ALIGHIERI, DANTE - PEKLO

ALIGHIERI, DANTE

BOŽSKÁ KOMÉDIA
PEKLO

Slovenský ústav, Cleveland - Rím - Mníchov, 1965
preklad Karol Strmeň
ilustrácie Jozef G. Cincík
predslov Arturo Cronia
1000 číslovaných výtlačkov (457)

poézia, literatúra stredoveká,
294 s., slovenčina
hmotnosť: 771 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*bibsav* in *H-6-6*

Dvadsiaty siedmy spev 67-90

Žoldnier som bol a potom povrazník 
kajal som sa, no kdeže bez nádeje, 
nehorel by som v plamoch úžasných,

keby nie veľkňaz; bodaj skapal, kde je! 
Ten, ten ma zvábil na chodníček planý 
Ako a prečo, počuj. Pokým v tele

kosti a mäso parádili sa mi,
tak ako som ich dostal od matere,
nebol som lev, lež lišiak prefíkaný.

Záludné obchmaty a tisíceré úklady 
tak som vedel nasnovať, 
že sa mi všade otvárali dvere.

Keď na vlasy mi sadla inovať 
a na lodičke nastávala chvíľa 
povrazy stáčať, plachty sťahovať,

spriečila sa mi lesť, predtým vždy milá, 
pokajal som sa, išiel na spoveď 
a spoveď by mi bola osožila,

no vodca nových farizejov, 
kmeť chamtivý, bil sa konča Laterána, 
kde Židov ani Saracénov niet.

Tam išiel iba kresťan na kresťana.
Tí veru Akru nezmasakrovali 
a nikdy nekupčili u sultána.

Odkopol úrad svoj i dokonalý 

stav pápežský, ba odkopol i povraz, 

čo nosievajú chudí terciári.

Konštantín, hovoria, si vymohol raz 

od Silvestra, aby ho v Sorakte 

uzdravil z prašiny. Aj on tak doraz,

vraj: ‘Horím. Múdry človek, poraďte!’ 

Neporadil som. Pozdávalo sa mi, 

že mu to preskakuje voľakde.

‘A,’ zasmial sa mi, ‘ty si poľakaný?

Na, rozhrešenie. Ale zle mi neraď, 

Penestrino sa samo nepodmaní.

Nebesá otvárať a uzavierať 

môžem len ja; nezabudni, mám kľúče, 

ktorých môj predchodca sa ujal nerád.’

Boli to argumenty strhujúce 

a dlhšie mlčať nevedel som vám. 

Zvolal som: ‘Svätý otče, ak ma rúče

pozbavíš hriechu, ktorý spáchať mám, 

sľub dlhý daj a skutok urob krátky, 

a poddá sa ti hrdý zemepán.’

Po smrti moje biedne pozostatky 

chcel František, no prišiel cherub čierny

 a skríkol: ‘Nekrivdi mi, ber sa spiatky!

NANDRIS, GRIGORE - OLD CHURCH SLAVONIC GRAMMAR I.

NANDRIS, GRIGORE

OLD CHURCH SLAVONIC GRAMMAR I.
Handbook of Old Church Slavonic

University of London, The Athlone Press, 1959
edícia London East European Series
Group I. Descriptive Grammars

jazykoveda
236 s., angličtina, staroslovienčina
hmotnosť: 546 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky

19,00 € PREDANÉ

*bibsav*

This is the first time that a comprehensive handbook of Old Church Slavonic, using Old Cyrillic types, has appeared in English. Following in the tradition of Diels and Vaillant it is divided into two parts, Grammar and Texts. The grammar deals in great detail with phonology and morphology; and the texts, in Glagolitic, Cyrillic, and roman alphabets (both supplementary to the grammar and of literary and historical interest in their own right), are supported by a full critical introduction and a glossary.

The authors have set out to produce a practical handbook for the use of the graduate and postgraduate student. In the grammar each word-example that occurs is translated, d. wherever possible, reference is made to the texts; at the end is an index of subjects and an index of Cyrillic words which, taken with the main glossary at the end of the volume of texts, constitutes a substantial vocabulary of the language.

This is a publication in the London East European Series of which details are to be found on the back of the jacket.

