D´EAUBONNE, FRANCOISEVÁŠNIVÝ ŽIVOT ARTHURA RIMBAUDA
(La vie passionée d´Arthur Rimbaud)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1966
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (203)
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
beletria, román, životopisy,
360 s., slovenčina
hmotnosť: 427 g
tvrdá väzba, papierový prebal
Mimoriadne pestrý život večného tuláka. mága, mladého Fausta, nedospelého satana, ale i večne mladého umelca a človeka, najvizuálnejšieho básnika, zakladateľa modernej francúzskej poézie JEANA-ARTHURA RIMBAUDA je opradený najhroznejšími a najzáhadnejšími tajomstvami. Veľkú zásluhu na tom má literárna kritika, no najmä autori životopisných románov, ktorí si z jeho života vyberali a spracovávali len tie najpríťažlivejšie skutočné i vymyslené príhody. A takúto mienku o búrlivom Rimbaudovi má vari aj náš čitateľ. FRANCOISE ďEAUBONNOVÁ napísala životopisný román z opačného pohľadu. Hlavným zdrojom inšpirácie pre ňu bolo veľké množstvo faktografického materiálu a básnikova poézia, čo mimochodom neuberá knihe na pôvabe. Takto sa jej podarilo vykresliť skutočný život Rimbauda-človeka i Rimbauda-básnika, osobnosť plnú protichodných rozporov, krotkú i neznášanlivú, milú i surovú, dobráka i zúrivca. Autorka hľadá aj príčiny takéhoto konania. Tak spoznávame malého Arthura v školských laviciach, keď mu v hlave vŕtali prvé rýmy a rytmus poézie, Rimba na potulkách po Belgicku, Francúzsku, „zúrivé“ priateľstvo s pekelným druhom Verlainom, Rimbauda-cestovateľa po Európe i Afrike. Autorka zároveň vykresľuje aj historický výsek pohnutých rokov minulého storočia.
„Podľa môjho úsudku sú na Rimbaudovi tieto pamätihodné veci: najsamprv to, čo by som obrazne nazval zrýchlenou výmenou duševných látok: Rimbaud prežije a vyžije za rok, čo neprežije a nevyžije iný za tridsať rokov. Šialene rýchlym tempom domysli a realizuje... Po druhé: je tu objav poézie čisto imaginatívnej, integrálne imaginatívnej. Rimbaudom sa definitívne konči obdobie starej poézie, ktorá je rétoricko-popisným opisom skutočnosti. Básnik sa stáva svojprávnym tvorcom a vynálezcom: neopisuje skutočnosť, vytvára rovnomocninu skutočnosti, teda skutočnosť novú; a vytvára ju metódou slovnej alchýmie. Vynachádzanie nového konkrétneho jazyka, ktorý by sa obracal k zmyslom a oznamoval sa im, je jeho vlastný odkaz dnešným básnikom. Po tretie: Rimbaudova básnická obrazotvornosť usiluje sa vytvoriť simultánne videnie toho, čo sa dosiaľ vnímalo v básni postupne, historicky. Vyšle — obrazne povedané — jeden lúč, ale nedošle ho: napovie ním jeho smer, a hneď ho prelomí: vyšle z neho len toľko, koľko treba, aby sa prebudila a rozohrala spolupracujúca a sympatetická obraznosť čitateľova alebo poslucháčova, a preskočí hneď na druhý rôznosmerný lúč a z toho o sekundu na tretí rôznosmerný atď..."
F. X. Šalda
