VÁCLAVEK, BEDŘICH - HISTORIE UTĚŠENÉ A KRATOCHVILNÉ ČLOVĚKU VŠELIKÉHO VĚKU I STAVU K ČTENÍ VELMI UŽITEČNÉ

VÁCLAVEK, BEDŘICH

HISTORIE UTĚŠENÉ A KRATOCHVILNÉ ČLOVĚKU VŠELIKÉHO VĚKU I STAVU K ČTENÍ VELMI UŽITEČNÉ

Výbor z české krásné prózy XVI. a XVII. století 

Svoboda, Praha, 1950

edícia Sebrané spisy Bedřicha Václavka (10)

obálka Zdeněk Rossman

2. vydanie (v Svobodě 1.)

ltiteratúra česká, literatúra stredoveká

384 s., čeština

hmotnosť: 500 g

tvrdá väzba

stav: veľmi dobrý, pečiatky v knihe, bez prebalu

0,60 € DAROVANÉ

*bib20* *belc*

ŽUNKOVIČ, MARTIN - RUKOPISOVÉ ZELENOHORSKÝ A KRALODVORSKÝ / PÍSEŇ POD VYŠEHRADEM

ŽUNKOVIČ, MARTIN

RUKOPISOVÉ ZELENOHORSKÝ A KRALODVORSKÝ / PÍSEŇ POD VYŠEHRADEM
Původní texty s vysvétlivkami
3 beravné reprodukce rukopisů

Časopis "Eva", Olomouc, 1912
ilustrácie Jano Koehler

náboženská literatúra, literatúra stredoveká,
112 s., čeština
hmotnosť: 370 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, pečiatky v knihe, dobová preväzba

9,00 €

*kvaja* *kat-nab*

ANGELUS SILESIUS – POUTNÍK CHERUBÍNSKÝ

ANGELUS SILESIUS

(SCHEFFLER, JOHANNES)

POUTNÍK CHERUBÍNSKÝ

(Cherubinischer Wandersmann)

Unitaria, Praha, 1981

preklad Miroslav Matouš

literatúra nemecká, literatúra stredoveká, poézia, 

64 s., čeština

hmotnosť:  93 g

mäkká väzba, papierový prebal

stav: dobrý

1,10 €

*H-parap*R5*

KRATOCHVILNÉ ČTENÍ ZE STARODÁVNÝCH KRONIK A HISTORIÍ

KRATOCHVILNÉ ČTENÍ ZE STARODÁVNÝCH KRONIK A HISTORIÍ

Práce, Praha, 1969
edícia Erb
obálka Naděžda Bláhová
1. vydanie
24-095-69

literatúra stredoveká, literatúra česká,
168 s., čeština
hmotnosť: 162 g

mäkká väzba. voľne ložené listy
stav: dobrý

0,90 € PREDANÉ *H-5-1*

Čtenářská edice tří knížek lidového čtení. Nejedná se o přetisk autentických starobylých textů, ale o jejich soudobé adaptace. Dílo zahrnuje:- Kronika o životu Jana Fausta, znamenitého čaroděje - vypráví Jiří Bagár //  Čtení velmi pěkné o sedmi mudrcích - vypráví Vladislav Stanovský //  O dobře známém Eylenšpíglovi historie krátká - vypráví Miroslav Lukáš

Ostatní mistři uznali slova Kleofášova za pravdivá, ale právě k nim přistoupil Diokletián a dotazoval se, proč jsou tak zarmouceni a zaraženi. Když mu sdělili příčinu, začal pozorovat hvězdu nepříznivou a zvěděl, že první slovo, které na dvoře otce svého pronese, o život ho připraví. Ale znamenal také, čehož se mistři nepovšimli, že vedle té nepříznivé hvězdy ještě malá hvězdička stojí, z níž seznal, že všecko nebezpečí od něho zmizí, jestliže sedm dni pomlčí, byt by i každodenně na smrt odsouzen byl a na popravní místo veden. Mistři uznali pravdu všeho, co jim vykládal a bez odkladu rozkaz císařův vyplnili.

