Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 22. novembra 2019

SZEPES, MÁRIA - MÁGIA KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

SZEPES, MÁRIA

MÁGIA KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA
(A mindennapi élek mágiája)

Bradlo, Bratislava, 1991
preklad Lujza Jancová
obálka Gita Mihalovičová
1. vydanie
ISBN 80-7127-008-3

psychológia
86 s., slovenčina
hmotnosť: 101 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,30 €

*home*ezo*
*kocan2*in*ezo*






15/ AKO SA DÁ VYCHÁDZAŤ S ĽUĎMI?

Odpoveď na túto otázku sa formuluje sama od seba, ak použijeme jednoduché základné zásady, z ktorých sme urobili hlavný motív celej našej štúdie. Spomeňme si na niektoré dôležitejšie axiómy, čo tu doteraz odzneli.

I. Tento zo zápasov utkaný, ustavične sa pohybujúci svet si možno podmaniť iba ešte väčšou dynamikou, ešte. vitálnejším úsilím a húževnatou vytrvalosťou.

II. Determinácia sa končí tam, kde sa začína mágia.

III. Náš vonkajší a vnútorný postoj, naše myšlienky, slová a pohyby sú magickými predvolávacími formulami.

IV. Pôvodcom každej stelesnenej veci je idea, teda ona je pôvodkyňou aj našich chorôb, neúspechov aj zlého osudu.

V. Zdravé, konštruktívne, harmonické myšlienky vytvárajú rovnováhu v našom organizme práve tak, ako v našich okolnostiach.

VI. Kto chce vládnuť nad svojím osudom, nad svojimi depresiami a démonickými väzbami, ten musí vládnuť nad svojimi myšlienkami.

VII. Myslieť znamená mať vplyv.

VIII. Dobrá vôľa voči nášmu okoliu vytvára okolo nás psychomagnetickú zónu.

IX. Nič si nemôžeme myslieť s intenzitou určitého citu alebo vzruchu bez toho, aby sa to nedozvedelo nevedomie nášho okolia.

X. Bez výnimky každý jav má okamih počatia.

XI. Kto chce dostať, ten najprv musí dať.

XII. Zmenou nášho názorového vzťahu k okolnostiam zmeníme aj okolnosti.

Najmä na posledných piatich axiómach sa zakladá naša odpoveď.

Kto chce vychádzať s ľuďmi, ten musí predovšetkým zmeniť vlastný vzťah k nim, teda nie od nich má vyžadovať cnosti, na základe ktorých je možná mierová spolupráca, ale sám ich má poskytovať.

Vo vyostrených situáciách sa človek tak ďaleko dostane od objektívnej miery, až sa mu zdá, že táto poučka sa práve v jeho prípade nedá aplikovať. Postoj toho druhého je taký chorobný, nemožný, neznesiteľný, že prispôsobiť sa mu alebo hľadať mierové riešenie by znamenalo osedlať jeho najodpudzujúcejšie vlastnosti. V zamestnávateľských vzťahoch by to mohlo ohrozovať samu prácu. V prípade ľúbostného, príbuzenského alebo manželského vzťahu by vyvolal u toho druhého také vedomé víťazstva a prevahu, čo by vonkoncom odstránilo základ kooperácie, veď skromnosť pokladá podradný človek vždy za slabosť a bez zábran to zneužíva. Táto na povrchu zdanlivo skutočná poučka zase slúži len ako sebaklam. Takýto extrémne subjektívny stav vždy hľadá vlastnú krajnosť, inštinktívne nehľadá mierovú dohodu, ale pomstu, satisfakciu, uspokojenie z podmanenia toho druhého. Toto sa na nás pozerá zo zrkadla, keď si myslíme, že druhého pozorujeme, druhého obviňujeme, nahnevanou grimasou, ktorá sa na nás cerí z prízračnej plochy. Východisko z takejto situácie, správny postoj podľa základných zásad je niekde v strede ako rovnováha každej veci. Prispôsobenie sa nikdy nie je pokora. Hľadanie skutočného zmierenia pramení zo sily prehriatej zmyslom, a nie zo slabostí. Taká skromnosť a trpezlivosť, za ktorou sa pnie pevnosť poznania, má magický vplyv. Zúrivosť zlomyseľnosti a hnevu sa na ňom tak roztriešti, ako vlna na útese. Táto magická psychická pozitúra vyvolá najprv nepokoj, neskôr úzkosť, potom údiv a nakoniec nekonečnú vďaku. Vyskúšajme tento proces! Uskutočnime ho! Nestrpme ho ako holú teóriu. V takýchto pokusoch sa skrývajú zážitky, po ktorých túžime. K čarovným veciam sa môžeme dostať iba pomocou čarov. Robme čary! Povznesme sa do oblastí zázrakov bez pochybností, smelo ako pionieri, opustiac pustú hromadnú ubytovňu stereotypu, malicherností, konvenčných predsudkov a namyslenosti. Stádové myšlienky vedú iba od smrti k smrti na vozidle determinácie, Osamelé, veľké, nezávislé myšlienky, zo začiatku revolučne neskutočné a závratne fantastické idey pretvárajú svet, človeka i osud človeka. Tie obsahujú tú energiu horčičného semena, ktorá hory prenáša.