SLOVNÍK ČESKÝCH SPISOVATELŮ

SLOVNÍK ČESKÝCH SPISOVATELŮ

Československý spisovatel, Praha, 1964
obálka Oldřich Hlavsa
1. vydanie

encyklopédie, literárna teória, životopisy,
628 s., 40 s. príloh, čeština
hmotnosť: 874 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,50 €

*bibsav*

PROCHOTSKÝ, STANISLAV - ĽUDOVÝ ODEV NA SPIŠI

PROCHOTSKÝ, STANISLAV

ĽUDOVÝ ODEV NA SPIŠI

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
text: Vlasta Fabiánová, Mária Felberová, Ján Olejník
fotografie: Ladislav Jiroušek, Miro Štubňa, Ľudovít Tamáš, Vladimír Vydra
mapy: Ján Ujházi
obálka: Ladislav Jiroušek, Tibor Hrabovský
12.000 výtlačkov
ISBN 80-85174-39-1

folklór, publikácie obrázkové, monografie
168 s. slovenčina
hmotnosť: 1185 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát

PREDANÉ stav: veľmi dobrý *greel*ume*

Bohaté zbierkové fondy múzeí na Spiši, cenný výskumný materiál, ako aj dodnes uchované súčasti tradičného ľudového odevu viedli zostavovateľa a odborných pracovníkov spišských múzeí k tomu, aby zozbieraný faktografický materiál publikačne vydali. Pritom mali na zreteli tú skutočnosť, že svoje poznatky nebudú uvádzať formou vedeckej analýzy. Hlavným cieľom publikácie Ľudový odev na Spiši je podať čo možno najväčšie množstvo faktov a ich súvislostí v historickom slede. Všetky poznatky a informácie o ľudovom odeve majú slúžiť predovšetkým folklórnym súborom a skupinám, ďalej osvetovým a iným kultúrnym ustanovizniam ako základný informačný fond pri prezentovaní kultúrnych tradícií Spiša. Autori pristupovali k sledovanej téme osobitým spôsobom v snahe podať čo najvernejší obraz o odevnej kultúre roľníckeho, pastierskeho a baníckeho obyvateľstva tohto regiónu.

Zostavovateľ a autori vyslovujú úprimné poďakovanie informátorom a pracovníkom mnohých inštitúcií a organizácií, ktorí im v tomto smere ochotne poskytli cenné informácie.

PANKOVČIN, VÁCLAV - LINÁRES

PANKOVČIN, VÁCLAV

LINÁRES

Zviazané listy denníka Pravda, kde v lete roku 2010
vychádzal tento román na pokračovanie.
Voľné listy denníka Pravda veľmi vkusne zviazané
do jednej publikácie.

beletria, román
41 listov, slovenčina
hmotnosť: 418 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

5,50 € PREDANÉ

*bib11* in *H-2-2*

LUKAČIN, ALFONZ - ETRUSKOVA ZNÁMI NEZNÁMI

LUKAČIN, ALFONZ
SZATTLER, EDUARD

ETRUSKOVA ZNÁMI NEZNÁMI

PressPrint, Košice, 2001
dotlač v roku 2003
obálka Eduard Szattler
fotografie Eduard Szattler
ISBN 80-968272-9-4

monografie, publikácie obrázkové, história,
102 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1365 g

tvrdá väzba, veľký formát

1.) stav: dobrý, knižničné pečiatky, - *bib11* - 9,90 €

2.) stav: výborný, venovanie autora - *bib11* in *H-7-1* NEPREDAJNÉ

MARTINDALE, ANDREW - RENESANCIA

MARTINDALE, ANDREW

RENESANCIA
(Man and the Renaissance)

Pallas, Bratislava, 1972
preklad Marián Fridrichovský
edícia Umenie sveta
obálka Pavol Blažo
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
310-123-71

umenie, výtvarné umenie,
180 s., 204 reprodukcií (z toho 100 farebných), slovenčina
hotnosť: 1005 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát

5,00 € stav: dobrý, pečiatky v knihe *trsos**ume* PREDANÉ

5,00 € PREDANÉ stav: dobrý *bib11*

Slovo renesancia je známe a často sa používa. Lež koľkí by vedeli vysvetliť, čo znamenala pre umelcov, učencov a ochrancov Európy v 15. storočí? Roku 1400, ktorým sa začína táto kniha, Európania nevedeli, čo sa skrýva za pojmom Európa. Existovalo len kresťanstvo. A v ich stredovekom svete bol len jeden umelecký štýl: medzinárodné, katolícke, gotické umenie. Jednako okolo roku 1500 Michelangelo vytesal Pietu v chráme sv. Petra v Ríme, Leonardo namaľoval Madonu v skalách a Poslednú večeru, Dürer sa vrátil z Benátok do Norimbergu, aby rozširoval na sever od Álp nový umelecký štýl.

