Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

streda 1. januára 2020

SPIELEROVÁ, MARLENA - GRILOVANIE

SPIELEROVÁ, MARLENA

GRILOVANIE
(101 Essential Tips: Barbecue)

Ikar, Bratislava, 1999
101 praktických rád
preklad Marta Gnipová
ISBN 80-7118-704-6

hobby, domácnosť, stravovanie,
72 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 210 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

1,00 € DAROVANÉ

*zukol5* in *H-parap*R2






BLAŽKOVÁ, JAROSLAVA - OHŇOSTROJ PRE DEDUŠKA

BLAŽKOVÁ, JAROSLAVA

OHŇOSTROJ PRE DEDUŠKA

Mladé letá, Bratislava, 1962
edícia Iskry
ilustrácie Alois Mikulka
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
66-181-62

deti, beletria, literatúra slovenská,
100 s., slovenčina
hmotnosť: 313 g

tvrdá väzba
stav: uvoľnená väzba, chýba chrbát knihy

2,90 € DAROVANÉ

*bib17*





LHOTOVÁ, DAGMAR - JAK JEŽEK HLEDAL DÉŠŤ

LHOTOVÁ, DAGMAR

JAK JEŽEK HLEDAL DÉŠŤ

Albatros, Praha, 1981
ilustrácie Věra Faltová
1. vydanie, 30.000 výtlačkov
13-733-81

knihy pre deti, literatúra česká,
52 s., čeština
hmotnosť: 124 g

mäkká väzba
stav: dobrý

3,00 €

*bib17* in *H-parap*L

Kdo ještě nepřemýšlel o slunci, vodě a jejím koloběhu v přírodě, bude se po dlouhé procházce s ježkem Františkem kolem sebe rozhlížet pozorněji.

Hledat déšť není snadné, proto se musíte na cestu dobře připravit. Než začnete knížku číst, rozložte si na stůl pastelky, čtvrtky, balicí papír, klubko provázku, několik špejlí a nůžky. To všechno budete potřebovat. Při zajímavém putování si sami podle návodů uděláte spoustu hezkých věcí, například letní čepici, slunečník, kalíšek na vodu nebo větrný mlýnek. V knížce vás čeká také mnoho skrývaček, hádanek, otázek a kreslených příběhů. Budete si tedy nejen číst a prohlížet obrázky, ale navíc uvažovat, luštit, hádat, vystřihovat si a hrát, domýšlet a tvořit.






Červené paraplíčko se vznášelo, poletovalo, zakroužilo s Františkem kolem věže a nakonec padalo dolů. Přibližovalo se k vyhřáté zemi, zatímco vítr hnal před sebou oblaka nahoru, kde bylo pořád chladněji.

Chládek a zimu si lidé nejraději představují v parném dnu. Teplo zahánějí kapesníky a šátky a dělají vějířky ze všeho, co je po ruce. A neustále myslí na déšť. I Jozefínka na něj myslela. Už nechtěla, aby sluníčko zůstalo bez mráčku každý den a celé prázdniny, protože měla od vstávání do setmění moc velikou žízeň.

Z pískoviště se s tetou Emilkou vydaly na malý výlet za řeku a šly si koupit limonádu do letní zahrady U modrého slunečníku.

František se zatím houpal na svém padáku z deštníku Právě nad zelenou zahradou. Připomínala shora louku plnou modrých oveček, které někdo vyhnal na pastvu. Když se k nim ježek přiblížil, viděl, že to jsou velké slunečníky. Pod jedním seděla teta Emilka a Jozefínka. František jí spadl rovnou do klína a bylo to setkání do třetice.

...............................................................................................

... posledná veta ...

Ale on cestuje rád a vždycky bude dělat něco užitečného.