GEOMETRIA PRE I. TRIEDU GYMNÁZIÍ

GEOMETRIA PRE I. TRIEDU GYMNÁZIÍ
(Matematika pro I. třídu gymnasií)

Štátne nakladateľstvo, Bratislava, 1952
preklad Anna Klimanová
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

geometria, matematika, prírodné vedy, učebnice,
96 s., slovenčina
hmotnosť: 112 g

mäkká väzba
stav: dobrý, zosušené lepenie

2,00 € PREDANÉ

*gopal2* in *parap*








ŠAMÁNKOVÁ, EVA - ARCHITEKTURA ČESKÉ RENESANCE

ŠAMÁNKOVÁ, EVA

ARCHITEKTURA ČESKÉ RENESANCE

Státní nakladatelství krísné literatury a umění, Praha, 1961
edícia Klub
obálka Oldřich Menhart
1. vydanie, 3.000 výtlačkov

architektúra, umenie,
144 s. + 266 čb fot., čeština
hmotnosť: 1195 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, knižničné pečiatky, prebal ošúchaný

9,90 € PREDANÉ

*bib16*

Kniha je naší první synthetickou prací o renesanční architektuře v Čechách a na Moravě. Je výsledkem několikaletého studia a četných cest, na nichž se autorka důkladně seznamovala se zachovanými renesančními památkami. Shromáždila takto bohatý materiál, utřídila jej a rozdělila do přehledných skupin a vývojových řad. Přitom si všímala především dvojí slohové orientace české renesance: italské, spjaté s vlašskými mistry, kteří přicházeli do našich zemí buď jen na kratší čas, nebo se tu nadobro usazovali a v novém prostředí se aklimatisovali. Tato italská orientace se projevovala především v jižní polovině českých zemí. Druhý proud přicházel ze severu, ze Saska, Slezska i ze vzdáleného Nizozemí a zasahoval hlavně do severních pohraničních oblastí. Šamánková však nezůstává u tohoto základního rozdělení, ale zabývá se také menšími regionálními celky, jejichž architektuře vtiskla jednotný ráz osoba téhož stavebníka či stavitele. Předností autorčina výkladu české renesance je, že se v něm zamýšlí nad nejdůležitější otázkou: jak se totiž cizí, odjinud přejaté slohové formy přizpůsobovaly domácímu prostředí a dosavadní tradici, a jaké jsou tedy charakteristické rysy naší renesanční architektury. Obrazovou část tvoří četné fotografické záběry, ukazující názorně dnešní podobu převážné většiny objektů v knize uváděných. Přehlednou informaci o českých renesančních stavbách získá čtenář v katalogu, v němž jsou uvedena nejdůležitější data a příslušná literatura.







streda 20. novembra 2019

MRLIAN, RUDOLF - SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ UMENIE II.

MRLIAN, RUDOLF

SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ UMENIE II.
Výtvarný prejav
Architektúra - Kroje a výšivky

Tatran, Bratislava, 1954
fotografie Alexandr Paul
obálka Viliam Chmel
1. vydanie, 12.000 výtlačkov

umenie, folklór
654 far. a čb fotografií
hmotnosť: 1763g + 2723g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, prebal poškodený

69,00 € za oba diely - len spolu

*regihu* in *H-bar*




MRLIAN, RUDOLF - SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ UMENIE I.

