřili tisíceré drobné city a myšlenky, pravé opory lidské filosofie, které budí obdiv, vidíme-li je vysloveny od jiných.

Učený chlapík píše až přečasto, co všichni mohou napsat, a nechává toho, co by mohl napsat, a čím by se zvěčnil.

***

O ducha lidského jest právě tak postaráno jako o tělo zvířat. Co se zde jmenuje pud a umělecký pud, jest tam zdravý lidský rozum.

Obé lze umořit, jenom s tím rozdílem, že zvíře stihne úmor jen z venku, člověka také z vnitřku.

Zvíře jest sobě vždycky subjektem, člověk jest sobě také objektem.

***

Jestliže svět vytrvá ještě nesmírné věky, tož všeobecným náboženstvím stane se očištěný spinozismus.

Sám sobě ponechaný rozum nevede k ničemu jinému, a jest nemožno, aby k čemu jinému vedl.

***

V náboženské nenávisti tkví najisto něco pravdivého, tedy patrně něco užitečného.

Přál bych si velmi, aby to někdo vypátral.

Naši filosofové mluví o náboženské nenávisti jako o něčem, co by se dalo snad odstranit rozumováním.

Ale tak tomu najisto není.

***

Jedna z největších důvtipností lidského ducha jest najisto ta, že naděje lidí shrnuli do období, o němž (aspoň s geometrickou jistotou) nikdy nebude možno říci něco rozhodného ani pro ani proti, třebas nejasný pocit, který lze těžko vyložit, až přespříliš jasně naznačuje, že to všecko nic není.

***

Já a sebe. Já cítím sebe — jsou dva předměty.

Naše falešná filosofie vězí v celé řeči. Nemůžeme takřka rozumovat, aniž falešně rozumujeme.

Nikdo nepováží, že mluvit, ať už o čemkoli, jest filosofie.

Každý, kdo mluví německy, jest lidový filosof, a naše universitní filosofie záleží v obmezování lidové filosofie.

Celá naše filosofie jest opravování obvyklé mluvy, tedy, opravováni filosofie, a to filosofie nejvšeobecnější.

MILAN SLÁDEK

MILAN SLÁDEK
(rozmárny pokus o synestetický portrét)

fotografie Ivan Zubaľ
2012

monografie, umenie,
nestr., far. fot.
hmotnosť: 542 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*svama*bio*

BÁRTA, VLADIMÍR - NÍZKE TATRY

BÁRTA, VLADIMÍR
DEMUTH, KAROL

NÍZKE TATRY

Osveta, Martin, 1986
predslov Ladislav Chudík
text Fedor Mikovič
fotografie Vladimír Bárta, Karol Demuth
prebal Jozef Michaláč, Karol Demuth
1. vydanie, 45.000 výtlačkov
70-056-86

publikácie obrázkové, monografie, príroda,
160 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1036 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý, neautorské venovanie

2,50 € PREDANÉ

*svama* in *H-2-2*

Hory odjakživa priťahovali ľudí svojou majestátnosťou, tajomnosťou, bohatstvom a krásou. Vyzývali predchádzajúce pokolenia, a pravdaže aj súčasníkov, k pokore pred nimi — ale i k poznávaniu. Ľudia a hory vždy patrili k sebe.

