Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

nedeľa 12. januára 2020

AMBRUŠOVÁ, URŠULA - ŤAHANOVSKÁ LEGENDA

AMBRUŠOVÁ, URŠULA

ŤAHANOVSKÁ LEGENDA
(...alebo Columna vero murata - murovaný stĺp na Ťahanovciach)

Dana Kušnírová - HistoricKE
obálka Ivana Vargová
1. vydanie
ISBN 978-80-973120-0-8

história, Košice, architektúra, podpis autora,
104 s., čb a far. fot., slovenčina, angličtina
hmotnosť: 450 g

tvrdá väzba
stav: výborný

NEPREDAJNÉ

*H-6-5*








BRŤKA, JURAJ - ČÍTANKA PRE 1. ROČNÍK ZÁKLADNEJ DEVÄŤROČNEJ ŠKOLY

BRŤKA, JURAJ
FOLTIN, MICHAL
KRÁLIKOVÁ, ANNA
JAREMBÁKOVÁ, MÁRIA

ČÍTANKA PRE 1. ROČNÍK ZÁKLADNEJ DEVÄŤROČNEJ ŠKOLY

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1966
obálka Teodor Schnitzer
ilustrácie Teodor Schnitzer
1. vydanie, 100.100 výtlačkov
68-052-66

učebnice
52 s., slovenčina
hmotnosť: 224 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

12,00 € PREDANÉ

*bib17* in *H-bar*FR

DRUON, MAURICE - PREKLIATI KRÁLI III.

DRUON, MAURICE

PREKLIATI KRÁLI III.
JED V KRÁĽOVSKEJ KORUNE
(Les Rois Maudits: Les Poisons de la Couronne)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1984
edícia Retro (34)
preklad Mária Kosová
obálka Ján Krížik
3. vydanie, 50.000 výtlačkov
13-72-063-84

beletria, román, literatúra francúzska
182 s., slovenčina
hmotnosť: 170 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,80 €

*zukol5* in *H-parap*L2

Neapolská princezná Clémence, ktorá ako nástroj politických záujmov zaujala kráľovské lôžko po Margaréte Burgundskej, zahrdúsenej kráľovnej, nedočkala sa vo Francúzsku dlhého a šťastného panovania. Do roka sa stáva vdovou. Ľudovít X. v čase túžobne očakávaného potomka, ktorý sa má o pät mesiacov narodiť, zomiera otrávený, zanechávajúc vzbúrené provincie, prázdnu pokladnicu a otrasený kráľovský stolec.






Vidlička a kľačadlo

So zdvihnutou bradou a s úsmevom, v plášti podšitom kožušinou, prehodenom na nočnej košeli, vstúpil Ľudovít X. do komnaty.

Počas večere spozoroval, že kráľovná je mimoriadne mrzutá, odmeraná, skoro neprítomná, len oneskorene reaguje na prednesené návrhy a sotva odpovedá na slová adresované jej, ale veľmi sa tým neznepokojoval. „Ženy podliehajú zmenám nálady, ” vravel si, „dar, čo jej nesiem, ju iste rozveselí. ” Hašterivec bol totiž z tých manželov s nedostatkom predstavivosti, ktorí majú obmedzenú mienku o ženách a myslia, že všetko sa dá vyriešiť darmi. Prišiel teda. tváriac sa čo najmilšie, v ruke držal malé podlhovasté puzdro.

Trochu bol prekvapený, keď videl, ako Clémence kľačí na kľačadle. Obyčajne svoje večerné pobožnosti skončila pred jeho príchodom. Dal jej znamenie rukou, čo značilo: „Nedajte sa vyrušovať, pokojne sa domodlite... ” a ostal na druhom konci izby, držiac v prstoch puzdro.

Minúty ubiehali; išiel si po dražé do misky, ktorá bola vedľa postele, a prehltol ho. Clémence ešte stále kľačala. Ľudovít sa k nej priblížil a zbadal, že sa nemodlí. Dívala sa naňho.

- Pozrite, moja drahá, - vravel, - pozrite, aké mám pre vás prekvapenie. Och! To nie je šperk, to je skôr zvláštnosť, vynález zlatníka. Pozrite...