MRLIAN, RUDOLF

SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ UMENIE I.
Výtvarný prejav
Keramika - Rezba - Maľba

Tatran, Bratislava, 1953
fotografie Alexandr Paul
obálka Viliam Chmel
1. vydanie, 12.000 výtlačkov

umenie, folklór
265 celostránkových far. a čb fotografií
hmotnosť: 1763g + 2723g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, prebal poškodený

69,00 € za oba diely - len spolu

*regihu* in *H-bar*





ŠLECHTA, JOSEF - HEBRÉOVÉ

ŠLECHTA, JOSEF

HEBRÉOVÉ
Básnické profily

Českobratský sbor, Benešov u Prahy, 1935

poézia, literatúra česká, podpis autora
144 s., čeština
hmotnosť: 372 g

tvrdá väzba (dobová preväzba)
stav: výborný

NEPREDAJNÉ

*kvaja* in *H-6-5*







Saul kraloval. Své žezlo držel mocí.
Lid nepoznal, jak jeho duch se mění. 
Když duše jeho halila se nocí,
David mu hrál, a král měl ulehčení.
Syn Izáiův se občas domů brával, 
a když král šílil, vracel se a hrával.

I stalo se, že Filištín vstal k boji.
Na horách Socho byla jeho síla.
Saul proti němu vedl sílu svoji, 
ta v údolí se Elah položila.
I byl muž silný mezi Filištíny, 
jenž k souboji zval Izraelské syny.

Goliáš zval se. V obří ruce svojí 
své kopí třímá jak vratidlo stavu, 
štít kutý má, jde v centnéřové zbroji 
a ocelí má krytu pyšnou hlavu.
Po čtyřicet dní volal k Izraeli, 
leč nikdo nebyl silný tak neb smělý.

Saul dceru Míkol za choť slíbil dáti 
tomu, jenž obra Goliáše skolí.
Leč nikdo nešel s obrem bojovati 
a utkati se soubojem s ním v poli.
I padla na voj Izraelský hana 
a zůstávala stále nesmazána.

Tu přišel David, jinoch mladý, smělý, 
jenž bratřím v poli sýr a chleby nesl.
A když zvěst slyšel, pro niž tábor celý 
v své síle, duchu, odvážnosti klesl,
jak orlice se zdvihla chrabrost jeho.
Vstal, aby ubil obra železného.

Byl veden k Saulu. Tomu jistým zdá se, 
že jinoch padne v nerovném tom boji.
„Tvůj duch se neleká? “ král v údivu svém
ptá se.
Leč jinoch pevně v rozhodnutí stojí.
Král dal mu zbroj. Než jinoch opět svlékl 
kovaný pancíř, i meče se zřekl.

Tak pravil králi: „Když skot otce mého 
lev napadl a svoji kořist zchvátil, 
já šel jsem za ním, vzal ji z drápů jeho 
a živ se od svých lupů nenavrátil.
A jak jsem lva a medvěda zbil v poli, 
tak půjdu v boj jen s prakem svým a holí!“

A šel a vzal do pastýřské své brašny 
oblásky hladké, prak měl v ruce svojí 
a hůl. — Vstříc Filištín šel strašný, 
jehož se silní v Izraeli bojí.
Jde Goliáš a duše jeho hrdá 
promlouvá slova k Davidovi tvrdá:

„Jsem pes, žes vyšel naproti mně s holí? “ 
A zhrdal jím. Chtěl slovy hrůzu vliti 
Goliáš z Gátů odvážlivci v poli 
a kletbami jej z boje zaplašiti.
Jsou jati hrůzou všichni posluchači, 
leč bez bázně vstříc obru David kráčí:

„Jdeš v železe, leč já jdu v síle Boží, 
a věř, že záhy tělo tvoje padne, 
za pokrm ptákům ruka má tě složí;

BELOUSOV, ROMAN - O ČOM KNIHY NEHOVORIA

BELOUSOV, ROMAN

O ČOM KNIHY NEHOVORIA
(O čem umolčali knigi)

