Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

štvrtok 5. decembra 2019

GILOTOVÁ, FRANCOISE - ŽILA SOM S PICASSOM

GILOTOVÁ, FRANCOISE
LAKE, CARLTON

ŽILA SOM S PICASSOM
(Life with Picasso)

Slovenský spisovateľ, Bratislava,
preklad Danica Flimelová
obálka Pavol Blažo
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
13-72-099-68

životopisy, umenie, výtvarné umenie
384 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 534 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

2,90 € PREDANÉ

*zukol5* in *H-bar*

Kniha Žila som s Picassom vznikla na základe rozprávania, korešpondencie a záznamov F. Gilotovej. Literárnu podobu jej dal americký novinár C. Lake. Vyšla po prvý raz v USA roku 1964, stala sa bestsellerom a zároveň vyvolala obrovský škandál. Slovenský čitateľ v nej dostáva do rúk hádam po prvý raz obraz Pabla Picassa nielen ako geniálneho maliara, ale aj ako človeka...






Nechcela som spôsobiť komplikácie, hoci práve toto ich vyvolalo, lebo Pablo utekal dolu schodmi za mnou a vykrikoval: „Čo si myslíš, kam ideš? Nepovedala si ani ,Ahoj‘. “ Zastavila som sa, len aby som povedala „Ahoj“, vyskočila som na bicykel a odišla.

Pablove nálady sa zvyčajne vytvárali podľa počasia. Jedného popoludnia neskoro na jar, asi dva mesiace po výstave Dory Maarovej v galérii Jeanne Bucherovej, som sa rozhodla, že ho pôjdem pozrieť — domnievala som sa, že mu počasie napomôže, aby bol v dobrej nálade. Keď som telefonovala, povedal „Výborne“, ale neznelo to veľmi nadšene. Povedala som, že prídem o druhej. Prišla som ako obyčajne trochu neskôr, a keď som sa blížila k jeho domu, pozrela som hore na okno schodišťa medzi prvým a druhým poschodím jeho bytu a videla som, že tam sedí a čaká ma, ako to predtým často robieval. Tak, ako hundrával neobratné komplimenty, mi teraz aj povedal, že najkrajšia Časť mojej návštevy je chvíľa, keď sedí na schodišti, pozerá z okna a čaká na môj príchod. Keď tam sedával, holuby obyčajne poletovali okolo neho a sadali mu na ramená. Vtedy popoludní som sa cítila dosť sklamaná, lebo sa mi podľa výrazu jeho tváre zdalo, že moje meteorologické kalkulácie neboli celkom správne. Keď ma vpustil, spýtala som sa, čo sa deje. Bolo zrejmé, že ho niečo trápi.

„Poď hore, “ povedal. „Poviem ti to. “ Šli sme do jeho spálne a tam si sadol na posteľ. Sadla som si neďaleko neho. Chytil ma za ruku, to bolo niečo, na čo on vôbec nebol stvorený, a sedel tak bez slova dve či tri minúty. Vtedy som si uvedomila, že sa nehnevá na mňa, ale že musí byť strašne zničený. Konečne povedal: „Som rád, že si prišla. Teraz som už trochu pokojnejší. Dva týždne som mal pocit, že niečo nie je v poriadku, ale nebol som si istý, a tak som nič nehovoril. Teraz však — no veď uvidíš.

Asi pred dvoma týždňami sa stala s Dorou Maarovou veľmi čudná vec, “ povedal. „Šiel som k nej do bytu, aby som ju vzal na večeru, a zistil som, že nie je doma. Keď sa konečne objavila, mala rozstrapatené vlasy a roztrhané šaty. Vraj ju na ulici napadol nejaký muž, povedala, a utiekol s jej psom, malým psíčkom, ktorého som jej dal a ku ktorému veľmi priľnula. “ Historka mohla byť pravdivá, ale ako sám podotkol, v tých prvých mesiacoch po oslobodení bol každý šťastný, dokonca ani popri Seine nebolo toľko tulákov ako teraz. Pablo povedal, že ho tá historka celkom zmiatla. „Nemohol som uveriť, že by to bola pravda,“ vravel mi. „Okrem toho, prečo by niekto kradol takého malého psíčka? “ Potom predminulej noci sa stal ďalší incident. Policajt našiel Doru v takom istom stave potulovať sa po nábreží neďaleko Pont-Neuf. Povedala mu, že ju napadol muž a ukradol jej bicykel. Policajt ju zaviedol domov, lebo sa zdalo, že je veľmi ohúrená. Neskôr, vravel Pablo, sa jej bicykel našiel zjavne nedotknutý hneď blízko miesta, kde ju, ako tvrdila, napadli. Vyzeralo to, akoby ho tam bola jednoducho nechala, povedal. Rozprával mi ďalej, že začal byť zvedavý, či si tie historky nevymýšľa. „Myslel som si, že hľadala súcit, “ povedal, „lebo cíti, že sa už hádam nezaujímam o ňu tak ako predtým. A pretože má v povahe riešiť veci dramatickým spôsobom, myslel som si, že by toto mohol byť spôsob, ako chce na seba upútať pozornosť. Nebral som to teda príliš vážne.