Když se Pontiánus dověděl, že jeho syn již je na cestě, vyjel mu vstříc s velkým a četným průvodem, s velkým komonstvem knížat a jiných vznešených pánů. A tehdy se mudrcové rozloučili s Diokletiánem a slíbili mu, že všecko vynaloží, aby mu v jakékoliv potřebě přispěli, ano i od smrti vysvobodili. A s tím se od něho vzdálili a odebrali se do města jinou cestou.

Když Pontiánus se setkal se svým synem, přívětivě jej pozdravil:

„Vítám tě, synu můj! Po dlouhá léta již jsem tebe neviděl. Řekni mi, jak se tobě po tu dobu vedlo? “

Diokletián jenom pokorně sklopil hlavu před otcem svým, ale nepromluvil ani slova. Císař se tomu nemálo podiviL

Když císařovna zvěděla, že Diokletián již přijel, hned se co nejskvostněji přioděla a se vším komonstvem pani a panen se mu odebrala vstříc. Ale jakmile se s ním setkala, hned k ní císař přistoupil a vypravoval ji, že k svému největšímu žalu Ale Diokletián prudce vstal a odstrčil císařovnu ani na ni nepohlédnuv. Tu se v císařovně proměnila láska v hněv a vztek. Rozedrala nehty tvář svou, roztrhala si oděv a křičela z plna hrdla:

„Pomoc, pomoc! Pomozte! Než mě ten ohavník přemůže! “

Pokřik ten zaslechl sám císař a hned přispěchal s pány a knížaty do ložnice choti své. A ta mu hned vstříc volala:

„Pane, smilujte se nade mnou! Syn váš, kterého jsem k sobě uvedla, abych jej dobrotou mateřskou a laskavou domluvou k promluvení připravila, násilím mě chtěl do potupy a hanby uvrhnouti a když jsem se hanebné vůli jeho protivila, zle se mnou nakládal, jak sám vidíte. “

Císař se hněvem rozpálil a rozkázal sluhům, aby syna jeho uchopili a oběsili na šibenici.

Knížata a páni šli ale za Pontiánem, předstoupili před trůn a pravili:

LEHÁR, JAN - ČESKÁ STŘEDOVĚKÁ LYRIKA

LEHÁR, JAN

ČESKÁ STŘEDOVĚKÁ LYRIKA

Vyšehrad, Praha, 1990
1. vydanie
ISBN 80-7021-015-X

literatúra stredoveká, lyrika, literárna teória,
408 s., čeština
hmotnosť: 518 g

tvrdá väzba

1,50 € stav: dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky
1,50 € stav: dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky

Obsáhlý soubor textů české lyriky od 10. století po husitství.

*bib14*belc*

CHMELOVÁ, ELENA - ZBOJNÍK ROBIN HOOD

CHMELOVÁ, ELENA

ZBOJNÍK ROBIN HOOD
podľa starých anglických povestí a balád

Mladé letá, Bratislava, 1965
edícia Dobré slovo
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
66-124-65

beletria, literatúra stredoveká, knihy pre deti,
136 s., slovenčina
hmotnosť: 250 g

tvrdá väzba
stav: bez prebalu, ušpinené dosky, uvoľnená väzba

0,40 €

*zlaci*printer*

Zlé chýry sa rozletia rýchlejšie ako dobré. Zistil to i nottinghamský šerif na vlastnej koži, keď sa dopočul, že v celom grófstve sa z neho smejú. Zo dňa na deň sa nieslo ďalej, na aké drahé hody sa vybral do Sherwoodskeho lesa a akého chýrneho posla vypravil za Robinom Hoodom. A posmech mrzel pyšného šerifa aspoň tak ako tých tristo zlatých, čo nechal pri zbojníckej vatre. Nie div, že si potom deň i noc lámal hlavu, ako čím skôr chytiť Robina Hooda a ako dokázať všetkým, že on je ozajstným pánom v grófstve, keď zlodeja odovzdá katovi a jeho paholkom do rúk.

