Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

streda 5. júla 2017

PORTEROVÁ, E. H. - POLLYANNA

PORTEROVÁ, E. H.

POLLYANNA

Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1993
ilustrácie Stanislav Lajda
preklad z češtiny Daniela Marsinová
ISBN 80-7140-023-8

beletria, román
182 s., slovenčina
hmotnosť: 170 g

mäkká väzba
stav: dobrý

2,00 €

PREDANÉ stav: dobrý

*2xdets*








„Ja som dosť silná!“ povedala Pollyanna a veselo vyskočila. O chvíľu už aj bola so skrinkou späť.

A teraz nasledovala pre Pollyannu krásna polhodinka. Skrinka bola plná pokladov - zvláštností, ktoré John Pendleton nazbieral za dlhé roky cestovania. Samozrejme o každej aj niečo vedel, či to už boli nádherné vyrezávané šachy z Číny, alebo malý nefritový bôžik z Indie.

Keď si Pollyanna vypočula rozprávanie o tomto bôžikovi, vážne povedala: „Tak sa mi zdá, že by bolo hádam lepšie zobrať si na výchovu malého chlapca z Indie, ktorý dokopy nič nevie a myslí si, že Boh sa skrýva v takejto hračke, ako si vziať Jimmyho Beana, ktorý vie, že Boh je hore na nebi. Ale predsa by som si želala, aby si zobrali aj Jimmyho Beana, a nielen tých indických chlapcov.“

Zdalo sa, že John Pendleton nepočuje. Pohľad mal uprený priamo pred seba a neprítomné pozeral. Hneď sa však spamätal a zobral do rúk ďalšiu zaujímavosť, aby pokračoval v rozprávaní.

Táto návšteva bola naozaj neobyčajná a ešte pred jej ukončením si Pollyanna uvedomila, že sa nerozprávali len o tých čudných veciach z krásnej vyrezávanej skrinky. Rozprávali sa o nej, o Nancy, o tete Polly a o jej každodennom živote. Takisto sa bavili o živote a domove v tom vzdialenom meste na Západe.

Keď prišiel čas odchodu, prihovoril sa jej tento muž hlasom, aký Pollyanna od prísneho Johna Pendletona ešte nikdy nepočula:

„Dievčatko, bol by som rád, keby si ku mne chodievala častejšie. Mohla by si? Som taký sám a chýbaš mi. A je tu ešte jeden dôvod - aj ten ti poviem. Zo začiatku som si myslel, keď som sa minule dozvedel, kto si, že už nebudem chcieť, aby si sem chodila. Pripomenula si mi niečo - niečo, na čo som sa dlhé roky usiloval zabudnúť. Vtedy som si povedal, že bude lepšie, ak ťa už viac nebudem vídavať. A keď sa doktor pýtal, či ťa má priviesť, zakaždým som povedal - nie. Ale časom som zistil, že mi je za tebou smutno - až natoľko, že práve to, že ťa nevidím, mi o to živšie pripomína to, na čo som sa usiloval zabudnúť. A preto by som bol radšej, keby si ku mne chodila. Chcelo by si - dievčatko?“

„Samozrejme, pán Pendleton,“ vydýchla Pollyanna a z očí jej žiarila sympatia k tomuto mužovi so smutnou tvárou, ktorý ležal pred ňou. „Prídem rada!“

..Ďakujem ti,“ povedal John Pendleton nežne.

V ten večer sedela Pollyanna po večeri na verande a rozprávala Nancy všetko o tej vyrezávanej skrinke pána Johna Pendletona a o tých ešte obdivuhodnejších veciach, ktoré v nej boli.

,,Predstavte si,“ vzdychala Nancy, ,,on vám všetky tie veci ukázal a ešte vám o nich aj rozprával - on, ktorý je taký odľud, že s nikým neprehovorí ani len slovko!“

,,Ale on nie je odľud. Nancy, to len tak vyzerá,“ namietala rýchle Pollyanna. „Nechápem, prečo si o ňom každý myslí, že je taký zlý. Nemysleli by si to, keby ho poznali. Ale ani tetuška Polly ho nemá príliš v láske. Nechcela mu poslať huspeninu, viete, bála sa, aby si náhodou nemyslel, že mu ju posiela!“

„Asi v tom nevidela nijakú povinnosť,“ pokrčila Nancy plecami. ,,Ale ja sa len tomu čudujem, že si vás tak obľúbil, slečna Pollyanna, nemajte mi to za zlé - ale on naozaj nie je taký človek, ktorý by mal rád deti, to teda nie.“

Pollyanna sa blažene usmiala.

„Ale on má rád deti,“ prikývla, ,,iba si myslím, že sa k tomu nechcel priznať - celý ten čas. Veď práve dnes mi povedal, že už mal takú náladu, že ma vôbec nechcel vidieť, pretože mu vraj pripomínam niečo, na čo už chcel dávno zabudnúť. ..“

„Čože?“ prerušila ju vzrušene Nancy.

„On povedal, že mu pripomínate niečo, na čo chcel už dávno zabudnúť?“

„Áno. Ale potom...“

„A čo to vlastne bolo?“ nedočkavo naliehala Nancy.

„To mi nepovedal. Iba mi povedal, že to niečo bolo.“

„To je teda záhada,“ vzdychla Nancy hlasom plným dychtivej zvedavosti. „Preto si vás teda tak obľúbil. Ach, slečna Pollyanna! Veď to je úplne ako v knihe - čítala som ich celú kopu: Tajomstvo lady Maudovej a Zmiznutý dedič a Stratené roky - a vo všetkých sú práve takéto tajomstvá. Páni moji! Tak si len predstavte, že tu máme rovno pred nosom práve takýto román - v živote - a teraz mi všetko povedzte, ale úplne všetko, čo vám povedal, slečna Pollyanna, buďte taká dobrá! Nie div, že si vás tak obľúbil, nie div!“

„Ale veď on si ma obľúbil, až keď som ho ja oslovila,“ povedala Pollyanna. „A ani nevedel, kto som, až keď som mu priniesla tú huspeninu a... musela som mu dať jasne najavo, že ju neposiela teta Polly a...“


GRMAN, JURAJ - AKUPRESÚRA PRE KAŽDÉHO

GRMAN, JURAJ

AKUPRESÚRA PRE KAŽDÉHO

Medipress, Bratislava, 1991
edícia Zdravie pre všetkých
1. vydanie
ISBN 80-85315-00-9

zdravie, akupresúra, alternatívna medicína, alternatívne liečenie
48 s., slovenčina
hmotnosť: 71 g

mäkká väzba

1,20 € stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepky na obale *bib20**bib20**bib20**zdr*

1,70 € stav: dobrý *zimpa* in **S6P**




WALTARI, MIKA - KARIN MÅNSOVÁ

WALTARI, MIKA

KARIN MÅNSOVÁ
(Kaarina Maunutytär)

Smena, Bratislava, 1973
edícia Eva
preklad Jaroslav Kaňa
ilustrácie Naďa Rappensbergerová-Jankovičová
prebal Milan Veselý
20.000 výtlačkov

beletria, román
240 s., slovenčina
hmotnosť: 320 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch pokrčený

2,60 €

*zimpa*petz1*in*belx-fin*

Mika Waltari (1908) je z rodu veľkých fínskych spisovateľov, podobne ako Aleksis Kivi, F. E. Sillampää alebo Väino Linna, dokonca ich svojou svetovou slávou aj prevyšuje. Waltari písal spočiatku romány zo súčasnosti, detektívky, novely a divadelné hry. Až v neskoršom období svojej tvorby sa venoval predovšetkým historickému románu, ktorým si získal veľké meno i v zahraničí.

Karin Mansová je historický román o jednoduchom dievčati, ktoré sa stalo švédskou kráľovnou. Je to román zo 16. storočia, z úsvitu novoveku. Príbeh je však vo švédsku známy a obľúbený ako rozprávka o dávnych legendárnych kráľovnách. Autor nezabúda na všetky historické súvislosti, ktoré umne začlenil do tohto príbehu, takže čitateľovi živo predstavuje vládu kráľa Erika XIV. (1560-1568), jeho slávu, ľudské šťastie i pád. Kráľ Erik nebol len posadnutým šialencom, ako je známe z histórie, ale i vzdelaným hvezdárom, nadaným hudobníkom a zakladateľom novodobej švédskej armády. A Karinina láska urobila z neho i človeka.

V historických súvislostiach sa stretávame nielen so švédskym, ale i s dánskym a poľským kráľom a s ruským cárom Ivanom IV. - Hrozným, i s energickou poľskou knažnou Katarínou z rodu Jagellovcov, ktorá sa neskôr stala matkou poľského a švédskeho kráľa Žigmunda. Hoci sa dej odohráva poväčšine v Stockholme, román je úzko spätý aj s autorovou vlasťou - Fínskom, kam sa sčasti presúva jeho dej.

Román Karin Mansová napísal autor roku 1942, po svojej prvej historickej trilógii Od otca k synovi z nedávnej minulosti z helsinského prostredia a pred napísaním slávneho Egypťana Sinuhe z pradávnej minulosti. A tak Karin Mansová svojím historickým i geografickým začlenením zapadá práve do tohto najtvorivejšieho autorovho obdobia.

Mika Waltari predstavoval vždy hrdinov svojich románov predovšetkým ako ľudí a usiloval sa ich pochopiť z ľudskej stránky. „Svet sa musí zmeniť“ napísal v jednom zo svojich diel, „ale ak sa má zmeniť svet, musí sa zmeniť i človek.“ Je proti nenávisti a neznášanlivosti, preto vidí na každom nielen nedostatky, ale i kladné stránky, Práve preto vedel rozprávku s motívom o krásnej kráľovnej z ľudu, niekedy pokladanej i za bosorku, preladiť do nových tónin a skomponovať z nej pieseň o vernej láske, ktorá je najväčším šťastím i pre kráľa, čo sa správal ako tyran a kat.

Waltari je nám blízky predovšetkým tým, že odsudzuje všetkých kráľov ako tyranov, vyznáva sa zo svojej lásky k ľudu, ktorý trpel, a k sviežemu dychu zeme, ktorý mu je vždy príjemný.






Plynú týždne a mesiace, míňajú sa ťaživé dni, udalosti z vonkajšieho sveta sa dostávajú do Erikových uší len ako vzdialený šum. Kráľovská rada mu ohľaduplne predkladá len to, čo pokladá za nevyhnutné, a Erik pokorne podpisuje všetky listiny, ktoré mu predložia: nariadenia, menovania, rozsudky. Ericus Rex, píše neistými písmenami na miesto, ktoré mu ukážu, a kráľovská rada už uvažuje, že sa mu pokúsi predložiť na potvrdenie rozšírené privilégiá a oprávnenia pre šľachtu. Nesmelo, ale deň čo deň s čoraz väčšmi zvrašteným čelom pozoruje Karin zboku láskavých a ukláňajúcich sa pánov, ktorí si preberajú prstami v ozdobách na hrudi, vykrúcajú si fúzy a významne sa na seba usmievajú, keď predkladajú kráľovi listiny a podľa svojho vlastného uváženia používajú kráľovskú pečať. Karin je vždy pri ňom, ani na okamih sa Erik od nej neodlúči, lebo tuší a právom sa obáva, že bez jej nežnosti a starostlivosti by čoskoro zase upadol do sveta tieňov.

Karin vidí, že Erik je už zdravý, že má rozum úplne v poriadku a okrem toho je taký, aký nebol nikdy predtým: je dobrý človek. Ale stratil sebadôveru, preto sa bez vôle podrobuje všetkému, čo sa od neho žiada, priam tak sa dá baliť do mokrých obkladov a užíva trpké, omamujúce lieky, ako sa podvoľuje požiadavkám a rozhodnutiam rady. Ale Karin mu už nedáva predpísané lieky, čo ako ju učený doktor zastrašuje, že by to mohlo mať hrozné následky.