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1988
edícia Knižnica študujúcej mládeže
preklad Michal Francisci
ilustrácie Martin Kellenberg
obálka Tibor Hrabovský, Martin Kellenberg
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
067-342-88 OCK

 jazykoveda, história,
128 s., slovenčina
hmotnosť: 162 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,90 €

*H-5-1*







POSLEDNÝ BOJ VRONSKÉHO

V Juhoslávii, neďaleko mesta Alekšinac, v blízkosti dedinky Gornji Adrovec stojí kaplnka. Postavili ju na počesť ruského dôstojníka, ktorý tu padol v srbsko-tureckej vojne. Mnohí tvrdia, že ruský dôstojník, ktorému na týchto miestach vyhasila život turecká guľka, slúžil ako vzor postavy Vronského z románu Leva Nikolajeviča Tolstého Anna Kareninová.

Na stránkach juhoslovanských novín a časopisov sa objavili mnohé články na túto tému, ba uverejnili aj vyhlásenia očitých svedkov, ich spomienky a rozličné dokumenty.

Kto bol tento ruský dôstojník?

L. N. Tolstoj pri jednej príležitosti povedal, že svoje postavy často čerpá zo života. Bolo obdobie, keď v rukopisoch ponechával skutočné mená osôb, ktoré vo väčšej alebo menšej miere slúžili ako modely na vytvorenie literárnych hrdinov. Podľa vlastného vyjadrenia to robil preto, aby si vedel živšie predstaviť opisovanú postavu.

Je napríklad známe, že postava Anny Kareninovej má v sebe črty troch skutočných osôb. Jedna z nich je A. S. Pirogovová, spisovateľova suseda v Jasnej Poľane, ktorá sa zo žiarlivosti hodila pod vlak. Druhá je M. A. Ďakovová, jej nevšedný ľúbostný román Tolstoj dobre poznal, a tretia bola Puškinova dcéra, ktorú spisovateľ videl iba raz, ale tak hlboko naňho zapôsobila, že sa stala modelom pre zobrazenie výzoru Anny Kareninovej.

L. N. Tolstoj má literárne postavy, ktoré odpozoroval zo života, iné však nemajú živé vzory. Sám sa priznal, že tie prvé sa mu väčšinou nevydarili celkom dobre, sú jednostrannejšie ako tie druhé. Zastával názor, že spisovateľ kopírovaním skutočnosti vnáša do svojho diela iba výnimočné, ojedinelé a celkom nepodstatné črty.

V spomienkach Tolstého ani vo vyjadreniach jeho rovesníkov niet bezprostredných dôkazov o tom, kto bol prototypom Vronského. Spisovateľov syn Sergej Ľvovič Tolstoj v článku Odraz života v Anne Kareninovej vymenoval mnohé osoby a prípady, ktoré Tolstoj čerpal zo života. Pokiaľ ide o Vronského, gardového dôstojníka šľachtického pôvodu, autor článku neposkytuje nijaké informácie. Pri formovaní tejto postavy „sa Tolstoj mohol rozpamätať na gardových dôstojníkov, s ktorými sa zoznámil v časoch krymskej vojny, alebo s ktorými sa dostal do styku počas svojho pobytu v Petrohrade“, píše Sergej Ľvovič Tolstoj. Možno bol medzi nimi aj Nikolaj Nikolajevič Rajevskij, vnuk hrdinu z roku 1812, ktorého hrdinstvo Tolstoj zvečnil na stránkach Vojny a mieru. 

Potomok slávneho vojvodcu strávil detstvo v cudzine. Keď sa vrátil do vlasti, ukončil štúdium na matematicko-fyzikálnej fakulte moskovskej univerzity. Neskoršie slúžil v garde. 



