NĚMEČEK, VÁCLAV - ATLAS LETADEL 8

NĚMEČEK, VÁCLAV

ATLAS LETADEL 8
Jednomotorová dopravní letadla

Nakladatelství dopravy a spojů, Praha, 1990
edícia Knižnice letecké dopravy
ilustrácie Jaroslav Velc
obálka Jaroslav Velc, Petr Kubín
1. vydanie, 18.000 výtlačkov
ISBN 80-7030-106-6

encyklopédie, doprava, letectvo,
176 s., 146 čb obr., 16 far. il.,  čeština
hmotnosť: 263 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

PREDANÉ

*balbe2*   in **S3Z**

Závěrečný svazek Atlasů letadel je věnován kategorii letadel, která dnes prakticky zmizela ze sortimentu výrobků leteckých továren, protože se přežila a musela ustoupit moderněji a účelněji řešeným typům. Přesto si zaslouží, aby ji byl věnován jeden svazek této řady — s jejím rozvojem je totiž spojen i průkopnický rozvoj letecké dopravy ve všech kontinentech. Krátce po první světové válce se ve světě zakládaly malé dopravní společnosti snažící se prosadit leteckou meziměstskou dopravu vyřazenými vojenskými letouny. Stroje se narychlo adaptovaly a mnoho pohodlí neskýtaly, avšak zájem o létání ve veřejnosti byl.

Ukázalo se však, že pro ekonomický provoz takové dopravní společnosti jsou zapotřebí letouny s čisté civilními charakteristikami, s dostatečnou nosnosti, spolehlivým motorem o vyšší životnosti a nižší spotřebě paliva. Tak začala éra specializovaných dopravních letounů procházející velmi rychlým vývojem ve dvacátých a třicátých letech. Je spojena s řadou rekordních přeletů, ale i objevitelských cest mezi kontinenty. Bouřlivý rozvoj letectví však záhy uvedl na scénu dvoumotorové a třímotorové typy, které dopravní společnosti považovaly za spolehlivější v pravidelném a zejména dálkovém provozu. Jednomotorové typy postupně odcházely na kratší tratě, k nepravidelné a nájemné dopravě a také ke společnostem provozujícím dopravu osob a nákladů v těžkých terénních podmínkách. Ještě po druhé světové válce se objevilo několik pokusů oživit tuto kategorii, nakonec však jednomotorové stroje postupné přešly do skupiny, již se všeobecně říká víceúčelové.

Osmý svazek obsahuje 113 popisů letadel seskupených do oddílů A (popis, snímek, výkres) a B (popis a snímek). Na závěr je připojeno 16 barevných bokorysů různých letadel ve službách dopravních společností.

BAIER, JIŘÍ - OCHRANA DŘEVA

BAIER, JIŘÍ
TÝN, ZDENĚK

OCHRANA DŘEVA

Grada Publishing, Praha, 1996
obálka Adéla Bělovská, Jiří Baier
3., prepracované a doplnené vydanie (v Grade 1.)
edícia Profi&hobby (9)
ISBN 80-7169-27-1

domácnosť, hobby
96 s., čeština
hmotnosť: 128 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,50 €

*balbe2* in **S7S**

Nejosvědčenější a nejjednodušší je ochrana dřeva vysušením. Hniloba nepřichází obvykle v úvahu, nepřekročí-li vlhkost dřeva 20 %. Avšak i při nižších vlhkostech může být dřevo povrchově napadeno plísněmi za podmínek příznivých pro jejich výskyt. Při vlhkosti nepřevyšující trvale 12 % dřevu nehrozí znehodnocení hmyzem, ale takové podmínky lze trvale zachovat pouze v temperovaných interiérech. V praxi se dřevo používá za daleko nepříznivějších okolností, a tak nezbývá než se naučit škůdce včas rozpoznat a bojovat proti nim dostupnými prostředky.

Kniha je určena především majitelům chat, chalup a rodinných domů. Autoři se snaží seznámit širší veřejnost s problematikou ochrany dřeva proti destruktivní činnosti biotických škůdců (dřevokazných hub a hmyzu).

Publikace je doplněna výkladovým slovníčkem technických výrazů z oblasti ochrany dřeva a slovníčkem mykologických výrazů, seznamem tabulek, obsáhlou bibliografií a rejstříkem, takže umožňuje i laickému čtenáři nahlédnout do nových oborů.

HUBENÁK, LADISLAV - RIEŠENIE ŽIDOVSKEJ OTÁZKY NA SLOVENSKU (1939-1945)

HUBENÁK, LADISLAV

RIEŠENIE ŽIDOVSKEJ OTÁZKY NA SLOVENSKU (1939-1945)
Dokumenty
2. časť

Slovenské národné múzeum, Bratislava, 1994
Múzeum židovskej kultúry, Bratislava, 1994
edícia Judaica Slovaca (14)
1. vydanie
ISBN 80-85753-36-7

história, II. svetová vojna,
180 s., slovenčina
hmotnosť: 221 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

6,90 € PREDANÉ

*balbe2*

Nadväzujúc na prvú časť zborníka (roky 1938 -1941), uverejňujeme v tejto časti dokumenty z rokov 1942. Sú slovenskej proveniencie a objasňujú proces riešenia židovskej otázky na Slovensku.

Dokumenty prvej časti sú svedectvom prípravy toho, čo sa odohralo v roku 1942, keď už došlo k vyhosteniu Židov zo Slovenska.