Erik vysedáva celé hodiny s lutnou na kolenách a hrá, vyludzuje zabudnuté melódie a hľadí do diaľky. Niekedy zaznie na strunách lutny čistým striebrom aj náhodný ľúbostný spev, variácia na prastarú študentskú pieseň, tu sa však Erik hneď roztrasie a struny lutny zakvília falošne. Akoby sa pokúšal prilákať z minulosti to najkrajšie, čo mu život poskytol, znovu a znovu sa vracia k tejto melódii, zakaždým je dokonalejšia a znie čoraz jasavejšie.

Vtedy Karin skláňa hlavu a horúce slzy jej tečú na popukané hánky. Karinine ruky, kedysi pekné, biele a pestované, teraz očerveneli a zhrubli, lebo sama perie kráľovi bielizeň a varí, pripravuje mu namiesto priveľmi korenistých maškŕt, aké poskytuje dvorská kuchyňa, jednoduchú a výživnú stravu, ktorá mu dodá sily a zdravia. Je kráľovi slúžkou, matkou i manželkou, v noci aj milenkou, lebo Erik sa s úpornosťou zúfalca drží toho, čo mu ešte zo života zo stáva, a Karin nežne a láskyplne odpovedá na Erikovo clivé láskanie.

Teraz už kráľ máva opäť pokojný zdravý spánok.

Tak sa kráľ čoraz väčšmi zotavuje. Nesie sa už na koni cez Stockholm na čele jazdeckého oddielu, v trónnej sále dáva audiencie zahraničným vyslancom, pritom pokojným a pevným hlasom číta z papiera to, čo kráľovská rada uznala za vhodné, aby im oznámil. Placho a zvedavo pozorujú vyslanci švédskeho kráľa, ktorého chýr o strašnej vražednej mánii sa ako na krídlach zla rozletel po celej Európe. Potajomky sa obzerajú po svojom ozbrojenom sprievode a s uľahčením si vydýchnu a siahnu si na krk, keď sa audiencia skončila. To všetko však robí Erik nerád, iba preto, aby si vykonal svoju povinnosť. V záležitostiach kráľovstva cíti sa ako telo bez duše, ktorému rada vdýchla nový život, aby nieslo insígnie kráľovskej moci a slúžilo ako blyštiaci sa štít. ich diela.

V rade je však toľko náhľadov, koľko má členov. Odvtedy, čo stratili spoločné záujmy, vo všetkom vládne nejednotnosť a neporiadok, všetci bojujú proti všetkým o moc a lesk, takže je to horšie ako prv. Dánske žoldnierske jednotky lúpia, pália a plienia vo, Švédsku, piráti potápajú drahocenné náklady v Baltickom mori a prúdy utečencov z východného Götlandu zaplavujú Stockholm. Ľudí sa zmocňuje strach, lebo teraz niet už nikoho, na koho by sa mohol chudobný ľud obrátiť, aby uplatnil svoje právo. V mene slobody vládne všade svojvôľa a všetko sa rúti do skazy.

Vo vtáčom dome na konci kráľovského parku sa ozýva vtáčí spev a kríky i rastliny sa ešte stále zelenajú. Papagáj volá chrapľavým hlasom Karin a krkavec, ktorý vypĺzol od túžby po slobode a od zatrpknutosti, zlostne myká retiazkou na nohe. 


utorok 4. júla 2017

STONE, IRVING - AGÓNIA A EXTÁZA

STONE, IRVING

AGÓNIA A EXTÁZA
(The Agony and Ecstasy)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1966
edícia Tvorba národov
preklad a doslov Jozef Šimo
verše prebásnil Viliam Turčány
preklad z denníkov Jozef Felix, Viliam Turčány
obálka Záboj Kulhavý
2. vydanie, 28.000 výtlačkov

beletria, román, životopisy,
832 s., slovenčina
hmotnosť: 877 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: prebal poškodený, knižná blok v dobrej kondícii

1,80 € PREDANÉ

*zimpa*

 Meno Irvinga Stona nie je nášmu čitateľovi neznáme; získal si zaslúženú pozornosť románom „Smäd po živote“ - životopisom maliara Vincenta van Gogha, dielom, ktoré sa vymyká spomedzi bežného priemeru biografických románov prísnym zotrvávaním na overených skutočnostiach a pritom neobyčajnou pútavosťou i sviežosťou rozprávania. V románe, ktorý sa dostáva do rúk našim čitateľom, autor využíva svoju schopnosť historickej evokácie, aby presvedčivo zobrazil život veľkého maliara talianskej renesancie, Michelangela Buonarrotiho, i veľkého zástupu osôb, s ktorými sa stýkal. Svojou tvorivou metódou, spočívajúcou až na priam úzkostlivom prístupe k faktom a ich hodnoteniu, dopracováva sa autor k neobyčajne plastickým obrazom, ktoré nielenže sa vrývajú Čitateľovi do pamäti, ale pomáhajú mu pochopiť otázky umeleckej tvorby. Jednou zo Stenových predností je práve schopnosť zachytiť ducha čias, spôsob myslenia a cítenia ľudí v istej historickej epoche. V našom románe sa stretávame s pestrým a pôsobivým obrazom renesancie v plnej jej šírke - od zmyslového rozkošníctva až k asketizmu reformačných snáh.

Je to kniha, ktorá čitateľa nielen zaujme a neraz mu dá odpoveď na otázky, ktoré sa mu azda zdajú priveľmi zložité, ale naplní ho pochopením pre veľké - a neraz márne - úsilie človeka v konflikte so spoločnosťou, ktorú predbehol.




Otcovia Gesuati naučili Argienta nielen počítať, ale aj byť nekompromisne statočným. Pred svitaním odchádzal z domu na trh a bral si kúsok hrudky a papier. Michelangela dojalo, ako starostlivo si chlapec písal účty: toľko a toľko denárov za zeleninu, toľko za mäso, za ovocie, za chlieb a pastu. Argiento neúnavne hľadel nakupovať čo najlacnejšie a najlepšie. Do týždňa poznal každý stánok. Nákup mu zabral väčšinu dopoludnia, a to Michelangelovi vyhovovalo, lebo mal samotu, po ktorej túžil.

