ROSTAND, EDMOND - CYRANO Z BERGERACU

ROSTAND, EDMOND

CYRANO Z BERGERACU
Veršovaná hrdinská komédia v piatich dejstvách
(Cyrano de Bergerac)

Tatran, Bratislava, 1966
edícia Divadelná tvorba (100)
preklad Mária Rázusová-Martáková
doslov Jozef Felix
ilustrácie Viera Bombová
3. vydanie, 3.000 výtlačkov
61-663-66

divadelné hry
292 s., slovenčina
hmotnosť: 301 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, kraje prebalu ošúchané

2,60 €

*kamag* in **S4Z**

Sedemdesiat rokov ubehlo od svetovej premiéry hrdinskej veršovanej drámy Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu a za tie roky prešla víťazne divadelnými scénami celého sveta. Boli o nej veľké polemiky, ale dodnes si udržala svoju sviežosť, básnickú pôsobivosť, lyrickú nežnosť a dodnes si milenci vyznávajú lásku slovami, čo Christianovi šepká Cyrano, aby nimi prejavil svoje city Roxane. Dodnes je Cyrano romantickým hrdinom divadla a túžbou veľkých hercov zahrať si ho a dať mu svojský punc. Stále ešte napĺňa táto hra divadlá, stále si ju čitatelia radi prečítajú, zasnívajú sa nad ľúbostnými vzťahmi, usmejú sa nad Cyranovými žartami a fígľami a poplačú si s Roxanou nad smrťou Christiana a nad tragickým skonom Cyrana. Je to hra večne mladá, ako je stále mladý divák, čo si ju číta, alebo chodí na ňu do divadla.

A preto ju nanovo vydávame aj po slovensky pre nových čitateľov, pre nových milovníkov krásneho verša, ľúbostnej lyriky a romantického rojčenia — pre novú mladosť, ktorá z tejto hry vždy vyžaruje.

JESENIN, SERGEJ - ZA PÍSEŇ ŽIVOT JSEM VYMĚNIL

JESENIN, SERGEJ

ZA PÍSEŇ ŽIVOT JSEM VYMĚNIL
výbor z veršů

Československý spisovatel, Praha, 1979
edícia Klub přátel poezie
preklad Zdenka Bergrová, Emanuel Frynta, Josef Hora, Marie Marčanová, Bohumil Mathesius, Jiří Taufer, Jiří Víška
vybral Jiří Žáček
doslov Jaroslav Vávra
ilustrácie Věroslav Bergr
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

poézia
152 s., čeština
hmotnosť: 234 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, na prebale chýba malý kúsok

3,50 €  in **S4Z**

Náš výbor je zaměřen na vrcholné básnikovo období, především na léta 1924 a 1925; Jeseninovu cestu k básnické syntéze naznačují však i některé básně z let předchozích.

Základem výboru je souborné vydání jeseninovských překladů (Sergej Jesenin: Básně, Československý spisovatel) z roku 1955.

Ze svazku Klubu přátel poezie Sergej Jesenin: Lyrika, Československý spisovatel 1964, byly převzaty básně Chuligánova zpověď; Dopis jedné ženě; To ty, veršovníku osamělý...; Kdo jsem ? Co jsem ? Snílek z dlouhé chvíle.... vesměs v překladech Emanuela Frynty; Pročpak usmíváš se, ruka ruku mne?... v překladu Bohumila Mathesia a Černý muž v překladu Jiřího Taufra.

Dalším pramenem byly nové, knižně dosud nepublikované překlady Zdenky Bergrové: Skřípe to, zpívá žebry vozu...; Minul den a zkrátila se dráha...; Nevál prudký vítr marně ...; Já věřím, věřím ve štěstí...; Chuligán; Už sova podzim přivolává...; Modrá zář se chvěje, zapomínám...; V tom je můj stesk a bolest má...; Chorosán je brána do Persie...; Buď sbohem, Baku, už tě neuvidím...; Básník být je pravdu vždycky říci...; Spím a sním. Čerň cesty rozrytá....; Každá práce ať se lidem daří...; Bleděmodrá blůzka. Modré oči mám...; Ach ta metelice! Hrom už do zimy!...; Stříbrobílé pláně luna popráší...

Citáty Jeseninových přátel a současníků jsou vybrány z knihy Sergej Jesenin ve vzpomínkách, přeložené Zdenkou Bergrovou a vydané Lidovým nakladatelstvím v Praze roku 1975.

Neznám Bospor, nevím tedy dobře, 

co bych ti měl o něm vyprávět.

Jenom ve tvých očích vidím moře 

temně plát a modravě se chvět.

Do Bagdádu hedvábí a henu 

s karavanami jsem nevozil — 

dej mi odpočinout na kolenou, 

vší svou krásou ke mně nakloň se.

I kdybych tě prosil, kdybych klekl, 

tebe se to nijak netýká, 

že mám v Rusku — zemi předaleké — 

jméno uznaného básníka.

Slyším harmoniky u nás doma, 

štěkot psů se v duši k luně zved — 

cožpak se ti nechce, Peršanko má, 

tamty modré kraje uvidět?

Věř mi, duše, nepřijel jsem z nudy, 

tys mě, nespatřená, volala.

Labutí tvé ruce zřel jsem všudy, 

jak dvě křídla v snách mě ovála.

TEN MODERN AMERICAN SHORT STORIES

TEN MODERN AMERICAN SHORT STORIES
Youth in conflict, rebellion and love.
Remarkable stories  by ten contemporary writers including John Knowles, James Jones, John Updike and Carson McCullers

Bantam Books, 1981
zostavil David A. Sohn
edícia Bantam Pathfinder (1981)
ISBN 0-553-20654-0

beletria, próza krátka, poviedky,
angličtina
hmotnosť: 84 g

mäkká väzba
stav: dobrý, na predsádke 2 pečiatky

0,90 €

*kamag*  in **S4P**

The Scarlet Letter 

BY JEAN STAFFORD

I KNEW from the beginning that Virgil Meade was crazy, but I didn’t know he was a crook until it was too late and he had got me into a fine how-do-you-do that might have altered the whole course of my life. I mean I might have killed him and either gone to the gallows or spent the rest of my natural days in the pen.

Virgil unofficially became my fellow when he put a big valentine in the box for me. At first I was sorely affronted because it was a very insulting comic one he had made himself—when you opened it up, there was the outline of a huge foot on each page and underneath it said: “All policemen have big feet but Emily Vanderpool’s got them beat.” Moreover, he had signed it so there would be no doubt in my mind who was trying to hurt my feelings. I couldn’t decide whether to write him a poison pen letter beginning “Dear (oh yeah?) Four-Eyes” or to beat him on the head with an Indian club. But then I discovered that he had written “s.w.a.k.” on the back of the envelope and I knew what that stood for because my sister Stella, who was popular and was therefore up on codes and slang, had told me: “Sealed With a Kiss.” Ordinarily such mushiness would have made me go ahead and write the letter or take out after him with the Indian club; but it so happened that at that particular time I didn’t have a friend to my name, having fought with everyone I knew, and the painful truth was that Virgil’s valentine was positively the only one I got that year except for a dinky little paper-doily thing, all bumpy with homemade paste, from my baby sister, Tess. And besides being all alone in the world, I was a good deal impressed by Virgil because he was as clever as a monkey on the parallel bars (the way he skinned the cat was something), and I had heard that at the age of eleven he already had a wisdom tooth, a rumor that seemed somehow the more likely because his father was a dentist. And so, on second thought, although he had insulted me and although he wore glasses (a stigma far more damning than the biggest clodhoppers in the world), I decided that he was better than nobody and I looked across the room at him. He was staring moodily out the window at the icicles, cracking his knuckles to the tune of “Shave and a haircut.” To attract his attention I cracked mine in harmony, and he turned around and smiled at me. He had a nice smile, rather crooked and wry, and I liked his pert pug nose and the way his shiny black hair came to a neat widow’s peak in the exact middle of his forehead.

We kept up our antiphony for about a minute and then Miss Holderness heard us and looked up from the valentine box she had been grubbing in. Her snappish brown eyes went darting around the room as, in her ever irascible voice, she cried: “Valentine’s Day or no Valentine’s Day, I decidedly will not tolerate any levity in this class. Who is making that barbarous noise?” She pushed up the paper cuffs that protected the sleeves of her tan challis dress and glared. There was one of those weighty, stifling silences in which everyone held his breath, everyone feeling accused and everyone feeling guilty. Finally, unable to single out any faces that looked more blameworthy than any others, she had to give up with the threat: “If there is ever again any knuckle-cracking in this class, the miscreant will go straight to Mr. Colby for his or her punishment. I have reiterated ad infinitum that levity is out of place in the sixth grade.” (Miss Holderness abhorred children and she loved hard words. Once, after making me sing a scale by myself, she put her fingers in her ears and she said: “I have never heard such cacophony. Try it again, Emily, and this time

INTO THE WILDERNESS

INTO THE WILDERNESS

National Geographic Society, Washington, 1983
foto Lowell Georgia
ilustrácie H. Tom Hall
2. vydanie

publikácie obrázkové, cestopis, Kanada, príroda
208 s., far. fot., angličtina
hmotnosť: 697 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

1,50 €

*kamag* in **S6Z**

ORWELL, GEORGE - ZVIERACIA FARMA

ORWELL, GEORGE

ZVIERACIA FARMA
(Animal Farm)
Svetoznáma novela o tom, ako to dopadne, keď sa svine dostanú ku korytám

Slovart, Bratislava, 1998
preklad Miloš Ruppeldt
edícia MM (3)
1. vydanie
ISBN 80-7145-286-6

beletria, novela, fikcia, scifi, dystopia, fantasy
104 s., slovenčina
hmotnosť: 209 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

5,50 € PREDANÉ

*kamag* in *R04*

Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné“ sa čoskoro mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“.

George Orwell nesporne patrí k výrazným spisovateľským zjavom 20. storočia. Jeho filozofia však bránila tomu, aby bol až donedávna objektívne zhodnotený v našich učebniciach literatúry.

Narodil sa v Indii v roku 1903. Absolvoval najlepšie anglické školy, slúžil v anglickej koloniálnej armáde v Barme, žil v Paríži, v roku 1937 bojoval na strane republikánov v Španielsku.

Pôsobil ako učiteľ, novinár, esejista. Preslávil sa svojou novelou Zvieracia farma, ktorú vydal v roku 1945. V roku 1949 mu vyšiel významný román Tisíc deväťsto osemdesiatštyri (v Edícii MM výjde na jeseň 1998), ktorý rovnako vážne vstúpil do dejín modernej svetovej literatúry. Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora.

Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné“ sa čoskoro mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“.

Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty...

V roku 1945, keď Orwell vydáva Zvieraciu farmu, Európu opantala eufória z ukončenej vojny, národy sa nadchýnajú ideálmi socializmu, ktorý považujú za rozhodujúcu silu pri porážke fašizmu. 

Orwell však videl ďalej. Upozorňoval na hrozby, ktoré sa šíria z východu a na ktoré sa v povojnovom nadšení zabúdalo. Orwell bol príliš geniálny na to, aby vystihol apokalypsu len jednej revolúcie. Vo svojej politicko-satirickej bájke vytvoril aj model iných revolúcií. Veď nielen tá Veľká októbrová sa vymkla z rúk... Svoje politické vízie zavŕšil v románe Tisíc deväťsto osemdesiatštyri.

Svet sa rozdelí na tri veľmoci a jednu z nich ovládne „Strana“. Spolu s jej hlavným predstaviteľom, „Veľkým bratom“ terorizuje ľudí, tajná polícia má neobmedzené právomoci, ľudia sú zmanipulovaní až tak, že idú z vďaky manifestovať, keď im zvýšia prídel tabaku zo sto gramov na dvadsať.

Strana sa drží zásady: „kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.

Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť.“ Z toho vyplývajúce manipulovanie so „zväzkami“ a teda aj so súkromím ľudí sú metódy, ktoré neboli len Orwellovým zlým snom. Orwellove vidiny určite nenechajú nikoho ľahostajným.

Že by sa s tým už človek niekde stretol?

„Statočnosť nestačí,“ povedal Kvičiak. „Oddanosť a poslušnosť sú dôležitejšie. A pokiaľ ide o Bitku pri kravíne, som presvedčený, že príde čas, keď sa zistí, že Snehuliakova úloha v nej sa zveličovala. Disciplína, druhovia, železná disciplina! To by malo byť heslo dneška! Jeden chybný krok, a hneď sa na nás vrhnú nepriatelia. Však by ste nechceli, aby sa vrátil Jones?!“

A opäť nebolo o čom diskutovať. Pravdaže zvieratá nechceli, aby sa Jones vrátil; ak by ho mali nedeľňajšie ranné diskusie privolať, tak potom s nimi musia rozhodne prestať. Boxer, ktorý už mal dosť času všetko si premyslieť, vyjadril všeobecné pocity slovami. „Ak to hovorí druh Napoleon, musí to byť správne.“ Odvtedy sa mu stalo druhým životným krédom: Napoleon má vždy pravdu! popri vlastnom: Budem pracovať ešte viac!

Medzitým sa oteplilo a začala jarná orba. Kôlňa, kde Snehuliak nakreslil plány veterného mlyna, bola zavretá a povrávalo sa, že ktosi plány zo zeme zmyl. Každú nedeľu ráno o desiatej sa zvieratá zhromaždili vo veľkej stodole, kde dostali príkazy na nasledujúci týždeň. V sade vykopali lebku starého Majora, teraz už holú kosť, a umiestnili ju na kôl pri vlajkovej žrdi, vedľa pušky. Po vztýčení zástavy museli zvieratá v zástupe dôstojne prejsť okolo lebky, až potom smeli vojsť do stodoly. Teraz však nesedávali všetci spolu ako kedysi. Napoleon s Kvičiakom a Minimusom, ktorý mal úžasný talent na skladanie piesní a básni, trónili vpredu na pódiu, okolo nich v polkruhu štyri mladé psy, ostatné prasatá za nimi. Zvieratá sedeli čelom k nim v hlavnej časti stodoly. Napoleon prečítal ráznym vojenským štýlom rozkaz na nasledujúci týždeň, potom zvieratá jediný raz zaspievali Zvery Anglicka a rozišli sa.

Tretiu nedeľu po tom, čo vyhnali Snehuliaka, si zvieratá s nemalým počudovaním vypočuli Napoleonovo vyhlásenie, že veterný mlyn sa predsa len bude stavať. Zmenu svojho rozhodnutia vôbec nezdôvodnil, jednoducho ich iba upozornil, že úloha si vyžiada veľa tvrdej práce, dokonca bude možno potrebné znížiť aj prídely jedla. No plány sú už vypracované do najmenších detailov. Celé posledné tri týždne na nich pracovala špeciálna skupina prasiat. Výstavba veterného mlyna a s ním súvisiacich zariadení by mala trvať dva roky.

V ten večer Kvičiak dôverne vysvetľoval ostatným zvieratám, že Napoleon v skutočnosti nikdy nebol proti stavbe mlyna. Naopak, on celý projekt od začiatku obhajoval, a Snehuliak ten plán, ktorý nakreslil na dlážku v liahni, vlastne vykradol z Napoleonových poznámok. Veterný mlyn bol v skutočnosti Napoleonov nápad. Prečo teda proti nemu tak urputne bojoval, spýtal sa ktosi. Kvičiak sa zrazu zatváril veľmi chytrácky. Vraj to vyplýva zo skúseností druha Napoleona, vyhlásil. Ten iba predstieral, že je proti výstavbe veterného mlyna; jednoducho bol to manéver, aby sa zbavil Snehuliaka, ktorý bol nebezpečný a mal zlý vplyv. Teraz, keď sa ho už zbavili, môžu vo svojich plánoch pokojne pokračovať bez toho, že by im do toho zasahoval. „Toto,“ povedal Kvičiak, sa volá taktika. Veselo sa potom smial, poskakoval a vrtel chvostom. Zvieratá si neboli načistom, čo to slovo znamená, ale Kvičiak hovoril tak presvedčivo a tri psy, ktoré boli zhodou okolností s ním, vrčali tak zlovestne, že jeho vysvetlenie prijali bez ďalších otázok.

MÖLLER, LENNART - THE EXODUS CASE

MÖLLER, LENNART

THE EXODUS CASE
New Discoveries Confirm the Historical Exodus

Scandinavia, Copenhagen, 2002
obal Ben Alex
preklad do angličtiny Margaret Bäckman
ISBN 87-7247-230-8

história, dejiny, Biblia, náboženská literatúra,
318 s., angličtina
hmotnosť: 1163 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, ako nová, nepoužívaná

9,90 €

*kamag* in **S6Z**

PATARÁK, JÁN - BOŽIE OKO

PATARÁK, JÁN

BOŽIE OKO

vlastným nákladom autora, 1992
1. vydanie
obal Ján Patarák
ISBN 80-85689-00-6

beletria, próza krátka, poviedky,
142 s., slovenčina
hmotnosť: 96 g

mäkká väzba s prebalom, malý formát
stav: dobrý, venovanie autora

NEPREDAJNÉ

*kamag* in *H-TV-7*

REDFIELD, JAMES - DESÁTÉ PROROCTVÍ

REDFIELD, JAMES

DESÁTÉ PROROCTVÍ
Vize pokračuje
(The Tenth Insight)

Pragma, Praha, 1996
preklad Jan Brázda
ISBN 80-7205-352-3

ezoterika
224 s., čeština
hmotnosť: 331 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

0,90 €

*kamag*  in **S6Z**

Miliony lidí měly možnost se seznámit s novým rodícím se světovým názorem. který představuje Celestinsképroroctii a přiblížit se tak devíti stupňům poznání. Od doby. kdy kniha vyšla poprvé vlastním nákladem autora, se jí prodalo přes pět milionu výtisků ve více než čtyřiceti zemích, ať už v Austrálii, Německu, Americe, Japonsku nebo v České republice. Celestinské proroctví se na žebříčku nejprodávanějších knih dosud drží na jednom z prvních míst. Lidé na celém světě, inspirováni touto knihou, se otevřeli možnosti ovlivňovat tajemné shody okolností ve svých životech, a dát tak vlastnímu osudu a svému životnímu poslání nový význam. Celestinské proroctví se stalo biblí statisíců. Právě pro ně James Redfield napsal Pracovní knihu (v českém jazyce vyšla rovněž v nakladatelství Pragma), která slouží jako praktický návod pro jednotlivce i skupiny lidí. kteří se rozhodli žit podle principů zjevených v Redfieldově díle. Nyní se před námi odhaluje další proroctví... Desáté proroctví.

HISTORIE PROBUZENÍ

Když jsem otevřel oči, byl jsem obklopen tmavě modrým světlem a měl jsem teď již známý pocit pohody a klidu. Wilovu přítomnost jsem cítil po své levé ruce.

Stejně jako předtím i teď vypadal velmi spokojeně, protože jsem se vrátil. Přiblížil se ke mně a pošeptal mi: „Tady se ti to bude líbit.“

„Kde jsme?“ zeptal jsem se.

„Dobře se podívej.“

Zakroutil jsem hlavou. „Nejdřív s tebou musím mluvit. Je naprosto nutné, abychom našli místo experimentu a ty lidi zastavili. Už zničili vrchol jednoho kopce. Bůhví co udělají příště.“

„Co uděláme, když je najdeme?“ zeptal se Wil.

„To nevím.“

,Já taky ne. Řekni mi, co se stalo.“

Zavřel jsem oči a snažil se soustředit; pak jsem mu vyprávěl, jak jsem se opět setkal s Mayou a jak se bránila, když jsem jí řekl, že je členem skupiny sedmi.

Wil jen kývl hlavou.

Pak jsem mu popsal, jak jsem se setkal s Curtisem, komunikoval s Williamsem a přežil důsledky experimentu.

„Williams s tebou mluvil?“ zeptal se Wil.

„Vlastně ne. Nebyla to duševní komunikace. Bylo to, jako by nějakým způsobem ovlivňoval myšlenky, které nás napadali. Měl jsem pocit, jako bych dostával informace, které jsem na určité úrovni už znal; a přesto jsme oba, já i Curtis, říkali to, co nám Williams sděloval. Bylo to podivné, ale věděl jsem, že tam Williams je.“

„A jakou zprávu chtěl předat?“

„Potvrdil to, co jsme viděli v Mayině vizi; říkal, že se můžeme rozpomenout nejen na svůj záměr, který jsme měli při narození, ale také na obecný cíl lidstva i na to, jak jej dosáhnout. Toto rozpomenutí nám poskytne větší energii, která nám pomůže překonat Strach... a zastavit tento experiment. Říkal tomu Vize světa.“

Wil mlčel.

„Co si o tom myslíš?“ zeptal jsem se.

„Myslím, že tohle všechno je součástí Desátého poznání. Snaž se mi rozumět: sdílím tvou netrpělivost. Ale chceme-li pomoci, musíme i nadále zkoumat posmrtnou dimenzi, dokud se nedovíme víc o této širší Vizi světa. Musí existovat nějaký přesný způsob, jak se rozpomenout.“

V dálce jsem si všiml nějakého pohybu. Osm až deset bytostí, jen částečně nejasných, se objevilo asi patnáct metrů od nás. Za nimi byly desítky dalších, splývajících v obvyklé jantarově žluté mlze. Ze všech vyzařovala jakási známá nostalgie.

„Víš, kdo jsou tyto duše?“ zeptal se Wil s úsměvem.

Podíval jsem se na skupinu a měl jsem pocit, že jsem s ní nějak spřízněn. Věděl jsem to, a zároveň nevěděl. Jak jsem se na skupinu díval, naše citové spojení stále sílilo; nikdy jsem nic takového nezažil. A současně jsem si uvědomil, že jsem tady již byl.

LONGMAN LANGUAGE ACTIVATOR

LONGMAN LANGUAGE ACTIVATOR
The World´s First Production Dictionary

Longman, Essex, 1993
Longman Corpus Network
2. vydanie
ISBN 0-582-04092-3

jazyky, jazykoveda
1598 s., angličtina
hmotnosť: 1742 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nepoužívaná

19,90 € PREDANÉ

*kamag* in **S5Z**

A PRAYER TREASURY

A PRAYER TREASURY
A collection of best-loved prayers

A Lion Book, Oxford, 1998
1. vydanie
prebal Carl Holsoe, John Henry Dearle
ISBN 0-7459-3933-3

poézia
128 s., angličtina
hmotnosť: 322 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý,  na predsádke neautorské venovanie

1,00 €

*kamag*  in **S7P**

A Prayer Treasury is a classic collection of best-known prayers from around the world and across the centuries — including prayers by famous and little-known Christians and from all the major traditions.

Here are words for private prayer and for public occasions, for all the major seasonal celebrations and special family events. There is also a selection of the best-loved prayers for children, together with graces and blessings.

Dappled things

Glory be to God for dappled things -

for skies of couple-colour as a brinded cow;

for rose-moles all in stipple upon trout that swim;

fresh-firecoal chestnut-falls; finches’ wings;

landscape plotted and pierced-fold, fallow, and plough

and all trades, their gear and tackle and trim.

All things counter, original, spare, strange; 

whatever is fickle, freckled (who knows how?) 

with swift, slow; sweet, sour; adazzle, dim; 

he fathers-forth whose beauty is past change: 

praise him.

Gerard Manley Hopkins, nineteenth century

Acceptance and change

God, give us grace to accept with serenity 

the things that cannot be changed, 

courage to change the things that should be changed, 

and the wisdom to distinguish the one from the other.

Reinhold Niebuhr, twentieth century

The bundle of life

O God, you have bound us together in this bundle of life; give us grace to understand how our lives depend on the courage, the industry, the honesty and integrity of our fellow men; that we may be mindful of their needs, grateful for their faithfulness, and faithful in our responsibilities to them; through Jesus Christ our Lord.

Reinhold Niebuhr, twentieth century

AGATHA CHRISTIE CRIME COLLECTION: A CARIBBEAN MYSTERY / TAKEN AT THE FLOOD / THE SEVEN DIALS MYSTERY

AGATHA CHRISTIE CRIME COLLECTION: A CARIBBEAN MYSTERY / TAKEN AT THE FLOOD / THE SEVEN DIALS MYSTERY

Hamlyn, London, 1971
SBN 6007 66 195

beletria, detektívky
512 s., angličtina
hmotnosť: 55 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebaku

0,50 € DAROVANÉ

*kamag* in **O2**

13. Exit Victoria Johnson

THE evening was drawing to a close. The steel band was at last relaxing its efforts. Tim stood by the dining-room looking over the terrace. He extinguished a few lights on tables that had been vacated. A voice spoke behind him. ‘Tim, can I speak to you a moment?’ Tim Kendal started.

‘Hallo, Evelyn, is there anything I can do for you?’

Evelyn looked round.

‘Come to this table here, and let’s sit down a minute.’

She led the way to a table at the extreme end of the terrace. There were no other people near them.

‘Tim, you must forgive me talking to you, but I’m worried about Molly.’

His face changed at once.

‘What about Molly?’ he said stiffly.

T don’t think she’s awfully well. She seems upset.’

‘Things do seem to upset her rather easily just lately.’

‘She ought to see a doctor, I think.’

‘Yes, I know, but she doesn’t want to. She’d hate it.’

‘Why?’

‘Eh? What d’you mean?’

´I said why? Why should she hate seeing a doctor?’

‘Well,’ said Tim rather vaguely, ‘people do sometimes, you know. It’s—well, it sort of makes them feel frightened about themselves.’ ‘You’re worried about her yourself, aren’t you, Tim?’

‘Yes. Yes, I am rather.’

‘Isn’t there anyone of her family who could come out here to be with her?’

‘No. That’d make things worse, far worse.’

‘What is the trouble—with her family, I mean?’

‘Oh, just one of those things. I suppose she’s just highly strung and—she didn’t get on with them—particularly her mother. She never has. They’re—they’re rather an odd family in some ways and she cut loose from them. Good thing she did, I think.’

Evelyn said hesitantly—‘She seems to have had blackouts, from what she told me, and to be frightened of people. Almost like persecution mania.’

‘Don’t say that,’ said Tim angrily. ‘Persecution mania! People always say that about people. Just because she—well—maybe she’s a bit nervy. Coming out here to the West Indies. All the dark faces. You know, people are rather queer, sometimes, about the West Indies and coloured people.’

‘Surely not girls like Molly?’

‘Oh, how does one know the things people are frightened of? There are people who can’t be in the room with cats. And other people who faint if a caterpillar drops on them.’

‘I hate suggesting it—but don’t you think perhaps she ought to see a—well, a psychiatrist?’

‘No!’ said Tim explosively. T won’t have people like that monkeying about with her. I don’t believe in them. They make people worse. If her mother had left psychiatrists alone . . .’

‘So there was trouble of that kind in her family—was there? I mean a history of—’ she chose the word carefully—‘instability.’

T don’t want to talk about it - I took her away from it all and

she was all right, quite all right. She has just got into a nervous state.. . . But these things aren’t hereditary. Everybody knows that nowadays. It’s an exploded idea. Molly’s perfectly sane. It’s just that—oh! I believe it was that wretched old Palgrave dying that started it all off.’

T see,’ said Evelyn thoughtfully. ‘But there was nothing really to worry anyone in Major Palgrave’s death, was there?’

‘No of course there wasn’t. But it’s a kind of shock when somebody dies suddenly.’

He looked so desperate and defeated that Evelyn’s heart smote her. She put her hand on his arm.

‘Well, I hope you know what you’re doing, Tim, but if I could help in any way—I mean if I could go with Molly to New York—I could fly with her there or Miami or somewhere where she could get really first-class medical advice.’

‘It’s very good of you, Evelyn, but Molly’s all right. She’s getting over it, anyway.’

Evelyn shook her head in doubt. She turned away slowly and looked along the line of the terrace. Most people had gone by now to their bungalows. Evelyn was walking towards her table to see if she’d left anything behind there, when she heard Tim give an exclamation. She looked up sharply. He was staring towards the steps at the end of the terrace and she followed his gaze. Then she too caught her breath.

MUNTHE, AXEL - KNIHA O SAN MICHELE

MUNTHE, AXEL

KNIHA O SAN MICHELE
(The Story of San Michele)

Tatran, Bratislava, 1969
edícia Prameň (147)
preklad Jozef Telgársky
doslov Július Paštéka
prebal Dagmar Dolinská
4. vydanie (v Tatrane 2.)

beletria, román, literatúra švédska
360 s., slovenčina
hmotnosť: 420 g

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav: dobrý *juran*belx*
PREDANÉ stav: dobrý, prebal natrhnutý, na frontispice neautorské venovanie *Kamag*

V októbri 1967 uplynulo stodesať rokov od narodenia švédskeho lekára Axela Muntheho, ktorý sa po celom svete preslávil svojou Knihou o San Michele.

V čom je čaro tejto knihy, s akými problémami sa v nej autor vyrovnáva, že bola preložená do štyridsiatich rečí, medzi nimi aj do arabčiny, že teda toľko národov prejavilo záujem o jej hodnoty?

Kniha o San Michele nie je román. Nie sú to ani pamäti lekára. Je oveľa viac. Je to sugestívny, mohutný a dramatický obraz života, často v jeho najzákladnejšej forme. Je to komentár lekára, umelca a človeka k udalostiam a faktom okolo neho. Je to séria zhustených románov či príhod, plných skvelých postrehov a znamenitých psychologických kresieb, umelecký podaných opisov prírody a jej krás, plných pokojného humanizmu, podkresleného často zmyslom pre humor. Láska k prírode, k človeku, ku zvieratám je akýmsi spodným tónom celej knihy a rousseauovský návrat k prírode je hybnou silou všetkých autorových počinov.

Munthe vedie čitateľa cez študijné roky a svoje prvé lekárske kroky aj spoločenské úspechy v Paríži, cez sny o pokojnom a prostom príbytku medzi jednoduchými ľuďmi na Capri, cez spomienky na rodný kraj a Laponsko, cez strašné epidémie cholery v Neapole a zemetrasenia v Mesine, cez roky, keď pôsobil ako lekár v Ríme, až k splneniu svojich túžob: k postaveniu vily San Michele, svojho vysnívaného príbytku, plného starých umeleckých pamiatok.

Sugestívnosť Muntheho rozprávačského umenia očarí každého čitateľa, lebo chápaním života sa prihovára každému človekovi.

— Šesťsto rokov! Naozaj? Nevyzeráš na to! Nikdy by som si to nebol myslel, keď som ťa videl spúšťať sa po stolovej nohe a utekať cez izbu k dverám, len čo si ma zbadal na posteli.

— Nohy mám ešte dobré, ďakujem, len oči mám už trochu nanič, cez deň už skoro vôbec nevidím. Aj v ušiach mi čudne hučí, odkedy veľkí ľudia, podobní tebe, začali vyhadzovať do vzduchu skaly v tunajších horách. Niektorí škriatkovia vravia, že chcete urobiť dieru pre veľkého, žltého hada, ktorý má na chrbte dve čierne čiary a beží krížom cez polia a lesy i rieky, chrliac z papule dym a oheň. Všetci sa ho bojíme. Všetky lesné a poľné zvieratá, všetky vtáky na oblohe, všetky ryby v potokoch a jazerách, ba i Trollovia spod hôr utekajú na sever, zdesení jeho prítomnosťou. Čo len s nami úbohými škriatkami bude? Čo bude s deťmi, keď ich už nebudeme uspávať rozprávkami a keď nebudeme bdieť nad ich snami? Kto bude dávať pozor na kone v stajni? Kto bude bdieť, aby sa nepošmykli na hladkom ľade a nezlomili si nohu? Kto bude budiť kravy a pomáhať im pri opatere novonarodených teliatok? Vravím ti, časy sú zlé, vo vašom svete sa deje niečo zlého, nikde niet pokoja. To neprestajné otriasanie a hukot už mi idú na nervy. Nemôžem už pri tebe dlhšie ostať. Sovy sú už ospanlivé, všetky plazy v lese sa pripravujú na odpočinok, veveričky už ohlodávajú šušky, kohút čoskoro zakikiríka a na druhej strane jazera o chvíľu sa ozvú hrozné výbuchy. Hovorím ti, už nemôžem tu ostať. Toto je moja posledná noc, musím ťa opustiť. Ešte pred svitaním musím byť v Kebnekajse.

— Kebnekajse! Kebnekajse je stovky míľ odtiaľto, ako chceš ta zájsť na svojich krátkych nožičkách?

— Možno ma vezme žeriav, možno divá hus, veď sa práve zhromažďujú k odletu do krajiny, kde nie je zima. V najhoršom prípade sa kúsok zveziem na chrbte medveďa alebo vlka, to sú naši dobrí priatelia. Musím ísť.

— Nechoď, ostaň ešte chvíľočku so mnou, ukážem ti, čo je v tej zlatej škatuľke, čo ťa tak veľmi zaujala.

— Čo máš v nej ? Nejaké zviera? Zdalo sa mi, že počujem, ako mu v škatuľke tiká srdce.

— To tikalo srdce času, čo si počul.

— Čo je to čas? — spýtal sa škriatok.

— Nemôžem ti to vysvetliť a nikto ti veru nevysvetlí, čo je čas. Vraví sa, že sa skladá z troch rozličných vecí, minulosti, prítomnosti a budúcnosti.

— Nosíš ho vždy so sebou v tej zlatej škatuľke?

— Hej, nikdy neodpočíva, nikdy nespí, nikdy neprestáva hovoriť môjmu uchu to isté slovo.

— Rozumieš, čo hovorí ?

— Žiaľ, veľmi dobre! Každú sekundu, každú minútu, každú hodinu dňa i noci mi hovorí, že som čoraz starší a že sa blížim k smrti. Povedz mi ešte, človiečik, bojíš sa smrti ?

— Čoho?

— Či sa bojíš dňa, keď tvoje srdce prestane biť, keď sa všetky osky a kolieska tvojho stroja rozpadnú, keď sa zastavia tvoje myšlienky, keď tvoj život zhasne ako plameň tejto slabej lojovej sviečky na stole . . .

— Kto ti navravel tieto hlúposti? Nepočúvaj hlas, ktorý je v zlatej škatuľke a jeho táraniny o minulosti, prítomnosti a budúcnosti! Nerozumieš, že všetko to tvorí jedno? Nechápeš, že sa ti niekto v tej zlatej škatuľke vysmieva? Keby som bol tebou, zahodil by som ju do potoka a utopil by som zlého ducha, ktorý sa v nej skrýva. Never ani slova z toho, čo ti hovorí, všetko je lož. Ostaneš vždy dieťaťom, nikdy nebudeš starý, nikdy nezomrieš. Len sa na chvíľku uložíš k spánku! Slnko čoskoro vyhupne nad vrcholce jedlí, čoskoro ti bude do oblokov pozerať nový deň, čoskoro budeš do toho vidieť lepšie ako pri svetle tejto lojovej sviečky.

— Musím ísť. Nuž zbohom, ty rojko. Stretnutie s tebou ma potešilo.

— Aj mňa, malinký, zbohom.

Skĺzol zo stoličky pri mojej posteli a šiel k dverám, klopkajúc dreváčikmi. Keď hľadal vo vrecku kľúčik, zrazu sa pustil do takého hrozného smiechu, že sa musel oboma rukami chytiť za bruško.

— Smrť! — chechtal sa. — No, také niečo som ešte nepočul! Aké sú len krátkozraké tieto hlúpe, veľké opice v porovnaní s nami škriatkami! Smrť! Robin Dobrodej, nikdy som nepočul takú hlúposť!