Bohatá a silná Florencia darovala Taliansku prvých umelcov, ktorí experimentovali s perspektívou, napodobovali klasické postavy, študovali rímsku architektúru: Brunelleschi, Donatello, Masaccio. Onedlho vedci a ochrancovia umenia ohlasovali ich nový štýl ako veľké „znovuzrodenie“ slávy klasickej antiky. To pre nich znamenalo slovo renesancia. Nový pojem našiel čoskoro prívržencov v ďalších mestách: Mantegnu v Padove, Piera della Francesca vo Ferrare a Urbine, Bramanteho v Miláne.

Nadšenie pre oživenie štýlu starého Ríma spojené s bohatým géniom talianskych umelcov vyvolali čoraz prudší príliv tvorivého vrenia, známy ako vrcholná renesancia. Rím sa stal strediskom výtvarného umenia najvyšších kvalít storočia, ktoré symbolizujú Michelangelove a Raffaelove diela.

Keď pozeráme za Alpy, do severnej Európy a do Španielska a Portugalska, vidíme, že vplyv flámskych majstrov — Rogera van der Weyden, Jana van Eycka, Huga van der Goes — sa po roku 1475 začal strácať. Povolali talianskych umelcov — Torrigiana do Londýna, Primaticcia do Fontainebleau. El Greco si zvolil za svoju vlasť Španielsko. Maliarov zo severu, ako boli Holbein a Breughel, neveľmi ovplyvnil klasicizmus z juhu. Benátky so svojím bohatstvom a stálou vládou sa tešili ustavičnému prílivu umelcov, ako boli Giovanni Bellini, Giorgione, Tizian, Palma Vecchio, Tintoretto a Veronese.

V tejto bohato ilustrovanej knihe Andrew Martindale objasňuje význam renesancie v kontexte spoločnosti, kde sa zrodila. Zaoberá sa 175 rokmi viditeľných a neraz prudkých zmien v období, ktoré je v dejinách ojedinelé.

O autorovi

Andrew Martindale získal vzdelanie vo Westminster School v Londýne, na New College v Oxforde a na londýnskom Courtauld Institute of Art. Od roku 1959 do roku 1965 prednášal na tejto škole. Teraz je docentom v School of Fine Arts na University of East Anglia. Svojimi článkami prispieval do Burlington Magazine, Apollo a The Journal of the British Archaeological Association. Medzi jeho diela patrí kniha Gothic Cathedrals, tvoriaca čast súboru La Splendeur de ľ Art Chrétien (1963), ktorý vyšiel v Lausanne vo viacerých jazykoch.

VLADÁR, JOZEF - POHREBISKÁ ZO STARŠEJ DOBY BRONZOVEJ V BRANČI

VLADÁR, JOZEF

POHREBISKÁ ZO STARŠEJ DOBY BRONZOVEJ V BRANČI

Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1973
edícia Archeologica Slovaca - Fontes (12)
1. vydanie, 600 výtlačkov
71-010-74

dejiny, archeológia,
272 s., slovenčina
hmotnosť: 1107 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, knižničné pečiatky, prílohy

22,00 € PREDANÉ

*bib11*

V práci autor publikuje výsledky archeologického výskumu dvoch významných pohrebísk zo staršej doby bronzovej v Branči pri Nitre, kde sa v rokoch 1961—1962 uskutočnila dosiaľ najväčšia plošná odkrývka na území Slovenska,

Na ploche viac ako 15 000 m2 preskúmalo sa 237 hrobov nitrianskej skupiny a 46 hrobov úněticko-maďarovskej kultúry. Obe pohrebiská, najmä však pohrebisko nitrianskej skupiny, poskytli neobyčajne reprezentatívne nálezové fondy, ktoré okrem riešenia špecificky archeologických otázok objasňujú aj sociálno-ekonomickú problematiku obdobia, keď sa tvorili základy civilizácie doby bronzovej (1800—1600 pred n. L).

Prvá časť práce obsahuje opis hrobov a archeologických pamiatok pohrebiska nitrianskej skupiny a úněticko-maďarovského pohrebiska. Obrazová dokumentácia (fotografie a kresby) podáva úplný prehľad o jednotlivých hroboch a ich nálezových komplexoch.