Zaviedli si jednoduchý denný poriadok. Po obede s jedným chodom Argiento upratal izby, zatiaľ čo sa Michelangelo išiel na hodinu prejsť pozdĺž Tibery až k dokom, kde počúval Sicílčanov, ako spievajú pri vykladaní lode. Keď sa vrátil, Argiento už požíval riposo na skladacej posteli v kuchyni pred dreveným umývadlom. Michelangelo získal ďalšie dve hodiny ticha pri pracovnom stole, kým sa Argiento zobudil, hlasne si umyl tvár v umývadle a podišiel ku stolu na každodenné vyučovanie. Tých pár hodín popoludní Argientovi zrejme stačilo, lebo ďalšej výučby sa nedožadoval. Na súmraku bol už zasa v kuchyni a varil vodu. Keď sa zotmelo, už spal na skladacej posteli, s pokrývkou bezpečne pretiahnutou cez hlavu. Michelangelo si nato zapálil olejové lampy a vrátil sa k pracovnému stolu. Bol vďačný Buonarrotovi, že mu poslal Argienta; zdalo sa, že toto riešenie bude obom vyhovovať, hoci Argiento nejavil nijaké nadanie na kreslenie. Neskôr, keď začne pracovať s mramorom, naučí chlapca, ako zaobchádzať s kladivom a dlátom.

V biblii čítal z Jánovho evanjelia, 19:38-40:

Po tomto prosil Piláta Jozef z Arimatie, ktorý bol učeníkom Ježišovým ... aby smel sňat telo Ježišovo ... Prišiel teda a sňal telo Ježišovo. A prišiel Nikodém... a priniesol asi sto funtov miešaniny z myrhy a aloe. Vzali teda telo Ježišovo a zavinuli ho do plachiet s voňavkami, ako je u Židov obyčaj pochovávat.

Ako prítomných biblia uvádza Máriu, Máriinu sestru, Máriu Magdalénu, Jána, Jozefa z Arimatie, Nikodéma. Čo ako hľadal, nenašiel v Písme stať, kde by sa hovorilo, že Mária zostala s Ježišom sama. Dejisko bolo zväčša preplnené smútiacimi ako na DelľArcovej Lamentácii v Bologni, kde zármutkom skľúčení diváci pripravili Máriu o poslednú srdcervúcu chvíľu.

Podľa jeho názoru tam nemohol byť nikto iný.

Jeho prvou túžbou bolo vytvoriť matku a syna samých na celom svete. Kedy sa mohla Márii ujsť chvíľka, v ktorej držala dieťa v lone? Možno vtedy, keď ho vojaci sňali z kríža a položili na zem, kým Jozef z Arimatie išiel k Pilátovi vyžiadať Kristovo telo, Nikodém išiel po miešaninu z myrhy a aloe a ostatní odišli smútiť domov. Tí, čo uvidia jeho dokončenú Pietu, nahradia biblických svedkov. Pocítia, čo prežívala Mária. Nebude tam nijaká svätožiara, nijakí anjeli. Iba dve ľudskej bytosti, od Boha vyvolené.

K Márii mal blízky vzťah, lebo sa kedysi dlho sústreďoval na začiatky jej životnej cesty. Teraz je intenzívne živá, zronená; syn je mŕtvy. Hoci neskôr vstane z mŕtvych, v tejto chvíli nežije, výraz jeho tváre prezrádza, čo na kríži vytrpel. Preto nebude môcť na svojej soche vyjadriť, čo Kristus cítil k matke; vyjadrí len to, čo Mária cíti voči synovi. Ježišovo nehybné telo bude pasívne, oči zavreté. Mária bude musieť vyjadrovať odkaz svojej duše ľudstvu. Tak sa mu videlo správne.

Uľavilo sa mu, keď sa mohol v mysli preniesť k technickým otázkam. Keďže jeho Kristus má byť v životnej veľkosti, ako ho bude Mária držať v lone, aby vzťah medzi nimi nestratil na vzhľade? Jeho Mária bude musieť držať muža životnej veľkosti tak pevne a prirodzene, akoby držala dieťa.

To sa dá docieliť jediným spôsobom: musí kresliť diagramy a náčrty, ktorými prebáda najtajnejšie kútiky svojej mysle a nájde tvorivé myšlienky, ktorými vyjadrí svoju koncepciu.

Pustil sa do hrubých náčrtov, aby si oslobodil myšlienky a dostal predstavu na papier. Vizuálne vyjadrovali to, čo v sebe cítil. Chodil pritom po uliciach a hľadel na ľudí, ktorí šli okolo neho alebo nakupovali pri stánkoch, zhromažďoval čerstvé dojmy, ako vyzerajú, ako sa pohybujú. Vyhľadával najmä nežné mníšky milých tvárí, na hlavách šatky a závoje do pol čela, a snažil sa zapamätať výraz ich tváre, kým neprišiel domov a nenačrtol ich na papier.