JESENSKÝ, JANKO - MALOMESTSKÉ ROZPRÁVKY

JESENSKÝ, JANKO

MALOMESTSKÉ ROZPRÁVKY

Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1948
edícia Sobrané spisy Janka Jesenského (3)
2. vydanie, 4.000 výtlačkov

beletria, próza krátka, poviedky, literatúra slovenská,
88 s., slovenčina
hmotnosť: 170 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, knižničné pečiatky

2,60 €

*trsos*bels*in*H-bar-FL*

Jesenského próza bola odprvoti iného rázu ako dedinské rozprávky Kukučínove, Timravine, Tajovského, Podjavorinskej alebo Čajakove a Kalinove. Jesenský bol pôvodom zeman a rodiskom i životom zväčša malomešťan. Preto poznal dokonale smiešne i veselé stránky malého mesta, odkrýval sarkasticky, ironicky a jemným humorom slabôstky tohto filisterského, klebetného a často aj zaostalého, materialistického života — ako duša poetická, romanticky založená, roztúžená a rozcítená. Preto aj v drobných kresbách, črtách, siluetách, besedniciach, rozprávočkách, novelestkách a novielkach je Janko Jesenský vždy lyrickým a poetickým, čo dodáva jeho peru pružnosti, sviežosti a salónnej noblesy rázu Vajanského.

Svojej prvej sbierke prózy dal skromný názov Malomestské rozprávky a vydal ich krátko pred svetovou vojnou (1913 u Páričku v Ružomberku). V druhom vydaní ich odtlačili 1921 v Turč. Sv. Martine. Zachytil v nich majstrovsky život martinských, mikulášskych a vôbec malomestských rodín panských, úradníckych, remeselníckych i chudobnejších, malomestskej i dedinskej inteligencie (farárov, učiteľov, statkárov, advokátov, notárov, úradníkov, novinárov... ). Veľmi si dal záležať na živom dialogu osôb, na bojoch mladých so staršími a nechápavými. Líčil s nesmiernou záľubou ľúbostné scény, starosti mamičiek o vydaj dcér, Často edukovaných, bohatých, duševne pustých a prázdnych, falošných, ako celá ich rodina a prostredie, s maskou na tvári a s vonkajším leskom šiat. Celú galériu takých fifleniek stretneme v jeho prozaickom diele, tak úprimnom, výsmešnom i súcitnom.

Malomestské rozprávky majú zaujímavé typy. Ďura Koštiaľa, sedliaka, ktorý sa dostane náhodou pod voz toho, komu má stovku vyplatiť a pretvarovaním získa dve (Šťastie v nešťastí a nešťastie v šťastí). Lekára, zverolekára a najmä notára Škorca, cvičiaceho podľa Mullerovej metódy, v situácii, v akej ich pokladali za bláznov (Slnečný kúpeľ). Výborníka Ježu, čižmára, pod papučou doma, váženého vo výbore, kde je kocúrovská porada o osvetlení, kým ho žena odtiaľ neodvlečie (Výborník). Učiteľa Škereňa, rečniaceho skvostne o svojej žene, ktorá ho roky kŕmi demikátom a kávou, odháňa aj pytačov Malvínky (Večera). Sásika Jánosa, órása, popáneneho hodinára veľkopanských manýrov, ktorý sa vydáva za doktora, ale nevie tancovať iba čardáš a vyjde na hanbu, keď mu v tanci odstrihnú šosy (Doktor). Nahnevanú domácu paniu pre nevykrútenie dcérečky (Moja domáca pani). Sedliaka Dufeka, ktorý nemá 100 zlatých na vádium, nik mu ich nemá požičať a exekútor na licitácii je pedant a nedá mu vylicitovať roľu, i keď ako vádium dovedie kravu (Vádium). Pravdovravného redaktora, ktorému všade robia štrajk pre vtipný list o hasičskom 25-ročnom jubileu (Redaktor), alebo napokon vzornú slúžku Zuzku u kníhkupcov (Vydaj), s dávkou folkloru, ktorý okrem Vydaju, prvej črty a Vádia chýba, je nahradený tematikou malomesta.









Redaktor

Vadimír Štilec, redaktor miestnych novín „Hlas ľudu", sedel vo svojej pracovni. Jednu bosú nohu podložil pod seba, na druhej, tiež bez punčochy, hompáľala sa mu červená papuča. Bol vyzlečený do košele. Rukávy na nej si vyhrnul a prsia obnažil. Do spustených žaluzí opieralo sa júlové poobedňajšie since a v izbe bolo až dusno od neobyčajnej spary. Svetlo vnikalo otvorenými dvermi z dvora, na ktorom vrieskaly deti.

