HAUFT, JINDŘICH
GEOLÓGIA Z DRUHEJ STRANY
Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1990
ilustrácie a obálka L. J. Kašpar
1. vydanie, 1.500 výtlačkov
humor, geológia
156 s., slovenčina
hmotnosť: 280 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky
0,90 € *bib14* DAROVANÉ mipet
Ženská geologická brigáda v zložení Cipa Červeňová, Heda Pántyová a Oľga Štullerová mapovala cez letné mesiace východoslovenský neogén v širšom okolí Trebišova. Uprostred mesiaca augusta 1947 prišiel k nim na kontrolu profesor Andrusov, ktorého doviezol na miesto v aerovke asistent Belo Zorkovský, lebo Geologický ústav fakulty nemal v tom čase žiadne úradné vozidlo.
Raz podvečer sa vracali aerovkou z terénu do Trebišova a pred nimi už pri prvých domoch mesta postupovalo stádo kráv. Aerovka sa pretískala pomaly pomedzi kravy dopredu . . . Kravy v stáde sú však nevypočítateľné. A tak sa stalo, že jedna z nich vyhodila zadkom tak šikovne, že buchla zadnými nohami do aerovky a jedna noha jej pritom dopadla na zadné sedadlo, kde začali pišťať a nariekať tri ženské pasažierky geologickej brigády natisnuté na seba.
Krava v zmätku uštedrila našim geologičkám pár šibancov chvostom a od strachu pustila na zadné sedadlo aerovky aj porciu kravinca ...
Šofér bol nútený zastať, aby sa prípad mohol za asistencie občanov Trebišova lokalizovať. Krava horko-ťažko za pomoci občanov vytiahla nohu z aerovky na cestu a odkrívala za stádom, ktoré už medzitým pokročilo do stredu mesta. Geologičky, zamazané od kravincov a švihancov kravy, mali robotu s čistením auta a s praním šiat a bielizne až do polnoci. To všetko, pravdaže, za hurónskeho smiechu profesora Andrusova a nadávania Bela Zorkovského, ktorého aerovka bola zle doriadená.
Najväčšia zábava však nasledovala až o mesiac. Do Geologického ústavu bratislavskej univerzity prišiel od mešťanostu Trebišova list, aby uhradili škodu, ktorá vznikla krave, pretože pri zrážke s aerovkou si zlomila nohu a odvtedy kríva. Mešťanosta vyčíslil škodu aj v korunách.
Na to odpovedal písomne pán asistent Belo Zorkovský, že poškodená bola hlavne aerovka, lebo mala ohnutý blatník, roztrhnuté zadné sedadlo, ktoré bolo aj znečistené od kravincov; poškodené boli aj tri mladé doktorky-geologičky. A škodu vyčíslil tiež, a to na sumu dvakrát vyššiu ako Trebišov.
Týmito listami boli obojstranné pohľadávky vyriešené a prípad bol uzavretý.
+ + +
Na aute pána profesora Zorkovského zvanom „bejbina” vypovedal motor. Nie a nie naskočiť.
„ Čo robiť, aby bol čo najskôr v pojazdnom stave?” - trápil sa pán profesor.
Štuchanie skrutkovačom, potriasanie a poklepáváme jednotlivých súčiastok motora nepomáhalo. Chyba to musela byť iba zanedbateľná, preto sa rozhodol: "Prednáška - neprednáška, študenti ma roztlačia.”
Študenti sa zapreli a tlačili. Tlačili jeden okruh v parku školy, tlačili druhý, tretí... Po okraji cesty sa schádzalo čoraz viac zvedavcov. Scéna to bola ako z nakrúcania historického filmu. Za volantom sedel nedočkavý šofér, manipulujúci so všetkým, čo mohlo napomôcť pri naskočení motora. Okruhov v parku pribúdalo, pribúdalo aj zvedavcov s posmešnými poznámkami. No motor do konca prednášky nenaskočil.
+ + +
K "bejbine” profesora Zorkovského sa viaže nejedna príhoda. Na aute sa odtrhol nosič tlmiča výfuku. Výfuk sa pri jazde vliekol po zemi. Bolo treba čosi urobiť. Návrh kolegov, že by sa mala ohnúť rúra výfuku a tlmič vložiť pod kapotu motora majiteľ ihneď uskutočnil. No pre tlmič vedľa motora nebolo miesta. Oveľa jednoduchšie bolo položiť tlmič do kufra auta na šamotové tehly, aby sa pritom neprepálilo dno. Navyše po obložení šamotovými tehlami mohlo byť v kabíne aj teplejšie.
Prvé metre jazdy potvrdzovali úspešnosť riešenia. Aj v kabíne bolo teplejšie. Najmä potom, keď sa do kabiny začali valiť kúdoly výfukových plynov premiešané s dymom horiaceho dreveného obloženia kufra.
Patent neobstál.
+ + +
Stačí, aby ste pred študentmi Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach vyslovili v súvislosti so skúškami meno Zorkovský, už im naskakuje husia koža, chytá ich hrôza a strach. Ba dokonca koluje povesť, že kto zo študentov prejde skúškami u profesora Zorkovského, môže sa dať titulovať banský inžinier.
Pre svoju neoblomnosť a neovplyvniteľnosť stal sa proti svojej vôli postrachom. A ako to už býva, študenti mu prišijú v každom ročníku prezývku, ktorou ho medzi sebou častujú. Pri vytvorení prezývky nevdojak napomohol často sám pán profesor tým, že počas prednášky zvýrazňoval alebo častejšie opakoval niektorý výraz, ktorý mu potom prischol. Tak ho prezývali postupne Belo,
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Komickou nazývame príhodu, ktorá by bola nepríjemná, keby sa prihodila nám - A. Maurois
VOZÁR, JOZEF