ĎURÍČKOVÁ, MÁRIA - ZLATÝ HRACH

ĎURÍČKOVÁ, MÁRIA

ZLATÝ HRACH

Mladé letá, Bratislava, 1988
ilustrácie Miroslav Cipár
1. vydanie, 28.000 výtlačkov
066-060-88

poézia, literatúra slovenská, knihy pre deti,
96 s., slovenčina
hmotnosť: 377 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

9,00 €

*bib17* in *H-parap*L







MORIC, RUDO - O BLAŽEJOVI, ČO SA NEBÁL

MORIC, RUDO

O BLAŽEJOVI, ČO SA NEBÁL

Mladé letá, Bratislava, 1975
ilustrácie Vladimír Machaj
1. vydanie, 13.000 výtlačkov
66-195-75

beletria, knihy pre deti, rozprávky, povesti, literatúra slovenská,
80 s., slovenčina
hmotnosť: 390 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný, 1 knižničná pečiatka

1,00 €

*bib17* in *H-parap*

Aby celkom nezapadli, aby aj naďalej pomáhali poznať dávny život kraja i pre porovnanie s novým, vznikla táto knižka, ktorá vám, mladým, chce nahradiť rozprávanie starých mám. Prijmite teda týchto niekoľko povestí ako poklonu starému i novému Turcu, utešenej zelenej záhrade, ovenčenej prsteňom vysokých hôr.







Darmo jej kastelán i služobníctvo vymýšľali obveselenie, darmo sa jej po kamennú dlážku klaňali, ba darmo aj po prstoch chodili. Bola samučičká sama a zdalo sa jej, ako keby Strečniansky hrad bol prázdny, akoby v ňom nebolo okrem nej človiečika-neboráčika, ba ani vtáčika-letáčika. Darmo chodila komnatami, darmo chodievala nádvoriami, darmo hľadievala z pavlače do hlbokej doliny, kde sa hadil zelenkastý Váh ako utešená stužka. Nič ju nevedelo potešiť, nič ju nevedelo zaujať. Bola ešte primladá, aby sa zmierila s osudom vdovy-samotárky.

Raz predpoludním pani Mária prudko vstala od zrkadla, pred ktorým si bohaté zlato vlasov prečesávala, a podišla k oknu. Pod arkádami prvého nádvoria zbadala kohosi, nad kým sa jej dych zastavil.

Na nádvorí stál mladý muž. Práve bol na hrad prihnal zopár oviec a správca Baltazár ich od neho preberal. Veľkomožná pani Mária sa skryla za stĺp, kým sa ovčiar správcovi nepoklonil a nezmizol za ťažkou bránou. A aj keď ho už nevidela, ešte stále mala pred zrakom jeho vysokú, súmernú postavu a jasnú tvár, ovenčenú dlhými vlasmi.

„Kto ti priviedol ovce? “ spýtala sa pani Mária správcu.

„Poddaný z Varína. Tuším, že sa Vavro Kapusta Horný volá, “ uklonil sa pán Baltazár. Vôbec netušil, čo sa robí v srdci hradnej panej.

Pani Mária na Vavra nezabudla. Ba čím ďalej, tým častejšie ho mala pred očami. Až raz sa rozhodla. Zavolala svoju starú služobnú Veronu, zhrbenú rokmi i tajomstvami, ktoré jej už dovtedy hradná pani zverila. Zavolala ju do komnaty, do ktorej okrem hradnej panej nik nesmel vstúpiť, a tu jej šeptom povedala: „Pôjdeš do Varína a nájdeš človeka menom Vavro Kapusta Horný. Povedz mu, že tvoja pani sa s ním chce zhovárať. “

Prikývla stará Verona a ako duch sa vytratila z komnaty.

Na druhý deň sa driečny Vavro pobral na Strečniansky hrad. Aby nešiel s prázdnymi rukami, hnal pred sebou dve ovečky a na rukách niesol jahňa. Ovce odovzdal kastelánovi jahňa však držal na rukách dovtedy, kým nestál pred veľkomožnou pani Máriou. Jej ho dal ako dar.

Mária sa na jahňa ani nepozrela, o to viac visela očami na junákovi.

......................................................................................................................

... posledná veta ...

"Treba si navzájom pomáhať!"




PLICKA, KAROL - LEVOČA

PLICKA, KAROL

LEVOČA
Klenotnica umeleckých pamiatok

Osveta, Martin, 1985
fotografie Karol Plicka, Eugen E. Vasiljak, Štefan Péchy
text Karol Plicka, Ivan Chalupecký
prebal Robert Brož
2. vydanie, 10.000 výtlačkov
70-002-85

publikácie obrázkové, história, monografie, pamiatky,
176 s., + 48 s. far. príloha
hmotnosť: 1460 g

tvrdá väzba s prebalom

5,00 € stav: dobrý *greel*geo*

PREDANÉ stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky *trsos*geo*

Národný umelec Karol Plicka je známy tým, že vášnivo miluje všetko, čo je krásne, harmonické a prosté. Preto tak priľnul k hudbe, ktorej ostal verný po celý život. No už v mladosti stretol aj ďalšiu zo svojich veľkých lások — fotografiu. Práve tieto dve „lásky“ predurčili Plickov blízky vzťah k Slovensku. S fotografickou a filmovou kamerou na pleciach ho prešiel krížom-krážom a zachytával jeho prekrásnu prírodu, jeho prostý, ale statočný ľud s očarujúcim a vzácnym umením, všímal si jeho kroje a podrobne si zapisoval jeho piesne, rozprávky, zvyky a obyčaje.