Žiada sa upozorniť čitateľa, že dokumenty nepredstavujú komplexný obraz problematiky, že pre jeho doplnenie je potrebné vziať do úvahy aj materiály zahraničnej proveniencie. V tomto smere sú dôležité najmä dokumenty uverejnené nemeckým ministerstvom zahraničných vecí a v práci Vatikán a Slovenská republika (1939 - 1945), ktorá vyšla v Bratislave v roku 1992.

27. mája 1942, Bratislava. Záznam z porady o riešení židovskej otázky na predsedníctve vlády.
Dôverné!

Podľa ústavného zákona o vysťahovaní Židov v § 2 ods. 2 sú možné výnimky, z ktorých medzi iným možno ponechať Židov lekárov, inžinierov, lekárnikov a iné osoby, ktoré sú potrebné v živote hospodárskom, technickom a pod. - Výnimky tieto udeľuje príslušné ministerstvo.

Na dnešnej porade - zvolanej na Predsedníctve vlády za účasti zástupcov všetkých ministerstiev boli prerokované podrobnosti ohľadom textu prevádzania týchto výnimiek. Bolo rozhodnuté, že celá evidencia bude sústredená u Min. vnútra, ktoré bude vydávať pre Židov ponechaných v štát. alebo v iných verejných službách - žlté legitimácie na základe požiadania toho, ktorého ministerstva - ak ide o Židov v štátnych službách, ak ide o osoby v súkromnom podnikaní (inž., obch., stavitelia atď.) tak je príslušné Min. hosp., ktoré požiada Min. vnútra o žltú legitimáciu pre tú, ktorú osobu. Celá debata sa viedla pôvodne o tom, kto meritorne rozhoduje o výnimkách (osoby ponechané z dôvodov hosp., techn., alebo verej. záujmu) či ministerstvá podľa príslušnosti (št. zamest.), alebo Min. vnútra, lebo zo zákona je možný výklad, že príslušné ministerstvo je Ministerstvo vnútra, ktoré celú akciu sťahovania Židov prevádza, alebo jednotlivé ministerstvá, ktoré majú zamestnancov Židov, prípadne, ktoré takýchto zamestnancov bezpodmienečne potrebujú z nedostatku odborných zapracovaných síl. Na porade bolo rozhodnuté, že sú to ministerstvá a tým celý problém bol rozriešený. Min. vnútra má tedy len evidenciu.

Na prevedenie zákona o sťahovaní Židov, bude vydané vl. nariadenie, kde tieto otázky budú podľa dohodnutia na porade podrobne rozvedené, aby nevznikli kompetenčné konflikty.

Poradu na to zaklúčil p. vyslanec Tiso, ktorý porade predsedal.

Vidi:

nečitateľný podpis

SNA. MZV e. 35281/42. Rukopisný záznam

30. mája 1942, Bratislava. Správa o vyhláške predsedu ÚHÚ o ďalšej koncentrácii Židov.

Ďalšie koncentrovanie Židov. Židia okresu Bratislava-vidiek a Piešťany musia sa nasťahovať do Sv. Jura a Vrbového.

Predseda Ústredného hospodárskeho úradu po dohode s Ministerstvom vnútra vyhlasuje vyhláškou č. 244-42 Úr.n. toto:

Podľa § 28, ods. 1. nar. č. 198-1942 Sl.z. ukladám povinnosť Židom, ktorí bývajú v obciach (osadách) a mestách - okrem hlavného mesta Bratislavy a ostatných okresných sídiel - ako aj Židom, ktorí bývajú v Piešťanoch, aby sa zo svojich terajších bydlísk hned a bez prieťahu vysťahovali a aby sa nasťahovali:

a) z obcí (osád) a miest okresu Bratislava-vidiek do Svätého Jura

b) z Piešťan a ostatných obcí (osád) a miest okresu Piešťany do Vrbového a

c) z ostatných obcí (osád) a miest do sídla toho okresu, v ktorom bývajú.

Sťahovacia povinnosť nepostihuje Židov, ktorí majú platné oslobodenie od pracovnej povinnosti a sústreďovania, vydané Ministerstvom vnútra.

Židia, ktorí podliehajú sťahovacej povinnosti podľa tejto vyhlášky, nepotrebujú osobitné povolenie na presťahovanie a cestovanie.

Vysťahovanie Židov a ich nasťahovanie do nových bydlísk podľa tejto vyhlášky musí sa vykonať najneskoršie do 15. júna 1942.

Starostovi Ústredne Židov prikazujem, aby vo svojej pôsobnosti vykonal bez prieťahu všetko, čo je k účinnému a rýchlemu výkonu tejto vyhlášky potrebné. Židovské byty, ktoré sa v rámci tejto akcie majú uvoľniť, nech ÚŽ hlási príslušným okresným úradom.

Výdavky, spojené s výkonom tejto vyhlášky povinní sú hradiť Židia zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Vysťahovaní Židia musia byť v nových bydliskách ubytovaní predovšetkým v židovských domácnostiach.

Udržovanie verejného poriadku a organizácia zdravotnej služby pri vykonávaní tejto vyhlášky vyhradené je príslušným úradom verejnej správy vnútornej.

Židia, ktorí sa nasťahovali podľa tejto vyhlášky do nového bydliska, sú povinní sa hned prihlásiť na príslušnom okresnom úrade podľa nového bydliska, vo Vrbovom a vo Svätom Juri na notárskom úrade a v miestach, kde je štátny policajný úrad, na tomto úrade.