Otvoril puzdro a v ňom sa objavil dlhý svietiaci predmet s dvoma hrotmi. Clémence náhle uhla na kľačadle dozadu.

- Ach, moja drahá! - zvolal so smiechom Ľudovít, - vôbec sa nebojte. Tým sa neporaníte. Je to malá vidlička na hrušky. Pozrite, aká je to dômyselná práca.

Na kľačadlo položil vidličku s dvoma veľmi ostrými oceľovými hrotmi, ktoré vyčnievali z puzdra zdobeného slonovinou a zlatom.

Nezdalo sa, že by kráľovná javila o predmet veľký záujem alebo oceňovala jeho novotu. Ľudovít sa cítil sklamaný.

- Objednal som to osobitne cez Tolomeiho u jedného zlatníka vo Florencii. Vraj je len päť takých vidličiek na svete, a chcem, aby jedna z nich patrila vám, aby ste si nezašpinili svoje krásne prsty, keď jete ovocie. To je skutočne dámsky predmet; chlapi by sa nikdy neodvážili, ani by nevedeli použiť taký cenný predmet, iba môj švagor z Anglicka má takú vidličku, ako mi rozprávali, a nebojí sa posmechu, keď ju používa pri stole.

Myslel si, že poslednými slovami ukáže svoju duchaplnosť, a očakával úsmev. Ale Clémence sa nepohla z kľačadla a uprene hľadela na muža. Ešte nikdy nebola krajšia, dlhé vlasy jej siahali až po pás.

Ľudovít pokračoval:

- Ach, messer Tolomei mi práve oznámil, že jeho mladý synovec, ktorého som poslal s Bouvillom po vás do Neapola, sa už cíti zdravý; čoskoro nastúpi cestu do Paríža; v každom liste opisuje svojmu strýkovi, aká ste boli k nemu láskavá.

Nedostal odpoveď.

„Ale čo jej je? ” rozmýšľal; „mohla by mi povedať aspoň ďakujem. ” Keby to bola iná osoba, a nie Clémence, bol by už vzbĺkol od zlosti. Nechcel vidieť svoje šťastie tak rýchlo zakalené rodinnou scénou. Ovládol sa a urobil ďalší pokus.

- Pevne verím, že veci v Artois sa upravia, - vravel ďalej. - Situácia sa dobre vyvíja. Schôdza v Compiégne, na ktorú ste ma láskavo sprevádzali, priniesla výsledky, aké som očakával, a zakrátko vynesiem rozhodnutie. Všetko ma upokojuje, keď ste vy pri mne.

- Ľudovít, - nečakane povedala Clémence, - akým spôsobom zomrela vaša prvá manželka?

Ľudovít sa naklonil dopredu, akoby ho udreli po krížoch, a chvíľu na ňu zdesene pozeral.

- Margaréta je mŕtva... mŕtva, - vravel, rozhadzujúc rubmi, - zadusila sa pri zápale pľúc, tak mi povedali.

- Ľudovít, môžete mi odprisahať na Boha...

Prerušil ju zvýšeným hlasom.

- Čo chcete, aby som odprisahal? Nemám čo odprisahať. Čo tým sledujete? Čo chcete vedieť? Povedal som vám, čo som vedel, a prosím vás, aby ste sa s tým uspokojili; netreba vám vedieť viac.

Začal chodiť sem a tam po izbe, čaptajúc ako kačica. Vo výstrihu nočnej košele bolo vidieť, ako mu stmavel krk; veľké oči sa mu rozsvietili znepokojujúcim svetlom.

.....................................................................................................

... posledná veta ...

Osudy Francúzska boli na týchto troch cestách.




SOLŽENICYN, ALEXANDR - JEDEN DEŇ IVANA DENISOVIČA

SOLŽENICYN, ALEXANDR

JEDEN DEŇ IVANA DENISOVIČA
(Odin deň Ivana Denisoviča)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 2003
preklad Oľga Hirnerová
obálka Dušan Grečner
ISBN 80-220-1228-9

beletria, román, literatúra ruská,
144 s., slovenčina
hmotnosť: 213 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

3,00 €

*zukol5* in *H-parap*L2

Alexandr Solženicyn (nar. 1918) začal vo svojich poviedkach a románoch (Matrionina chalupa, Súostrovie Gulag, Stanica Kočetovka a i. ) ako prvý zo spisovateľov bývalého Sovietskeho zväzu zobrazovať hrôzy stalinizmu. V r. 1974 bol vypovedaný z vlasti, od r. 1976 žil v USA, teraz žije v Rusku.