Na vtákov lepom, opakoval si neraz vo dne i v noci za bezsenných nocí, ale ako na Robina Hooda?

Až mu naveľa-naveľa zišlo na um, na čo smelého zbojníka iste navnadí. Na vlastné oči videl, akí výborní strelci sú Robinovi chlapci. Nuž usporiada tohto roku ešte pred jesennými hodmi veľké strelecké preteky v Nottinghame a sám odovzdá neobyčajne vysokú cenu víťazovi — zlatý šíp. Opovážlivec Robin Hood akiste vyjde z lesa a oprobuje šťastie. Šerifovi potom stačí, keď sa dobre prizrie najlepším strelcom — a iste medzi nimi nájde Robina Hooda alebo chlapcov z jeho družiny. Keď nie po prvý raz, podarí sa po druhý raz, ale teraz mu isto ani jeden zbojník neprekĺzne z Nottinghamu do Sherwoodskeho lesa.

Onedlho sa na všetky strany rozbehli nottinghamskí posli na koňoch a všade, v každom meste, v každej dedine, na každej samote i v každom hrade vyhlasovali, že v Nottinghame bude na svätú Margarétu veľká ľudová slávnosť so streleckými pretekami. Víťaz dostane od šerifa šíp z rýdzeho zlata.

Bola to udalosť nad udalosti. Meniny šerifovej ženy vždy oslavovali v Nottinghame, ale ľudová slávnosť dosiaľ v ten 40 deň nikdy nebola.

Onedlho sa novinu dozvedel i Robin Hood. Z krčiem a samôt sa všetky noviny vždy rýchlo dostali k jeho družine.

A tentoraz sa šerif nemýlil, dobre odhadol Robina. Ledva sa dozvedel o pretekoch a o zlatom šípe, hneď sa strojil, že sa i s najlepšími strelcami z družiny vyberie do Nottinghamu a bude bojovať o takú vzácnu odmenu.

— Nechoď, Robin, — napomínal ho Jack rozvážne, — už včera som u Čierneho diviaka počul o tých streleckých pretekoch. Má to byť klepec na teba a ty sa máš doň chytiť.

— Dobre vieš, že nechodievam s bubnom na zajace ako šerif. Nič sa teda neboj a radšej mi ako dobrý hospodár zaopatri dajaké švihácke šaty, akoby som prišiel rovno z Londýna. A pre chlapcov tiež voľačo súce.

Jack si len vzdychol, pokrútil hlavou a odišiel.

Deň pred slávnosťou putovali zo sherwoodských húštin do Nottinghamu žobraví mnísi, kotlári, kováči a všelijakí remeselníci. Ľudia, čo na ľudových veseliciach nikdy nechýbajú. Ale títo boli napodiv dobre ozbrojení, mocní, urastení a mladí. To bol však Robinov predvoj. Chlapci mali byť divákmi na streleckých pretekoch, a keby bolo zle, mali vysekať svojich druhov z nebezpečenstva, aj keby sa im sám čert do cesty postavil.

Napokon vyšiel z húštiny na cestu do mesta i tmavovlasý švihák s tmavou briadkou a s čiernou páskou cez oko. Sedel na gaštanovom koni a vo vaku mal nový belasý hodvábny kabátec, v mešci mu štrngotali zlatky. Odprevádzali ho dvaja panoši, ako sa patrilo na urodzeného mládenca. V Nottinghame sa najprv prezvedeli, kde je najlepší hostinec, tam sa občerstvili, oddýchli si a pýtali sa, kde to majú ísť na tú chýrnu veselicu a lukostrelecké preteky.

