BART, ISTVÁN
RUDOLF, NEŠŤASTNÝ NÁSLEDNÍK
(A boldogtalan sorsú Rudolf trónörökös)
Tatran, Bratislava, 1986
edícia Zenit (54)
preklad Karol Wlachovský
prebal Igor Imro
1. vydanie, 21.000 výtlačkov
61-855-86
beletria, román, história, literatúra maďarská
168 s., čb fot., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
0,80 € PREDANÉ
*gopal3**his*
Dejiny skrývajú nejednu záhadu. Podaktoré záhady minulosti zastrel čas, podaktoré vedome zahladila ľudská ruka. Tragický prípad, od ktorého nás delí necelých sto rokov, zrejme poznačilo oboje. Pretože nepochybný je vlastne iba základný fakt: v obci Mayerling, ktorá leží ani nie dvadsať kilometrov od Viedne pod Viedenským lesom, v miestnom poľovníckom zámku, ktorý bol majetkom panovníckeho rodu Habsburgov, 30. januára 1889 zomrel jediný syn cisára Františka Jozefa I., následník Rudolf. Prvá úradná správa o následníkovej smrti hovorí o srdcovom infarkte. Ďalšie opravené komuniké už spomína samovraždu spáchanú vo chvíľkovej pomätenosti.
Obe správy však zamlčali ďalší nesporný fakt, že v tom istom čase v mayerlinskom zámku zomrela aj krásna baronesa Mary Vetserová. Až do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie panovnícky dvor prostredníctvom cenzúry prísne dohliadal, aby sa jej meno nezjavilo v tlači. Odstraňovači stôp záhadnej dvojnásobnej smrti sa veľmi usilovali vylúčiť z prípadu mladú krásavicu, miláčika viedenskej vyššej spoločnosti, s ktorou Rudolf mal ľúbostný pomer. To iba podčiarkovalo tajomnosť celého prípadu a podnecovalo zvedavosť „mayerlingológov“. Veď okolnosti nasvedčovali tomu, že sa stala dvojnásobná samovražda.
Úradná komisia zaevidovala zbraň, ktorá vyhasila život oboch mladých ľudí, lekár v oboch prípadoch konštatoval smrť zastrelením, ale na mieste činu sa našla iba jedna guľka...
Dobrovoľná smrť? Smrť z nešťastnej lásky? Smrť z nenaplneného života? Alebo išlo o vraždu, ktorú majú na svedomí tajní agenti militarizujúceho sa Pruska? Tieto otázky si kladie István Bart, maďarský prozaik a prekladateľ--anglista, v neobyčajne pútavo napísanej knihe o nešťastnom následníkovi Rudolfovi. Je to „ľúbostný román“, ako uvádza autor v podtitule, ale aj historická esej a predovšetkým literatúra faktu. Na pozadí osobnej tragédie mladej mileneckej dvojice autor odkrýva pozlátku posledného „stareckého" obdobia Monarchie, ktorá bola už v štádiu rozkladu, zavŕšenom neskôr zákonitým rozpadom. Autor si nič nevymyslel, robí iba kritického sprievodcu množstvom faktov, ako aj zákulisím úradnej mašinérie a rodinného života panovníckej rodiny, ktorá sa stratila v prepadlisku dejín. Čas a dejiny zahladili stopy po „mayerlinskej záhade“, ale neodstránili otáznik nad ňou. Neodstránil ho ani autor, hoci nitky príbehu dotiahol takmer do dnešných dní. „Mayerlinská záhada“ zostala naďalej záhadou.