V prípade pochybnosti o sťahovacej povinnosti toho-ktorého Žida, ako aj o ubytovaní Židov v nových bydliskách, rozhodne okresný úrad a v miestacn, kde je policajné riaditeľstvo alebo štátny policajný úrad,

MARTULIAK, PAVOL - STOPÄŤDESIAT ROKOV SLOVENSKÉHO DRUŽSTEVNÍCTVA 1845 - 1995

MARTULIAK, PAVOL

STOPÄŤDESIAT ROKOV SLOVENSKÉHO DRUŽSTEVNÍCTVA 1845 - 1995

Agroinštitút, Nitra, 1995
obálka Martin Šúr
1. vydanie, 2.000 výtlačkov
ISBN 80-7139-028-3

história
238 s., slovenčina
hmotnosť: 265 g

mäkká väzba

3,90 € PREDANÉ stav: dobrý, knižničné pečiatky *balbe2*
NEPREDAJNÉ *svama2*h-6-1*

RESCH, JOZEF - GRÉCKA KULTÚRA V NAŠOM JAZYKU

RESCH, JOZEF

GRÉCKA KULTÚRA V NAŠOM JAZYKU
malý slovník dedičstva antiky

IRIS, Bratislava, 1994
ilustrácie Jozef Resch
ISBN 80-88778-04-2

história, jazykoveda,
192 s., slovenčina
hmotnosť: 243 g

mäkká väzba
stav: dobrý, na obale malá diera

1,90 € PREDANÉ

*balbe2*

ŠTĚPÁNEK, SLAVOMÍR - ZAČÍNAME FILMOVAŤ

ŠTĚPÁNEK, SLAVOMÍR

ZAČÍNAME FILMOVAŤ

Osveta, Bratislava, 1961
edícia Malá fotografická a filmová knižnica (2)
obálka  Vladimír Machaj
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
V-06*11547

fotografovanie
60 s., slovenčina
hmotnosť: 51 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

0,90 €

*balbe2*  in **S4Z**

PEROCIOVÁ, ELA - V KRAJINE KLOBÚKOV

PEROCI, ELA

V KRAJINE KLOBÚKOV
(Moj dežnik je lahko balon)

Mladé letá, Bratislava, 1965
preklad Zlatko Klátik
ilustrácie Svetozár Králik
edícia Najkrajšie rozprávky
1. vydanie, 18.000 výtlačkov
66-035-65

beletria, rozprávky, knihy pre deti,
16 s., slovenčina
hmotnosť: 24 g

mäkká väzba, malý formát
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,50 € DAROVANÉ

*balbe2*

TEYOVÁ, JOSEPHINE - VRAH ČI OBEŤ?

TEYOVÁ, JOSEPHINE

VRAH ČI OBEŤ?
(The Daughter of Time)

Smena, Bratislava, 1968
edícia Máj (111)
preklad Gabriela Hanáková
ilustrácie Milan Veselý
doslov Eugen Klinger
prebal Leo Novotný
1. vydanie, 72.000 výtlačkov
73-041-68

beletria, román, detektívky,
192 s., slovenčina
hmotnosť: 267 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,80 €

*zukol*  in **S7S**

Historický detektívny román – ktorý sa dotýka takej háklivej témy, ako bolo historikmi neobjasnené odpratanie dvoch chlapcov anglického kráľovského rodu, ktorých vraj Richard III. dal zákerne zavraždiť.

- No, - opýtala sa Marta pri najbližšej návšteve, - ako sa ti páči môj kučeravý baránok?

- Si naozaj milá, že si mi ho našla.

- Ani som ho nemusela hľadať. Sústavne sa nám moce pod nohami. Prakticky býva v divadle. V lyžičke po mori videl už najmenej päťsto ráz. Ak nie je v Atlantinej šatnici, je v hľadisku. Nemôžem sa dočkať, aby sa konečne vzali. Rátam, že potom ho budeme vídať menej. Oni vôbec nežijú spolu, vieš. Je to len číročistá platonická idyla. - Na chvíľu si dovolila zabudnúť na herecký prednes a povedala prosto: - Sú vlastne veľmi milí. Skôr sa ponášajú na dvojčence ako na milencov. Nekonečne si dôverujú. Sú natoľko závislí od svojich polovičiek, že vlastne iba spolu tvoria celého človeka. A pokiaľ viem, nikdy sa nevadia ... ani sa len nepohádajú. Hovorím ti, hotová idyla. Toto ti doniesol Brent?

Pochybovačne štuchla do masívneho Oliphanta.

- Hej, nechal mi ho u vrátnika.

- Vyzerá nanajvýš nestráviteľne.

- No, povedzme trošku nechutne. Ale dá sa celkom ľahko stráviť, keď sa doň zahryzneš. Dejepis pre študentov. Rozkúskovaný do podrobných faktov.

- Odporné!

- Aspoň som zistil, odkiaľ vzal ctihodný a blahorečený sir Thomas More svoj príbeh o Richardovi.

- Áno? A odkiaľ?

- Od istého Johna Mortona.

- Nikdy som o ňom nepočula.

- Ani ja, ale na vine je naša nevedomosť.

- Kto to bol?

- Canterburský arcibiskup Henricha VII. A Richardov najúhlavnejší nepriateľ.

Keby Marta vedela pískať, bola by zapískala.

- Tak odtiaľ fúka vietor!

- Vera odtiaľ. A z tohto príbehu vyrástla tradícia. Podľa neho vytvoril Holinshed svoje dejiny a Shakespeare svoju postavu.

- Je to teda verzia človeka, ktorý Richarda nenávidel. To som nevedela. A prečo sa blahorečený sir Thomas odvoláva práve na Mortona, a nie na niekoho iného?

- Nech by sa odvolával na hocikoho, vyznelo by to v prospech Tudorovcov. Ale on sa odvoláva na Mortona zrejme preto, lebo ako chlapec žil v Mortonovom dome. A keďže Morton bol do udalosti zapletený, bolo celkom prirodzené, že More sa opiera o zprávy očitého svedka z prvej ruky.

Marta zase štuchla do Oliphanta. - A pripúšťa aspoň tvoj nudný a tučný historik, že táto verzia nie je nezaujatá?

- Oliphant? Len tak náznakove. Úprimne povedané, kde je reč o Richardovi, aj on sa ocitol v smutných zmätkoch. Na jednej a tej istej strane hovorí o Richardovi, že bol obdivuhodný miestodržiteľ a generál, mal vynikajúcu povesť, bol rozumný, striedmy, a na rozdiel od woodvillských parvenu (kráľovnini príbuzní), veľmi obľúbený, a hneď nato, že „svedomia nijakého nemal a najhroznejším krviprelievaním ku korune prebrodiť sa ochotný bol, keď na dosah raky ju mal". Na jednej strane neochotne priznáva: „Sú dôvody tak súdiť, že výčitiek svedomia nijakých nepoznal“, a na ďalšej strane sa odvoláva na Mora a podáva obraz muža natoľko trpiaceho za svoje skutky, že nemôže spávať. A tak ďalej.

- Náš tučný a nudný Oliphant dáva teda prednosť Červeným ražiam.

- Ani nie. Nemyslím, že sa vedome prikláňa k Lancasterovcom. Hoci, ak o tom tak uvažujem, je skutočne veľmi zhovievavý k uzurpátorovi Henrichovi VII. Nespomínam si, žeby čo len na jedinom mieste otvorene a bez obalu povedal, že Henrich nemal ani najslabší náznak nároku na trón.

- Tak kto ho naň dosadil? Myslím Henricha.

REINER, ANDREJ - TATI...

REINER, ANDREJ

TATI...
Posledné poviedky Andreja Reinera

Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok, Bratislava, 2008
2.500 výtlačkov
ISBN 978-80-970054-5-0

beletria, próza krátka, poviedky,
158 s., slovenčina
hmotnosť: 264 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,90 €

*zukol* in **S7S**

Malý veľký fikus

- Tatí, - oslovila ma dcéra. - Prečo rastliny chradnú?

Nechápavo som sa na ňu zahľadel.

- No, pozri sa na fikus, čo sme dostali do daru, - argumentovala.

- Ten krásny dekoratívny. Stojí tam v kúte. Je u nás iba dva týždne a ako chradne! Žltne. A listy mu načisto ovisli.

Zvedavo som sa zadíval do kúta. Naozaj tam smutne postával fikus. Pred dvoma týždňami mohol byť dekoratívny.

- Vyzerá, akoby sa trápil, - pokračovala dcéra. - Ako smutný človek. Depresívny. Si lekár, nevieš mu pomôcť?

- V živote som neliečil rastlinu, - priznal som sa. - Ale mohli by sme mu podať antidepresíva. Dvakrát denne po polievaní.

Dcéra na mňa vrhla pohľad plný výčitiek.

- No, možno by sme ho mali presťahovať z kúta na svetlo, čo povieš? -pousiloval som sa. - Kam chodí slnko, nechodí lekár.

Preniesli sme fikus z tieňa v obývačke na výslnie, hneď za terasu.

Fikus sa však nepozviechal, naopak, listy sa mu prehýbali ako chrbtica pri Bechterevovej chorobe. Zopár ich aj odpadlo ako pri alopécii.

- Možno mu škodí pohyb, - trápila sa dcéra. - Každú chvíľu otvorí niekto dvere na terasu. To ho musí nevyhnutne stresovat’.

Fikus sme preniesli do mojej izby. Celý deň nie som doma, rastlinka si v pokoji oddýchne.

Rastlinka žltla ako pri hepatitíde, listy jej vädli, ba mne sa zdalo, že sa aj trasú ako pri parkinsonizme. Najmä tie, čo sa nevedeli rozhodnúť, či majú spadnúť, alebo ešte chvilku vydržať.

- Tati, tá zeleninka nenávidí samotu, - vyhlásila Zuzka.

Zazdalo sa mi, že jeden z listov, čo sa práve chcel odporúčať, zbystril pozornosť. Trošičku sa k Zuzke naklonil.

- Čo si to povedala? - vyhŕkol som.

- No, že má rada spoločnosť, - vysvetľovala Zuzka.

- Kto má rád spoločnosť? - spýtal som sa stupídne, aby som vytiahol z dcéry predchádzajúci výraz.

- Každá živá bytosť má rada spoločnosť, - vysvetľovala. - Preto dávajú ľudí v base do samotky, aby sa načisto utrápili a zoschli.

- Aj zeleninky dávajú do samotky? - spýtal som sa.

Dcéra ohromene vygúlila oči. Nevedela, kam mierim. Zato fikus rozumel všetkému. Zopár listov sa uškrnulo. Niektoré sa akomak vzpriamili, pravda, za cenu zjavných bolestí. Ale stálo im to za to. No a listy žlté, nebudete mi veriť, priatelia, žlté listy dostali okamžite lepšiu farbu.

Zavolal som si dcéru bokom.

- Zuzka, náš fikus má úžasný zmysel pre humor, - pošepkal som jej. -Všimla si si, ako sa mu chichotajú listy? Dokonca aj tie napoly uschnuté. Aj farba sa im mení, keď povieš dačo smiešne alebo duchaplné.

- Tati, a si istý...?

- Úplne. Fikus je v poriadku.

- Ale čo ty, tati?

- Ja nie som pacient, som lekár, nemusím byť v poriadku, - poučil som potomka. - Musíme sa s ním zhovárať. Asi by bolo najlepšie rozprávať mu vtipy. Prinesú mu radosť do života.

Fikus sme preniesli k Zuzke. Učí sa na skúšky, nuž je najviac doma. A sťažuje sa na ticho. Môže si poklebetiť s fikusom.

Na druhý deň ma Zuzka vítala celá rozradostená.

- Najradšej má suché vtipy, - zvestovala. - Tie mu robia najlepšie. Ale rád má aj o Záhorákoch, o lordoch a o Kohnovi a Grunovi. No a pri blondínkach sa od smiechu vykláňa z okna...

Naozaj. Fikus viditeľne ožil. Po týždni bol už zasa dekoratívny. Po dvoch zaplnil celú izbu, no nestačilo mu to. Ťahal sa nahor. Bol zjavne rozpínavý. Ešte pár týždňov liečby a nik s ním nevydrží.

- Mala by si ho pre zmenu kŕmiť desivými príhodami, horormi a správami, - odporúčal som dcére. - Možno sa trochu uskromní.

Fikus sa rozpínal ďalej. Už siahal po plafón.

- Čo keby sme ho zasa strčili do kúta? - navrhol som zlomyseľne. -A do tieňa?

- Ale, tati, - zasmiala sa dcéra. - Ten sa tam už dávno nezmestí...

Nuž tak, kto raz objaví radosť zo života, toho v kúte neudržíte. A kto má zmysel pre humor, prekročí svoj tieň.

Ozaj, nechcete fikus? Zdravý, životaschopný, veselý. Zažijete s ním kopu zábavy! Možno vám aj prevŕta plafón...

HEVIER, DANIEL - CHCETE BYŤ ŠŤASTNÍ? OPÝTAJTE SA MA, AKO NA TO...

HEVIER, DANIEL

CHCETE BYŤ ŠŤASTNÍ? OPÝTAJTE SA MA, AKO NA TO...
Príbehy, postrehy, podobenstvá, posolstvá, pamflety, poviedky

HEVI, Bratislava, 1997
ilustrácie Daniel Hevier
obálka Daniel Hevier, Bohumil Šálek
2. vydanie
ISBN 80-85518-03-1

beletria, próza krátka, humor,
128 s., slovenčina
hmotnosť: 232 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

PREDANÉ

*zukol*  in **S7S**

DanieI Hevier do dnešného dňa napísal, preložil a zostavil vyše 50 kníh, napísal do dvoch stovák pesničkových textov a pol tisícky rozprávok... Táto kniha sa však vymyká zo všetkého, čo doteraz vydal. Je to mierne láskavé, mierne ironické, mierne trpkasté, mierne sentimentálne, mierne humorné a mierne smutné rozprávanie o živote, o ľuďoch a veciach, o láske a nenávisti, o zúfalstve a nádeji... Táto knižka nie je príručkou na rýchle dosiahnutie šťastia. Určite však poteší mnohých, ktorí si mysleli, že sú na svoje trápenie sami. Kniha, ktorú si autor sám ilustroval svojráznymi kresbičkami, vychádza už v 2. vydaní.

Mám takú mániu, dobrácku úchylku, výstredné hobby: zbieram pastelky. Farebné ceruzky. Alebo ak chcete - farbičky. Ale slovo pastelky sa mi páči viac. Je také mäkké, pastelové.

Kupujem ich takmer nezriadené a hromadím ich v pracovni. Musím ich vždy dať na najvrchnejšiu policu mojej knižnice, pretože, ako je známe, peňazí a pasteliek v domácnosti nikdy nie je dosť.

Ja viem, aj nové vodové farby majú čosi do seba (mám ich niekoľko súprav), aj novučičké fixky sú očarujúce (mám ich niekoľko súprav), aj škatuľky farebných tušov majú svoje fluidum (netreba zdôrazňovať, že aj tých mám niekoľko súprav), ale pastelky sú pastelky.

Či sú už okrúhle alebo šesťhranné ako revolver.

Niektoré sú už z obchodu zastrúhané, ale dávam prednosť nezastrúhaným. Pre príležitosť, že sa raz podujmem na tento rituál sám, zbieram si k nemu strúhadlá. Mám ich už niekoľko kusov. A zatiaľ čo strúhadlá zanikajú a odchádzajú, pastelky, či už zastrúhané alebo nezastrúhané, čakajú na svoju príležitosť.

Nedotýkam sa ich, obchádzam ich celé mesiace, ba roky, netrúfam si položiť na čistý biely papier ich farebné špičky a urobiť čiaru.

Nie. Ešte nie.

Musíme, ony i ja, ešte vydržať.

Musím dostať do ruky ten správny farebný impulz, to farebné pastelové pulzovanie, tú nádhernú triašku, to šteklenie, ten nepokoj ...

Chystám sa kresliť obrázky. Len tak pre seba. To, čo kreslím po schôdzach, zasadnutiach, seminároch, kongresoch, prednáškach už roky a roky: panáčikov, surrealistické zvieratá, plastelínové postavičky, bizarnú architektúru, telesá z akejsi neznámej geometrie, krajinu, ktorú z nedostatku fantázie nazývam Heviland.

A keď sa konečne jedného dňa odhodlám (naozaj netuším, či to bude ešte tohto roku alebo až keď budem v penzii), viem, že sa niečo vo mne zlomí.

Pretože od toho dňa, viem, stratím ten pocit posvätnej bázne a úcty. Už to nebudú magické drievka naplnené farebnými tuhami pre moje túžby.

Už to bude iba pracovný nástroj. Možno sa zo mňa stane slávny kresliar (hahaha, žartujem, samozrejme), ale prestanem byť zberateľom pasteliek.

BICKMOROVÁ, BARBARA - ZELENÉ Z NEBA

BICKMORE, BARBARA

ZELENÉ Z NEBA
(Beyond the Promise)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1999
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (604)
preklad Jozef Kot
obálka Jozef Pernecký
1. vydanie
ISBN 80-220-0915-6

beletria, román
384 s., slovenčina
hmotnosť: 406 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

4,90 €

*zukol* PREDANÉ
*zukol* PREDANÉ

Mladá ambiciózna advokátka Cat práve vyhrala svoj prvý veľký prípad, profesionálnu budúcnosť má, zdá sa, žiarivú. Na oddych si vyberie rodisko svojej najlepšej priateľky, malé zastrčené mestečko v Oregone, od ktorého ju delí 3000 míľ a celý svet.

V mestečku nájde svoju životnú lásku Scotta, farmára z veľkého ranča, a spolu s nim prežíva napätia, ktoré prúdia a narastajú v jeho rodine. Ako to zvyčajne býva, tragédia neprichádza sama, smútky sa prehlbujú, ale aj Cat má nádej a láska k nej prichádza nečakane, no o to naliehavejšie.

Zrazu uprostred ulice zbadali Chazza Whitleyho. Práve sa skláňal nad ležiacim telom, okolo ktorého sa rozširovala kaluž krvi.

„Ježišmária!“ zahvízdal Jason. Chytro vybehol z auta. „Čo sa stalo?“ Rozbehol sa k nemu.

Chazz nespúšťal oči z tela. „Len sa obzrite! Štyri telá.“ Postavil sa. „Všetko mŕtve.“

Jason si posunul klobúk do zátylka a obzrel sa. „Dočerta, čo sa to...“

„Darwin Clee dostal záchvat amoku. Zabil svoju manželku a potom strieľal na každého, kto bol na ulici.“

Jason sa obzrel. Pred vchodom do reštaurácie ležalo skrčené telo.

„To je Melba,“ ukázal prstom Chazz. „Práve odchádzala zo zmeny. Tamto je Frank Demshaw. Neviem, čo robil v noci v meste.“ Frank bol farmár a na svojom pozemku pestoval najmä pšenicu. „Tamto je Henry Bellatoni.“ Bol majiteľom Alhambry.

„Julie zasiahol priamo v aute.“ Ukázal na otlčený Dodge Julie Darwinovej. Dvere boli otvorené, z auta trčala ženská noha, okenné sklo rozbité.

„Kde je Darwin?“

„U Rockyho. Ešte odtiaľ nevyšiel. Sedí tam ani prikovaný.“

„Preboha,“ vzdychol Jason a zamieril k reštaurácii. Raz večer si dovolí odísť z mesta, a hľa! Ešte sa pristavil pri McCulloughovcoch a stručne im vysvetlil, čo sa stalo.

„Ešte to mi chýbalo!“ Šerif vstúpil do reštaurácie. Rocky s vypúlenými očami stál za barovým pultom.

V reštaurácii bol jediný hosť - Darwin Clee. Sedel pri stolíku, pohľad do prázdna, pištoľ vpravo vedľa neho, dlane vyvrátené. Odjakživa, ešte aj v škole, to býval veľký samotár. Býval hlboko v horách, kde mal niekoľkohektárový pozemok. Strieľal zajace, vysokú zver a žil z ruky do úst. Obyvateľom mestečka nešlo do hlavy, že za mlčanlivého Darwina sa vydala práve Julie Garrová, ktorú zo športových podujatí poznali ako pôvabmi roztlieskavačku. Pochopili to až po piatich mesiacoch po ich svadbe. Julie tam v horách mu porodila syna. Ľudia chýr o tom prijímali s úsmevom, lebo o Darwinovi Cleeovi by čosi podobné nikto nebol predpokladal.

Darwin bol Julie priam posadnutý. Vnímal ju ako svoje slnko. Julie občas, nestávalo sa to často, zašla do mesta, a čoskoro patrila medzi pravidelné návštevníčky Alhambry. Zakaždým z nej odchádzala s iným mužom. Až hlboko v noci sa jej auto vytrácalo z mesta k Darwinovej farme.

Darwin Clee zdvihol krvou podliate oči. „Neurobila mi to po prvý raz,“ povedal. Nemusel Jasonovi vysvetľovať, čo má na mysli.

„Kde máte dieťa?“ spýtal sa Jason.