Tento vzťah sa osobitne vyhranil u nášho človeka. Pretože bez vrchov, ktoré ho zo všetkých strán obklopujú, by bol chudobnejší. Ani nie tak materiálne, ako skôr citovo, duševne, národne. Vrchy našich predkov stmeľovali, vychovávali k odolnosti, nepoddajnosti, hrdosti, dávali im skromnú obživu, útechu, no i útočište v časoch najťažších. Takýmto vari najtypickejším slovenským horstvom sú Nízke Tatry, ktoré sú akoby epicentrom Slovenska zemepisného, historického, národného, politického, kultúrneho či športového. Nízke Tatry, aj keď nie sú najvyšším horstvom u nás, majú mnohé prednosti — sú najrozsiahlejším chráneným územím v ČSSR, pramenia tu najvýznamnejšie slovenské rieky, v ostatnom čase sú najvyhľadávanejším lyžiarskym a turistickým strediskom, územie má najbohatší krasový systém v SSR, Nízke Tatry sú najbohatšou bázou drevnej suroviny u nás... Možno práve tieto momenty viedli redaktora banskobystrického štúdia Československého rozhlasu Vladimíra Bártu a jeho spolupracovníka Karola Demutha k rozhodnutiu fotograficky stvárniť toto horstvo. Aby dielo bolo čo najjednotnejšie a najkompaktnejšie, prizvali si na napísanie textov ďalšieho spolupracovníka Fedora Mikoviča, ktorý dôverne pozná Nízke Tatry z iného pohľadu. Takýto vyvážený tím, ktorý spája nielen osobné priateľstvo, ale aj rovnaké predstavy o dobrej knihe, pripravili dielo, ktoré je v mnohom nové i novátorské a v oblasti obrazových publikácií znamená určitý prínos. Kniha je postavená na kontraposte textovej a obrazovej zložky.

Kým fotografia je obsahovo zameraná na krajinu, texty približujú ľudí, čo tu, v Nízkych Tatrách, žijú a pracujú. Sú to typy, ktoré predstavujú určité profesionálne a osobnostné zameranie. Tento pohľad z dvoch uhlov nie je náhodný. Autori takto chceli predstaviť horstvo komplexne, maximálne využiť vyjadrovacie možnosti dvoch umeleckých prostriedkov — fotografie a písaného slova. Pritom fotografie a texty majú zároveň mnoho spoločného — miera štylizácie je v oboch prípadoch rovnaká — autori si vyberajú to podstatné, typické. Nevyhýbajú sa však ani špecifickým, ojedinelým motívom, neopakovateľným náladovým záberom, pretože chcú predstaviť horstvo živo, plasticky a v nezvyčajných klimatických a svetelných podmienkach.

Podľa horizontálneho členenia má dielo účelnú a premyslenú kompozíciu. Kniha je rozdelená na osem častí, ktorými je horstvo rovnomerne rozdelené geomorfologicky i z hľadiska základných záujmových sfér spoločenského využitia. Epicentrom každej časti sú známe vrchy (Kráľova hoľa, Veľký bok, Ďumbier atď.), ktoré nie sú len výraznou horopisnou jednotkou, ale zároveň symbolizujú danú oblasť z hľadiska historického, hospodárskeho, kultúrnospoločenského. Aj sled kapitol — od východu na západ — je logický. Kniha sa začína kapitolou Kráľova hoľa. Tento vrch je spojený s dávnejšou históriou Slovenska ako symbol národného a politického uvedomovania. Putovanie po Nízkych Tatrách sa končí na Prašivej, ktorá zasa symbolizuje významný medzník našich novodobých dejín, odkiaľ sa po vysadení sovietskych desantov rozhorieval plameň Povstania.

Aj keď autori chceli ukázať v knihe čo najviac, nemohli predstaviť všetky zaujímavosti tohto nevšedného horstva. Preto nech sa táto publikácia stane aspoň impulzom k osobnému poznaniu krás a hodnôt nízkotatranskej prírody i ľudí, ktorí uprostred nej žijú. 

ENCYKLOPEDIE ZAHRANIČNÍHO OBCHODU

ENCYKLOPEDIE ZAHRANIČNÍHO OBCHODU

SNTL a Alfa, Praha, 1986
prebal Josef Kalousek

2., upravené a doplnené vydanie, 5.000 výtlačkov

04-329-86

encyklopédie, ekonomika,
724 s., čeština
hmotnosť: 991 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,60 € 1,00 €

*svama*ekon*

HEWITT, V.J. - NOSTRADAMUS - KONIEC TISÍCROČIA

HEWITT, V.J.
LORIE, PETER

NOSTRADAMUS - KONIEC TISÍCROČIA
proroctvá 1992 - 2001

Natajoga, Bratislava, 1992
ilustrácie Malcolm Godwin
preklad Valéria Valovičová
ISBN 80-900557-4-5

záhady
208 s. slovenčina
hmotnosť: 685 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

PREDANÉ

*BIB10* in **S8P**

Čím sme bližšie ku koncu tohto tisícročia, tým viac nadobúdajú Nostradamove proroctvá na svojej vážnosti. I keď jeho dielo zachytáva tisícky rokov do budúcnosti, hlavné ťažisko vždy spočívalo v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, v globálnom konflikte a prevratných zmenách, ktoré sa už v tejto epoche začali a budú aj naďalej pokračovať.