A ešte jedna vec ho na Slovensku očarila — bohatstvo kultúrnych a umeleckých pamiatok. Našiel ich všade, ale predovšetkým v kraji pod Vysokými Tatrami — na Spiši. Svoj hold Spišu vzdal samostatnou knihou, ktorej dve vydania sa rýchlo rozobrali. Ostala ešte historická metropola Spiša Levoča. Mesto s množstvom hodnotných historických a kultúrnych pamiatok. Mesto, do ktorého sa vždy rád vracal. Mesto, v ktorom našiel dielo nášho najväčšieho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče.

Majster Plicka Levoču nielen obdivoval, ale využívajúc hru svetla a tieňa, citlivo zvečnil jej krásy a hodnoty, aby sa o svoje zážitky mohol podeliť aj s inými. Táto kniha je teda intímnym vyznaním lásky a obdivu Karola Plicku k našej kultúrnej minulosti, ktorú tu symbolizuje Levoča.

Levoča, aj keď je mestskou pamiatkovou rezerváciou, je mesto živé. Neprestajne sa mení, obnovuje svoje pamiatky. Reštaurátori objavujú pod omietkami historických domov mnoho dokladov umeleckého majstrovstva stredovekého človeka. Lenže aj potreby súčasného života menia Levoču. Vyrástli nové sídliská, postavili sa nové školy a továrne, vznikli nové umelecké diela. Zlepšuje sa životné prostredie pre občanov i návštevníkov. Majster Plicka videl aj tento vývoj a obdivoval ho. Pravda, tému fotograficky spracovával počas niekoľkých desaťročí. Levoču zachytával takú, akú ju videl a prežíval. Fotografoval v nej to, čo považoval za unikátne a neopakovateľné. Preto v tejto knihe nehľadajme ani celú, ani len dnešnú Levoču. Takú ju možno vidieť v prácach iných autorov. Táto kniha nám ukazuje takú Levoču, aká je Plickovmu umeleckému cíteniu najbližšie. A v tom je - i kniha Levoča -  jedinečná a nenapodobiteľná.








JAN, VASILIJ - ČINGISCHÁN

JAN, VASILIJ

ČINGISCHÁN
(Čingischan)

Vydavateľstvo, politickej literatúry, Bratislava, 1967
edícia Členská knižnica
preklad M. Neman
prebal  Ján Mráz
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
75-020-67

beletria, román, história, životopisy, literatúra ruská
362 s., slovenčina
hmotnosť: 444 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný

PREDANÉ

*zukol5* in *H-parap*L

Historický román Čingischán je najznámejším dielom sovietskeho spisovateľa V. Jana. Autor neobyčajne dôverne pozná prostredie, z ktorého čerpá látku. Po skončení štúdia na historicko-filologickej fakulte v Petrohrade blúdil dva roky pešo, s batohom na chrbte, po severnom a strednom Rusku. Rok nato prešiel na koni stredoázijskú púšť Karakum, navštívil mnohé historické mestá a dorazil až k indickým hraniciam. Za prvej svetovej vojny bol osobitným zpravodajcom Sanktpeterburskej zpravodajskej agentúry pri štábe hlavného veliteľa v Mandžusku.

Postava Čingischána, ktorého mongolské hordy sa ako povíchrica prehnali po vtedajšom kultúrnom svete a zničili obrovské materiálne a kultúrne hodnoty, odjakživa lákala románopiscov. Peru V. Jana sa podarilo zachytiť veľkého ázijského vojvodcu v jeho nemilosrdnej krutosti a barbarskej genialite, v dobyvačnej nenásytnosti i v ľudskej slabosti a bezmocnosti.

Čingischán nie je historickým románom v prísnom zmysle slova. Je v ňom mnoho orientálnej fantázie a dobrodružných scén. Rozprávanie o nezadržateľnom vojenskom ťažení Čingischána sa preplieta s obrazmi života na dvore zbabelého a krutého chórezmského šacha, čitateľ nazrie aj do háremov oboch mocipánov, sleduje politické intrigy i ľúbostné tragédie obeti neľudských vládcov.









BUCHARA SA VZDALA BEZ BOJA
Kto nebráni s odvahou svoj vodojem, bude mu rozborený. Kto neútočí na iných, utrpí poníženie.
(Arabské príslovie)

Keď päťtisíc vojakov Inančchána namiesto obrany „vznešenej Buchary“ vymenilo vojenskú statočnosť za hanebný útek, v hlavnej mešite mesta sa zišli najurodzenejší obyvatelia z begov, ímámov, učených ulemov a najbohatších kupcov. Dlho sa radili až sa rozhodli:

- Sklonená hlava sa skôr udrží nažive než nepokorná. Preto pôjdeme slúžiť k Čingischánovi.

- Ľudia sú všade ľudia! Tatársky chán - vraveli - vypočuje naše prosby, bude pozorný k sivobradým mužom a iste preukáže milosť poslušným obyvateľom starobylého mesta, ktoré sa široko-ďaleko preslávilo ako „jasná hviezda na nebi vzdelania“.

Begovia, ímámovia, ulemovia a kupci, ktorí sa obliekli do hodvábnych a brokátových chalátov a niesli na striebornom podnose zlaté kľúče od jedenástich brán mesta, v zástupe vyšli z brán a zamierili k žltému stanu. Okamžite vyšiel proti nim na koni chákánov hlavný tlmočník. Niektorí starci ho spoznali. Kedysi to bol bohatý gurgandžský kupec Mahmúd, nazývaný Jalvač, ktorý sa preslávil ako tlmočník, pretože sa za svojich dlhých ciest s karavánami naučil veľa cudzích rečí.

Najvznešenejší zo starcov povedal:

- Starobylé múry nášho mesta sú také pevné a vysoké, že dobyť ich možno len po mnohoročnom obliehaní a veľkom vypätí síl. Preto aby sme zbavili obyvateľstvo krviprelievania a nespôsobili zbytočné strádanie a straty chrabrému vojsku veľkého pádišáha Čingischána, navrhujeme vydať naše mesto bez boja, ak mongolský vládca dá slovo, že ušetri tých, čo sa pokoria.

- Počkajte! - prerušil ich tlmočník. Nenáhlivo odišiel k žltému stanu a takisto pomaly sa vrátil k starcom, ktorí sa triasli od strachu.

- Počujte, sivobradí, čo povedal veľký chákán: „Pevnosť a neprístupnosť hradieb je taká ako statočnosť a sila ich obrancov. Ak sa vzdávate bez boja, prikazujem, aby ste otvorili brány a čakali. “

Pyšní a vznešení starci sa chytili za brady, pokrútili hlavami a pozreli na seba. So skormúteným srdcom sa vrátili do mesta, lebo nevedeli, aké skúšky očakávajú jeho obyvateľov.

Starobylé bucharské hradby boli také vysoké a pevné, že mohli celé mesiace ochraňovať jeho pokojné obyvateľstvo. No v ten deň bolo počuť len hlasy maloverných; tých, čo chceli bojovať, nazvali bláznami.

Veliteľ obrany a vojaci, ktorí s ním ostali, prekliali ímámov a urodzených starcov, ktorí odovzdali neveriacim kľúče od brán mesta a rozhodli sa, že budú bojovať do posledného dychu. Zavreli sa v neveľkej pevnosti, týčiacej sa uprostred Sahristánu.

Všetkých jedenásť brán mesta sa otvorilo súčasne a tisíce Tatárov rýchlo napĺňali úzke ulice. Šli v úplnom poriadku a jednotlivé oddiely obsadzovali všetky štvrte.

Obyvatelia, ktorí vyšli na ploché strechy, so strachom sa dívali na bezbradých vojakov, sediacich na nízkych koňoch s dlhými hrivami. V meste zavládlo úplné ticho. Len žlté psy s úzkymi pyskami, s naježenou srsťou a červenými očami zúrivo skákali zo strechy na strechu a zlostne brechali, vetriac ostrý pach neznámych prišelcov.