Keď objavil, že rúcho možno usporiadať tak, aby slúžilo stavebným účelom, začal skúmať anatómiu záhybov. Sústavne improvizoval, dohotovil hlinenú postavu životnej veľkosti, potom nakúpil od súkenníka metre lacnej látky, namočil v umývadle ľahké plátno a pokryl ho hlinou, ktorú Argiento doniesol z brehu Tibery, až dosiahol konzistenciu hustého blata. Ani jeden záhyb nesmel byť náhodný, každý musel organicky slúžiť, prikrývať Madonine útle nohy a chodidlá, aby poskytli pevnú oporu Kristovmu telu, zvýrazňovať krútňavu

SATSAVARUPA DÁSA GÓSVÁMÍ - PRABHUPÁDA

SATSAVARUPA DÁSA GÓSVÁMÍ

PRABHUPÁDA

The Bhaktivedanta Book Trust, 2015
preklad Oldřich Janota
ISBN 978-80-87336-15-1

náboženstvá východné, filozofia
414 s., far. fot., čeština
hmotnosť: 320 g

mäkká väzba
stav: výborný

1,90 €

*2x  in nabv


„Tato kniha Satsvarúpy dáse Gósvámího je výmluvným příspěvkem k uchování vzpomínky na člověka, který sehrál ústřední úlohu v americké náboženské historii během šedesátých a sedmdesátých let alternativní kultury. Je studnicí informací pro učence i všechny ostatní, kdo se zajímají o hnutí, které Prabhupáda přenesl z Indie do Ameriky... Čtenář bude překvapen osobními vlastnostmi Šríly Prabhupády - jeho cílevědomostí, opravdovou pokorou a hlubokou duchovností...

Život Šríly Prabhupády, jak je zde představen, je ztělesněním ideálu, který předložil k následování i všem ostatním. Ve věku všudypřítomného pokrytectví a cynismu je to právě takový druh vzácného příkladu, který potřebujeme.“

Dr. J. Stillson Judah
emeritní profesor historie náboženství Graduate Theological Union






„Šrílo Prabhupádo,“ řekl Ráméšvar, „myslím, že tohle je nemožné. Možná bychom mohli urychlit..

Šríla Prabhupáda se náhle zastavil. Zabodl svoji hůl pevně do písku, obrátil se k Ráméšvarovi, a aniž by se hněval, se vší vážností řekl: „Nemožné je slovo, které existuje pouze ve slovníku hlupáků.“

Ráméšvar si náhle uvědomil, že se ve svém duchovním životě ocitl na rozcestí. Kdyby dál trval na slově „nemožné“, znamenalo by to, že nemá žádnou víru v Krišnova zástupce, žádnou víru v moc Boha. Bylo nutné, aby odhodil své materialistické výpočty a racionální uvažování.

Zatímco Ráméšvar a Rádhávallabha zůstali stát, aniž by se zmohli na jediné slovo, Šríla Prabhupáda vykročil v doprovodu ostatních kupředu. Po chvilce je oba opozdilci doběhli, ale všichni na ně hleděli, jako by jim chtěli říct: „Tak co je s vámi? Přestaňte už pochybovat. Musíte to dokázat!“ Ráméšvar se zeptal Šríly Prabhupády, zda by se mohl poradit s ostatními oddanými v tiskárně a teprve pak se k celé věci vyjádřit. „Zajisté,“ odpověděl Prabhupáda, „udělej vše, co je potřeba.“ A zatímco Šríla Prabhupáda s ostatními oddanými pokračoval v procházce po pláži, Ráméšvar a Rádhávallabha se vrátili zpět.

Po celý ranní program v chrámu se Ráméšvar a Rádhávallabha pokoušeli soustředit na svou džapu a na Prabhupádovu přednášku, ale hlavou se jim stále honily myšlenky na to, jak zajistit vydání sedmnácti dílů během dvou měsíců. Ale ještě než se vypravili na schůzku s pracovníky tiskárny, nabyli přesvědčení, že to mohou dokázat. Jako by k nim začala sestupovat jakási tajemná síla. Nevěděli sice přesné, jakým způsobem to dokáží, ale celý úkol se jim přestal jevit jako neproveditelný. Vypracovali plán a přesvědčili všechny ostatní, kteří se na jeho uskutečnění měli podílet.

„Dá se to zvládnout,“ řekl Ráméšvar později v rozhovoru se Šrílou Prabhupádou.

„Hmmm,“ odpověděl Prabhupáda bez dalšího komentáře.

Urychlené vydání však bylo podle Ráméšvary vázáno na určité podmínky. Aby redakce bengálského textu probíhala plynule, bude nezbytné, aby redaktoři měli možnost pravidelně konzultovat Šrílu Prabhupádu. Prabhupáda bez váhání souhlasil a dodal, že je ochoten zůstat v Los Angeles tak dlouho, jak to bude pro dodržení termínu nutné. Dalším problémem byly ilustrace. Výtvarníci sice budou pracovat co nejrychleji, ale kvalita ilustrací tím pravděpodobně utrpí. Lepší vrabec v hrsti nežli holub na střeše,“ odpověděl Prabhupáda. Když se Ráméšvar zmínil o tom, že výtvarníci budou mít spoustu technických otázek, Prabhupáda svolil, že si udělá čas na to, aby je zodpověděl. Souhlasil rovněž s tím, aby jako doplněk ilustrací byly použity fotografie indických posvátných míst spojených s lilou, zábalmi Pána Caitanji.

Po setkání se Šrílou Prabhupádou Ráméšvar a Rádhávallabha cítili, že mají naději. Vyšli z Prabhupádova pokoje a rozběhli se dolů to schodech. Maratón byl odstartován!




HAAG, HOLGER - VTÁKY OKOLO NÁS

HAAG, HOLGER
WALENTOWICZ, STEFFEN

VTÁKY OKOLO NÁS
Spoznaj 50 našich najbežnejších vtákov

Príroda, Bratislava, 2007
preklad Magdaléna Belanová
1. vydanie
ISBN 978-80-07-01531-9

príroda, knihy pre deti,
64 s., slovenčina
hmotnosť: 135 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

DAROVANÉ

*zimpa*


STIŠKOVSKAJA, L. L. - AKO SA DOROZUMIEVAJÚ ŽIVOČÍCHY

STIŠKOVSKAJA, L. L.