Hoci Nostradamove slávne štvorveršia už boli predmetom mnohých výkladov, on sám predpovedal, že ich úspešne rozlúšti až jeden človek, ktorý bude žiť koncom dvadsiateho storočia. V publikácii Nostradamus - Koniec tisícročia sa táto predpoveď konečne vypĺňa vďaka novému dôkladnému numerickému dešifrovaciemu systému, ktorý v minulom desaťročí rozpracovala V. J. Hewitt a ktorý dovoľuje dosiahnuť taký stupeň presnosti ako ešte nikdy predtým. Táto jednoduchá, ale pritom dômyselná metóda nám umožňuje prístup k presným dátumom a označeniam miest udalostí, ktoré vychádzajú najavo z prorokových zašifrovaných odkazov.

Autori skúmajú špecifické predpovede, ktoré sa týkajú nás všetkých, od ďalšieho zemetrasenia v San Franciscu a zmien v životnom prostredí až po dramatické zmeny vo vede a medicíne a zosnovanie nových medzinárodných zväzkov. Výsledkom je najvzrušujúcejšia verzia diela jedného z najväčších prorokov, z ktorej zaznieva predovšetkým nádej na priaznivú budúcnosť, a to v dobe, ktorá ju tak zúfalo potrebuje.

V. J. Hewitt venovala celý svoj život objasneniu hlavolamov ukrytých v Nostradamových štvorveršiach. Tvrdí, že v jednom z nich sa skutočne uvádza jej meno a spomína sa ako prvý - a jediný - človek, ktorý jeho predpovede správne vylúšti. Peter Lorie je autorom šiestich noviel a deviatich náučných diel vrátane kníh História budúcnosti a Železný kôň. Obaja autori žijú v Londýne.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO: PÄŤ V JEDNOM

VÝCHODNÉ SLOVENSKO: PÄŤ V JEDNOM

Slavomír Szabó, Anna Domaniková, Soňa Jakešová, Jana Hajduová, Ľubica Andrásiová

Literárna spoločnosť Pravé orechové, Košice, 2008
ilustrácie Andrej Haščák
1. vydanie, 700 výtlačkov
ISBN 978-80-969903-5-1

beletria, próza krátka, folklór,
154 s., slovenčina
hmotnosť: 334 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

4,50 € PREDANÉ

*BIB10* in **S5P**

V tejto knihe nájdete pätnásť povestí, tradovaných i historicky verných príbehov z východu Slovenska. Boli zozbierané od najstarších obyvateľov z desiatich obcí, v ktorých žijú nielen Slováci, ale tiež národnostné menšiny - maďarská, rusínska a nemecká („mantácka“) i rómske etnikum. Spisovatelia zachytili a literárne spracovali príbehy tak, ako sa v jednotlivých komunitách tradujú. Zároveň odrážajú pestrosť odlišných, ale pritom stáročia vedľa seba existujúcich kultúr. Či sa už niekto cíti byť Slovákom, Maďarom, Rusínom, Nemcom alebo Rómom, má tu svoje miesto. Preto jednoznačne platí - VÝCHODNÉ SLOVENSKO: PÄŤ V JEDNOM.

Hostina pre Férenca

Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov

Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia

Autor: Anna Domaniková

„Juliška, nebaľ mi veľa jedla. Len idem a prídem. Naložím doštenák a hneď som späť. Načo ma chystáš ako na svadbu?“ čertil sa Férenc a buchnátoval voly, čo sa lenivo ťahali k oju. Žena si napravila pod krkom uzol na šatke, položila prútený košík zakrytý ľanovou utierkou na lavicu pred starým domom a odovzdane s ním súhlasila.