Námet dnes už legendárnej Solženicynovej novely Jeden deň Ivana Denisoviča vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 - 1951 a jej pôvodný názov znel Sč-854 - jeden deň jedného mukla.

Hlavnú postavu vytvoril Solženicyn podľa vojaka Šuchova, ktorý s ním bojoval v druhej svetovej vojne, a podľa vlastných skúseností v tábore, kde pracoval ako murár.

Uznesenie o publikovaní novely schválilo politbyro ÚV KSSZ vo februári 1962 na osobný nátlak N. S. Chruščova. Najprv vyšla v časopise Novyj mir v r. 1962 a hneď začala vychádzať v státisícových nákladoch. Jej publikovanie v ZSSR znamenalo koniec mlčania o gulagoch a zároveň zmenu v postoji ľavicových síl Západu k sovietskemu zriadeniu. Preto bola v rokoch 1971 - 1972 na základe tajných inštrukcií vyradená z knižníc.

Kniha, ktorá zmenila dejiny a autorovi priniesla Nobelovu cenu za literatúru, vychádza v novom slovenskom preklade prvý raz podľa autorom zredigovaného, necenzurovaného originálu.






Vo dverách stála milícia a na oboch koncoch stanice sa po koľajniciach presúšali ochrankári. Studené slnko zapadá, kaluže zamŕzajú, kde len prenocujem? Preliezol som hladký kamenný múr a aj s bochníkmi hop - rovno do staničného záchodu. Tam som chvíľu postál, ale nik si ma nevšímal. Tak som vyšiel ako cestujúci vojačik. A na koľaji práve stojí rýchlik Vladivostok - Moskva. Ľudia sa tisnú okolo kotla s vriacou vodou, dobreže sa nemlátia čajníkmi po hlavách. Dievča v modrej blúzke drží v ruke dvojlitrovku a ustrašene obieha okolo. Nôžky má drobné, mohli by ich obariť alebo došliapať. Vravím jej, podrž mi bochníky, ja ti naberiem do čajníka. Nestačil som ho naplniť, vlak sa už pohýna. Dievča drží moje chleby, plače, nevie, čo s nimi, čajník by aj oželela. Kričím jej - utekaj, len utekaj, ja ťa dobehnem! Ona vpredu, ja za ňou. Dohnal som ju, jednou rukou jej pomáham naskočiť, ale vlak už ide! Vyskočil som na schodíky. Sprievodca ma nezačal biť po rukách, ani socať dolu. Vo vagóne cestovali niekoľkí vojaci, pomýlil si ma s nimi.

Šuchov drgol do Seňku - tu máš, dofajči, ty baránok Boží. A podal mu ohorok aj s cigaršpicom, nič to, že ho ocmúľa. Čudák Seňka ďakuje ako herec - s rukou na srdci pokyvuje hlavou. No čo, hluchý...

Brigadír pokračuje:

- Šesť dievčat cestovalo v zatvorenom kupé, boli to vysokoškoláčky z Leningradu a vracali sa domov z praxe. Na stolíku mali samé dobroty, na vešiakoch plášte, plátenné kufríky. Idú si životom a vôbec ho nepoznajú, všade im svieti zelená... Rozprávali sme sa, žartovali, pili sme spolu čaj. Pýtajú sa, z ktorého som vozňa. Vzdychol som a vyšiel s pravdou von - z toho, dievčatá, ktorý vás vezie do života, a mňa na smrť...

V hale vládne ticho, v piecke praská oheň.

- Achkali, ochkali, začali sa radiť. Potom ma predsa len

skryli na hornom ležadle a pozakrývali svojimi plášťami. Sprievodcovia vtedy chodili spolu s bezpečákmi. Nešlo o lístok - ale o moju kožu. Takto ma skrývali až do Novosibirska... Mimochodom, jednej z nich som to neskôr na Pečore odplatil. V tridsiatom piatom, po zabití Kirova, ju zobrali v rámci očistnej akcie, skapínala tam na verejnoprospešných prácach. Podarilo sa mi ju dostať do krajčírskej dielne.

- Nemali by sme miešať maltu? - šepká Pavlo brigadírovi.

Brigadír akoby ho nepočul.

- Domov som sa vkradol v noci poza humná. Otca už odviedli a mama aj s deťmi ešte len čakala na transport. Na soviet prišiel telegram, už ma hľadali. Pozhášali sme svetlá a roztrasení sme sedeli na zemi pri stene, lebo po dedine chodili aktivisti a nazerali do okien. Ešte tej noci som zobral malého bračeka a odviedol ho do teplých krajov. Nemali sme čo jesť - ani on, ani ja. Vo Frunze varili na ulici v kotle asfalt a okolo neho sedeli tuláci. Prisadol som si k nim: „Počujte, páni žobráci! Vezmite môjho brata za tovariša, naučte ho remeslu života! “ Vzali ho medzi seba. Ľutujem, že som sa aj ja nepridal k nim...

- A brata ste už viac nevideli? - opýtal sa kapitán.

Ťurin zazíval.

- Nie veru, nikdy. - A ešte raz zívol a povedal: - No, chlapci, nebuďme smutní! Zvykneme si aj v teplárni. Kto má miešať maltu, nech sa do toho pustí, nemusíme čakať na sirénu.

A tomuto sa vraví brigáda. Veliteľ trestancami nepohne ani v pracovnom čase, ale keď brigradír povie robiť, robia aj cez prestávku. Pretože on všetkých živí. A nikdy zbytočne nepreháňa.

Ak by s maltou čakali na sirénu, murári by museli stáť.

...................................................................................

... posledná veta ...

A pretože bývajú aj priestupné roky, pribudli mu k nim ešte tri dni navyše.









piatok 10. januára 2020

HOJA, ĎUNĎA, HOJA

HOJA, ĎUNĎA, HOJA
Slovenská ľudová hra

Mladé letá, Bratislava, 1987
edícia Leporelá
ilustrácia Oľga Bajusová-Šintajová
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
066-006-87 HDH

knihy pre deti, leporelá,
12 s., slovenčina
hmotnosť: 285 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

PREDANÉ

*bib17*roz*




CRONIN, A. J. - KĽÚČE OD KRÁĽOVSTVA

CRONIN, A. J.

KĽÚČE OD KRÁĽOVSTVA
(The Keys of the Kingdom)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1968
edícia Tvorba národov
preklad Viera Bukvová-Daxnerová
obálka Milan Vavro
2. vydanie, 45.000 výtlačkov

beletria, román, literatúra škótska,
316 s., slovenčina
hmotnosť: 427 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,80 €

*zukol5* in *H-par*R4

Archibald Joseph CRONIN, známy anglický románopisec, narodený roku 1896 v Škótsku, nie je pôvodným povolaním spisovateľ, ale lekár. Spočiatku pracoval v niekoľkých nemocniciach, potom si otvoril v Južnom Walese súkromnú prax a r. 1924 sa stal zdravotným inšpektorom anglických baní. Sám fáral do vyše päťsto baní, aby preskúmal tamojšie zdravotné pomery a ochranné zariadenia. Svoje smutné skúsenosti z tohto obdobia spomína v románe Citadela, v diele, ktoré neskôr založilo autorovi svetovú slávu. Croninov kritický tón z Citadely sa však v románe Kľúče od kráľovstva zmenil na zhovievavý a chápavý.

Šľachetný misionár Francis Chisholm hľadá v ľuďoch krásu a dobrotu srdca, neposudzuje veriacich podľa príslušnosti k tej či onej cirkvi, lež podľa ich vlastností a skutkov. Pravda, nestretáva sa vždy s pochopením tých, čo lipnú na slove a forme, a dostane sa mu odsúdenia aj od vlastných predstavených, no na druhej strane milujú ho a ctia si ho všetci trpiaci a utláčaní, ľudia jednoduchí a úbohí.

Kľúče od kráľovstva sú pre misionára kľúčmi k ľudskej duši a k raju tu na zemi — a dostanú ich všetci, ktorí nie slovami, ale činmi bojujú za to, aby bolo čo najmenej chudobných a nešťastných.

Takéto je krédo románu, ktorý svojho času patril k najprekladanejším a najčítanejším anglickým dielam a ktorý vyšiel po vojne aj v slovenčine. Veríme, že naši čitatelia opäť uvítajú nové vydanie tohto úspešného románu od úspešného spisovateľa.








Školu rozšírili a k budove pristavili nový detský domov. Kúpili dve susedné zavodnené polia, kde zariadili novú vzornú farmu s chlievami pre prasce, s maštaľami pre kravy a výbehom pre kury, po ktorej hrdo chodila Marta na tenkých nohách v drevákoch, oblečená v habite, rozhadzovala kurencom kukuricu a veselo vykrikovala po flámsky.

Jeho farnosť mala teraz dvesto oddaných duší a ani jedna nekľačala pred jeho oltárom pod nátlakom. Sirotinec sa zväčšil trojnásobne a niesol prvé ovocie jeho trpezlivej prezieravosti. Staršie dievčatá pomáhali sestrám okolo mladších, niektoré z nich boli už novickami, iné už onedlho budú môcť ísť do sveta. Vlani na Vianoce vydal najstaršiu, devätnásťročnú, za roľníka z dediny Liu. Trochu žalostne sa usmial nad dôsledkami svojej predvídavosti. Keď bol na pastierskej ceste v Liu - bola to šťastná a veselá výprava a vrátil sa z nej len minulý týždeň - nevesta mu so sklonenou hlavou povedala, že čoskoro bude musieť zase prísť na krst.

Ako si prekladal ťažkú nádobu s medom z pleca na plece, poláskala ho vetvička jazmínu na líci. Teraz to bol trocha prihrbený, nízky, asi štyridsaťročný človek, s hlásiacim sa reumatizmom v zhyboch. Zriedkakde bola záhrada taká krásna: i za toto ďakoval Márii-Veronike. Hoci sa mohol pýšiť, že má obratné ruky, predsa ani zďaleka nemohol tvrdiť, že je dobrým záhradníkom. Ale ctihodná sestra predstavená prejavila neodškriepiteľnú zručnosť v záhradníčení. Semiačka došli z jej domova, z Nemecka, zväzočky vrúbikov boli starostlivo zabalené vo vrecovine. V listoch prosila o taký štiepok a zas onaký, a potom sa rozleteli do povestných záhrad v Kantone a Pekingu - ako jeho biele holuby, prítulné a domácke. Táto krása, čo ho obklopovala, táto slncom presvietená svätyňa, oživená štebotom a bzukotom, to bolo jeho dielo.

Ich priateľstvo sa podobalo tejto krásnej záhrade. Keď večierkom vyjde na prechádzku, iste ju tu nájde pracovať v hrubých rukaviciach, rezať plné biele pivónie, ktoré tu voľne rastú, priväzovať klematis, polievať zlaté azalky. Tu si krátko pohovoria o udalostiach dňa. Niekedy nehovoria. A keď do záhrady priletia svätojánske mušky, oni budú už dávno preč -každý si pôjde po svojom.

Keď prechádzal hornou bránkou, videl ísť v rade deti na dvor. Usmial sa a poponáhľal sa. Sedeli v novom prístavku vedľa spálne za nízkym stolom, dva rady belasých chrbátikov a lesklých žltých tvárí s Máriou-Veronikou na jednom konci a s Klotildou na druhom. Marta pomáhala novickám nakladať pariacu sa ryžu do radu belasých misočiek. Anna, ktorú našiel v snehu, teraz driečne dievča, rozdávala mištičky s pošmurnou, chladnou zdržanlivosťou.

Keď vstúpil, hluk utíchol. Pohľadom zahanbeného chlapca pozrel na ctihodnú sestru predstavenú, akoby prosil o prepáčenie, a víťazne postavil hrniec na stôl.

„Čerstvý med, deti! Veľká škoda. Viem, že z neho nikto nechce! “

Hneď sa ozval škrekľavý protest, sťa vreskot opičiek. Zadržiavajúc smiech, smutne pokýval hlavou na najmladšieho drobného trojročného mandarína, ktorý sedel, olizoval lyžičku a pomaly sa knísal na malom zadočku.

„Nemôžem veriť, že by dobré dieťa mohlo byť takéto náramne nespôsobné. Povedz mi, Symforien - " Bolo úžasné, že noví konvertiti dávali svojim deťom tie najčudnejšie mená svätých - „povedz mi, Symforien... čo by si ty radšej, učiť sa katechizmus, a či jesť med? “

„Med! “ zasnene odvetil Symforien. Potom pozrel na ohromnú vráskavú tvár pred sebou. Zdesil sa vlastnej smelosti, rozplakal sa a spadol z lavice.

Otec Chisholm zdvihol dieťa. „No tak! Veď si ty dobrý chlapec, Symforien. Pán Boh ťa má rád. A preto, že si hovoril pravdu, dostaneš dupľovanú porciu medu. “

Cítil na sebe karhavý pohľad Márie-Veroniky. Išla hneď za ním ku dverám a zašepkala: „Otče... musíme udržiavať disciplínu! “ Ale dnes - zdalo sa mu to tak dávno, čo stál vonku pred školskou budovou ustarostený, nešťastný, a bál sa porušiť chladné nepriateľské ovzdušie - nič nemohlo zmeniť jeho správanie sa k deťom. Jeho náklonnosť k nim bola vždy až prehnaná, bolo to, ako on hovoril, jeho patriarchálne privilégium.

Ako očakával, Mária-Veronika sa k nemu pridružila, no hoci mala čelo neobyčajne zamračené, nekárala ho. 

FERKO, MILAN - DŽIMBALA-BALA-BALA

FERKO, MILAN

DŽIMBALA-BALA-BALA

Mladé letá, Bratislava, 1971
ilustrácie Ondrej Zimka
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
66-195-71

poézia, knihy pre deti, literatúra slovenská,
88 s., slovenčina
hmotnosť: 334 g

tvrdá väzba
stav: vpisy ceruzou, 1 strana polovica odtrhnutá

1,00 € PREDANÉ

*bib17* in *H*parap*R4







MUZIKA, FRANTIŠEK - KRÁSNÉ PÍSMO I.

MUZIKA, FRANTIŠEK

KRÁSNÉ PÍSMO VE VÝVOJI LATINKY I.

Státní nakladatelství krásné literatury a umění, Praha, 1963
edícia Technika a řemeslo (11)
2. revidované vydanie, čeština, 3.000 výtlačkov
01-517-63

typografia
358 obr. písma a 112 príloh
hmotnosť: 2480 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky

spolu s dielom II. : 75,00 € PREDANÉ

*trsos* in *H-bar*FL






sobota 4. januára 2020

SIMENON, GEORGES - MAIGRETOVO ROZPRÁVANIE

SIMENON, GEORGES

MAIGRETOVO ROZPRÁVANIE
MAIGRET A NEOCHOTNÍ SVEDKOVIA

Smena, Bratislava, 1987
edícia Labyrint (125)
preklad Eva Melichárková, Vladimír Dudáš
prebal Dušan Leščinský, Ľ. Longauer
1. vydanie
073-073-87 MRO

beletria, román, detektívky, literatúra belgická
270 s., slovenčina
hmotnosť: 301 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*zukol5* in *H-bar*FR

Pri vyslovení mena Georges Simenon sa azda každému čitateľovi nielen u nás, ale na celom svete automaticky vynorí predstava komisára Maigreta. Po rokoch, keď sme v edícii Labyrint na túto postavu jedného z najslávnejších a najvydarenejších literárnych detektívov akoby tak trochu zabúdali, prinášame hneď dva z jeho prípadov.

Prvý, Maigretovo rozprávanie, prípad vraždy ženy z „lepšej" spoločnosti, z ktorej je podozrivý jej manžel, je trochu netypický — jednak tým, že ho rozpráva sám Maigret, a potom tým, že jeho záver nie je celkom jednoznačný.

V novele Maigret a neochotní svedkovia, kde zomiera najambicióznejší člen schudobnenej buržoáznej rodiny, zasa naopak môžeme konštatovať, že zločinca stihol zaslúžený trest.