I svetaskúsený človek mal čo obdivovať na nottinghamskej streleckej slávnosti. Na veľkej lúke pod pošmúrnymi mocnými hradbami stála otvorená drevená tribúna pre urodzených pánov, zemanov a vznešených mešťanov. Šerifove miesto bolo kráľovsky vyzdobené červeným aksamietom a zlatom. Okolo celej lúky viali veselé farebné zástavky na počesť vznešenej patrónky dnešnej slávnosti.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

Ale kameň klesol, zarástol machom, nápis na ňom dávno nevidno a mikto by dnes o Robinovi Hoodovi a jeho veselej družine nevedel, keby všade po celom Anglicku dobrí ľudia od dávnych čias dodnes nerozprávali svojim deťom a detným deťom o sherwoodskom zbojníkovi Robinoci Hoodovi.

VILLON, FRANCOIS - VEĽKÝ TESTAMENT

VILLON, FRANCOIS

VEĽKÝ TESTAMENT
podľa J. Felixovej interpretácie starofrancúzskeho textu prebásnil Ján Smrek

Tatran, Bratislava, 1975
edícia Kvety (66)
predslov Jozef Felix
ilustrácie Ján Lebiš
4. vydanie, v Tatrane 2., 10.000 výtlačkov
61-620-75

poézia, literatúra stredoveká
200 s., slovenčina
hmotnosť: 203 g

tvrdá väzba, malý formát,

5,00 € stav: dobrý, pečiatky v knihe *sospo*poe

PREDANÉ stav: veľmi dobrý *kamag*poe*

ALIGHIERI, DANTE - PEKLO

ALIGHIERI, DANTE

BOŽSKÁ KOMÉDIA
PEKLO

Slovenský ústav, Cleveland - Rím - Mníchov, 1965
preklad Karol Strmeň
ilustrácie Jozef G. Cincík
predslov Arturo Cronia
1000 číslovaných výtlačkov (457)

poézia, literatúra stredoveká,
294 s., slovenčina
hmotnosť: 771 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*bibsav* in *H-6-6*

Dvadsiaty siedmy spev 67-90

Žoldnier som bol a potom povrazník 
kajal som sa, no kdeže bez nádeje, 
nehorel by som v plamoch úžasných,

keby nie veľkňaz; bodaj skapal, kde je! 
Ten, ten ma zvábil na chodníček planý 
Ako a prečo, počuj. Pokým v tele

kosti a mäso parádili sa mi,
tak ako som ich dostal od matere,
nebol som lev, lež lišiak prefíkaný.

Záludné obchmaty a tisíceré úklady 
tak som vedel nasnovať, 
že sa mi všade otvárali dvere.

Keď na vlasy mi sadla inovať 
a na lodičke nastávala chvíľa 
povrazy stáčať, plachty sťahovať,

spriečila sa mi lesť, predtým vždy milá, 
pokajal som sa, išiel na spoveď 
a spoveď by mi bola osožila,

no vodca nových farizejov, 
kmeť chamtivý, bil sa konča Laterána, 
kde Židov ani Saracénov niet.

Tam išiel iba kresťan na kresťana.
Tí veru Akru nezmasakrovali 
a nikdy nekupčili u sultána.

Odkopol úrad svoj i dokonalý 

stav pápežský, ba odkopol i povraz, 

čo nosievajú chudí terciári.

Konštantín, hovoria, si vymohol raz 

od Silvestra, aby ho v Sorakte 

uzdravil z prašiny. Aj on tak doraz,

vraj: ‘Horím. Múdry človek, poraďte!’ 

Neporadil som. Pozdávalo sa mi, 

že mu to preskakuje voľakde.

‘A,’ zasmial sa mi, ‘ty si poľakaný?

Na, rozhrešenie. Ale zle mi neraď, 

Penestrino sa samo nepodmaní.

Nebesá otvárať a uzavierať 

môžem len ja; nezabudni, mám kľúče, 

ktorých môj predchodca sa ujal nerád.’