Keď mongolskí vojaci prenikli do všetkých hlavných ulíc. objavil sa na bielych koňoch oddiel telesných strážcov, ktorí boli podobne ako ich kone chránení až po kolená železným brnením.

Uprostred vyberanej tisícky sa ukázal aj on, vládca východu, ktorý vyletel z kyzylkumskej púšte ako ohnivý stĺp. Vpredu šiel na koni Mongol bohatierskej postavy a držal v ruke bielu zástavu s deviatimi vlajúcimi chvostmi. Za ním dvaja jazdci viedli neosedlaného bieleho koňa s čiernymi

..................................................................................

... posledná veta ...

"Zachránime ho!"


KILJAŃSKA, IZABELLA - KVETINY A KRY V ZÁHRADKE

KILJAŃSKA, IZABELLA

KVETINY A KRY V ZÁHRADKE
(Krzewy ozdobne v ogródku / Kviaty v ogródku)

Príroda, Bratislava, 1984
edícia Rastlinná výroba - Knižnica záhradkára
preklad Mikuláš Krippel
prebal Štefan Pavelka
1. vydanie, 30.000 výtlačkov
64-073-84

hobby, záhradkárstvo, botanika,
464 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 591 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

1,00 €

*zukol5* in *H-2-9*









pondelok 30. decembra 2019

LENČO, JÁN - ČAROVNÝ KAMEŇ

LENČO, JÁN

ČAROVNÝ KAMEŇ
Rozprávky z Tibetu

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981
edícia Otvor sa, rozprávka
ilustrácie Ján Hanák
obálka Ján Hanák
2. vydanie, 25.000 výtlačkov
83-002-81

beletria, literatúra slovenská, rozprávky,
64 s., slovenčina
hmotnosť: 415 g

tvrdá väzba, veľký formát

0,70 € stav: dobrý, knižničné pečiatky

*bib17*roz*







Zlá macocha

Vo veľkej ríši žil raz kráľovský syn, pre ktorého ešte nenašli vhodnú nevestu. Preto poslali poslov do všetkých možných krajín, aby našli dievčinu urodzenú, krásnu a ochotnú stať sa princovou manželkou.

V istej susednej ríši žil kráľ, ktorý mal dve dcéry. Staršia sa volala Nymai Kati a mladšia Zlabai Kati. Staršia kráľova dcéra vďačne pristala na princovu ponuku a čoskoro bola veľkolepá svadba.

Keď prvé jarné vetry zaviali nad krajinou, narodil sa im synček, ktorého pomenovali Nymai Odzger. Maličký princ však nedovŕšil ani rok, keď mladá kráľovná Nymai Kati ťažko ochorela. So slzami v očiach povedala svojmu kráľovskému manželovi:

„Cítim, že umieram. Ďakujem ti za všetko pekné a prosím ťa, opatruj dobre nášho synčeka. Buď k nemu láskavý a nedaj mu macochu! “

Sotva to nešťastná kráľovná dopovedala, zomrela.

Smútil kráľ rok, smútil dva, a na tretí si povedal: nemôžem byť bez ženy. Lenže nebohej som prisľúbil, že nášmu synkovi neprivediem macochu. Čo teraz? Hádam by bolo najlepšie, keby som sa oženil s jej mladšou sestrou Zlabai Kati. Iste bude dozerať na chlapca, akoby bol jej vlastným dieťaťom.

A tak si po troch rokoch vdovstva priviedol aj druhú nevestu zo susednej ríše.

Zo začiatku bola Zlabai Kati k chlapčekovi ako vlastná matka: láskavá a milá. Lenže neskôr porodila princa Zlabai Odzgera a vtedy sa v nej zahniezdili zlé myšlienky: syn mojej staršej sestry je prvorodený a raz bude kráľom. A čo bude s druhorodeným, s mojím vlastným synčekom? Má byť sluhom prvého? Nie, moje materské srdce by skamenelo od žiaľu. Nie, nie! Nymai Odzger musí opustiť tento svet, aby urobil svojmu bratovi miesto na tróne!

A hneď jej aj zišlo na um, ako môže prvorodeného princa zničiť. Ľahla si na posteľ a začala predstierať ťažkú chorobu s prudkými bolesťami.

„Ach, ach, ach! “ stonala nahlas, aby ju všetci počuli.

.....................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Za ním stálo jeho drahé, zmiznuté dievča a srdečne sa na naeho usmievalo.