Autor v obidvoch prípadoch okrem jedinečne navodenej atmosféry starého Paríža a zaujímavých postrehov o ľudskej psychike zobrazuje pokrytectvo buržoáznej morálky a záporný vplyv majetku na ľudský charakter.








Šiesta kapitola
STAREC, ČO NEMÔŽE SPÁVAŤ

Málokedy bola jar taká žiarivo krásna a noviny opreteky oznamovali rekordné teploty a suchá. Zlatnícke nábrežie zriedkavo vídalo Maigreta takého zachmúreného; bol podráždený do tej miery, že neinformovaní sa znepokojene vypytovali na zdravie jeho ženy.

Coméliau sa chopil iniciatívy. Tým, že aplikoval zákon do písmena, akosi sa mu podarilo zašantročiť Josseta, takže komisár už ani nemal príležitosť porozprávať sa s ním.

Každý alebo takmer každý deň vodili výrobcu liekov z väznice Santé do prokurátorovej pracovne, kde ho čakal advokát Lenain.

Bola to zlá voľba a Maigret, keby bol mal príležitosť, by Josseta od nej odhovoril. Lenain, jedna z troch či štyroch hviezd advokátskej komory, bol špecialista na zvučné procesy, a od chvíle, keď sa ujal zaujímavého prípadu, noviny mu venovali toľko miesta ako filmovej hviezde.

Reportéri čakali na jeho takmer každodenné vyhlásenia, na jeho úderné, viac-menej ostré slová; pre dva či tri nečakané oslobodzujúce výroky ho nazývali advokátom beznádejných prípadov.

Po týchto výsluchoch Maigret dostával od Coméliaua nečakané príkazy, najčastejšie bez vysvetlenia: mal vyhľadať svedkov, niečo overiť; všetko úlohy o to nezáživnejšie, že zdanlivo len vzdialene súviseli so zločinom na ulici Lopert.

Zo sudcovej strany to nebola osobná nevraživosť, že takto postupoval, a ak Coméliau odjakživa nedôveroval komisárovi a jeho metódam, vychádzalo to z priepasti, ktorá delila ich názory.

Neredukuje sa to v podstate na otázku rozdielov medzi spoločenskými triedami? Svet sa vyvíja, ale prokurátor v ňom ostal človekom z istého prostredia. Jeho starý otec predsedal Tretej komore v Paríži a jeho otec ešte zasadal v Štátnej rade, zatiaľ čo jeden z jeho strýkov zastupoval Francúzsko v Helsinkách.

On sám sa pripravoval na dráhu finančníka, a len keď neuspel pri skúškach, rozhodol sa pre prokuratúru.

Bol človekom svojho sveta, otrokom svojich zvykov, svojich životných zásad, ba dokonca aj svojho vyjadrovania.

Dalo by sa čakať, že dlhoročná prax v Justičnom paláci ho privedie k odlišnej koncepcii ľudskej prirodzenosti, ale nebolo to tak, nakoniec v ňom vždy prevládli názory jeho prostredia.

V jeho očiach bol Josset podozrivým typom, ak nie priamo rodeným vinníkom. Veď zneužil hriešny vzťah a potom aj neusporiadané manželstvo, aby podvodne prenikol do prostredia, ktoré nebolo jeho. Aj pomer s Annette a sľub manželstva, čo jej dal, zdanlivo potvrdzovali tento názor.

Otec dievčaťa, Martin Duché, ktorý radšej spáchal samovraždu, ako by mal čeliť zneucteniu, to bol práve naopak človek blízky srdcu prísneho Coméliaua, verný tradícii, prototyp čestného služobníka, skromný, utiahnutý, ktorého nič nevedelo utešiť po smrti manželky.

Že si vtedy večer na ulici Caulaincourt viac vypil, to Coméliau obišiel ako nepodstatné, hoci v očiach komisára tento detail mal svoj význam.

Maigret by prisahal, že Annettin otec bol už dlhší čas chorý a trpel bezpochyby nevyliečiteľnou chorobou.

A tá jeho dôstojnosť - nezakladala sa predovšetkým na pýche?

.........................................................

... posledná veta ...

Véronique sa medzitým istotne so všetkým zmierila a mala právo vedieť, ako to všetko dopadlo.