Opieral si lakťami hlavu o písací stolík a krútiac prstami kečku, čítal posledné číslo svojho časopisu. Vidieť, páčilo sa mu, lebo sa usmieval. Kedy-tedy zdvihol hlavu, odfúkol si a zahľadel sa do otvorených dverí, akoby počúval krik detí.

Tieto si vymyslely akúsi podivnú hru. Jedno zakikiríkalo a druhé na to odpovedalo „Turek". Po tomto sa všetky deti zasmialy. Kikirikí. Turek. Smiech. Trafilo sa však, že namiesto Turka povedalo Maďar. Vtedy sa deti nesmialy. Smysel zábavy bol iste ten, že na Turka sa maly smiať, na Maďara však nie, a ktoré sa smialo na Maďara, to spraly.

Redaktor bol s číslom skutočne spokojný. Niektoré state si aj dva razy prečítal, aby sa v nich pokochal. Na chvíľu rozmýšľal o tom, prečo sa decko rovno nespýta: „Čo si? " Ale celkom nerozumne kikiríka. To nemá smyslu. Potom odložil číslo, spustil nohu, pohľadal ňou druhú papuču pod písacím stolíkom, nahmatal ju, nastrčil na nohu a chcel ísť do dvora, aby utíšil rehotajúce sa detváky, keď prišla do pracovne jeho žena Katka, mladá, pekná, ale trošku nízka a tučná osôbka. Bola svetlovlasá, s bielou tvárou, velkými modrými očami a tuho červenými perami. Na ušiach mala veľké čierne kokardy. Župan modrej farby s čiernym zamatovým golierom jej veľmi dobre pristal.

Čo je, Kata? — privítal ju muž, zapínajúc si na hrdle košeľu.

Zase majú židáci sviatky? — spýtala sa ho.

Prečo? — zarazil sa muž nad otázkou.

U Kupfsteina nedostať rožkov.

Pošli k Rumesovi, — hodil redaktor plecom, ako by urazený a namyslený, že ho žena s takými maličkosťami unúva.

Ale veď sú nie sviatky, — povedal po chvíli, — dostaneš aj u žida.

Odkázal, že nepečie.

No, tak pošli k Rumesovi... S každou hlúposťou mi prídeš hneď na krk. Ja som predsa nie pekárom a rožky nepredávam. Keď nie u žida, nuž u Rumesa, keď nie u Rumesa, tak u Tuchlíka... Nikdy si nevieš poradiť, — zahovoril redaktor chytro a podráždene, strácajúc vyhrnuté rukávy košele. — Z teba by bola moderná žena, to je pravda, — pokračoval posmešne, — ty si súca na samostatnosť. Vše aby druhý myslel namiesto teba. Ba keby sa ti šnúrka na poltopánkach roztrhla, aj vtedy by si sa prišla radiť, čo máš robiť — há?

—   Netáraj, — zahriakla ho žena, urazená. — Ani u Rumesa, ani u Tuchlíka nedostať.

Redaktor, ktorý si práve natiahol punčochy a obul topánky, vyskočil.

...........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Kaplán sa začervenal a mlčal.




utorok 19. novembra 2019

HLAVÁČEK, LUBOŠ - SOUČASNÁ ČESKOSLOVENSKÁ GRAFIKA

HLAVÁČEK, LUBOŠ

SOUČASNÁ ČESKOSLOVENSKÁ GRAFIKA

Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha, 1964
edícia Grafika (2)
prebal Jaroslav Šváb
fotografie František Ježerský, V. Chochola
1. vydanie, 3.000 výtlačkov

umenie, výtvarné umenie,
214 s., 126 čb a 10 far fot., čeština
hmotnosť: 884 g

tvrdá väzba s prebalom, štvorcový formát
stav: dobrý, knižničné pečiatky

3,50 € PREDANÉ

*bib16* in *H-bar*









sobota 16. novembra 2019

STOŽICKÝ, BEDŘICH - NEPRAKTICKÝ NAVIGÁTOR

STOŽICKÝ, BEDŘICH

NEPRAKTICKÝ NAVIGÁTOR
čili o věcech, které poutníku na lodi zůstanou skryty

vlastný náklad, Blansko, 1934
ilustrácia František Hlavica
číslované vydanie 46/100

literatúra česká, cestopis, číslovaný výtlačok,
20 s., čeština
hmotnosť: 62 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*kvaja* in *H-6-5*






