JAMES, PHYLLIS DOROTHYSVEDKA TREBA ODSTRÁNIŤ / DŽOB NEVHODNÝ PRE ŽENU
(Death of An Expert Witness - An Unsuitable Job for a Woman)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1982
preklad Dušan Slobodník, Ladislav Mihálik
edícia Zelená knižnica
prebal Ľubomír Longauer
ilustrácie Ladislav Longauer
1. vydanie
13-72-003-82
beletria, román, detektívky,
416 s., slovenčina
hmotnosť: 475 g
1,30 € - DAROVANÉ THCK
*zukol2*
"... príbehy, ktoré potešia všetkých, ktorým sa cnie za zlatým vekom M. Allinghamovej, A. Christie a D. Sayersovej, no plne uspokoja aj tých, ktorí vyžadujú od detektívneho románu presvedčivé vykreslenie postáv a hlbokú ľudskú zainteresovanosť, čo uvedené autorky neboli schopné poskytnúť. Jej postavy sú presvedčivé takisto ako motivácia ich konania. Je pozoruhodné, ako úspešne zmodernizovala klasický detektívny román. ..“ napísal jeden z kritikov o Patricii Dorothy Jamesovej, ktorá sa vyšvihla na popredné miesto medzi najuznávanejšími anglickými autormi detektívok a získala niekoľko cien. Román Svedka treba odstrániť sa odohráva v typickom prostredí anglického vidieka. Autorka výstižne zachycuje atmosféru v ústave súdneho lekárstva, ktorej pokojnú hladinu rozvíri záhadná smrť nepopulárneho ctižiadostivého vedca, čo je podnetom sledu tragických udalostí, úzko s ňou súvisiacich.
Hrdinkou druhého románu Džob nevhodný pre ženu je mladá majiteľka detektívnej agentúry Cordelia Grayová, ktorú poverí známy vedec, aby zistila, prečo spáchal jeho syn samovraždu. Postupne ako Cordelia sleduje krivolakú stopu utajovaných podlostí a starých hriechov, dochádza k prekvapujúcim a nečakaným záverom.
Brenda prišla vo štvrtok do ústavu o vyše hodinu neskôr. Po vzrušení z predchádzajúceho dňa zaspala a matka ju zámerne nezobudila. Brenda chcela odísť bez raňajok, ale pani Pridmorová položila pred ňu ako zvyčajne tanier so slaninou a vajcom a rozhodne vyhlásila, že ju nepustí z domu, kým nezje raňajky. Brenda si až veľmi dobre uvedomila, že jej rodičia by boli radšej, keby už do Hoggattovho laboratória nikdy nevkročila, a tak si vôbec nezmyslela odporovať.
Vošla do ústavu zadychčaná, jachtavo sa ospravedlňujúc. Inšpektor Blakelock sa usiloval poradiť si s dvojdňovým prísunom vecných dôkazov, s jednostaj prichádzajúcimi ľuďmi a s ustavične vyzváňajúcim telefónom. Bola zvedavá, ako ju privíta, či sa dozvedel o tej tisícke, a ak áno, či sa zmení jeho správanie voči nej. Ale ako sa zdalo, bol rovnako flegmatický ako zvyčajne.
„Len čo si odložíte veci, máte ísť k riaditeľovi,“ povedal. „Je v kancelárii slečny Foleyovej. V jeho pracovni sa usadili detektívi. S čajom pre mňa si nerobte starosti. Slečna Foleyová príde až popoludní. Má zájsť za niekým z oddelenia sociálnej starostlivosti a dohodnúť sa s ním ohľadne strýka.“
Brenda sa potešila, že sa predbežne nebude musieť stretnúť s Angelou Foleyovou. To, čo povedala včera hlavnému inšpektorovi Dalglieshovi, jej pripadalo ako zrada a hanbila sa za to.
„Sú tu teda všetci?“ opýtala sa.