V ďalšej časti práce autor analyzuje jednotlivé zložky hmotnej a duchovnej kultúry oboch pohrebísk a napokon podáva prehľad súčasného stavu bádania v problematike začiatkov doby bronzovej na Slovensku. Ide o prvé veľké kompletne publikované pohrebisko nitrianskej skupiny na Slovensku, ktorého nálezový inventár umožňuje i paralelizáciu kultúrneho vývoja s územiami mimo rámca severných oblastí Karpatskej kotliny. Zvlášť významný je vedecký prínos tohto pohrebiska pre objasnenie problematiky vzťahov nášho územia k východoeurópskej a kaukazskej oblasti. S východoeurópskou oblasťou treba dávať do súvislosti i začiatky metalurgie na území Slovenska. Vďaka intenzívnym kontaktom s východoeurópskou oblasťou a Kaukazom nastal na začiatku doby bronzovej prudký rozmach metalurgie na území Slovenska, kde boli vhodné surovinové zdroje (malokarpatská oblasť, Staré Hory, Slovenské rudohorie).

Uněticko-maďarovské pohrebisko objasňuje význam predchádzajúceho kultúrneho podložia a tradícií nitrianskej skupiny pre ďalší civilizačný vývoj, na ktorom sa už výrazne zúčastňovala únětická kultúra, ktorá na juhozápadné Slovensko expandovala z územia Moravy.

Veľká plošná odkrývka s reprezentatívnym počtom hrobov a nálezov umožnila i riešenie niektorých dôležitých sociálno-ekonomických problémov patriarchálnej spoločnosti v období formujúcej sa civilizácie doby bronzovej. Nerovnaké sociálne postavenie pochovaných odzrkadľuje nielen rozmanitá štruktúra milodarov v hroboch, ale i skupiny bohatších hrobov príslušníkov privilegovanej vrstvy súvekej spoločnosti v skupinách na pohrebisku.

Práca o pohrebiskách zo staršej doby bronzovej v Branči poukazuje na významné postavenie územia Slovenska v rámci súvekého európskeho kultúrneho vývinu. Vďaka vplyvom východoeurópskej oblasti a bohatým surovinovým zdrojom došlo k veľkému rozmachu metalurgie a Slovensko sa na začiatku doby bronzovej stalo najväčším európskym producentom medenej industrie. Prínos územia Slovenska do klenotnice európskej kultúry, ako ukázali nové veľké archeologické výskumy, najmä však výskum v Branči, sa dnes už v domácich i zahraničných odborných kruhoch všeobecne uznáva.

ŠALDA, F. X. - ZE VZPOMÍNEK NA DĚTSTVÍ

ŠALDA, F. X.

ZE VZPOMÍNEK NA DĚTSTVÍ

Spolek českých bibliofilů, 1947
poznámky Bohumír Lifka
litografia a kresby Karel Svolinský
600 výtlačkov

beletria
34 s., čeština
hmotnosť: 259 g

tvrdá dobová preväzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

NEPREDAJNÉ

*bib10* in *H-7-1*

COOPER, JAMES FENIMORE - POSLEDNÍ MOHYKÁN

COOPER, JAMES FENIMORE

POSLEDNÍ MOHYKÁN
(The Last of the Mohicans)

Mladá fronta, Praha
preklad Křišťan Bém
ilustrácie Jiří Šalamoun
3. vydanie, 40.000 výtlačkov
23-001-72

dobrodružné, western,
32 čb il, 43 far. tab., čeština
hmotnosť: 870 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, prebal ošúchaný

3,30 € PREDANÉ

*svama*

VLK, VÁCLAV - KRBY

VLK, VÁCLAV

KRBY

Grada Publishing, Praha, 2001
Profi - Hobby (79)
obálka Jiří Trnavský
ilustrácie Josef Šťastný
2. prepracované vydanie
ISBN 80-247-0174-x

príručky, hobby, domácnosť, stavebníctvo,
144 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 184 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

4,90 €

*svama*

RŮŽIČKA, MARTIN - STAVÍME DŮM ZE DŘEVA

RŮŽIČKA, MARTIN

STAVÍME DŮM ZE DŘEVA

Grada Publishing, Praha, 2006
Profi - Hobby (118)
1. vydanie
ISBN 80-247-1461-2

príručky, hobby, domácnosť, stavebníctvo,
120 s., čb a far. fot., čeština
hmotnosť: 162 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