Boli to argumenty strhujúce 

a dlhšie mlčať nevedel som vám. 

Zvolal som: ‘Svätý otče, ak ma rúče

pozbavíš hriechu, ktorý spáchať mám, 

sľub dlhý daj a skutok urob krátky, 

a poddá sa ti hrdý zemepán.’

Po smrti moje biedne pozostatky 

chcel František, no prišiel cherub čierny

 a skríkol: ‘Nekrivdi mi, ber sa spiatky!

MUSAŠI, MIJAMOTO - KNIHA PĚTI KRUHŮ

MUSAŠI, MIJAMOTO

KNIHA PĚTI KRUHŮ
Go Rin No Šo

CAD Press, Bratislava, 1988
edícia Budo (1)

literatúra stredoveká, Japonsko,
176 s., čeština
hmotnosť: 205 g

mäkká väzba
stav: dobrý

5,00 € PREDANÉ

*BIB10* in **S6P**

ÚSKOČNÝ MILENEC

ÚSKOČNÝ MILENEC
Talianske renesančné novely

Tatran , Bratislava, 1979
edícia Výber (44)
preklad Dominik Jarábek
ilustrácie Dušan Polakovič
predslov Dominik Jarábek
prebal Pavel Blažo
1. vydanie, 27.000 výtlačkov

próza krátka, novela, literatúra stredoveká, literatúra talianska,
480 s., slovenčina
hmotnosť: 1025 g

tvrdá väzba s prebalom

2,00 € stav: dobrý *lupev*belx*
1,00 € stav: dobrý, bez prebalu *mipet3*belx

Milý prior,“ hovorí Florenťan Berto Folchi, ktorého práve drsne vyrušili pri ľúbostnom dobrodružstve, „porozprávam vám najkrajšiu novinku, akú ste kedy počuli.“ A tu sa novela definuje sama. Niečo sa stalo, priamo medzi nami, v našom strede, v dedine pri Florencii, niečo celkom všedné: dvaja sa milujú vo vinici, okoloidúci pocestný má smäd a chce si ukradnúť trochu hrozna, pri skoku cez múrik narazí na chrbát milencovi, zlodej sa vydesí, rozkričí, zburcuje sa dedina krikom i zvonením — slovom, dosť látky na „novellu“, ktorú treba len dorozprávať. Rozpráva sa niečo,, čo sa naozaj stalo a čoho sme svedkami prostredníctvom Bertovým, a naše potešenie vzniká z toho, že sa na udalosti zúčastňujeme. Nastáva tu priamy vzťah: látka — rozprávač — poslucháč (čitateľ) — a my sme doň vtiahnutí aj po stáročiach.

Franco Sacchetti píše svojich „Tristo noviel“ v rokoch 1392 až 1398, Giovanni Fiorentino svojho „Ťulpasa“ okolo roku 1378, Giovanni Sercambi „Novely“ okolo roku 1400. V tomto období je novela ešte celkom mladým, ani nie polstoročným prozaickým útvarom. Veľkým vzorom všetkých novelistov a začiatkom nového literárneho žánru je „De-kameron“ (r. 1348) Giovanniho Boccaccia. Francesco de Sanctis v Dejinách talianskej literatúry nazýva Dekameron „katastrofou alebo revolúciou“. A ide tu skutočne o zvrat všetkých doterajších literárnych predstáv, ak sa odrazu čosi všedné, každodenné pokladá za súce a hodné, aby sa to vyrozprávalo. Novela si však svoje miesto ešte nezaistila. Starnúci Boccaccio sa trýznil pochybnosťami a úzkosťami, či mal vôbec právo napísať také pozemské dielo. A Franco Sacchetti, jeden z prvých Boccacciových obdivovateľov a nasledovateľov, označuje dielo tohto „vynikajúceho florentského básnika“ ako vec nízku (teda neduchovnú).