„Dobre, no. Keď nechceš, choď si bez jedla. Až vysmädneš, napi sa z potoka.“

„Ty dozri na murárov, nieže budú vysedávať! Majú ešte preosiať poriadny kopec štrku. Idem po ďalší, nech sa nemusím otáčať viackrát po sebe. Aj moje ruky sú na stavbe potrebné.“

Júlia sa zadívala na rozostavané obydlie. Konečne budú mať nový dom. Je s ním roboty ako na kostole. Základy sú hotové, múry pomaly rastú, ona má čo dať do hrnca, len keby ten jej muž nebol taký tvrdohlavý. Otočila sa za odchádzajúcim Férencom. V duchu ho ľutovala. Síce odmietol, aby s ním voľakto šiel — pracovať sa vraj naučil už v kolíske —, že on sám naloží drobné kamenčie. To ho bude ťažkou lopatou naberať zo dna potoka a vyhadzovať na vlečku. Určite to potrvá zopár hodín, nebude to idem a prídem. Nuž, jesť mu vie dať, no rozumu nie. Aj tak vraví, že ho má tak akurát. Že sa vo svete nestratí, už toho prežil aj za tri životy, že ho nikto nikde nepredá, ani s ním nevybabre, nech by sa snažil ako chcel, vraj on sa vie s každým podobrotky dohodnúť, a keď nie, má silné päste. Obyčajné mužské chválenkárstvo, aké počula od chlapov, keď po skončení roboty mleli naprázdno jazykmi.

Už ju jeho reči netrápili, ani sa za neho nehanbila, dokonca mužovi prestala vnucovať svoj názor na vec, či navrhovať vlastné riešenie. Mala ho rada. Zvykla si aj na jeho chlapčenské výmysly a žartíky, na ktorých sa neraz smiala celá dedina. Okrem toho to bolo v každej rodine rovnaké. Zvyk dedený po celé generácie určoval za pána domu a hlavu rodiny muža. Žena ho musela poslúchať, robiť mu po vôli, starať sa o domácnosť aj gazdovstvo a rodiť deti. Nebola tvrdohlavá, ani klebetná, či papuľnatá.

CÍGER-HRONSKÝ, JOZEF - BRONDOVE ROZPRÁVKY

CÍGER-HRONSKÝ, JOZEF

BRONDOVE ROZPRÁVKY

U nás, 1932
ilustrácie J. Vodrážka

rozprávky
138 s., slovenčina
hmotnosť: 438 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, dobová preväzba, knižničné dobové pečiatky

predané

*BIB10* in **S8P**

O SUCHEJ VODE

Žil raz otec a mal troch synov. Živil ich, ako vedel, ale sám ostarel a synovia dorástli, nuž im jedného dňa povedal:

— Synovia moji, už vám je čas, aby ste sa opasovali svojím pásom, nuž sa vy len vyberte, choďte do sveta, skusujte, aby vám bolo nejako žiť, lebo ja vás už dlho živiť nemôžem.

Uznali synovia otcovi, aj sami sa už za hodných cítili, najstarší ani mnoho nerozmýšľal, len zašiel do komory a vešal si kapsu na plece.

— S Bohom sa mávajte, zdraví ostávajte, otec a bratia, ja už idem, ani sa nevrátim, pokým sa mi na svete dobre vodiť nebude!

Ako povedal, talk i šiel. Šiel deň, šiel dva, nebolo ho tu, ale bol za horami, za dolami, v takom kraji, kde už ani vtáčik nepoletúval.

— Vari som sa zlou cestou pustil, keď sa mi ničoho netriafa, — hútal najstarší syn.

Smelý bol však, nevracal sa a na tretí deň nadarila sa mu neveľká chalúpka.

Z chalúpky vyjde prihrbený starček a priam osloví najstaršieho brata:

— Kdeže tu, čože tu hľadáš, človeče, keď som tu už sto rokov ani vtáčka-letáčka nevidel?

— Veru ja idem, službu hľadám, a pristal by som už hoci na službu chudobnú. Div som si dosiaľ nohy neschodil a služby som nijakej nenašiel.