4,90 € PREDANÉ

*svama*

ŠVIHRAN, LADISLAV - KULTURIZMUS DUCHA

ŠVIHRAN, LADISLAV

KULTURIZMUS DUCHA

Smena, Bratislava, 1970
edícia Križovatky
prebal Pavol Blažo
2.500 výtlačkov
73-076-70

publicistika, psychológia,
182 s., slovenčina
hmotnosť: 141 g

mäkká väzba, malý formát
stav: dobrý

predané

*svama* in *H-2-3*

PO STOPÁCH SCHLIEMANNOVÝCH

Rím. Štyridsiate roky minulého storočia. Audiencia u pápeža. Posvätné ticho. Iba dvaja mládenci si dosť nahlas vymieňajú názory vo svojom materinskom jazyku - po estónsky. Kto by predsa tu, v Ríme, ovládal jazyk takého malého a takého vzdialeného národa? Začína sa slávnostný obrad, pri ktorom hostia majú kolenačky prejsť cez sálu, aby pápežovi pobozkali topánku. A vtedy jeden z mládencov nahlas zavolá tomu druhému:

— Napľuj mu na nohu!

Ako sa však náramne prekvapili a zahanbili, keď po skončení obradu pristúpil k nim kardinál z pápežovho sprievodu a čistou estónčinou ich vystríhal:

- Chlapci, druhýkrát buďte opatrnejší!

Jedným z tých mládencov bol Kiugeľgen, neskôr známy pribaltský maliar, a do Ríma sa prišiel učiť svojmu remeslu. A kardinálom z pápežovho sprievodu bol kardinál Mezzofanti, jeden z najgeniálnejších jazykových fenoménov. Ovládal stoštrnásť jazykov a sedemdesiat nárečí.

Najmenej päťdesiatimi štyrmi hovoril tak ako svojou materčinou. Mezzofanti nebol prvý, ale ani posledný, kto vehementne študoval a aj naštudoval cudzie reči. Naučiť sa reči nie je veru výmysel najnovších čias. Od nepamäti im pripisovali nezvyčajný význam. A dejiny ľudskej civilizácie poskytujú dostatok dôkazov, že úsilie mnohých korunoval úspech.

Tak vraj slávny antický vojvodca Mitridates, hoci mal vo svojom vojsku príslušníkov dvadsiatich dvoch národností, so všetkými sa dohovoril v ich rodnom jazyku.

Vynikajúci ruský vedec Iľja Iľjič Mečnikov nemal veru ťažkosti s cudzojazyčnou literatúrou. Čítal totiž plynule vo všetkých európskych rečiach.

Poľský inžinier Antoni Grabowski, pravá ruka doktora Zamenhofa, zakladateľa esperanta, ako tridsaťročný ovládal tridsať jazykov. Ján M. Schleycher z Badenu, nemecký katolícky kňaz, tvorca ďalšieho umelého jazyka volapük, ovládal štyridsaťjeden jazykov.

No na najvyššej priečke rebríka polyglotov stojí bezpochyby Carlo Togliavini, taliansky profesor, doktor, filológ, člen päťdesiatich vedeckých akadémií. Ovláda stodvadsať rečí! Keď ako dvadsaťdvaročný končil univerzitu, ovládal ich dvanásť. Na univerzite v Ríme prednáša v dvadsiatich piatich jazykoch. Ročne si obohacuje fondy o tri- štyri reči. Togliavini je hrdý najmä na to, že zvládol albánčinu, reč bez presnej gramatiky a s obrovským množstvom nárečí. Ale aj tak vraví, že najviacej práce mu dali takzvané staré jazyky, japončina, turečtina, aramejčina, ale najmä staroegyptčina.

Profesor Togliavini si veľmi rád zažartuje. Dlhší preslov začína napríklad po francúzsky, potom pokračuje po maďarsky, prejde do nejakého eskimáckeho nárečia, to vystrieda ruštinou, španielčinou, švédčinou a prejav zakončí v materinskom jazyku - po taliansky.

Aby si trochu oddýchol, robí si antológiu svetového humoru. Zamýšľa ju preložiť do dvadsiatich rečí.

Nie veru, Mezzofanti nie je prvý a ani posledný, kto študoval jazyky. Najnovšie časy pripisujú znalosti rečí čoraz väčší význam, a preto sa ich štúdiu venujeme aj my. Lenže rozdiel medzi Mezzofantim, Mitridatom, Mečnikovom, Togliavinim a nami je v tom, že im to išlo, ale nám nie. Alebo nie veľmi.

OSUSKÝ, SAMUEL ŠTEFAN - FILOZOFIA ŠTÚROVCOV II.

OSUSKÝ, SAM. ŠT.

FILOZOFIA ŠTÚROVCOV II.
Hurbanova filozofia

Daniel Pažický, Myjava, 1928

história
400 s., slovenčina
hmotnosť: 624 g

tvrdá dobová preväzba
stav: dobrý

12,00 € PREDANÉ

*svama*

20. Filozofia liter. dejín do slovenčiny.

Podľa Hurbanovej filozofie dejín prijde rad na Slovanstvo a v úlohe jeho primeraný zástoj má hrať i Slovensko. Pod týmto zorným uhlom skúmal literárne dejiny slovenské, vyvinul veľkú literárnu činnost a vykonal literárnu reformu spojenú s bojom, aby podobne zasiahol aj na inom poli.

Prečo si predovšetkým volil literárnu činnosť k dosiahnutiu cieľa, na to nám odpovedá táto poznámka : „Literárna činnosť bola jediná u nás, ktorou sme ešte jako tak dokazovali, že chceme sa vteliť do organizmu stávajúceho, to ale nie je dosť, to je ešte len „a“ v abecede života národného.“

Literárno rečové dejiny skúma najmä v úvahe „Slovensko a jeho lit. život,“ ktorá je viac než historia literatúry, je to liter. filozofia, v ktorej pradie „duchovnú niť vedomia národného, ako sa v spisovateľoch nadpriada.“ Aj preto skúma toto pole, lebo tuná sa najprv vyrozumieva duch národa, tu sú složené jeho túžby, city, myseľ. „Literatúra je jazyk jazykov, reč reči, slovo slova. Slovo, reč, jazyk, myšlienka bez literatúry by bez stopy odznely. Reč ľudu je hlas duše, je ztelesnená ducha podstata, v ktorej literou skovávajú národy svoje dýchanie. Literatúrna litera je balzam, v ktorom žijú na veky duše osôb a národov.“ V literárnych dejinách hľadá tedy šteble, po ktorých kráčal genius národa slovenského, postup, pohybovanie, vývin ducha, myšlienky, národného povedomia. Literatúra nie je lén sama pre seba. „Mysleť si literatúru len tak samú pre seba, je nízke povedomie filozofické. Nám sú všetci spisovatelia, všetkých vekov vedomci a básnici iba jedny ústa genia národného.“ A títo všetci mu svedčia, že „kmen slovenský jednak má túžbu slovanskú, jednak ako taký, chce byť platným vo spoločnej rodine svojej, štep dôstojný na kmene velebnom.“ Z toho vyplýva ešte aj ďalšia úloha literatúry. „Úlohou poezie je, aby ňou vychytený bol národ na úslnie vyššieho života, ktorým počatá je bytnosť jeho historická a ktorý k povedomosti jeho prichodiť má vždy viac a viac.“ Keď hovorí o spisovateľoch, nehovorí tedy jako o osobách ale jako o nosičoch ducha a vedomia národného. Literatúra teda je opatrovkyňou ducha národa a tak jeho veľkým pokladom. „Národy, čo žiť majú, ktoré rozumia úlohe svojej, čo pomkýňaju ďalej človečenstvo, aby nesplesnivelo v nehybkom stŕpnutí ducha, v hnilobe materializmu, národy takto rozumné chovajú tú opatrovkyňu svojho ducha, literatúru stred seba jako najdrahší poklad večnosti.“ „Literatúra pôsobí na život národa a život národa na literatúru. Z hláv mužov vznešenejších vyletujú myšlienky na svet a pretvorujú ho . . . tu vtelené pôsobia na nich nazad a vytvorujú ich samých v osoby mravné, v ktorých sa reprezentujú národy.“ Obšírnejšie zmienil som sa o tom už vo filozofii ducha.

Aký je prejav toho ducha, povedomia v lit. dejinách? „Vieme, ako v prírodnom, tak ani v duchovnom processe nieto skoku a tak aj kroky slov. povedomia dľa tohoto uvažovania ospravedlnené sú pred tými, ktorí v pravde veci chápať vedia. Slováci kráčali ťažko, pomaly, zdĺhavo, ale keď máme len trochu filozofickej trpelivosti k šľakovaniu šľakov ducha národného, presvedčiť sa veľmi snadno môžeme, že oni predsa celkom dôsledne ako jedon mravný celok, ako jedna národná osoba žili a pokračovali.“

LAVIČKA, JOSEF - STRUČNÝ NÁSTIN FILOSOFIE ČESKOSLOVENSKÉ VE STOL. XIX.

LAVIČKA, JOSEF

STRUČNÝ NÁSTIN FILOSOFIE ČESKOSLOVENSKÉ VE STOL. XIX.
(1820 - 1885)

F. Svoboda, Nusle, 1925
edícia Lidová osvětová knihovna (43)

filozofia
92 s., čeština
hmotnosť: 100 g

tvrdá dobová preväzba, malý formát
stav: dobrý

PREDANÉ

*svama*fil*

Karel Boleslav Štorch.

Boj o národní filosofii.

Okolo roku 1848 literatura československá dostoupila značné výše jak množstvím plodů tak jejich! hodnotou. Národ se již cítil dosti silen, aby se pokusil též o dobývání svobody politické. Ve filosofii toto probuzen! národa se ozvalo voláním po jejími znárodnění. Po stránce vnější to znamenalo postupné vytlačování němčiny z filosofické literatury, po stránce vnitřní pak hledání takových směrů, které by co nejlépe vyjádřily národní myšlenku československou. Filosofičtí pracovníci si ovšem byli vědomi toho, že v tomto případe národní myšlenka československá musí býti na výši světové, totiž tak, aby dovedla světu podati něco všelidsky platného. Prakticky šlo o to:

a) vymaniti filosofii z područí myšlenek německých,

b) uvésti ji v těsnější souvislost s českým myšlením předbělohorským.

Diskuse o těchto věcech vedou se okolo r. 1848. Zúčastnili se jich jak spisovatelé filosofičtí (Aug. Smetana a jeho žák P. J. Wotka), tak spisovatelé, kteří se touto vědou velmi málo nebo vůbec nezabývali (Vil. Gábler, K. Havlíček, J. J. Kolár). Nejvíce však k řešení zásadních otázek přispěli K. B. Štorch a F. L. Čupr, kteří diskusi vedli nejdéle. Její zahájení lze spatřovati v článku dra. Vil. Gáblera v ,,Časopise českého Musea“ r. 1846 (,,Něco o filosofii“), její zakončení v článku Čuprově ,,O národovědě“ (,,Časopis Českého Musea“ r. 1848. II. díl sv. 2., str. 113). Spor byl veden česky i německy. Jakýsi souhrn prvé části diskuse jest v německy psaném spise Čuprově: ,,Bytí či nebytí německé filosofie v Čechách“ (1847).

Kdežto Čupr volá po „národní" filosofii, Štorch se snaží dokázati, že filosofie nemůže býti národní. A přece i Štorch ve skutečnosti o vytvoření národní filosofie usiloval. Dvojím způsobem směřovaly k tomuto cíli jeho snahy. Především je to jeho pokus o podání Komenského filosofie, tedy navázání na směr, který z naší půdy před věky vyrostl. Za druhé je to úsilí o to. aby se u nás pro filosofii zdělávala půda. Toho podle Štorcha docilujeme pěstěním věd vůbec. Literaturu nutno obohacovati o všecko to, co může býti předmětem filosofie. Štorch dobře věděl, že filosofie je ústrojný plod, který potřebuje podmínek Vývoje a vzrůstu. Z toho plyne pobídka a povinnost pro každého filosofujícího, „aby na jednom předchůdci, byť sebe slavnějším mistru, nepřestával, nýbrž více jich vyslechnu, co svědčí vybral a ve své to obráliv, znova porodil." Bylo by málo poznávati jen jednotlivé systémy, neboť jest nutno stopovati i „nit jimi se vinoucí " a s životem člověčenstva je spojující," t. j. musíme sledovati „i chod filosofické činnosti Vůbec." Historie filosofie jest tedy „nejen do budoucnosti novým prameněním, ale i do minulosti novým pojímáním, v neustálé plynosti jest a jak doplňování, tak i obnovování neustálého žádá." Filosofie je Štorchovi „plod namáhání, dlouhé práce, mnohých těžko nabytých, ještě snad tíže v jednotu spojených vědomostí.