TILKOVSKÝ, VOJTECH
DAUMIER
Tvar, Bratislava, 1951
edícia Knižnica výtvarného umenia (5)
obal B. W. Forman
5.000 výtlačkov
životopisy, umenie, výtvarné umenie,
132 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 440 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: kniha vo veľmi dobrom stave, prebal na chrbáte pretrhnutý
2,00 € PREDANÉ
*regihu* in *H-2-9*
HONORÉ DAUMIER je jeden z najväčších majstrov francúzskeho výtvarného umenia XIX. storočia, ktorého mohutná tvorba je ideove hlboko spätá so spoločenským vývinom doby a tým aj s dejinami bojov za oslobodenie človeka. Preto nie je možné priblížiť sa k nej iba s hľadiska estetického, ako sa o to pokúsila buržoázna teória umenia, bez ohľadu na historické, hospodárske a spoločenské podmienky epochy, jej triedne rozpory a revolučný obsah. Lebo všetko, čo lomcovalo dobou, v ktorej prudko vzrástol kapitalizmus a vytváraly sa podmienky triedneho boja proletariátu, našlo v Daumierovi svoj výtvarný ohlas. Jeho majstrovské dielo je búrlivý protest proti systému vykorisťovania, proti historickým a spoločenským lžiam, proti reakcii a útlaku. Je najdokonalejší odraz masovej ozveny súčasných dejov, ktoré otriasaly základmi spoločenského poriadku veku.
Štyritisíc litografických listov, tisíc drevorytov, vyše tristo malieb a asi tridsať plastických prác je dedičstvo po Daumierovi, ktorého závažnosť pochopil svet až dlho po umelcovej smrti. A do nedávna sa nevedelo, či ho vyššie ceniť ako maliara, či ako karikaturistu. Kým v oblasti grafiky vytvoril bojovnú politickú karikatúru a jej účinnosťou zaradil sa do predvoja proletárskej revolúcie, veľkosť jeho maliarskej osobnosti sa prejavuje pravdivosťou zobrazenia, mohutnosťou účinku a jasnou ideovosťou tvorby. Hlboká mravná sila, ktorá sála z jeho diela, vysoko vyzdvihuje Daumiera z rámca doby a francúzskeho umenia a zaručuje mu medzinárodnú platnosť i historický význam.
Štúdia PhDr. Vojtecha Tilkovského je prvý pokus priblížiť sa k Daumierovi s hľadiska spoločenskej štruktúry doby a poukázať na bohatosť a rozmanitosť jeho talentu v súvislostiach s revolučnými myšlienkami XIX. st. Dôkladný rozbor najzávažnejších Daumierových diel osvetľuje jeho výtvarný odkaz, ktorý je nám oporou pri hľadaní nového výrazu v umení a ktorý nás učí vidieť v ňom mohutný nástroj politického boja najširších ľudových más. Kniha s 90 hodnotnými reprodukciami Daumierových diel vychádza ako 5. sväzok KNIŽNICE VÝTVARNÉHO UMENIA v nakladateľstve TVARU, družstva slovenských výtvarných umelcov v Bratislave.
Robotnícke povstania v Lyone, Toulone, Bordeaux a v Paríži vyvolaly sústredenie reakčných síl júlovej monarchie, ale aj zosilnenie odporu. „Kráľovstvo bankárov“ stále stupňovalo nespokojnosť širokých vrstiev francúzskeho ľudu, ktorého túžbu po slobode nemohly zlomiť ani najkrutejšie zbrane teroru. Boj s režimom Ľudovíta Filipa a s jeho finančnou oligarchiou vedie sa aj na poli ideovom. Útlak kapitalistického poriadku prinútil najpokrokovejších ľudí Francúzska zamyslieť sa nad tým, ako usporiadať spoločnosť podľa nového spôsobu, bez vlastníkov a bez vykorisťovania. Toto obdobie varu a revolučných príprav, ktorému Marx a Engels venujú mimoriadnu pozornosť vo svojich štúdiách o predpokladoch vedeckého socializmu, je poznačené pokusmi utopistických socialistov, sprisahancov a revolucionárov o zlepšenie životných podmienok pracujúceho človeka. Aj pokrokoví umelci tohto obdobia čoraz jasnejšie chápali, že rozvoj umenia nie je slučitelný s rozvojom kapitalizmu.
Niektorí snažili sa vyrovnať s neblahými pomerami súčasnosti tým, že stavali proti nej obrazy z dejín a literatúry, ako to robil Delacroix, a ukázali človeka s jeho vášnivou túžbou po lepšej budúcnosti. Iní, najmä Decamps a Jeanron, vyhľadávali svoje námety zo života porobených tried a vyzývali k súcitu. Konečne tretia skupina ukázala jasne ohavnosť, krutosť a nebezpečenstvo kapitalistického systému, súčasne aj nezlomnú nádej vo víťazstvo slobody ujarmeného ľudu. Do tejto skupiny patril predovšetkým Daumier, potom Charlet, znamenitý kresliar staršieho pokolenia, a jeho druh Gavarni, ktorý sa stal uvedomelým revolucionárom až koncom štyridsiatych rokov, keď v Londýne spoznal strašnú biedu robotníckych predmestí. Od tých čias zavrhoval umenie vytvárajúce iba „obrazy pre zábavu buržoázie“. Zo sochárov patril sem najmä Rude, ktorý svojou prácou zámerne pripravoval verejnú mienku na rok 1848. Teoretikom revolučných snáh vo francúzskom umení tejto epochy bol kritik Burger-Thoré, dôsledne bojujúci o nové umenie, o umenie ideové, späté so spoločenským životom a politikou národa.
Ako veľmi bolo Daumierovo umenie späté so spoločenským životom a politikou národa, dokazujú najlepšie jeho diela z obdobia 1835—48, ktoré sa neuchyľujú od revolučnej línie, i keď nie sú vyslovene politické karikatúry, lež karikatúry mravov. Tento druh spoločenskej satiry bol veľmi obľúbený ešte pod vplyvom Hogarthových grafických listov, v ktorých slávny anglický rytec osemnásteho storočia bičoval mravné nedostatky svojej doby. Po zastavení listu „Caricature“ prešiel preto Daumier do redakcie spoločensko-satirického denníka „Charivari“ a zameral svoju tvorbu na kritiku meštiackeho života.
Začína sériou „Caricaturana“, vyšlou v rokoch 1836—-38, ktorej základnou myšlienkou je poznanie, že hlavným nervom života v časoch panovania Ľudovíta Filipa bola všemohúcnosť peňazí. Veď sám Guizot, minister financií,
NEHERA, OTAKAR