— Ak len toľko hľadáš, ľahko toľko najdeš aj u mňa. Ostarel som, sám si vody doniesť nemôžem, nuž potreboval by som človeka, čo by mi po ňu zabehol. Inej služby nepotrebujem.

Najstarší brat sa veru zaradoval, že sa mu nadarila taká ľahká služba, hneď pristal, ani sa nedozvedal, kade by viedla ďalšia cesta. Večeru dobrú dostal, veselo sa mu spalo do rána a na druhý deň mala sa začať služba.

— Voda je ďaleko, — hovorí starček, — ale sa ty cesty neboj, nohy ťa od nej neubolia. Za chalupou je vozík, polož si doň dva krčiažky, i sám si sadni doň, a keď si sadneš, vozík ťa sám zavezie až k samej studni.

To bola ešte väčšia radosť pre najstaršieho brata. Aj po ďalekú vodu pôjde, aj si nohy neuchodí. Veselo vzal dva krčiažky, položil ich do vozíka, sotva si však stačil sadnúť i sám, vozík, sa hneď pohol a tak letel, že by ho inak ani štyri paripy neutiahly.

— Ej, či sa doma s touto cestou pochválim! — hútal najstarší brat, hútal, ako všetko doma rozpovie.

Ale vtom, kde sa vzala, tu sa vzala, vidí pred 

MARZI, CHRISTOPH - MALFURIA STRÁŽKYNĚ MLŽNÝCH KAMENŮ

MARZI, CHRISTOPH

MALFURIA STRÁŽKYNĚ MLŽNÝCH KAMENŮ
(Malfuria - Die Hüterin der Nebelsteine)

Fragment, Praha, 2009
preklad Dagmar Steidlová
1. vydanie
obálka Ralf Nievelstein
ISBN 978-80-253-0732-8

sci-fi, fantasy
248 s., čeština
hmotnosť: 398 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

4,90 €

*BIB10* in **S5Z**

Druhý díl napínavé fantasy trilogie! Catalina Soleado dokáže měnit svět jediným tahem pera. Její nadání je však nebezpečné. Poté, co v Barceloně převzaly vládu stíny, se dívka stává pronásledovanou kořistí tajemných kreatur z písmen, šelestících mozaikových hadů a létajících galeon. Zatímco se její kamarád Jordi pouští do boje, musí Catalina uprchnout do Malfurie, vířivého oblaku z havraních pírek, a vydat se na cestu přes moře. Tam na ni čeká prastaré tajemství...

Armada

„Už jako malá holčička jsem chtěla být čarodějnicí.“ Makris de los Santos se zamyšleně usmívala, když Catalinu provázela vířící Malfurií. „Nemohla jsem se nabažit všech těch příběhů, které se vyprávěly u ohňů v Alfamě nebo uprostřed ruchu šeptajících trhů. Nikdy by mne ale ani ve snu nenapadlo, že se někdy dostanu do Malfurie.“

Catalina naslouchala jejím slovům a zároveň s otevřenou pusou obhlížela místo, kde se nacházela. A to, co viděla, jí dalo dokonce na okamžik zapomenout na její smutek nad ztrátou Jordiho.

Malé komůrky i rozlehlé místnosti, z nichž Malfuria sestávala, nekonečně křivolaká schodiště a tajná zákoutí - to vše se neustále proměňovalo, měnilo zcela libovolně své tvary a velikosti. Stěny místností, jednou vysoké, jindy nízké, byly tvořeny ze dřeva a kamene. Na mnoha místech ale vyrůstaly ze zdiva tenké větve a ty mizely i s listy a plody, když se náhle zeď rozhodla vypadat jinak. Pak začaly velké i malé, kulaté i hranaté kameny vířit a vzájemně se přeskupovat a uvolňovaly místo křivým dřevěným laťkám a ohnutým rostlinným lodyhám. Nebyly to však jen kameny a dřevo a rostliny, co žilo ve stěnách. Byly tu i stěny z knih, které stačilo vytáhnout a hned se mohlo začít číst. Dalo se ale narazit i na místa, v nichž dřevo a rostliny vytvářely výrůstky podobné skříním, v nichž se povalovalo všemožné haraburdí. 

„Co je vlastně přesně Malfuria?“ ptala se Catalina a plná údivu se rozhlížela kolem.

„Je to srdce čarodějnictví. Veškeré vědění čarodějnic se nachází v těchto prostorách.“ Makris de los Santos si pohrávala se stříbrným náramkem na zápěstí. „Malfuria je živá bytost. Vířivý oblak, který dýchá a dokáže myslet a měnit se, kdykoliv se mu zachce.“

Udivený výraz ve tváři dívky šlo jen těžko přehlédnout. „Nacházíme se ve skutečném, pravém srdci. Tady neexistuje ani začátek, ani konec. Můžeš tu strávit celý život, a přece budeš pořád objevovat něco nového.“ Třpytící se sluneční světlo se lámalo v jejích měsíčních očích. „Kdyby jednou Malfuria přestala žít, znamenalo by to konec pro všechny čarodějnice.“

Catalina následovala Makris úzkou chodbou. Podlaha tu byla pokryta pestrým kobercem, který se poté, co po něm přešly, rázem překryl novými vzory.

Země se lehce chvěla a všude bylo slyšet jemný šelest. Prastaré kusy nábytku, které se přesunovaly z místnosti do místnosti, kdykoliv se jim zachtělo; nástěnné hodiny, které se nacházely ve všech místnostech, a dokonce i na schodištích; zažloutlé pergameny v barevných vázách - to všechno byla Malfuria.

Byly tu lampy, jejichž plápolající plameny neustále měnily barvu, a stěny, které se otáčely kolem své osy, jakmile na to dostaly chuť a náladu.

Malfuria hrála všemi barvami. Bylo to podivuhodné, zázračné místo.

Prošly už spoustu místností, jednu tajemnější než druhou. Navštívily noblesní salony, které se měnily v koupelny, a skladiště, která se proměňovala na pestré kuchyně poté, co překročily práh do

TŘI ROKY 3

TŘI ROKY 3
Přehledy a dokumenty k Československé politice v letech 1945-1948

Melantrich, Praha
ISBN 80-7023-081-9

história
708 s., čeština
hmotnosť: 857 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,00 €

*BIB10* in **S5P**

MEYER, STEPHENIE - KRÁTKY DRUHÝ ŽIVOT BREE TANNEROVEJ

MEYER, STEPHENIE

KRÁTKY DRUHÝ ŽIVOT BREE TANNEROVEJ
Novela k románu Zatmenie
(The Short Second Life of Bree Tanner: An Eclipse Novella)

Tatran, Bratislava, 2010
preklad Luca Halová
1. vydanie
ISBN 978-80-222-0585-6

beletria, novela
168 s., slovenčina
hmotnosť: 284 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

1,90 €

*BIB10* in **S6P**

Fascinujúci príbeh Bree Tannerovej, postavy, KTORÁ SA OBJAVILA V ROMÁNE ZATMENIE, A ODVRÁTENÁ TVÁR SVETA NOVORODENÝCH UPÍROV, V KTOROM ŽIJE, ZARUČENE OKÚZLIA VŠETKÝCH FANÚŠIKOV SÁGY TWILIGHT. Bree Tannerová si ledva spomína na svoj život predtým, než získala neobyčajne ostré zmysly, nadľudské reflexy a nezadržateľnú fyzickú silu. Na život predtým, než pocítila neúprosný smäd po krvi... predtým, ako sa stala upírkou. Bree vie iba toľko, že nažívanie s ďalšími novorodenými je veľmi neisté a nemá takmer žiadne pravidlá: kry si chrbát, nepútaj na seba pozornosť, a predovšetkým - do svitania buď doma, inak zomrieš. Jedno však netuší: že čas jej nesmrteľného života sa rýchlo míňa. Bree sa nečakané spriatelí s Diegom, s novorodeným upírom rovnako zvedavým, kto je ich záhadná stvoriteľka, ktorú všetci volajú iba ona. Keď si uvedomia, že všetci novorodení sú iba pešiakmi v nepredstaviteľne veľkej hre, musia sa Bree a Diego rozhodnúť, na koho sú strane a komu budú veriť. Ale keď je všetko, čo o upíroch viete, založené na klamstve, ako odhalíte pravdu? V NEODOLATEĽNEJ SÚHRE NAPÄTIA, ZÁHADY a romantiky prináša Stephenie Meyerová zdrvujúci príbeh vojska novorodených upírov, ktorí sa pripravujú obkľúčiť Bellu Swanovú a Cullenovcov, a rozpráva o ich stretnutí, ktoré vyústi do nezabudnuteľného záveru.