KOLLÁR, PAVOL - DEJINY VOJEN A VOJENSKÉHO UMENIA

KOLLÁR, PAVOL

DEJINY VOJEN A VOJENSKÉHO UMENIA

Naše vojsko, Praha, 1989
edícia Knižnica vojenskej teórie a praxe (72)
obálka Zbyněk Kočvar
2. vydanie, 7.000 výtlačkov
ISBN 80-206-0204-6

vojna, II. svetová vojna, I. svetová vojna, história,
472 s., slovenčina
hmotnosť: 625 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

3,50 € PREDANÉ

*zukol5* in *H-bar*FR

Švajčiarský vedec J. J. Babel vypočítal, že od vzniku ľudskej civilizácie do poloviny 20. storočia viedlo ľudstvo 14 500 veľkých i malých vojen a ozbrojených konfliktov, v ktorých zahynulo okolo 3 miliárd 650 miliónov ľudí. Je teda prirodzené, že sa vojenská činnosť v ľudskej spoločnosti stala predmetom pozornosti už v staroveku. Veď vojny a ozbrojené konflikty mali aj svoje sociálnopolitické a ekonomické dôsledky ovplyvňujúce často osudy celých národov.

Prečo vojny vznikajú, akí činitelia pôsobia na ich priebeh a výsledky a obdobné otázky sa stali predmetom úvah a skúmania a viedli ku vzniku samostatného vedeckého oboru - vojenskej histórie. Dejinnú zásluhu na skutočne vedeckom zhodnotení a zdôvodnení vzniku armád a vojen, ich spoločenskej a politickej podstaty, role vojvodcov a ľudových más, činiteľov ovplyvňujúcich spôsoby a formy vedenia ozbrojeného zápasu atď. majú K. Marx, F. Engels a V. I. Lenin, ktorí stáli u zrodu vojenských dejín ako spoločenskej vedy opierajúcej sa o vedecký svetový názor.

Súčasťou tohto vedeckého oboru sú dejiny vojen a vojenského umenia, ktorými sa zaoberá táto učebnica. Dejiny vojen skúmajú príčiny ich vzniku, ich charakter a podstatu, politické a vojenské ciele bojujúcich krajín, vzájomný pomer síl na začiatku i v priebehu vojny v jednote ekonomických, sociálnopolitických, ideologických i odborne vojenských stránok. Ďalej sledujú priebeh ťažení, operácií a bojov v chronologickej súvislosti a venujú pozornosť vojenským a politickým dôsledkom vojen. Dejiny vojenského umenia skúmajú vývoj spôsobov a foriem vedenia ozbrojeného zápasu (stratégiu, operačné umenie a taktiku) v jednotlivých spoločenskoekonomických formáciách. V tejto učebnici je pritom dôraz položený na obdobie od vzniku imperializmu do súčasnosti.

Štúdium vojenských dejín má veľký poznávací a výchovný význam, pretože umožňuje poznať priebeh konkrétnych vojen, povstaní, bitiek a na základe toho prevziať z vojenskej minulosti to najlepšie a najosvedčenejšie pre potreby súčasnosti či budúcnosti. Je tiež významným zdrojom výchovy k socialistickému a proletárskemu internacionalizmu i triednej nenávisti k potencionálnemu agresorovi. Pomáha odhalovat' historické korene súčasnej vojenskej politiky imperializmu a umožňuje účinnejšie vedenie ideologického boja a kvalifikovanejšiu kritiku buržoáznej falzifikácie vojenskej histórie.

Učebnica by preto nemala chýbať v knihovničke vojenských vysokoškolákov, ktorým je určená predovšetkým, ale ani propagandistom či lektorom marxizmu-leninizmu. Formou spracovania je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o dejiny vojenstva.







STRMEŇOVÁ, JIŘINA - DONIESOL MA BOCIAN?

STRMEŇOVÁ, JIŘINA

DONIESOL MA BOCIAN?

Mladé letá, Bratislava, 1980
ilustrácie Jarmila Pavlíčková
3. vydanie, 11.000 výtlačkov
66-026-80

knihy pre deti, zdravotnícka literatúra, sexualita,
64 s., slovenčina
hmotnosť: 234 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

0,40 € DAROVANÉ

*bib17*