Aj používanie vulgárneho, ľudového jazyka možno nazvať odvahou. Dante a Petrarca básnili síce v jazyku vulgárnom, hoci spisovnou rečou bola ešte latinčina, ale bol to jazyk očistený a zušľachtený, ľubozvučná, pekná reč,

ktorá sa vyvinula z toskánskeho nárečia. Tu však ide o najsvetskejšie všedné príbehy, ktoré sa rozprávajú všednou rečou podfarbenou nárečím. A práve v tomto čase, keď novelisti začínajú svoje diela, dvíhajú humanisti, myslitelia a umelci tejto slávnej epochy v Petrarcovom duchu hlas a vyzdvihujú grécku a rímsku antiku, ich autorov i jazyk a odsudzujú hrubý vulgárny jazyk.

Podľa humanistov literárne hodnoty spočívajú najmä v tradícii. Novela nemá v zámere a v sebe samej nič podobné. Je nová a hovorí o novom, rozpráva príbehy, ktoré zodpovedajú miere vlastnej skúsenosti. Novela si nevytyčuje nijaký symbolický alebo alegorický význam, ako to robila stredoveká literatúra, rozpráva, čo sa deje a čomu sa možno zasmiať. Napríklad Berto Folchi v Sacchettiho novele spozná sedliačku, ktorá sa mu páči. Aj Berto sa páči jej a ide len o to, aby si našli vhodné miesto, a keď si ho nájdu, oddávajú sa bez okolkov. Túžba a láska sa stotožňujú, láska sa uskutočňuje v oddaní. Nerobia si nič z toho, že žena je vydatá, lebo elementárny cit — ako elementárny život a zážitok vôbec — nedbá na mravné predpisy. Všetko ide rýchlo, ako dačo celkom prirodzené.

Vyrozprávaním Bertovej príhody sa však Sacchettiho novela nekoná. Lebo až teraz nastupuje praktický rozum v postave priora Ocu, ktorý vyhlási vinicu za nebezpečnú — veď v nej vládne ropucha — a kúpi ju za bagateľ. Hlúposť jedného nahráva do rúk druhému. Oca, ktorý sa vyzná v obchodovaní, je pre novelu taký charakteristický ako dvojica objímajúca sa za múrikom. Takmer vo všetkých novelách tohto obdobia nachádzame súčasne s radosťou zo zmyselnosti aj životný postoj zameraný na praktickosť a zisk. Boccaccio to zachytil v sto príbehoch, zarážajúco rozmanitých, ale prenikanie tejto tematiky sa tým len začalo a v nasledujúcich dva a pol storočiach v Taliansku pokračuje.

exemplár bez prebalu

PREŠIBANÝ MLÁDENEC

O MESSEROVI ADORNOVI SPINOLOVI

A JEHO SYNOVI ANDRIOLOVI, KTORÝ SA ZAĽÚBI DO MONNY

CARY DEGLI ADORNI.

V MESTE JANOVE ŽIL ISTÝ messer Adorno Spinola, ktorý mal jediného syna menom Andriolo. Tento Andriolo, rozmaznávaný otcom, bol zle vychovaný, ale zato od prírody múdry. A keďže nechcel nič vedieť ani o obchode, ani o iných povolaniach, aby si zarobil, a všetky jeho myšlienky a túžby sa zameriavali iba na ľúbostné pletky a na mrhanie peňazí, spôsoboval veľké starosti otcovi, ktorý bol starý, bohatý, z dobrého domu a mal len tohto jediného syna.

Z lásky mu odpúšťal všetko, ale bol hlboko zarmútený nad nevydareným, naničhodným synom.

Andriolo zotrvával pri takomto spôsobe života, až sa jedného dňa zaľúbil do mladej vdovy, ktorá sa volala madonna Cara degli Adorni. Bola krásna ani slnko, bohatá, z dobrej rodiny a zapáčila sa mu na prvý pohľad. Madonna Cara, ktorá nič nespozorovala, chodievala vo sviatočné dni so svojou slúžkou počestne do kostola a vo všedné dni zostávala počestne doma. Andriolo, ktorého láska zasiahla ako úder blesku, sledoval madonnu Caru na každom kroku. A keď zostávala doma, celý deň strážil slušne pred jej domom. Ale ani tak madonna Cara nezbadala, že je Andriolo do nej zaľúbený.

