GREEN, JULIENLEVIATAN
(Léviathan)
Tatran, Bratislava, 1972
edícia Tvorba národov (87)
preklad: Soňa Hollá
4.000 výtlačkov
beletria, román,
276 s., slovenčina
hmotnosť: 360 g
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: prebal po krajoch ohnutý, v knihe knižničné pečiatky, kniha v dobrom stave
1,20 €
*W2A*
JULIEN GREEN, francúzsky spisovateľ anglosaského pôvodu, narodený roku 1900 v Paríži, patrí k autorom, ktorí po prvej svetovej vojne dali francúzskemu románu novú ideovú orientáciu: lákalo ich všetko výnimočné, zvláštne, špecifické, individuálne, prekvapujúce a usilovali sa hlboko preniknúť až do krajných hlbín ľudského vnútra, do hlbín podvedomia. Hrdinovia Greenových románov (Mont-Cinére 1926, Adrienna Mesuratová 1927, Leviatan 1929, Vizionár 1934, Moira 1950, Zločinec 1955, Každý vo svojej noci 1960) napospol sa zmietajú v nesmiernej vášni, vo vášni bezuzdnej, slepej, nepoznajúcej prekážky a vedúcej k zločinu alebo k sebazničeniu.
„Moje romány dávajú zazrieť vo veľkých víroch to, čo pokladám za dno ľudskej duše a čo vždy uniká psychologickému pozorovaniu,“ napísal Julien Green vo svojom Denníku. To bol jeho hlavný cieľ a ten sa aj snažil realizovať v celom svojom diele.
V čase, keď Julien Green písal román Leviatan, povedal: „Taká je pravda o tejto knihe: som všetkými postavami.“ Hrdinovia jeho románov pochádzajú z jeho vnútra, nie z vonkajšieho sveta, sú skôr vymyslení ako odpozorovaní. Citovaná veta je charakteristická pre francúzsky povojnový román, usilujúci sa vyjadriť autorove osobné skúsenosti, na rozdiel od klasického románu 19. storočia, ktorý má byť výsledkom „nestranného, objektívneho pozorovania“. Kým starší autori hľadali motívy činov svojich hrdinov vo vedomí človeka a šlo im o všeobecný typ Človeka, nová spisovateľská generácia nechápe človeka len ako rozumového tvora, ale vychádza z toho, že mnohé jeho skutky usmerňujú neznáme, nepreskúmané, iracionálne sily, ktoré vychádzajú z jeho podvedomia.
Významné miesto v tejto novej generácii románopiscov zaujíma práve Julien Green.
Julien Green sa narodil roku 1900 v Paríži, kam sa jeho rodičia, Američania, presťahovali roku 1895. Povahové črty, zdedené po predkoch írskeho, škótskeho a anglického pôvodu, prejavili sa v jeho tvorbe predovšetkým sklonom k impulzívnosti, snivosti, senzuálnosti a hĺbavosti.
Prvé Greenove romány sa označujú ako „balzacovské“. Green totiž prevzal a ďalej rozvíjal románovú formu Balzaca a jeho nasledovnikov v 19. storočí. A skutočne balzacovská je jeho redukcia človeka na jedinú vášeň, a to slepú, bezhraničnú vášeň, ktorá ide cez všetky prekážky a vedie vždy k sebazničeniu, ak nie k zločinu.
V Balzacovi videl vizionára, ktorý vedel preniknúť i do neznámych, skrytých hlbín človeka a života. A Balzacovu „víziu“ Green vo svojej tvorbe vystupňoval až do halucinácie, kde všetko stráca logiku, kde už niet miesta pre poéziu. Cieľom jeho diela bolo odhaľovať všetky deštruktívne sily v hĺbke ľudského vnútra, v podvedomí. Deštruktívne sily v človeku pripomínali mu biblickú obludu Leviatana, ktorú nik nepremôže, a podľa nej aj pomenoval svoj román, v ktorom vari najvýstižnejšie ukázal všetku ukrutnosť a strašidelnosť skrytú v hĺbke ľudskej duše. Jeho hrdinovia sú poňatí ako otroci všetko ničiacej vášne, či už je to hlavná postava Guéret, ktorý v chorobnej žiarlivosti zohaví milovanú ženu a nepriamo zaviní jej smrť, alebo pani Grosgeorgeová, ktorú sadizmus neprestajne ženie trýzniť ľudí okolo seba, počínajúc vlastným synom a končiac Guéretom, alebo napokon aj pani Londová, ktorá v chorobnej ctižiadosti a panovačnosti neváha na dosiahnutie svojich cieľov prostituovať nešťastnú Angelu. Všetky tieto postavy sú však aj živou obžalobou a kritikou negatívnych stránok vtedajšej meštiackej spoločnosti.