Viem byť aj dotieravejšia. „A?“

„Môj mladší brat nebol až taký opatrný.“

Už-už som sa išla opýtať, či sa jeho brat pridal, alebo zomrel, ale zatváril sa tak, že som sa ani nemusela. Odvrátila som pohľad, nevedela som, čo povedať. Celkom som nechápala jeho stratu, ani bolesť, ktorú mu ešte vždy spôsobuje. Ja som neprišla o nič, čo by mi teraz chýbalo. Žeby to bolo v tom? Preto sa tak drží spomienok, ktorým sa my ostatní vyhýbame?

Stále som nechápala, ako sa do toho priplietol Riley. Riley a cheeseburger plný bolesti. Chcela som počuť, ako to bolo ďalej, ale zrazu ma prepadol zlý pocit, že z neho takto ťahám odpoveď.

Našťastie pre moju zvedavosť Diego po chvíli pokračoval.

„Praskli mi nervy. Ukradol som kamošovi pištoľ a vyrazil som na lov.“ Ponuro sa zachechtal. „Vtedy som v tom ešte nebol taký dobrý. No skôr, ako ma dostali, dostal som chalana, čo zabil môjho brata. Jeho banda ma potom obkľúčila v jednej uličke. Vtom sa tam objavil Riley a postavil sa medzi nás. Pamätám sa, ako som si pomyslel, že belšieho chalana som v živote nevidel. Keď po ňom začali strieľať, ani sa len neobzrel. Ako keby tie guľky boli muchy. Vieš, čo mi povedal? Že vraj: ,Čo, chlapče, nechceš nový život?“ „Ha!“ zasmiala som sa. „Tak to bolo lepšie ako u mňa. Mne len povedal: Čo, malá, nechceš hamburger?“

Ešte stále si pamätám, ako Riley v tú noc vyzeral, hoci tá spomienka je úplne rozmazaná, keďže môj zrak v tom čase nestál zaveľa. Bol to ten najsexi chalan, akého som v živote videla; vysoký, blond a dokonalý, každá jeho črta. Bolo mi jasné, že aj oči za tými tmavými slnečnými okuliarmi, ktoré si ani raz nedal dolu. má nádherné. A hovoril tak nežne, tak milo. Myslela som si, že viem, čo bude za to jedlo chcieť, a bola by som mu to dala. Nielen preto, že bol taký pekný, až zrak prechádzal, ale aj preto, že už dva týždne som sa pchala iba odpadkami. No ukázalo sa, že chce niečo celkom iné.

Diego sa zasmial na mojej poznámke o hamburgeri. „Musela si byť poriadne hladná.“

„Vyhladovaná na kosť.“

„Ale prečo vlastne?“

„Lebo som bola sprostá a zdrhla som skôr, ako som mala vodičák. Nepodarilo sa mi zohnať normálnu prácu a ako zlodej som bola nanič.“

„Pred čím si utekala?“

Zaváhala som. Keď som sa sústredila, boli spomienky o čosi jasnejšie a ja som si nebola istá, či to chcem.

„Ale no tak,“ prehováral ma. „Ja som ti svoj príbeh povedal.“

„Veď hej. Tak dobre. Utekala som pred svojím otcom. Dosť ma mlátil. Asi aj moju mamu, než sa vyparila. Bola som vtedy ešte malá - veľa som toho nevedela. Bolo to čoraz horšie. Došlo mi, že ak budem ešte dlhšie čakať, tak asi neprežijem. Povedal mi, že ak od