AKO SA DOROZUMIEVAJÚ ŽIVOČÍCHY
(O čem govorjat životnyjeň

Príroda, Bratislava, 1984
preklad Viera Gardošová
ilustrácie Johana Ambrušová
obálka Igor Imro
1. vydanie, 3.000 výtlačkov

zoológia
121 s., slovenčina
hmotnosť: 157 g

mäkká väzba
stav: dobrý

DAROVANÉ

*zimpa*





AAS, GREGOR - VRECKOVÝ ATLAS STROMY

AAS, GREGOR
RIEDMILLER, ANDREAS

VRECKOVÝ ATLAS STROMY
(Bäume)
Praktická príručka na určovanie európskych listnatých a ihličnatých stromov

Slovart, Bratislava, 2002
preklad Eva Lisická
2. vydanie
ISBN 80-7145-692-6

príručky, botanika
255 s., far. fot.,slovenčina
hmotnosť: 288 g

mäkká väzba
stav: výborný

PREDANÉ

*inc27*bot*


ZAGORKA, MARIJA JURIĆ - GORDANA NA DVORE KRÁĽA MATYÁŠA I/II.

ZAGORKA, MARIJA JURIĆ

GORDANA NA DVORE KRÁĽA MATYÁŠA I/II.
(Gordana)

Juga, Bratislava, 1993
preklad Ján Jankovič
obálka Adam
ilustrácie Adam
ISBN 80-85506-22-X

beletria, román, história
240 s., slovenčina
hmotnosť: 444 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný

PREDANÉ

*zimpa*   in **S3Z**





MANŽELSKÝ SYN

Mladen sa bez oddychu ženie cez dediny, lesy, pokosené lúky, po úzkych cestičkách popri potokoch, preskakuje jarky, koňa vedie skratkami, priečnymi chodníčkami, jednostaj dáva pozor na smer. Ako syn tohto kraja vie, kade viesť koňa, koľko času potrebuje jazdec po krivolakej ceste a koľko času usporí, keď presekáva zákruty. Od včerajšieho popoludnia, ako sa pohol z Griča, jazdil celú noc a ráno ho zastihlo uprostred dediny.

Zoskočil z koňa a jeho mládenci ho nasledovali. Vypýtal si chleba a mlieka, nakŕmili kone a potom znova veselo sadli do sediel a pokračovali v stíhaní.

Mladenove oči jednostaj sledovali slnko a v myšlienkach si kreslil najkratšiu cestu na juh. Aby si nadbehol nepriateľa, nezastavil ani na okamih.

Keď slnko bolo vysoko, Berislavič zastavil koňa a prikázal svojim mládencom:

- Teraz pôjdeme priamo k ceste.

A hnali kone preskakujúc priekopy.

Vyšli na cestu. Jediným pohľadom sa mladík zorientoval v tomto kraji a vydal sa späť k severu.

- Tu blízko je jedna krčma, v ktorej sa zastavujú pocestní. Tam si niečo zajeme. Prešli zákrutu okolo malého briežka a prišli ku krčme. Mladý muž s dlhými fúzami v súkenných gatiach a ľanovej košeli vyšiel a poklonil sa.

- Prešiel tadeto nejaký väčší šľachtický sprievod? - spýtal sa Berislavič.

- Áno, asi pred týždňom a možno to bolo ešte skôr. Bolo ich niekoľko sto.

- Dobre, a neskôr tadeto precválal nejaký rýchly posol?

- Vaša milosť, po sprievode, ktorý tadeto šiel na juh, ešte nik neprecválal ani sa neviezol.

- A čo ak sa nezastavil?

- U mňa sa zastaví každý pocestný, kúpi si chleba a syra, napojí a nakŕmi kone.

- A čo ak precválal v noci?

- V tejto samote a tichu počuť konské kopyto, ako keby si strieľal na Turka

- Teda dobre. Daj nám niečo zajesť, nakŕm a napoj naše kone.

Mladen Berislavič zoskočil a mládenci odviedli kone za dom. Šlachtic si sadol pod korunu stromu, náhlivo jedol a neustále sledoval ďalekú cesta

- Vrátime sa na obchádzku, - povedal mládencom, keď k nemu pristúpili. - Rýchlo sa najedzte.

Keď dojedli, sadli do sediel. Mladen zazrel obláčik prachu na ceste zo severa

- Pozri, ten sa ženie ako strela, podotkol ticho. - Rýchlo sa pripravme na jeho privítanie.

Vyšli na cestu a čakali.

Rýchly jazdec sa onedlho zjavil v oblaku prachu. Berislavič zakrytý priezorom prilby dal jazdcovi znamenie, aby zastal, ale ten iba popohnal koňa. To prebudilo jeho podozrenie, a preto mládencom prikázal:

- Napred, za ním!

Hnali sa ako šialení. Berislavič ho onedlho dostihol, schmatol za šiju, chytil uzdy, zastavil koňa a pozrel na zadržaného jazdca.

- Hneď som ťa spoznal, Antonio! - povedal mu Berislavič po latinsky. - Nevzpieraj sa, lebo prídeš o hlavu.

Mládenci priskočili, odzbrojili ho a zviazali. Berislavič viedol všetkých späť bočnými cestičkami a dával veľký pozor na svojho zajatca.

*****

Dážď prerušil poľovačku. Zatiaľ čo kráľovskí hostia sa utiahli na Medvedgrad, kráľ, kráľovná a dvorania sa vrátili na Grič.

Okno na kráľovej pracovni bolo otvorené. Dažďom vychladený vzduch prúdil dnu. Kráľ sa zhováral s kancelárom Váradim a radcom Bakatom. Riešili štátnické veci.

- Vonku počujem akýsi hluk, - povedal kráľ, - milý Bakač, pozrite sa, to je to. Bakač vyšiel z miestnosti akýsi zachmúrený z toho, že kráľ ho posiela preč kvôli takým daromniciam. Matyáš medzičasom žmurkol na Váradiho.

- Chcel som ho iba dostať von a nič iné mi nezišlo na um.

- Veličenstvo, vzhľadom na jeho postavenie to nebola patričná úloha.

REBRO, KAROL - LATINSKÉ PRÁVNICKÉ VÝRAZY A VÝROKY

REBRO, KAROL

LATINSKÉ PRÁVNICKÉ VÝRAZY A VÝROKY

Obzor, Bratislava, 1986
obálka Tibor Hrabovský
2. vydanie, 15.000 výtlačkov


slovníky,
272 s., slovenčina, latinčina
hmotnosť: 400 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, na frontispice neautorské venovanie, niekoľko (cca 20) výrazov v texte podčiarknutých perom

3,00 €  - na požiadanie darcu kníh bude 75% (2,25 €) výťažku venovaných nadácii Dobrý anjel - PREDANÉ!