KRATOCHVILNÉ ČTENÍ ZE STARODÁVNÝCH KRONIK A HISTORIÍ

KRATOCHVILNÉ ČTENÍ ZE STARODÁVNÝCH KRONIK A HISTORIÍ

Práce, Praha, 1969
edícia Erb
obálka Naděžda Bláhová
1. vydanie
24-095-69

literatúra stredoveká, literatúra česká,
168 s., čeština
hmotnosť: 162 g

mäkká väzba. voľne ložené listy
stav: dobrý

0,90 € PREDANÉ *H-5-1*

Čtenářská edice tří knížek lidového čtení. Nejedná se o přetisk autentických starobylých textů, ale o jejich soudobé adaptace. Dílo zahrnuje:- Kronika o životu Jana Fausta, znamenitého čaroděje - vypráví Jiří Bagár //  Čtení velmi pěkné o sedmi mudrcích - vypráví Vladislav Stanovský //  O dobře známém Eylenšpíglovi historie krátká - vypráví Miroslav Lukáš






Ostatní mistři uznali slova Kleofášova za pravdivá, ale právě k nim přistoupil Diokletián a dotazoval se, proč jsou tak zarmouceni a zaraženi. Když mu sdělili příčinu, začal pozorovat hvězdu nepříznivou a zvěděl, že první slovo, které na dvoře otce svého pronese, o život ho připraví. Ale znamenal také, čehož se mistři nepovšimli, že vedle té nepříznivé hvězdy ještě malá hvězdička stojí, z níž seznal, že všecko nebezpečí od něho zmizí, jestliže sedm dni pomlčí, byt by i každodenně na smrt odsouzen byl a na popravní místo veden. Mistři uznali pravdu všeho, co jim vykládal a bez odkladu rozkaz císařův vyplnili.

Když se Pontiánus dověděl, že jeho syn již je na cestě, vyjel mu vstříc s velkým a četným průvodem, s velkým komonstvem knížat a jiných vznešených pánů. A tehdy se mudrcové rozloučili s Diokletiánem a slíbili mu, že všecko vynaloží, aby mu v jakékoliv potřebě přispěli, ano i od smrti vysvobodili. A s tím se od něho vzdálili a odebrali se do města jinou cestou.

Když Pontiánus se setkal se svým synem, přívětivě jej pozdravil:

„Vítám tě, synu můj! Po dlouhá léta již jsem tebe neviděl. Řekni mi, jak se tobě po tu dobu vedlo? “

Diokletián jenom pokorně sklopil hlavu před otcem svým, ale nepromluvil ani slova. Císař se tomu nemálo podiviL

Když císařovna zvěděla, že Diokletián již přijel, hned se co nejskvostněji přioděla a se vším komonstvem pani a panen se mu odebrala vstříc. Ale jakmile se s ním setkala, hned k ní císař přistoupil a vypravoval ji, že k svému největšímu žalu Ale Diokletián prudce vstal a odstrčil císařovnu ani na ni nepohlédnuv. Tu se v císařovně proměnila láska v hněv a vztek. Rozedrala nehty tvář svou, roztrhala si oděv a křičela z plna hrdla:

„Pomoc, pomoc! Pomozte! Než mě ten ohavník přemůže! “

Pokřik ten zaslechl sám císař a hned přispěchal s pány a knížaty do ložnice choti své. A ta mu hned vstříc volala:

„Pane, smilujte se nade mnou! Syn váš, kterého jsem k sobě uvedla, abych jej dobrotou mateřskou a laskavou domluvou k promluvení připravila, násilím mě chtěl do potupy a hanby uvrhnouti a když jsem se hanebné vůli jeho protivila, zle se mnou nakládal, jak sám vidíte. “

Císař se hněvem rozpálil a rozkázal sluhům, aby syna jeho uchopili a oběsili na šibenici.

Knížata a páni šli ale za Pontiánem, předstoupili před trůn a pravili: