BLOCH, ARTHUR - MURPHYHO ZÁKONY 1

BLOCH, ARTHUR

MURPHYHO ZÁKONY 1
a iné príčiny, prečo sa veci kazia!
(Murphy´s Law and Other Reasons Why Things Go Wrong!)

Arimes, Bratislava, 1991
1. vydanie
preklad Zuzana Straková
ilustrácie Elanore Fahey
ISBN 80-900564-1-5

humor
106 s., slovenčina
hmotnosť: 115 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,80 €

*kamag* in **S7P**

Murphy, meno, ktoré sa jeho slávnym výrokom "Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí" bleskovou rýchlosťou dostáva do povedomia verejnosti. Murphológia ako vedná disciplína nám umožňuje poodchýliť záves na hranici súčasného poznania a nazrieť do krajiny dosiaľ nepoznaného, a na prvý pohľad nepochopiteľného, ale na základe skúseností každého z nás, niečoho, čo je tu a vznáša sa všade navôkol. Ako poznamenal pán Finagle: ” Never na zázraky, ale spoliehaj sa na ne! "

Arthur Bloch, teda Murphy, nadobudol svoju prirodzenú múdrosť rokmi tvrdej práce. Bol umývačom áut, zberačom vajec, basový gitarista. Jeho slová boli zverejnené v "Ľudskom almanachu" a "Zozbieranej knihe". Bloch najnovšie sídli v Berkeley, California a študuje kozmológiu.

SODDOV DRUHÝ ZÁKON

Skôr či neskôr nastane najhoršie možné usporiadanie okolností.

Následok:

Každý systém treba navrhnúť tak, aby vydržal aj najhoršie možné usporiadanie okolností.

SIMONOV ZÁKON

Všetko, čo bolo spojené, sa skôr či neskôr rozpadne. 

RUDINOV ZÁKON

V krízových situáciách, ktoré nútia ľudí rozhodnúť sa medzi rôznymi metódami, väčšina zvolí tú najhoršiu.

GINSBERGOVA TEORÉMA

1. Vyhrať nemôžeš.

2. Prestať nemôžeš.

3. Ani len z hry nemôžeš vystúpiť.

FREEMANOV KOMENTÁR KU GINSBERGOVEJ TEORÉME

Každá významnejšia filozofia, ktorá sa pokúša dať životu zmysel stojí na popretí niektorej časti Ginsbergovej teorémy.

Menovite:

1. Kapitalizmus stavia na predpoklade, že môžeš vyhrať.

2. Socializmus stavia na predpoklade, že môžeš prestať.

3. Mysticizmus stavia na predpoklade, že môžeš vystúpiť z hry.

HRABAL, BOHUMIL - TŘI NOVELY

HRABAL, BOHUMIL

TŘI NOVELY
Ostře sledované vlaky
Taneční hodiny pro starší a pokročilé
Obsluhoval jsem anglického krále.

Českosovenský spisovatel, Praha, 1989
doslov Radko Pytlík
fotografie Emila Medková
1. súborné vydanie, 190.000 výtlačkov
ISBN 80-202-0059-2

próza krátka, novela
336 s., čeština
hmotnosť: 304

mäkká väzba
stav: dobrý

2,60 € PREDANÉ

*kamag*

Pod názvem Tři novely vycházejí společně tři Hrabalovy prózy, jež jsou výrazem jednotlivých fází jeho tvůrčího vývoje. Představují autora nejen v jeho charakteristických zvláštnostech a odlišnostech, ale i v jeho celistvosti. Jako první jsou ve svazku zařazeny Ostře sledované vlaky, které hned po prvním vydání nadchly a překvapily literární veřejnost a jejichž filmové zpracování bylo vyznamenáno Oscarem. Další prózou souboru jsou Taneční hodiny pro starší a pokročilé. Je to novelka o jedné větě plynoucí uvolněným asociativním tokem. Autor v ní s radostnou svěžestí, originalitou a neutuchajícím pábitelstvím zachycuje kouzlo vypravěčství strýce Pepina. Jako třetí a závěrečná je uvedena próza Obsluhoval jsem anglického krále. Tento text je nanejvýš osobitou výpovědí o člověku a životě, výpovědí ojedinělou pojetím i tvarem v kontextu české beletrie i v kontextu tvorby Hrabalovy.

Výpravčí Hubička rozsvítil cloněnou lampu na telegrafním stole, rozevřel telegrafní zápisník těsně u hrany stolu a pak mi dal znamení, že mi chce ukázat něco důležitého ve zprávách, ale já jsem hned věděl, že to bude něco ale docela jinačího. Výpravčí byl ustaraný, a když ukazoval tužkou do zpráv, špička se mu chvěla a čárala po papíře jako kardiograf. Opatrně otevřel šuplík a já jsem se musel dívat na poslední řádek, ale šilhal jsem do šuplíku. Kužel světla stolní lampy jediný svítil v dopravní kanceláři a na dně té zásuvky se blyštěl revolver a potom takový předmět podobající se baterce, která místo skla měla něco jako hodinky, které tiše tikaly.

„Miloši,“ řekl výpravčí šeptem, a dál ukazoval a podtrhával zprávu v zápisníku, „Miloši, nej lepší bude stát na perónu a hodit to na prostřední vagón. Hodíme tomu vlaku na stůj a v poslední chvíli mu dáme na zelenou... zpomalíme si ho.“

„To je pravda,“ povídám a cítil jsem, že ve všech oknech čekárny, všemi škvírami v zatemnění, všude by mohly být pátravé oči.

Proto jsem vzal tužku a taky jsem podškrtával zprávu v telegrafním zápisníku a přitom šeptal:

„Pamatujete se, jak nám spadlo rameno semaforu? Jak projížděla ta rychlíková raketa? Víte co? Já to udělám taky tak. Vylezu na ten semafor a shora, takhle se vykloním a upustím tu třaskavku na prostřední vagón a potom zase slezu a budeme se dívat, co to bude dělat... Kde je ten náš ostře sledovanej transport?“

,,Projel Poděbrady, za půl hodinky je tady,“ odprskl výpravčí a břichem zavřel zásuvku a nesmyslně se podepsal na stránku zápisníku.

„Nemáš strach?“

„Ne, nikdy jsem nebyl tak klidnej . .. ach,“ povídám, „já jsem mužskej, já jsem mužskej zrovna tak jako vy, pane výpravčí, mužskej jsem, a to je krásný, všecko už ze mne spadlo, takhle ..." vzal jsem ze stolu dlouhé nůžky a stříhl jimi, „takhle jsem se odstřihl od minulosti,“ zasmál jsem se a zvedl telefon.

„Je to rychlíková raketa,“ povídám a hlásím na hradla, „postavte výměny pro raketu, číslo padesát tři šedesát jedna,“ a vytočil jsem z bloku klíč a vyšel do noci, na obzoru se pořád táhla veliká skvrna, pořád jako by tam před chvílí zapadlo slunce. Lehce jsem vyhodil páky semaforů a předvěsti. Nikdy jsem neměl tak čisto v hlavě, pořád jako by mě hladila maminka, když mi v dětství odháněla zlý sen. A pan výpravčí Hubička chodil kanceláří, díval se do podlahy, už ani se nešel podívat na nebe, dobře jsem to viděl dopředu, tak jako on, tu zodpovědnost, jak to dopadne? a když dobře, tak co potom? Ale já jsem na tohle nemyslel, ne že bych to nedomyslil, domyslil jsem to všechno do konce, ale to už mne nezajímalo, já jsem se jen soustředil na to, abych ukápl ze semaforu přesně na ten vagón, aby celý vlak vyletěl do povětří, nic jiného jsem si nepřál, nic jiného jsem na nebi neviděl než ten pořád stoupající oblak, který vsrkává do sebe zbytky vagónů a kolejnic a pražců, myslil jsem na to, že jsem už vlastně na tohle měl myslit dávno, už proto, že mi přejeli dědu, který jim kráčel samotinký naproti, sám proti armádnímu sboru, s napřaženýma rukama a hypnotizérskou myšlenkou, aby se Němci obrátili a zacouvali nazpátek tam, odkud přišli. A stejně, i když dědova hlava byla vmáčknutá do pásu tanku, přece jen ten dědův duch pořád tlačil teď armádní sbor za sborem, tank za tankem, vojáka za vojákem nazpátek, do srdce Německa, tam, odkud se vyhrnuli a kam je tlačily ruské armády ... 

GARDNER, LAURENCE - THE MAGDALENE LEGACY

GARDNER, LAURENCE

THE MAGDALENE LEGACY
The Jesus and Mary Bloodline Conspirancy
Revelations Beyond The Da Vinci Code

Element, London, 2005
1. vydanie
ISBN 0-00-720084-6

história, Biblia, náboženstvo,
396 s., angličtina
hmotnosť: 577 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

4,00 €

*kamag*  in **S6Z**

From the bestselling author of Bloodline of the Holy Grail comes an explosive historical detective story. Essential reading for all fans of Dan Brown's novels, Gardner presents secret archives on the true identity of Mary Magdalen, the hidden lineage of Jesus and Mary, and the 2,000-year-old conspiracy that forms the basis of Christianity itself. Laurence Gardner's impeccable research takes us on an exciting detective trail to piece together the true, controversial significance of the Magdalene. / Mary Magdalene is described in the New Testament as Jesus' close companion and a woman that he loved. And yet, the Church teaches that she was a prostitute who, at some stage, became repentant. Why the discrepancy between scripture and dogma? / Why does Mary appeal so romantically to artists, who have painted her throughout the centuries as something much more significant than the Church traditionally portrays? / What is the secret of Mary Magdalene and how much do we really know about her relationship with Jesus? Were they married? Did they have children, and if so, who makes up the messianic lineage? meaning behind Leonardo da Vinci's paintings and why the Renaissance Church censored portrayals of the Magdalene - the sacred marriage of Jesus and Mary - the truth about the enigmatic Templar society called The Priory of Sion and the underground stream that protected the sacred heritage of the messaianic descendants - the truth behind the Knights Templar - who they were and what their role was - the hidden gospel of the Magdalene, excluded from the New Testament canon - Mary Magdalene - goddess or prostitute? Her life and exile in France - the forbidden tomb: the secret resting place of Mary Magdalene.

PARKEROVÁ, ELSA - ASTROLOGIE A JEJÍ UPOTŘEBENÍ V ŽIVOTĚ

PARKER, ELSA

ASTROLOGIE A JEJÍ UPOTŘEBENÍ V ŽIVOTĚ
Reedice z roku 1929

Schneider, Brno, 1998
preklad Cyril Nebeský
upravil a doplnil V. Sadovský
850 výtlačkov
ISBN 80-85796-50-3

astrológia, ezoterika
256 s., čeština
hmotnosť: 500 g

tvrdá väzba

9,90 € stav: veľmi dobrý *kamag* in **O2**
9,90 € stav: veľmi dobrý *bruri* in *kat-EZO*

HUGHES, H. STUART - CONTEMPORARY EUROPE: A HISTORY

HUGHES, H. STUART

CONTEMPORARY EUROPE: A HISTORY
Second Edition

Prentice-Hall, Englewood Cliffs, New Jersey, 1966

história, dejiny, Európa
582 s., čb fot., angličtina
hmotnosť: 1085 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, bez prebalu

2,50 €

*kamag* in **S5Z**

GREGOR, PETER - POTREBA VISIEŤ

GREGOR, PETER

POTREBA VISIEŤ

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1968
edícia Slovenská poézia (32)
obálka a frontispice Naďa Rappensbergerová
1. vydanie, 450 výtlačkov
13-72-057-68

poézia
88 s., slovenčina
hmotnosť: 175 g

tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: dobrý, neautorské venovanie

16 € PREDANÉ

*kamag*

Zbierkou básní Potreba visieť sa nám predstavuje príslušník najmladšej literárnej generácie, štyriadvadsaťročný absolvent FFUK v Bratislave Peter Gregor.

V tejto zbierke, ako to už pri debutoch býva, na mnohých miestach možno po formálnej stránke či v životnom pocite vystopovať výrazné vplyvy takých básnických velikánov, ako Majakovskij, Jesenin či z našich Ľudo Ondrejov. Tieto vplyvy však nemožno Gregorovi vyčítať, práve naopak, o čo silnejšie krídla básnika vynesú do výšok, o to býva vyšší jeho vlastný vzlet.

Jeho verše (z rokov 1962—65) sú produktom zrážky so životom, vyjadrením z toho vyplývajúceho životného pocitu a snahou nájsť riešenie. Pijanské motívy tu neznamenajú únik ani samoúčelné hry, ale riešenie konfliktovej životnej situácie. Ako sám autor hovorí, je to struna, ktorá hrá, keď ostatné praskli.

Ale predovšetkým sú to verše, ktoré chcú provokovať, burcovať z ľahostajnosti a netečnosti nielen literárnej, ale i životnej. Do literatúry vstupuje básnik, ktorý nepatrí do žiadnej literárnej skupiny, sleduje svoj vlastný program a tak originálnym hlasom dopĺňa polyfóniu súčasnej slovenskej poézie.

protinožci

sme protinožci 
na malej planéte 
jedinej izby

a tá izba pláva vesmírom 
a len pánboh a my vieme 
aká je na nej prekliato malá 
príťažlivosť

ale už sme sa odtrhli z domu 
ale už sme sa odtrhli z mesta 
ale už sme sa odtrhli zo zeme

a vyskakovať sa nedá

jeden by zostal trčať vo vzduchoprázdne 
druhý by sa zrútil so všetkým čertviekam

kedysi som sa nahýbal
aby som ti videl aspoň pod sukne

a myslel si že by to stálo 
za jeden vesmírny balans

ale teraz stojíme pevne 
každý na svojom mieste 
a každý z nás má svoj svet 
hoci sme si tak blízko 
že vždy večer keď sa vyzujem 
cítim ti pätami päty

mám ich už citlivejšie ako dlane 
už mi do nich vošiel 
všetok cit

ešte šťastie
že každý máme svoj svet

v mojej zemepisnej šírke napríklad 
sa vyskytujú biele myši

čo práve robíš neviem 
ale keď sa nudíš 
chovaj si aspoň klokany

MAY, ALEX - DIGITÁLNA FOTOGRAFIA

MAY, ALEX

DIGITÁLNA FOTOGRAFIA
(Digital Photography)

Slovart, Bratislava, 2002
preklad Lubomír Groch
ISBN 80-7145-635-7

príručky, fotografovanie,
72 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 200 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

0,60 €

*kamag*  in **S4Z**

ROSTAND, EDMOND - CYRANO Z BERGERACU

ROSTAND, EDMOND

CYRANO Z BERGERACU
Veršovaná hrdinská komédia v piatich dejstvách
(Cyrano de Bergerac)

Tatran, Bratislava, 1966
edícia Divadelná tvorba (100)
preklad Mária Rázusová-Martáková
doslov Jozef Felix
ilustrácie Viera Bombová
3. vydanie, 3.000 výtlačkov
61-663-66

divadelné hry
292 s., slovenčina
hmotnosť: 301 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, kraje prebalu ošúchané

2,60 €

*kamag* in **S4Z**

Sedemdesiat rokov ubehlo od svetovej premiéry hrdinskej veršovanej drámy Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu a za tie roky prešla víťazne divadelnými scénami celého sveta. Boli o nej veľké polemiky, ale dodnes si udržala svoju sviežosť, básnickú pôsobivosť, lyrickú nežnosť a dodnes si milenci vyznávajú lásku slovami, čo Christianovi šepká Cyrano, aby nimi prejavil svoje city Roxane. Dodnes je Cyrano romantickým hrdinom divadla a túžbou veľkých hercov zahrať si ho a dať mu svojský punc. Stále ešte napĺňa táto hra divadlá, stále si ju čitatelia radi prečítajú, zasnívajú sa nad ľúbostnými vzťahmi, usmejú sa nad Cyranovými žartami a fígľami a poplačú si s Roxanou nad smrťou Christiana a nad tragickým skonom Cyrana. Je to hra večne mladá, ako je stále mladý divák, čo si ju číta, alebo chodí na ňu do divadla.

A preto ju nanovo vydávame aj po slovensky pre nových čitateľov, pre nových milovníkov krásneho verša, ľúbostnej lyriky a romantického rojčenia — pre novú mladosť, ktorá z tejto hry vždy vyžaruje.

JESENIN, SERGEJ - ZA PÍSEŇ ŽIVOT JSEM VYMĚNIL

JESENIN, SERGEJ

ZA PÍSEŇ ŽIVOT JSEM VYMĚNIL
výbor z veršů

Československý spisovatel, Praha, 1979
edícia Klub přátel poezie
preklad Zdenka Bergrová, Emanuel Frynta, Josef Hora, Marie Marčanová, Bohumil Mathesius, Jiří Taufer, Jiří Víška
vybral Jiří Žáček
doslov Jaroslav Vávra
ilustrácie Věroslav Bergr
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

poézia
152 s., čeština
hmotnosť: 234 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, na prebale chýba malý kúsok

3,50 €  in **S4Z**

Náš výbor je zaměřen na vrcholné básnikovo období, především na léta 1924 a 1925; Jeseninovu cestu k básnické syntéze naznačují však i některé básně z let předchozích.

Základem výboru je souborné vydání jeseninovských překladů (Sergej Jesenin: Básně, Československý spisovatel) z roku 1955.

Ze svazku Klubu přátel poezie Sergej Jesenin: Lyrika, Československý spisovatel 1964, byly převzaty básně Chuligánova zpověď; Dopis jedné ženě; To ty, veršovníku osamělý...; Kdo jsem ? Co jsem ? Snílek z dlouhé chvíle.... vesměs v překladech Emanuela Frynty; Pročpak usmíváš se, ruka ruku mne?... v překladu Bohumila Mathesia a Černý muž v překladu Jiřího Taufra.

Dalším pramenem byly nové, knižně dosud nepublikované překlady Zdenky Bergrové: Skřípe to, zpívá žebry vozu...; Minul den a zkrátila se dráha...; Nevál prudký vítr marně ...; Já věřím, věřím ve štěstí...; Chuligán; Už sova podzim přivolává...; Modrá zář se chvěje, zapomínám...; V tom je můj stesk a bolest má...; Chorosán je brána do Persie...; Buď sbohem, Baku, už tě neuvidím...; Básník být je pravdu vždycky říci...; Spím a sním. Čerň cesty rozrytá....; Každá práce ať se lidem daří...; Bleděmodrá blůzka. Modré oči mám...; Ach ta metelice! Hrom už do zimy!...; Stříbrobílé pláně luna popráší...

Citáty Jeseninových přátel a současníků jsou vybrány z knihy Sergej Jesenin ve vzpomínkách, přeložené Zdenkou Bergrovou a vydané Lidovým nakladatelstvím v Praze roku 1975.

Neznám Bospor, nevím tedy dobře, 

co bych ti měl o něm vyprávět.

Jenom ve tvých očích vidím moře 

temně plát a modravě se chvět.

Do Bagdádu hedvábí a henu 

s karavanami jsem nevozil — 

dej mi odpočinout na kolenou, 

vší svou krásou ke mně nakloň se.

I kdybych tě prosil, kdybych klekl, 

tebe se to nijak netýká, 

že mám v Rusku — zemi předaleké — 

jméno uznaného básníka.

Slyším harmoniky u nás doma, 

štěkot psů se v duši k luně zved — 

cožpak se ti nechce, Peršanko má, 

tamty modré kraje uvidět?

Věř mi, duše, nepřijel jsem z nudy, 

tys mě, nespatřená, volala.

Labutí tvé ruce zřel jsem všudy, 

jak dvě křídla v snách mě ovála.

TEN MODERN AMERICAN SHORT STORIES

TEN MODERN AMERICAN SHORT STORIES
Youth in conflict, rebellion and love.
Remarkable stories  by ten contemporary writers including John Knowles, James Jones, John Updike and Carson McCullers

Bantam Books, 1981
zostavil David A. Sohn
edícia Bantam Pathfinder (1981)
ISBN 0-553-20654-0

beletria, próza krátka, poviedky,
angličtina
hmotnosť: 84 g

mäkká väzba
stav: dobrý, na predsádke 2 pečiatky

0,90 €

*kamag*  in **S4P**

The Scarlet Letter 

BY JEAN STAFFORD

I KNEW from the beginning that Virgil Meade was crazy, but I didn’t know he was a crook until it was too late and he had got me into a fine how-do-you-do that might have altered the whole course of my life. I mean I might have killed him and either gone to the gallows or spent the rest of my natural days in the pen.

Virgil unofficially became my fellow when he put a big valentine in the box for me. At first I was sorely affronted because it was a very insulting comic one he had made himself—when you opened it up, there was the outline of a huge foot on each page and underneath it said: “All policemen have big feet but Emily Vanderpool’s got them beat.” Moreover, he had signed it so there would be no doubt in my mind who was trying to hurt my feelings. I couldn’t decide whether to write him a poison pen letter beginning “Dear (oh yeah?) Four-Eyes” or to beat him on the head with an Indian club. But then I discovered that he had written “s.w.a.k.” on the back of the envelope and I knew what that stood for because my sister Stella, who was popular and was therefore up on codes and slang, had told me: “Sealed With a Kiss.” Ordinarily such mushiness would have made me go ahead and write the letter or take out after him with the Indian club; but it so happened that at that particular time I didn’t have a friend to my name, having fought with everyone I knew, and the painful truth was that Virgil’s valentine was positively the only one I got that year except for a dinky little paper-doily thing, all bumpy with homemade paste, from my baby sister, Tess. And besides being all alone in the world, I was a good deal impressed by Virgil because he was as clever as a monkey on the parallel bars (the way he skinned the cat was something), and I had heard that at the age of eleven he already had a wisdom tooth, a rumor that seemed somehow the more likely because his father was a dentist. And so, on second thought, although he had insulted me and although he wore glasses (a stigma far more damning than the biggest clodhoppers in the world), I decided that he was better than nobody and I looked across the room at him. He was staring moodily out the window at the icicles, cracking his knuckles to the tune of “Shave and a haircut.” To attract his attention I cracked mine in harmony, and he turned around and smiled at me. He had a nice smile, rather crooked and wry, and I liked his pert pug nose and the way his shiny black hair came to a neat widow’s peak in the exact middle of his forehead.

We kept up our antiphony for about a minute and then Miss Holderness heard us and looked up from the valentine box she had been grubbing in. Her snappish brown eyes went darting around the room as, in her ever irascible voice, she cried: “Valentine’s Day or no Valentine’s Day, I decidedly will not tolerate any levity in this class. Who is making that barbarous noise?” She pushed up the paper cuffs that protected the sleeves of her tan challis dress and glared. There was one of those weighty, stifling silences in which everyone held his breath, everyone feeling accused and everyone feeling guilty. Finally, unable to single out any faces that looked more blameworthy than any others, she had to give up with the threat: “If there is ever again any knuckle-cracking in this class, the miscreant will go straight to Mr. Colby for his or her punishment. I have reiterated ad infinitum that levity is out of place in the sixth grade.” (Miss Holderness abhorred children and she loved hard words. Once, after making me sing a scale by myself, she put her fingers in her ears and she said: “I have never heard such cacophony. Try it again, Emily, and this time

INTO THE WILDERNESS

INTO THE WILDERNESS

National Geographic Society, Washington, 1983
foto Lowell Georgia
ilustrácie H. Tom Hall
2. vydanie

publikácie obrázkové, cestopis, Kanada, príroda
208 s., far. fot., angličtina
hmotnosť: 697 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

1,50 €

*kamag* in **S6Z**

ORWELL, GEORGE - ZVIERACIA FARMA

ORWELL, GEORGE

ZVIERACIA FARMA
(Animal Farm)
Svetoznáma novela o tom, ako to dopadne, keď sa svine dostanú ku korytám

Slovart, Bratislava, 1998
preklad Miloš Ruppeldt
edícia MM (3)
1. vydanie
ISBN 80-7145-286-6

beletria, novela, fikcia, scifi, dystopia, fantasy
104 s., slovenčina
hmotnosť: 209 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

5,50 € PREDANÉ

*kamag* in *R04*

Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné“ sa čoskoro mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“.

George Orwell nesporne patrí k výrazným spisovateľským zjavom 20. storočia. Jeho filozofia však bránila tomu, aby bol až donedávna objektívne zhodnotený v našich učebniciach literatúry.

Narodil sa v Indii v roku 1903. Absolvoval najlepšie anglické školy, slúžil v anglickej koloniálnej armáde v Barme, žil v Paríži, v roku 1937 bojoval na strane republikánov v Španielsku.

Pôsobil ako učiteľ, novinár, esejista. Preslávil sa svojou novelou Zvieracia farma, ktorú vydal v roku 1945. V roku 1949 mu vyšiel významný román Tisíc deväťsto osemdesiatštyri (v Edícii MM výjde na jeseň 1998), ktorý rovnako vážne vstúpil do dejín modernej svetovej literatúry. Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora.

Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné“ sa čoskoro mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“.

Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty...

V roku 1945, keď Orwell vydáva Zvieraciu farmu, Európu opantala eufória z ukončenej vojny, národy sa nadchýnajú ideálmi socializmu, ktorý považujú za rozhodujúcu silu pri porážke fašizmu. 

Orwell však videl ďalej. Upozorňoval na hrozby, ktoré sa šíria z východu a na ktoré sa v povojnovom nadšení zabúdalo. Orwell bol príliš geniálny na to, aby vystihol apokalypsu len jednej revolúcie. Vo svojej politicko-satirickej bájke vytvoril aj model iných revolúcií. Veď nielen tá Veľká októbrová sa vymkla z rúk... Svoje politické vízie zavŕšil v románe Tisíc deväťsto osemdesiatštyri.

Svet sa rozdelí na tri veľmoci a jednu z nich ovládne „Strana“. Spolu s jej hlavným predstaviteľom, „Veľkým bratom“ terorizuje ľudí, tajná polícia má neobmedzené právomoci, ľudia sú zmanipulovaní až tak, že idú z vďaky manifestovať, keď im zvýšia prídel tabaku zo sto gramov na dvadsať.

Strana sa drží zásady: „kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.

Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť.“ Z toho vyplývajúce manipulovanie so „zväzkami“ a teda aj so súkromím ľudí sú metódy, ktoré neboli len Orwellovým zlým snom. Orwellove vidiny určite nenechajú nikoho ľahostajným.

Že by sa s tým už človek niekde stretol?

„Statočnosť nestačí,“ povedal Kvičiak. „Oddanosť a poslušnosť sú dôležitejšie. A pokiaľ ide o Bitku pri kravíne, som presvedčený, že príde čas, keď sa zistí, že Snehuliakova úloha v nej sa zveličovala. Disciplína, druhovia, železná disciplina! To by malo byť heslo dneška! Jeden chybný krok, a hneď sa na nás vrhnú nepriatelia. Však by ste nechceli, aby sa vrátil Jones?!“

A opäť nebolo o čom diskutovať. Pravdaže zvieratá nechceli, aby sa Jones vrátil; ak by ho mali nedeľňajšie ranné diskusie privolať, tak potom s nimi musia rozhodne prestať. Boxer, ktorý už mal dosť času všetko si premyslieť, vyjadril všeobecné pocity slovami. „Ak to hovorí druh Napoleon, musí to byť správne.“ Odvtedy sa mu stalo druhým životným krédom: Napoleon má vždy pravdu! popri vlastnom: Budem pracovať ešte viac!

Medzitým sa oteplilo a začala jarná orba. Kôlňa, kde Snehuliak nakreslil plány veterného mlyna, bola zavretá a povrávalo sa, že ktosi plány zo zeme zmyl. Každú nedeľu ráno o desiatej sa zvieratá zhromaždili vo veľkej stodole, kde dostali príkazy na nasledujúci týždeň. V sade vykopali lebku starého Majora, teraz už holú kosť, a umiestnili ju na kôl pri vlajkovej žrdi, vedľa pušky. Po vztýčení zástavy museli zvieratá v zástupe dôstojne prejsť okolo lebky, až potom smeli vojsť do stodoly. Teraz však nesedávali všetci spolu ako kedysi. Napoleon s Kvičiakom a Minimusom, ktorý mal úžasný talent na skladanie piesní a básni, trónili vpredu na pódiu, okolo nich v polkruhu štyri mladé psy, ostatné prasatá za nimi. Zvieratá sedeli čelom k nim v hlavnej časti stodoly. Napoleon prečítal ráznym vojenským štýlom rozkaz na nasledujúci týždeň, potom zvieratá jediný raz zaspievali Zvery Anglicka a rozišli sa.

Tretiu nedeľu po tom, čo vyhnali Snehuliaka, si zvieratá s nemalým počudovaním vypočuli Napoleonovo vyhlásenie, že veterný mlyn sa predsa len bude stavať. Zmenu svojho rozhodnutia vôbec nezdôvodnil, jednoducho ich iba upozornil, že úloha si vyžiada veľa tvrdej práce, dokonca bude možno potrebné znížiť aj prídely jedla. No plány sú už vypracované do najmenších detailov. Celé posledné tri týždne na nich pracovala špeciálna skupina prasiat. Výstavba veterného mlyna a s ním súvisiacich zariadení by mala trvať dva roky.

V ten večer Kvičiak dôverne vysvetľoval ostatným zvieratám, že Napoleon v skutočnosti nikdy nebol proti stavbe mlyna. Naopak, on celý projekt od začiatku obhajoval, a Snehuliak ten plán, ktorý nakreslil na dlážku v liahni, vlastne vykradol z Napoleonových poznámok. Veterný mlyn bol v skutočnosti Napoleonov nápad. Prečo teda proti nemu tak urputne bojoval, spýtal sa ktosi. Kvičiak sa zrazu zatváril veľmi chytrácky. Vraj to vyplýva zo skúseností druha Napoleona, vyhlásil. Ten iba predstieral, že je proti výstavbe veterného mlyna; jednoducho bol to manéver, aby sa zbavil Snehuliaka, ktorý bol nebezpečný a mal zlý vplyv. Teraz, keď sa ho už zbavili, môžu vo svojich plánoch pokojne pokračovať bez toho, že by im do toho zasahoval. „Toto,“ povedal Kvičiak, sa volá taktika. Veselo sa potom smial, poskakoval a vrtel chvostom. Zvieratá si neboli načistom, čo to slovo znamená, ale Kvičiak hovoril tak presvedčivo a tri psy, ktoré boli zhodou okolností s ním, vrčali tak zlovestne, že jeho vysvetlenie prijali bez ďalších otázok.