Darwin hľadel pred seba, otázku ani čo by nepočul.

„Musím vás zatknúť, Darwin,“ povedal Jason.

Uvažoval o tom, ako to povie Mary Bellatoniovej, Grace Demshawovej a Melbinmu priateľovi Gusovi Johnsonovi. Položil Darwinovi na plece ruku. Mladík vstal a kráčal ako v tranze za Jasonom.

„Vieš, kde bývajú Cleeovci?“ Jason sa spýtal Scotta, stojaceho pri svojom Cadillacu.

„Iba matne,“ odvetil Scott.

„Zožeň Dodie. Tá to určite vie. Ostalo tam ich dieťa. Mal by si ho odtiaľ vziať.“ Obrátil sa k Redovi. „Ty odvez domov Cat.“

„Ostanem. I ja zájdem k domu Cleeovcov,“ ponúkla sa Cat

Jason sa obrátil k Scottovi. „S Chazzom to tu zvládneme. Pokús sa nájsť to dieťa.“

Dodie už bola v posteli. Otvorila im v kvietkovanom župane, vo vlasoch natáčky. Pri pohľade na Scottovu tvár hneď pochopila, že sa stalo čosi vážne.

„Oblečte sa,“ vstúpil do domu, „a porozprávam vám, čo sa prihodilo.“ Cat ostala pri vchode. Scott čakal v predsieni, kým sa Dodie upraví. Keď jej opisoval strašné vraždy, ustavične opakovala:,Prepánajána!’ Strhla si z vlasov natáčky a odbehla sa prečesať.

„Môžeme ísť,“ zavelila napokon. „Čosi podobné sa v Cougari ešte nestalo.“ Do očí jej vhŕkli slzy.

Nasadla do Scottovho auta, vzápätí zase vystúpila. „Tá limuzína nemá náhon na všetky štyri kolesá. Poďme džípom. Inak sa ku Cleeovcom nedostaneme.“

Vycúvala z garáže. Cat si sadla medzi Dodie a Scotta. Nesedelo sa jej najpohodlnejšie. Cesta po horskej ceste trvala celých štyridsať minút. Znova a znova premieľali tragédiu.

Dom Cleeovcov bol vysvietený. Predné dvere boli otvorené,

SABATIER, ROBERT - LIESKOVÉ ORIEŠKY

SABATIER, ROBERT

LIESKOVÉ ORIEŠKY
(Les noisettes sauvages)

Slovenský spisovateľ, Bratislava
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (569)
preklad Oľga Hirnerová
obálka Jana Sebestová
1. vydanie
ISBN 80-220-0595-9

beletria, román
176 s., slovenčina
hmotnosť: 380 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,20 €

*zukol*  in **S7Z**

Jeden z najuznávanejších súčasných francúzskych spisovateľov Robert Sabatier je známy aj slovenským čitateľom — v slovenčine vyšli prvé dva diely jeho autobiografickej ságy Švédske zápalky a Tri mentolové lízanky, ktoré potešili milovníkov modernej prózy.

V románe Lieskové oriešky, voľne nadväzujúcom na predchádzajúce, nás autor zavedie do kraja na hornej Loire, kde malý Olivier z parížskeho Montmartru prežíva prázdniny u starého otca na vidieku. Vnímavými detskými očami spoznáva jednoduchých ľudí, ich zvyky, nárečie, no najmä počúva príbehy a krajové legendy. Z knihy vanie nostalgia, nežnosť a láska ku všetkému, čo zostalo v dnešnom svete čisté a nedotknuté.

Trilógia zo Sabatierovho detstva mala obrovský úspech a vyšla v prekladoch do mnohých jazykov.

Robert Sabatier sa narodil v Paríži roku 1923. Venuje sa literatúre, literárnej publicistike a vydavateľskej činnosti. Pracoval najprv v Presses universitaires de France, potom bol dlhé roky riaditeľom popredného francúzskeho vydavateľstva Albin Michel. Je autorom mnohých básnických zbierok, ocenených významnými cenami, autorom eseji o básnickej tvorbe, ale aj o sv. Vincentovi z Pauli. Je však aj známym milovníkom a znalcom vín — spolupracoval na niekoľkých publikáciách venovaných francúzskej gastronómii. Napísal aj obsiahle osemzväzkové Dejiny francúzskej poézie, na ktorých pracoval vyše tridsať rokov. Od roku 1971 je členom Gouncourtovej akadémie.

Za ten týždeň sa Olivier celkom zmenil. Oči na opálenej tvári mu vyzerali zelenšie a vlasy, ktoré si už vôbec nečesal, mu tvorili okolo hlavy svätožiaru. Umývať sa v smaltovanom lavóri pod slabučkým prúdom vody veru nebola ľahká vec. Často chodieval do pol pása vyzlečený s uterákom a marseillským mydlom k fontáne u mníšok, kde bola ľadová voda. Musel sa tam vyberať tajne, aby sa to stará mať nedozvedela, lebo to považovala za neslušnosť.

Keď minulý večer uvidela jeho opuchnutú tvár, povedala: „Inak si zdravý?“ a starý otec: „Môj vnuk sa asi podal na strýka Ernesta!“

- Mal si nepríjemnosti? - opýtal sa Viktor.

- Hm, no... rozbil som si ciferník a...

- Povedz radšej, že si sa bil, tak to bude lepšie.

- No, áno! S Totorom Mondillonom, ale už sme sa pomerili.

To, čo by tetu Viktóriu pobúrilo, dvoch mužov, ba dokonca aj starú mať podľa všetkého pobavilo.

- Zatratený Postrach prérie! - povedal Viktor, - dúfam, že si mu aj ty dobre naložil.

Olivier zašermoval zovretou päsťou pred okom:

- Ten má takýto monokel!

- Bravó! Bravó! A teraz sú z vás kamaráti. Tak sa ľudia zoznamujú, -vyhlásil starý otec.

Viktor opáčil Olivierovi bicepsy. Sľúbil, že mu dá ťahať reťaz od mechov. - A budeš ich mať ako ja! - Napäl obrovské svaly, až sa zdalo, že mu praskne rukáv. Toľko už Olivier ani nežiadal.

V piatok, trhový deň, strýko začal podkúvať hneď na úsvite. Pred vyhňou stálo v rade asi desať kráv a volov, často po dva kusy na jednom kruhu. Stará mať mu napriek svojmu veku pomáhala, odstrkovala kde-koho a nadávala nešikovným dedinčanom, pritláčala podkovy ku kopytám šľachovitými prstami, silnými ako zveráky. Starý otec v okne preklínal svoju nohu, pre ktorú nemohol pracovať. Olivier ako vždy odháňal muchy. Znepokojovali ho strýkove nadávky, ktorého ani tak nehnevalo množstvo práce, ako to, že si uvedomoval, že ju vykonáva narýchlo, a nie dosť precízne. Ak si nejaký sedliak zmyslel pribiť podkovu sám, Viktor to hneď zistil, vytrhol ju kliešťami a odhodil čo najďalej.

- Poznám takých, čo by nezdvihli ani slamku, ale pritom sa radi miešajú druhým do remesla!

- Mamka, držíte mi tú podkovu, alebo odriekate ruženec?

- Hrom a peklo aj s takým odieračom koní! - zvolala stará mať, -dočerta, ja mu nie som nijaká slúžka!

Stará žena sa však v podstate nepozastavila nad tým, že jej syn sa na ňu tak oboril.

-Nepodarok skýsi nevychovaný!

Viktorov hlas zjemnel, keď sa prihovoril synovcovi:

- Ide k nám poštár. Choď a prines pohár vína. Dobrý deň, pán poštár. -A zanôtil: - Ide, ide poštový panáčik, ide, ide poštový pán....

Muž bol ako suchá trieska a mal zvláštne fúzy, akési dva štvorčeky rozdelené dlhým nosom ako pomlčka. Len aby nevytiahol z tej kapsy obávaný malý modrý papier, lebo na dedine sa telegramami posielajú iba zlé správy! Nie, vytiahol obálku so žltým listom, na ktorej Olivier zbadal hlavičku papiernictva Desrousseaux.

- Je z Paríža, - povedal Viktor a zakričal otcovi: - Píše nám Paríž!

Poštár sa s vínkom neponáhľal. Viktor si vložil kliešte a kladivo do vrecka

na koženej zástere a zákazníkovi z Costonského mlyna povedal:

- Prišiel list od mojej sestry. Ideme ho prečítať. Zbohom, pán poštár, nezdržte sa dlho a noste iba dobré správy!

Poštár sa sklamane pobral preč, mykol bokom, aby si napravil tašku na pleci.

Keď vystupovali po schodoch, Viktor povedal Olivierovi:

- Je zvedavý ako kľúčová dierka!

Starý otec otvoril list sponkou na vlasy a začal nahlas čítať. Teta Viktória odprevadila Marceaua, „to úbohé dieťa“, do Švajčiarska. Cesta bola namáhavá, ale profesor v sanatóriu Sylvana im dáva nádej na vyliečenie chlapca, ktorý potrebuje len „čas, oddych a trpezlivosť“. Prosila otca, aby zašiel k lekárovi, matku, aby chodila včaššie spať (tu stará mať vyplazila jazyk na list). V dlhom odstavci radila Viktorovi, aby prevzal zastupovanie istej firmy na výrobu poľnohospodárskych strojov, lebo kováčstvo aj tak jedného dňa zanikne. Nasledovala veta venovaná „našej malej sirôtke“, ktorá má to šťastie, že je zdravá. Rodičom prikazovala: „Nedávajte mu piť červené víno!“ Pripojila farebný papier s perforáciou - peňažnú poukážku, ktorú si majú vyzdvihnúť na pošte. V postskripte navrhovala, aby si dali zaviesť vodovod a naznačila, "že výdavky berie na seba.

Vodovod! Starý otec aj Viktor boli za. Stačilo by len pár metrov potrubia, ale stará mať sa zaťala:

- Vodu, čo ide cez rúry? Nikdy! Počujete? Alebo odídem z tohto domu! Dám sa najať ku kravám.

Muži nechápali jej tvrdohlavosť. Radšej vláčila ťažké vedrá, ako by mala krútiť kohútikom. Viktor vravieval: - Úbohá starenka, už ju nezmeníme, takáto aj umrie!

Aj Olivierovi trvalo, kým ju pochopil. To chodenie k fontáne patrilo k jej drobným radostiam. Zdvihnúť krčah, pozerať sa, ako tečie tá laásna, živá voda, podozvedať sa miestne novinky, kým na ňu príde rad, prebrať počasie, cítiť, ako jej striekajú kvapky na čierne pančuchy a dreváky, piť z dlane...