Včera som k nej zašiel, aby som ju vzal na večeru. Našiel som ju mimoriadne rozrušenú, pobiehala nervózne hore-dolu po miestnosti. Okamžite ma začala brať na zodpovednosť pre môj spôsob života. Vravela mi, že vediem z morálneho hľadiska hanebný život a že by som mal myslieť na to, čo ma čaká na druhom svete. Povedal som jej, že nie som zvyknutý, aby sa so mnou niekto takto zhováral. A keď som si to potom rozmyslel, zdalo sa mi to smiešne a začal som sa smiať. Ona to však vôbec nepokladala za smiešne. Vedel som, že mala odjakživa sklon k mystike a okultizmu, nikdy sa však nesnažila prenášať to na druhých. Nebolo by mi to vadilo, keby to všetko bola povedala s úsmevom, bola však smrteľne vážna. Vravela mi, že by som sa mal radšej kajať, kým je ešte čas. Povedala: ,Ako umelec môžeš byť výnimočný, v morálnom zmysle si však bezcenný.´ Snažil som sa ju umlčať a povedal som jej, že otázky svedomia sa týkajú iba človeka, ktorý má s ním

........................................................................

... posledná veta ...

A za to mu nikdy neprestanem byť vďačná.




MICHAUX, HENRI - LAZAR, SPÍŠ?

MICHAUX, HENRI

LAZAR, SPÍŠ?

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1968
edícia Kruh milovníkov poézie (27)
preklad Jozef Mihalkovič
doslov Ján Vladislav
ilustrácie Henri Michaux
1. vydanie, 6.500 výtlačkov
13-72-047-68

poézia, literatúra belgická
108 s., slovenčina
hmotnosť: 341 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

2,50 € 1,90 €

*poe*







Hlas

Počul som v tých zlovestných dňoch hlas a počul som toto: „Ja tých ľudí zmenším, zmenším ich, a už teraz sú zmenšení, hoci ešte o tom vôbec nevedia. Zmenším ich a budú takí nepatrní, že nebude možné rozoznať, kto je muž a kto žena, a už dnes nie sú tým, čím boli kedysi, ale pretože ich údy stále ešte o sebe vedia, nazdávajú sa, že sa od seba odlišujú, jeden že je to, iný ono. No ja im dám tak veľmi trpieť, že nijaký úd už nebude mať význam. Nechám im len kostru, púhy náčrt ich kostry, aby si o ňu mohli prichytiť svoje utrpenie. Dosť sa už nabehali! Tak načo sú im ešte nohy? Nech sa skromnejšie premiestňujú, skromnejšie! A bude to tak lepšie. Ako má socha v parku len jedno gesto za každých okolností, takými kamennými ich urobím; ale menších, menších. “

Počul som ten hlas a zachvel som sa, ale nie natoľko, lebo som ho obdivoval pre jeho chmúrne odhodlanie a veľkorysý, hoci zrejme nezmyselný zámer. A ten hlas bol iba jedným spomedzi sta iných, ktoré napĺňali ovzdušie odvrchu až po spodok, Východ i Západ, a všetky boli útočné, zlé, nenávistné a sľubovali človeku chmúrnu budúcnosť.

No človek, raz bezradný, raz nanajvýš chladnokrvný, mal reflexy a počítal na taký prípad, že príde drsný úder, a bol pripravený, hoci inak vyzeral skôr zbytočný a štvaný.

Keď som počul tie nenávistné a výhražné hlasy, ktoré mu mali nahnať strach, on, ktorý sa potkne o kamienok, vtedy už dvestotisíc rokov kráčal.