Keď to tak pokračovalo dlhší čas a madonna na Andriola ani len priateľsky nepozrela, v duchu si vravel: „Keby som mal peniaze, mohol by som ju mať. A pretože tu ide o lásku, nebolo by na tom nič zlého.“ A ako tak rozmýšľal, rozhodol sa, že čestným spôsobom získa od otca peniaze.

Pri prvej príležitosti, ktorá sa mu naskytla, povedal otcovi:

— Otče, viem, že si zo mňa robia posmech, lebo som nenapraviteľný leňoch. Vzhľadom na vašu dobrú povesť v Janove mal by som sa už aspoň z úcty k vášmu veku pričiniť o dobrý skutok. Aby som umlčal ľudí, ktorí o mne nepekne hovorili, chcel by som, otče, vyplávať na more a konať

SHAKESPEARE, WILLIAM - SONETY

SHAKESPEARE, WILLIAM - SONETY

Mladá fronta, Praha, 1970
preklad Jan Vladislav
doslov Jan Vladislav
ilustrácie Josef Hochman
edícia Máj
5. vydanie, 170.000 výtlačkov

literatúra stredoveká, poézia,
120 s., čeština
hmotnosť: 125 g

mäkká väzba s prebalom
stav: dobrý

2,00 €

*BIB07* (in *085*)

113

Co jsem vás opustil, mám oči v duši jen
a skutečný můj zrak, který mé kroky řidí,
už přestal pracovat a zpola oslepen
po pravdě nevidí, i když se zdá, že vidí.
Nedává myšlenkám jediný jeden vjem
ptáčete, květiny či tváře, které vídá,
a duše netuší, co se to míhá v něm,
a on sám ani to, co spatří, neuhlídá.
Ať vidí nejhrubší či nejjemnější tvář,
nejhorší stvůru či nejsladší něhu čísi,
horstvo či oceán, noční tmu, denní zář,
havrana, hrdličku, všem dává vaše rysy.
Neschopna jiného a plna krásy vaší
má věrná duše tak nevěru v oči vnáší.

114

Zpíjí mou duši mor každého panovníka —
lichotky—když jste ji teď k sobě na trůn zved?
Nebo mám připustit, že můj zrak pravdu říká
a že se z lásky k vám naučil přetvářet —
tak jako kouzelník — zmetky a podlé zrůdy
v anděly, podobné svou sladkou tváři vám,
a měnit každé zlo v nejvyšší dobro všudy,
kamkoliv
kamkoliv pohledem na chvíli zavítám?
To první pravda je! Mám v očích lichocení
a moje duše se jím zpijí královsky;
můj zrak ví dobře, v čem tkví její potěšení,
a připravuje číš pro její chtivé rty!
A je-li snad v ní jed, nelze ho obvinit:
můj zrak jej miluje a první začal pít!

115

Ted už vím, že je lež to, co jsem kdysi psal,
že bych vás nemohl ještě víc milovat:
tenkrát však, tenkráte můj rozum nechápal,
proč by měl ještě výš plamen mé lásky vzplát.
Vždyť když jsem uvážil, co všecko ničí Čas,
co ruší příslibů, co mění zákonů,
co zkazí nejlepších úmyslů a co krás,
co svede největších duchů v kal všedních dnů,
ach, když jsem poznal strach z Času a jeho škod,
tak jsem měl neříci: ,,Teď vás mám nejvíc rád,“
ve chvilce jistoty uprostřed nejistot,
kdy jsem se nemusil na chvíli o vás bát?
Ale teď lituji, že jsem to říkával:
láska je dítě, jež musí růst stále dál.