*zimpa*

Praktická príručka obsahuje množstvo nielen právnických výrazov, tradovaných právnych regulí, definícií a výrokov, ale aj mnohé aforizmy, príslovia a výroky z neprávnických latinských prameňov. Mnohé z nich sa používajú v preklade aj v súčasnosti, neraz nie presne, resp. nesprávne. Preto možno očakávať, že publikácia zaujme mladých právnikov, historikov, politikov, podnikateľov, novinárov a iných, ktorí sa stretávajú s poznatkami, myšlienkami a výrazmi pochádzajúcimi z antického obdobia.


RHEINWALDOVÁ, EVA - JAK VYCHOVAT ŠŤASTNÉ DÍTĚ

RHEINWALDOVÁ, EVA

JAK VYCHOVAT ŠŤASTNÉ DÍTĚ

Motto, Praha, 1997
obálka Karel Kárász
2. doplnené a upravené vydanie
ISBN 80-85872-61-7

rodina, psychológia,
256 s., čeština
hmotnosť: 157 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,90 €

*zimpa* in **O6**

 Máte děti nebo se je chystáte mít? Pak je tato kniha, právě pro vás! V rozšířeném vydání úspěšné knihy Rodičovství není pro každého autorka předává bohaté zkušenosti, které získala ve své psychologické poradně ve Spojených státech. Vychází přitom z poznatku, že i nenarozené dítě vnímá, cítí a objevují se u něj rozumové aktivity, a ze zjištění, že většina problémů u lidí vzniká v raném dětství, ale i při porodu nebo před ním. Zdůrazňuje význam rodičů a radí, jak u vašeho dítěte výchovou rozvinout ty nejlepší rysy a potlačit nežádoucí vlastnosti. Kniha se zabývá posledními objevy o fyzickém a duševním životě plodu. Komunikací s dosud nenarozeným dítětem. Uměním rodičovství.




OHLEDUPLNOST

Být ohleduplný znamená mít úctu k sobě, k ostatním lidem, zvířatům, přírodě a všemu, co nás obklopuje. V poslední době je tato kvalita zanedbávána. Lidé přestali brát ohledy jeden na druhého, na přírodu i své okolí. Kvalita života se ve většině zemí očividně snížila. Život s lidmi přestává být příjemný, protože bezohlednost druhých ohrožuje člověka na každém kroku.

Ohleduplnost neznamená pouze rituál dobrého společenského chování. Nespočívá v tom, že pustíme někoho jako prvního do dveří či vstaneme a pustíme staršího sednout. Není to pouhá sbírka společenských pravidel, proti nimž někteří lidé rebelují. Respekt je cit, je to uznání hodnoty bližního, ať už na základě věku, nebo moudrosti a životních úspěchů. Ohleduplnost je také výrazem naší moudrosti, uvědoměním, že všechno na této zemi je tajuplný výtvor všehomíra, který je nutno respektovat. Pouze ti, kdo jsou zaslepeni svými smysly nebo trpí zmatkem v mysli, nemají pro nic respekt. Jsou to vyvrženci z lidské rodiny přírody a celé země. Nežijí v harmonii s kosmickými zákony.

Je na rodičích, aby učili děti respektovat vše živé včetně prostředí, které je obklopuje. Není to snadný úkol, protože děti jsou egocentrické a představují si, že všichni a všechno je na světě jen kvůli nim. Tento blud je třeba co nejdřív něžně a s láskou vymýtit. Úmyslně neuvádím věk, kdy si má dítě začít určité věci osvojovat, protože každé jinak vyspívá a chápe. Myslím, že všechno jim můžeme vštěpovat od samého počátku, pouze je třeba upravovat způsob a metody komunikace. Rodiče se musí naučit rozlišovat mezi milující péčí a opičí láskou s přehnanou starostlivostí. Dítě se potřebuje cítit bezpečné, jisté, milované rodinou a společností, musí však zároveň pochopit, že není obdivovaným středem vesmíru, kde každý a všechno slouží jen jeho pohodlí. Bohužel, děti jsou roztomilé a často dlouhou dobu očekávané, takže naše nadšení jim dává podklad pro klamný pocit vlastní všedůležitosti. A proto je třeba děti cílevědomě vést nejen k respektování sebe, což je sebeúcta, nýbrž i k ohledům na druhé a všechno ostatní. Musí se naučit, že nejen jiní lidé, ale i zvířata a rostliny mají cit a žijí svým životem, který je nutno respektovat. Děti se musí naučit vciťovat do druhých lidí, aby pochopily, že i oni mohou být smutní, šťastní, veselí, rozhněvaní, spokojení, bezpeční nebo ustrašení, že i oni cítí bolest a rozkoš. Časem poznají, že všichni jsou částí celku, kde se jeden druhému stává zdrojem radosti a potěšení, nebo smutku a bolesti.

Opět připomínám, abyste dětem neříkali: „Nikdo tě nebude mít rád, když budeš sobecký, když budeš ničit věci, když budeš ubližovat zvířatům...“ Veďte dítě k tomu, aby vlastním myšlením a zkušenostmi začalo rozlišovat mezi správným a nesprávným v tom absolutním, vesmírném smyslu. To lze vypěstovat, budete-li s dětmi mluvit a budete pro ně správným vzorem. Stanou se ohleduplnými, protože jim to bude příjemné, a ne že se to od nich vyžaduje. Učení potřebuje čas a diplomacii. Musíte si najít vhodné argumenty a příklady, musíte být přesvědčiví, aniž byste kázali a pomáhali si dogmatickými argumenty typu: Je to tak, protože to říkám.“

HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO I.

HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO I.

Slovenský Tatran, Bratislava, 1996
Zlatý fond slovenskej literaúry (69)
zostavil Stanislav Šmatlák
prebal Ivan Kovačevič
2. vydanie
ISBN 80-222-0457-9

poézia
712 s., slovenčina
hmotnosť: 750 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nepoužívaná

5,00 € PREDANÉ

*zimpa*







NA POSTATI

Dosiahnuv cieľa, zaujímam postať, 
bych dielo počal čo poctivý muž.
Tu próza žitia. Jej heslo: vyhosť dať 
veškerým rozháraniam duše už; 
zatajiť srdce — umu rozžať lúč 
a svietiť tak na príkru práce púť; 
vrhnúť do mora sladkej lásky kľúč, 
kvet, hviezdy, dumy — všetko pominúť... 
Veru tak, múzo!... O, jak úpie, lká!
Nie! Zanechať ju: vec to nemožná.
Ty krajší svit môj jediný: 
musia byť tvoje hodiny.

Tŕnistá cesta, na ňuž kladiem nohu, 
avšak smelosť! hovorím sám k sebe; 
i úfam prekážku postretať mnohú — 
len nezúfať! — o to prosím nebe.
Tu povolanie moje, bohužiaľ!
Doň vkladám celučkú síl istinu, 
abych skromné úroky vydostal: 
vkopať sa v mŕtvej šachty hlbinu —
Ach, nádenníctvo! Preniká ma mráz; 
jemu venovať denný, nočný čas!
Nie! Múzo, oddych jediný — musia 
byť tvoje hodiny!

Však žiť treba; ha, starosť nestydatá, 
ty zbavuješ ma ducha povzletu; 
čo k hviezdam chce, ty stiahla si do blata, 
zakliala citov reč v zlú klebetu...
Ty kážeš žiť na zemskom površí: 
ó, rozkaz! jemuž nik neodolá.
A tak, hľa škoda, brko vyprší 
za brkom z hybkých krídel sokola. 
Vietor ich zberá horským úpätím, 
a nosí späť - či ešte podletím!?
Hej , múzo!  Povzlet jediný: 
musia byť tvoje hodiny.

Široký svet, v ňomž človeka nebadať, 
až kým sa vztýči; svrbný pulz to tiež: 
jak vŕšok ponad doly porozkladať 
sústatie svoje - ináč zanikneš; 
ó, cítiš, nik nevie a nechce znať; 
o lesk zovňajší hodne musíš dbať: 
ukáž svetu, že tiež ti lahodí, 
čo nudným jeho žitím vývodí...
Ó, prepych mrzký! - Moja múza lká, 
ako by bola blesku nehodná.
Nie! Slávy svit môj jediný: 
musia byť tvoje hodiny.

Ach, hlúposti, už ma v nevoli máte — 
do duše udrel — na vás — hnevu pal;
ó vy - čo tam jak pamprlíky hráte — 
nie, ja bych iskry duše vám nedal!
Zver divoká! Len čo má chleba chtíč —
a kremä toho v celom tele nič... 
A s tým putujem - ó, duše hlad! 
Ni krok! My sa musíme rozžehnat’. 
A kráčam strmácaný z postati, 
chorý na smrť, na srdci rozťatý...
Hej, múzo, liek môj jediný:
musia byť tvoje hodiny!

HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO II.

HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO II.

Slovenský Tatran, Bratislava, 1996
Zlatý fond slovenskej literaúry (70)
zostavil Stanislav Šmatlák
prebal Ivan Kovačevič
2. vydanie
ISBN 80-222-0458-7

poézia
560 s., slovenčina
hmotnosť: 762 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nepoužívaná

5,00 €  PREDANÉ

*zimpa*










Ó, NEKRAĎTE MI DRAHÝ ČAS, 
vás pekne prosím, vrúcne prosím vás!
Mám veľa práce ešte, veľa, 
a môjho žitia ubiehajú dni: 
dnes-zajtra, onedlho snáď, 
jak z čista jasna prikvitnutá strela, 
môž’ u mňa zavítať
ten posledný, ten osudný.
A viete, v noci sen je sladký, milý: 
dňa povinnosti keď sme vyplnili.
Nuž jak by bola takou driemota 
mi za noci tam veľkej v lôžku, v hrobe mojom, 
ak neskončil som úloh života?
Ba to je moje stále omýšľanie, 
čo nijak nejde utlmiť: 
že každé dielo totu zanedbané 
tam musí byť
hrúd tlakom, hryzom červov, večným nepokojom!

KEDYSI SUCHÚ TREBÁRS NA BYĽKU
keď zachytil som nitku obraznosti
(jak babieho vše leta v októbri 
vlas na kočiaň sa vetchý privesí): 
už snulo sa to zápäť z duše mi 
mohutným pradenom, i stkávalo
na látku zoristú, až celý svet 
som odel v purpur; a tá byľôčka 
sa bájočnou byť zdala stračou nôžkou, 
na ktorej ovŕtal sa čarohrad...
Dnes?
Tú nitku mi hneď vietor roztrhá,
vetrisko jesenný, že pazderím 
sa porozsýpa čierny prez úhor: 
i ako pavúk utiahnem sa v kútik, 
pavúk k smrti hladom určený,
tým duše hladom, aký nepocítil 
vo svojich čvrkajúcich útrobách 
na svete žiaden bedár, žobrák žiaden!...

LITERÁRNA RUKOVÄŤ

LITERÁRNA RUKOVÄŤ

Slovenské pedagogické vydavateľstvo, Bratislava, 1988
4. prepracované vydanie, 50.000 výtlačkov

literárna teória
416 s., slovenčina
hmotnosť: 430 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nepoužívaná

0,60 € DAROVANÉ

*zimpa* in **O1**

Kniha ponúka študentom prehľad z dejín literatúry a to svetovej, ako aj českej a slovenskej. Z obsahu: Staroveká literatúra, Staršia slovenská literatúra, Stredoveká lit., Humanistická a renesančná lit., Baroková lit., Klasicizmu a preromantizmus.