WAGINGER, TOMÁŠ - MOJA CESTA...

WAGINGER, TOMÁŠ

MOJA CESTA...

vlastným nákladom (?), 2017
ilustrácie Marián Waginger st.
ISBN 978-80-972942-0-5

poézia, literatúra slovenská,
84 s., slovenčina
hmotnosť: 122 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,90 €

*bib16* in *parap*







Dosť bolo hlúposti!

Hlúposť ma ovládla. Sám sa pýtam: PREČO!?

Prečo dovolím nadvládou hlúposti niesť sa? Ako 
môžem dovoliť, zjavne tomu, čo nechcem, aby 
vládlo vládnuť?

Nesprávny prístup, nesprávny postoj. Ja 
nedovolím viac pokračovať tomu a nadvládu 
hlúposti navrchovať.

Prísny ja meter na seba zvolím. Prísny! Správne 
činy opäť nastolím, správnymi činmi sa obklopím.

S tvrdou prácou sa spriatelím.

Múdrosťou, láskou sa obklopím.

Ja budem čím som dlhé veky.

DOBROM.





BOJKO, R. - NAŠE VEČERY

BOJKO, R.

NAŠE VEČERY

Tiskařská a vydavatelská společnost, Přerov, 1917

poézia, literatúra česká, podpis autora
120 s., čeština
hmotnosť: 271 g

tvrdá väzba (dobová preväzba)
stav: výborný, zviazané do jedného zväzku spolu s "Modlitby víry a lásky" (1922)

NEPREDAJNÉ

*kvaja* in *H-6-5*






O KVĚTUŠCE A KOČIČCE.

Naše Micka měla koťátko, 
takové jen malé, směšné drobátko, 
jako do kapsy, jak do hrsti.
A bylo bez kožíška, bez srsti, — učiněné holátko.

Ale jak je ráda měla!
Celý den s ním proseděla, 
lízala je, hladila.
Jenom občas vyskočila, 
po koutech se zatočila, 
kde co shlédla, popadla,
i mámě z rukou ukradla, 
a na půdu s tím pádila.

Jednou po potulkách touha snad, 
nebo hrozitánsky velký hlad 
donutil ji venku dlouho stát.
Ale jak se hrozně ulekla, 
když se potom navrátila.
Dcerka pryč je. — Snad se neztratila? 
Nebo někam utekla —?

Rychle dolů ke psu běží, 
jenž dvůr ve dne, v noci střeží,
k zemi se až pokloní 
a lichotí se, žadoní:

„Milý, dobrý Bufíčku, 
příteli můj z dvora, humna, 
milovaný kmotříčku.
Moje dcerka nerozumná 
se mi právě ztratila.
Pomoz mi ji vyhledat. “

Ale Bufík štěkl: „Haf, haf, haf. 
Bylas vždycky jako páv: 
pyšná, hrdá, nafouknutá, 
ulízaná, nedotknutá, 
nechtěla sis se mnou hrát.
O přátelství cosis předla.
Ale dobré sousto sama snědla,
vypila vždy mlíčko všecko. -
Jen si hledej nyní děcko!
Neměl jsem tě, nemám rád! “

Smutná Micka k vrabčíku se blíží 
a k pokorné se prosbě sníží, 
o pomoc a o přispění zavzlykne. 
Ale vrabčík jedovatě zakvikne:

„Čimčarara, čim, čim, čim.
O tvé dcerce dobře vím, 
ale nepovím a nepovím.
Loni právě v tomto čase



štvrtok 28. novembra 2019

BOJKO, R. - MODLITBY VÍRY A LÁSKY

BOJKO, R.

MODLITBY VÍRY A LÁSKY

Gustav Dubský, Praha, 1922
2. opravené a rozmnožené vydanie

poézia, literatúra česká, podpis autora
64 s., čeština
hmotnosť: 271 g

tvrdá väzba (dobová preväzba)
stav: výborný, zviazané do jedného zväzku spolu s "Naše večery" (1917)

NEPREDAJNÉ

*kvaja* in *H-6-5*







O ČLOVĚKU, ZEMI A BOHU.

Když utichlé slunce k strnulým hlavám skal,
k vrcholkům stromů, k věžím kathedral
posledním vroucím polibkem lne;
když z něho jak z uklidněného krateru.
jenž rozpukl v čistém etheru,
proudy bolestné tekou;
když obilí, kvetouc, na klasy věsí na tisíc
jemných ze zlata tepaných náušnic;
když květ skosený na vlastním hrobě voní, jak
když z celého tichého okolí, [schne;
jež přepásalo se v dálce stříbrnou řekou,
velebné klekání
do dětství, do mládí vyzvání,
až duše se sladkou vzpomínkou rozbolí;
když hvězdy se v radostném usmání
ze klína noci jak zvědavé děti naklání:
tu tichý a čistý jak po bouři květ,
oddaně, němě
db tvého klínu
se vinu,
ó země;
tu šťastný a svroucnělý, mladá jak matka u svého dítěte,
k tobě se přissávám 
dlouhými, čistými pocely,
 a zatím co hrdlo se tichými slzami zalívá, 
má duše, jak prorok, osvobozený z lvího doupěte, 
o krásném člověku, jeho životu, o zemi, Bohu se
[rozpívá:

I.

Krásný je člověk, země nejmladší, 
nejsladší dítě, jejž ke slunci, zlatému dědovi, 
ke hvězdám všem na bílých loktech svých
 zdvíhá hrdá, radostná zem, 
aby mu žehnaly, aby ho tišily 
radostným snem. 
Sladká lilie zářící bělostí, 
radostně rozkvětlá na nivách země;
nejčistší. nejkřehčí vása, již ona uhnětla jemně
na svém hedbávném klínu, ve stromů stínu tvůrčími, něžnými prsty z bezduché prsti —
Jak vlnivě měkkou oblostí hloubených boků lahodí oku!
Kterak je její slonová běl
lehce zbarvená nachem,
jakoby byla pokryta nazlátlým prachem,
dělána z medových plástů radostných včel!
Krásný a velký je život, mohutný strom,
který má kořeny hluboko v zemi, samém až na dně,
zatím co jeho koruna hustá
výš a výš do oblak vzrůstá,
do dálky, do šíra
větve své prostírá



streda 27. novembra 2019

PIETRONI, PATRICK - ALTERNATÍVNA STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE

PIETRONI, PATRICK

ALTERNATÍVNA STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE
Rodinný sprievodca
(The Family Guide to Alternative Health Care)

Cesty P.B., Praha, 1996
preklad Alena Šmídová, Jarmila Galatová, Katarína Bukovenová
1. vydanie
ISBN 80-7181-139-1

zdravie, alternatívna medicína,
224 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1030 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: výborný

3,00 € 2,00 €

*zdr*

Ľudia si čoraz viac všímajú svoje zdravie a začínajú si uvedomovať dôležitosť kompletnej starostlivosti o človeka - o jeho myseľ, telo i ducha. S tým súvisí aj určitá nechuť spoliehať sa na klasické lieky a liečebné metódy používané pri mnohých bežných ochoreniach. Tradičná medicína sa až príliš často sústreďuje iba na predpisovanie liekov, ktoré odstraňujú príznaky choroby, ale úplne ignoruje jej skryté príčiny.

Existuje však aj iná možnosť. Ľudia ju hľadajú v alternatívnych liečebných metódach, ktoré ponúkajú prirodzené cesty ku zdraviu pomocou doplnkových liekov. A práve v tom je táto kniha neoceniteľná. Napísal ju lekár, ktorý vo svojej vlastnej praxi kombinuje klasické a doplnkové liečebné postupy. Poskytuje jasný a zrozumiteľný prehľad toho, ako môžu alternatívne terapie čo najviac prospieť a aké kroky sú najvhodnejšie pri bežných zdravotných ťažkostiach.

Kniha je rozdelená do štyroch častí. Prvá - nazvaná Zdravší životný štýl - uvádza jednoduché a všestranne neškodné spôsoby, ako zmeniť život každého človeka. Upraviť výživu, viac cvičiť, naučiť sa relaxovať a zvládať stres: to sú najdôležitejšie cesty k tomuto cieľu. Čitateľ sa dozvie, ako tieto prospešné zmeny ľahko zaviesť do každodenného života.

Druhá časť nazvaná Alternatívne a doplnkové terapie sa zaoberá históriou najdôležitejších liečebných disciplín a vysvetľuje, čo možno očakávať od alternatívneho terapeuta.

Najrozsiahlejšia tretia časť knihy popisuje najrôznejšie choroby, s ktorými sa človek môže stretnúť, a odporúča najúčinnejšie liečebné metódy, ako chorobám čeliť. Zvláštna pozornosť sa venuje preventívnym a svojpomocným postupom, ktorými možno odvrátiť hroziacu chorobu. Ak svojpomocná liečba nepripadá do úvahy, dostane čitateľ informácie, na akého odborníka sa má obrátiť. Obrazové ilustrácie sa sústreďujú na praktickú stránku liečebných metód najvhodnejších pri jednotlivých onemocneniach.

Posledná časť knihy - Doplnková prvá pomoc - je výberom najlepších a najvhodnejších spôsobov prvej pomoci. Vychádzajú z doplnkovej starostlivosti o zdravie a môžu sa bezpečne použiť pri bežne sa vyskytujúcich akútnych stavoch. Publikáciu uzatvára slovník a register.







CHALUPKA, JÁN - KOCÚRKOVO

CHALUPKA, JÁN

KOCÚRKOVO / TRASORITKA
Slovenská klasicistická dráma

Interpopulart Slovakia, Rohovce, 1995
edícia Populart - Študentská knižnica (24)
ISBN 80-88834-25-2

literatúra slovenská, divadelná hra, beletria
98 s., slovenčina
hmotnosť: 88 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

0,90 € DAROVANÉ

*trsos* in *H-bar*







ERENBURG, IĽJA - LÁSKY JEANNY NEYOVEJ

ERENBURG, IĽJA

LÁSKY JEANNY NEYOVEJ
(Ľubov Žanny Nej)

Smena, Bratislava, 1966
edícia Máj (84)
preklad Jarmila Hlinická
ilustrácie Rudolf Filla
prebal Rudolf Filla, Miroslav Váša
1. vydanie, 56.000 výtlačkov
73-058-66

beletria, román, literatúra ruská,
284 s., slovenčina
hmotnosť: 320 g

tvrdá väzba s prebalom

0,50 € stav: dobrý, prebal ošúchaný *marno*belx-rus*

DAROVANÉ EGJAK stav: dobrý *zukol5*belx-rus*






Na námestí Bastilly bola jarmočná veselica. Ostré svetlá plynových lámp prerážali rýchlo hustnúcu hmlu, takže veľké námestie vyzeralo z diaľky ako scéna z rozprávkového divadla. Koľko tu len povievalo zástaviek, stovky a stovky pestrých zástavočiek. Nezastupovali nepriateľské mocnosti, ale vytvárali veselú dúhu - purpúr slnka, kobalt neba a smaragd zeme.

Na námestie sa poschádzali majitelia kolotočov, cvičitelia svíň, predavači so zelenými mandľami, kúzelníci, akrobati, vynálezcovia trikov od výmyslu sveta, ba aj bruchomluvci. Všetci pozývali obecenstvo do svojich stanov, hulákali, žartovali, hrešili, krútili verklíky a pre väčší efekt ťahali vycvičené svine za obyčajné svinské chvosty, a tým dosiahli, že sa všade rozliehalo šialené kvíkanie. Za štvrťhodinu sa obyčajné námestie uprostred mesta zmenilo na lúku, kde sa zatúlal obrovský cigánsky tábor.

Najviac tu bolo kolotočov. Na drevených hrochoch s dobrácky vycerenými zubami, ktoré preukrutne pripomínali pána Raymonda Neya, keď mal dobrú náladu, krútili sa dievčatá, výskali pritom a vystrájali. Ešte jedno kolo! Iba päť sous! Gavalieri, vari vám nie je ľúto päť sous pre tieto veselé dievčatá? Bude sa im krútiť hlava, akoby boli vypili veľa likéru, akoby sa boli s vami dlho bozkávali. Sú šťastné tieto malé milovníčky z predmestia Saint Antoine.

Komu sa hlava krútila aj bez kolotoča, zašiel si do susedného stanú. Ak sa mu netriasli ruky, mohol si vyloviť aj fľašu šumivého vína. Chodili tam väčšinou dievčatá. Mládenci radšej strieľali do bábik s vyškierajúcimi sa tvárami alebo do rýchlo sa krútiacich hlinených fajok. Ó, toto nie je vojna, tu je pokojne a veselo!

Na náročnejších milovníkov čakali uzavreté jarmočné búdy. napríklad kinematograf, kde neúnavný Chariot roztĺkal riad. Cudné, odkiaľ sa na svete berú celé polievkové misy? Nestačil ich ešte všetky porozbíjať. Vstupné štyri sous. Neľutujte! Misky sú drahšie. Chariot rozbíja riad rýchlo, ale úplne ticho. Ak túžite po hurhaji, nech sa páči k sviniam! To vôbec nie sú také svine, aké ste videli doma na dedine. Majú oblečené modré mundúry. Jazdia v kabriolete, ba dokonca čítajú Petit Parisien. Nie sú to obyčajné svine. To je zázrak prírody! Nech sa páči, vstúpte!

A pre tých najnáročnejších stála tu ešte veľká búda bratov Cheleveauovcov. Pravda, vstupné bolo vysoké: jeden frank štyridsaťpäť. Ale čo tam všetko bolo! Kuplety o ministrovi-paroháčovi, voltižérka, ekvilibristi, ktorí majú na nose naukladané množstvo pohárov, a nerozbíjajú ich ako Chariot ani nikoho nebijú, tanečnica na lane, ba dokonca aj kočkodany.

Pán dôstojník, nech sa páči ! Frank štyridsaťpäť!

Ale dôstojník sa šiel radšej pozrieť za šesť sous na cvičené blchy, je to lacnejšie a dobré. Nuž čo, každý má svoj vkus.

Vyvolávači kričali, poplašné pištole strieľali, cvičené svine kvičali. Všade bolo plno národa. Veselica sa vydarila. Hovorili o tom úsmevy umelcov aj publika. Neusmieval sa jediný človek. Bol to Andrej. Zamračený sa predieral pomedzi ľudí, nestrieľal do cieľa, ani sa nečudoval inteligencii svíň. Ak by bol sem prišiel v iný deň, určite by sa bol cítil inak. Andrej, mladý, veselý Andrej, ktorý sa vedel tak dobre zabávať, sám by vyliezol na hrocha a krútil by sa za zvukov verklíka. Teraz bol však zamračený. Dopočul sa zlé chýry. Sledujú ho. Musí si zmeniť pas. Nemá kde spať. Musí čo najskôr odcestovať do Toulonu, tu ho môžu ľahko chytiť. Dnes je utorok. Odíde asi vo štvrtok, alebo v piatok. Len nevie, či sa bude stačiť pripraviť aj Poitrast, chcel tiež odcestovať. Poitrast je jediný človek, cez ktorého má Andrej spojenie s organizáciou. Je to výborný pracovník, opravdivý komunista. S ním sa dá pracovať. Bolo by hlúpe dať sa čapnúť teraz, keď ešte nič neurobil.

Zábava na námestí Bastilly Andreja rozčuľovala. Hrochy mu pripadali hnusné. Neveril smiechu dievčat. Pretvarujú sa, vôbec im nie je do smiechu. Kanec v mundúre mu pripomínal buržuja zo sovietskeho plagátu. Brr! Čo je tu na smiech? Vo všetkom videl iba banálnosť. V Paríži ho často prenasledoval tento pocit, podobný fyzickej nevoľnosti, akú vyvoláva dusný kuchynský zápach. Vtedy sa rozcitlivel a smutne uvažoval. Načo som sem liezol? V Rusku bývalo ťažko, ale všetko prešlo ako zlé počasie. Keď uvidel, ako roľníci v Kurskej gubernii s ikonami vítali bielych, zlostil sa, hrozne sa zlostil, ale nezúfal si. Vedel, za mesiac - za dva si to uvedomia, spamätajú sa, budú sa skrývať v lesoch a strieľať do dôstojníkov. Ale tu ho premáhala beznádejnosť, aj keď bolo jasné slnečné počasie, akoby túto beznádejnosť zavinilo slnko. Robotníci čítali v ĽHumanité články o podpore Ruska a o solidarite s bratmi spoza Rýna, prikyvovali a rozhorčovali sa na vládu, vravievali: Veď im ukážeme! A hned nato išli do krčiem, pili aperitívy, tancovali, hrali trictrac a zabúdali, že kdesi za stenami krčmy existuje Rusko,

.............................................................

... posledná veta ...

Iba na ňu pozrela a v očiach mala ten druhý život, ešte strašnejší ako prvý, nadľudský, ťažký život - lásku.





utorok 26. novembra 2019

HUSÁK, GUSTÁV - SVEDECTVO O SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ

HUSÁK, GUSTÁV

SVEDECTVO O SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ

Pravda, Bratislava, 1975
prebal Karol Rosmány
4. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-033-75

história, II. svetová vojna,
686 s., slovenčina
hmotnosť: 824 g

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav: dobrý *barpe*his
PREDANÉ stav: dobrý, prebal ošúchaný *gopal2*

Táto široko koncipovaná kniha s mnohostrannými historickými pohľadmi a súhrnným politickým hodnotením významného obdobia nielen slovenských, ale i československých dejín prichádza k čitateľovi v štvrtom slovenskom vydaní, keď už doteraz — po dobu takmer desať rokov — jej inojazyčné vydania sa prihovárali sugestívnou a presvedčivou rečou miliónom čitateľov v mnohých krajinách. Kniha podľa nadpisu je svedectvom o Povstaní, ale súčasne i svedectvom o autorovi samom, v akých dimenziách a v intenzite odbojovej revolučnej práce dával kus vlastného života strane a ľudu. Jedno sa prelína a zároveň skĺbuje s druhým a vo svojom celku utvára obraz o marxisticky uskutočňovanej úlohe ľudových más a osobností v dejinách. Ide tu o osvetlenie dôležitých otázok národnooslobodzovacieho boja z obdobia druhej svetovej vojny s osobitným zameraním sa na prípravy a priebeh Slovenského národného povstania; ide o vystihnutie podstaty uzlových dejov s odvahou pozrieť sa do tváre minulosti nielen s jej pozitívnymi, ale i s negatívnymi javmi, o ozrejmovanie mnohých zložitých situácií týkajúcich sa činnosti komunistickej strany na domácom území i v zahraničí, Slovenskej národnej rady, E. Beneša, buržoázie, partizánov, povstaleckej armády, národných výborov, fašistického tábora, obdobia od zatlačenia Povstania do hôr a tzv. košického obdobia. Mimoriadna pozornosť sa venuje vzťahu k ZSSR a jeho pomoci nášmu boju, zdôrazňuje sa obetavosť sovietskych ľudí, ich vrelé prijatie na Slovensku a ich účasť v bojoch, proletársky internacionalizmus v revolučnej praxi.

Autor poznal väčšinu hodnotených skutočnosti zblízka, priamo z prvej ruky a je nanajvýš povolaný podať o nich svedectvo. Kniha je odrazom tých základných myšlienok a úsudkov o Povstaní, ktoré sa v mysli autora zrodili a boli ním príležitostne vyslovené už dávno pred napísaním tejto práce, ako napr.:  „Povstanie roztrhalo tézu o potrebe pasívneho vyčkávania, o tom, že my nič na vývoji nezmeníme, že sme malí, máme sa prikrčiť a vyčkať, ako veci skončia. Povstanie mravne obrodilo Slovensko... Povstanie postavilo náš národ na progresívnu platformu, na ľudovodemokratickú a socialistickú cestu. “

V duchu takýchto hodnotení napísaná kniha je literatúrou nepostrádateľnou pre chápanie historických dejov v úplnosti a pre ich správnu politickú interpretáciu. Jej veľký význam znásobuje a okrem uvedeného vyvoláva ďalšie úvahy i podnety a otvára cestu k aktualizácii historického odkazu pre novú spoločnosť podľa zmyslu myšlienky:

NEŽIJEME PRE MINULOSŤ, ALE ANI NA ŇU NEZABÚDAME, VYSOKO SI VÁŽIME JEJ PROGRESÍVNU TVÁR A JEJ REVOLUČNÝ ODKAZ REALIZUJEME POD VEDENÍM KSČ V SOCIALIZME.









DRUHÁ lekcia NACIONÁLNEJ POLITIKY

V posledných októbrových dňoch roku 1944, keď nacistické jednotky rozbili slobodné povstalecké územie a slovenskí bojovníci ustupovali do hôr, jednotky Červenej armády oslobodzovali územie Zakarpatskej Ukrajiny. (27. októbra bol oslobodený Užhorod. ) Vládny delegát Němec, ktorý 23. októbra odletel so svojím sprievodom z Banskej Bystrice do Ľvova, domáhal sa rýchleho presunu na územie oslobodenej Zakarpatskej Ukrajiny. Sovietske miesta mu to umožnili. Do Chustu prišiel 27. októbra 1944. A začal tam vládnuť. Čo sa naučil za pobytu na povstaleckom Slovensku? B. Laštovička o tom píše: „Československej vláde nestačila lekcia, ktorú jej delegát dostal na Slovensku vďaka tomu, že vykonával jej šovinistickú, veľkočeskú politiku, a poslala ho (koncom októbra 1944) po nové vavríny na Zakarpatskú Ukrajinu, práve oslobodzovanú Červenou armádou... Delegát Němec prišiel do Chustu 4. novembra (Laštovička sa tu mýli — Němec prišiel do Chustu 27. októbra — G. H. ) aj so svojím početným aparátom a začal tam vládnuť tak, že už 26. novembra sa uzniesol zjazd národných výborov, konaný v Mukačeve, aby delegát do troch dní opustil Zakarpatskú Ukrajinu aj s delegáciou. “ Čo sa stalo, že ľud Zakarpatskej Ukrajiny po necelom mesiaci vládnutia vyhodil Němca aj s jeho aparátom a rozhodol sa riadiť svoj osud podľa vlastných národných túžob a politických predstáv?

Zakarpatská Ukrajina, alebo ako sa zaužívalo za predmníchovskej ČSR Podkarpatská Rus, stala sa roku 1919 v dôsledku veľmocenských intríg, ktoré nechceli pripustiť, aby sa ukrajinský ľud tejto krajiny spojil so svojím ukrajinským národom, najmä keď sa ukrajinský národ rozhodol pre sovietsku republiku, súčasťou československého štátu. T. G. Masaryk o tom napísal: „Spojenci by si neboli želali, aby sa Rusi dostali na južnú stranu Karpát... Ruská prehra spôsobila možnosť pričleniť Podkarpatskú Rus k našej republike. “ Emigranti v USA roku 1918 rokovali o osude tejto krajiny: „Ak nie je možná samostatnosť úplná, majú sa Rusíni spojiť so svojimi bratmi v Haliči a Bukovine; ak nie je možné ani to, majú dostať autonómiu. V ktorom štáte, nie je povedané. 19. novembra (1918 — G. H. ) sa však konal v Scrantone (Penn) druhý zjazd a na ňom sa uznieslo, že Rusíni sa s najširšou autonómiou ako štát na federalistickom základe pripoja k Československej republike... “ Stalo sa tak. A Masaryk v citovanej knihe, ktorá vyšla roku 1925, poznamenáva: „... máme štátoprávny problém Podkarpatskej Rusi a vybudovanie tohto autonómneho územia, pririeknutého nám mierovou konferenciou na základe želania, vysloveného predstaviteľmi ľudu v Amerike a tiež doma. “ Tak dostala česká buržoázia pod svoj vplyv a svoju vládu na 20 rokov i toto územie. Vládla tam svojimi guvernérmi a četníkmi tak, že ukrajinský ľud bol sociálne i nacionálne v postavení polokoloniálneho národa. Bieda a útlak charakterizovali tých dvadsať rokov vlády českej buržoázie na Podkarpatskej Rusi. Komunistická strana, ktorá bola v predmníchovskej republike na Podkarpatskej Rusi jednou z najsilnejších strán, viedla boj proti útlaku sociálnemu i za slobodný národný rozvoj ukrajinského ľudu.

Dvadsaťročná politika českej buržoázie na Podkarpatskej Rusi skončila sa krachom — podobne ako na Slovensku — v jesennej kríze roku 1938. 11. októbra 1938 bola vymenovaná autonómna vláda Podkarpatskej Rusi na čele s Bródym a neskoršie Vološinom a schválený bol zákon o autonómii Podkarpatskej Rusi. K moci sa dostali reakčné a nacionalistické sily, orientované proti ZSSR. Túto etapu zakončila horthyovská okupácia v marci 1939.

...............................................................................................

V boji proti fašizmu - povedané biblickou parafrázou - nijako nebol najmenší medzi európskymi národmi.






BERNATSKÝ, LADISLAV - MIMO RODNOU ZEM

BERNATSKÝ, LADISLAV

MIMO RODNOU ZEM

Moravská agrární knihovna, Brno, 1939
edícia Zpěvy domova (1)
ilustrácia: Franta Bílkovský
okrem obyčajného vydania aj 200 ks na imitácii japanu a 50 ks číslovaných na ručnom papieri Pannekoek-Holland

literatúra česká, poézia, podpis autora
62 s., čeština
hmotnosť: 112 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*H-6-5*