„Clifford Bradley to nezvládol. Jeho žena zatelefonovala, že sa necíti dobre. Pracovníci polície sú tu od pol deviatej. Kontrolujú všetky vecné dôkazy, najmä drogy, a ešte raz prehľadali celý ústav. Akiste si myslia, že sa tu deje čosi čudné.“
Bolo prekvapujúce, že inšpektor Blakelock sa tak rozhovoril.
„Ako to myslíte: niečo čudné?“ opýtala sa Brenda.
„To nepovedali. Ale teraz si chcú prezrieť všetky záznamy v kartotéke ústavu, ktoré majú registračné číslo osemnásť a štyridsať alebo tisíc osemsto štyridsať.“
Brenda prekvapene roztvorila oči.
„Myslíte iba tohoročné záznamy, alebo musíme prezrieť aj tie staršie, čo máme na mikrofilmoch?“
„Vydal som im pre začiatok záznamy z tohto a minulého roku a seržant Underhill so strážnikom ich teraz skúmajú. Neviem, čo tam chcú nájsť, a podľa toho, ako sa tí dvaja tvária, nevedia to ani oni. Ale poponáhľajte sa. Doktor Howarth prikázal, aby ste šli za ním, len čo prídete.“
„Ale neovládam rýchlopis a neviem písať na stroji! Neviete, na čo ma potrebuje?“
„To nepovedal. Najskôr kvôli tomu, aby ste vyhľadali záznamy v kartotékach. A budete asi obsluhovať telefón, hľadať záznamy a nosiť ich.“
„Kde je hlavný inšpektor Dalgliesh? Je tu?“
„Spolu s inšpektorom Massinghamom odišli pred desiatimi minútami. Asi niekoho vypočuť. Ale čo tam po nich. Našou starosťou je, aby práca v ústave šla plynulo a hladko.“
Na väčšiu výčitku sa inšpektor Blakelock asi dosiaľ nezmohol. Brenda sa náhlivo pobrala do kancelárie slečny Foleyovej. Bolo známe, že riaditeľ nemá rád, keď mu návštevník klope na dvere, preto Brenda vstúpila tak sebavedome, ako len vedela. Budem robiť najlepšie, ako viem, pomyslela si. Ak mu to aj nebude stačiť, bude sa s tým musieť zmieriť.
Doktor Howarth sedel pri stole a podľa všetkého študoval dáky spis. Keď mu zaželala dobré ráno, bez úsmevu zdvihol hlavu.
„Vysvetlil vám inšpektor Blakelock, že chcem, aby ste mi predpoludním, kým je slečna Foleyová preč, trochu pomohli?“ spýtal sa. „Môžete pracovať v administratívnom oddelení, kde sedí pani Mallettová.“
„Áno, pán riaditeľ.“
„Policajní pracovníci budú potrebovať ďalšie spisy. Zaujímajú ich len spisy s konkrétnymi číslami. Ale myslím, že inšpektor Blakelock vám to už vysvetlil.“
„Áno, pán riaditeľ.“
„Teraz si prezerajú spisy z rokov tisíc deväťsto sedemdesiatšesť a sedemdesiatpäť, začnite im teda pripravovať spisy z roku sedemdesiatštyri a aj staršie, ak budú chcieť.“
Zdvihol zrak od spisu a po prvý raz jej pozrel rovno do tváre. „Doktor Lorrimer vám odkázal nejaké peniaze?“
„Áno, pán riaditeľ. Tisíc libier na knihy a prístroje.“ „Nemusíte ma oslovovať pán riaditeľ. Stačí, ak budete hovoriť doktor Howarth. Bol vám sympatický?“
„Áno, bol.“
Doktor Howarth znovu sklopil oči a sústredil sa na spisy. „Čudné. Nebol by som si pomyslel, že bol príťažlivý pre ženy, alebo že by ženy boli príťažlivé preňho.“
„O to tu nešlo,“ rozhodne vyhlásila Brenda.
„O čo tu nešlo? Chcete povedať, že vás nevnímal ako ženu?“ „To neviem. Chcem povedať, totiž... nemyslím si, že by sa usiloval...“