AUCASSIN A NICOLETTA

AUCASSIN A NICOLETTA
Starofrancouzská povídka

Eduard Beaufort, Zbraslav, 1947
preklad O. F. Babler
2.000 výtlačkov (z ktorých prvých 100 je tlačených na lepšom papieri, číslované a prekladateľom a grafikom podpísané
doslov prekladateľa

beletria, literatúra stredoveká, číslovaný výtlačok
72 s., čeština
hmotnosť: 85 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

3,00 €

*kvaja*belx-fra*

Povídka o Aucassinovi a Nicolettě je pravou perlou středověké literatury francouzské. Vypráví zajímavou formou, v niž se střídá próza se zpívanými verši, o mládém rytíři Aucassinovi, „o tom, co snes’ protivenství, jakých podnik’ udatenství pro svou milou s okem jasným,“ totiž pro krásnou Nicolettu. Lásce této mladé dvojice brání Aucassinův otec, ale milenci nakonec překonají všechny těžkosti, strasti a dobrodružství a jsou spolu štastni. Toto líbezné skládání ve svých Letopisech lásky zpracoval již básník Julius Zeyer, a každý, kdo si v jeho díle přečetl „starý onen zpěv o věrné lásce těch dvou milenců ve slunném kraji sladké Provence,“ jistě se zájmem sáhne po věrném překladu jeho starofrancouzské předlohy, který zde podáváme. Překlad, jejž pořídil O. F. Babler, je doprovozen vyčerpávající literárněhistorickou studií o této povídce i o jejích osudech ve světovém písemnictví.

GAJDOŠ, VŠEVLAD JOZEF - V TICHU KLÁŠTOROV A KNIŽNÍC

GAJDOŠ, VŠEVLAD JOZEF

V TICHU KLÁŠTOROV A KNIŽNÍC
(Výber z diela)

Lúč, Bratislava, 2004
Serafín, 2004
edícia  Libri Historiae Slovaciae (6)
séria Scriptores
úvod Július Paštéka
prebal Ladislav Vančo
1. vydanie
ISBN 80-7114-491-6

bibliografia, literatúra stredoveká, náboženská literatúra,
376 s., slovenčina
hmotnosť: 590 g

tvrdá väzba s prebalom
stav. výborný

3,90 € PREDANÉ

*H-TV-1*

Vševlad Jozef Gajdoš sa narodil 15. mája 1907 vo Veľkej Mani (teraz okres Nové Zámky).

Kňaz františkánskej rehole, pedagóg, literárne činný vedec a historik so zameraním na knihovedu, históriu, literárnu a hudobnú históriu, jazykovedu...

V roku 1947 uväznený a v roku 1949 odsúdený za „protištátnu činnosť“ na 9 rokov.

Dňa 30. mája 1972 bol súdne rehabilitovaný v celom rozsahu.

Zomrel 11. mája 1978.

Ovocím vedeckej činnosti Vševlada J. Gajdoša sú bohaté materiálové objavy z viacerých oblastí, napr. barokovej básnickej produkcie, kazateľstva, knihovedy, jazykovedy, hudby...

Ako rehoľník mal oficiálne zakázanú odbornú činnosť, publikoval však pod rôznymi pseudonymami. Jeho štúdie zostali roztratené po rôznych časopisoch alebo v nezverejnených rukopisoch.

V tichu kláštorov a knižníc je publikácia, ktorá obsahuje cielený výber

z dostupných štúdii V. J. Gajdoša tak, aby podala obraz o vývine duchovných tendencií v našej literatúre od stredoveku až po bernolákovcov. Táto obsahovo bohatá kniha je príspevkom k zaplneniu tzv. bielych či vybielených miest v našej literárnej histórii. Rovnako je aj pokusom o Gajdošovu vedeckú rehabilitáciu.

V. J. Gajdošovi patrí čestné miesto medzi našimi znalcami „starej literatúry“.