PSOHLAVCI
Historický obraz
Písané roku 1883-1884
(Psohlavci)
Mladé letá, Bratislava, 1978
edícia Klub mladých čitateľov
preklad Elena Šmatláková
ilustrácia Mikoláš Aleš
doslov Břetislav Truhlář
prebal Mikoláš Aleš, Kveta Chytilíková
5. vydanie, 25.000 výtlačkov
66-008-78
beletria, román, literatúra česká
296 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, neatorské venovanie
PREDANÉ
*rekry*belc*
... ,,Za ťažké a často nebezpečné služby požívali Chodo via zvláštne výhody a práva. Odjakživa boli slobodnými ľuďmi, neboli poddaní nijakej vrchnosti, iba samému kráľovi. Na ich území si nijaký šľachtic nesmel zakúpiť majetok alebo osadiť sa. Roboty a iné poddanské služby, ktoré sedliakov veľmi zaťažovali, Chodovia nevykonávali. Podľa vlastnej vôle mohli brať úžitok z lesov, čo chránili, a zo starých čias v nich bez obmedzenia poľovali, cvičiac si svoju silu na medveďoch a vlkoch, ktorých ešte v 17. storočí veľa po Šumave pobehávalo. “ Známy český autor historických románov, Alois Jirásek, nazval svoje rozprávanie o niekdajších šumavských hraničiaroch Psohlavci. Chodovia mali totiž vo svojej zástave hlavu psa, verného pomocníka pri obchôdzkach v lese.
No v časoch, keď sa odohráva tento príbeh, Chodovia stratili starobylé výsady a práva a páni im vzali aj ich uctievanú zástavu. V roku 1668 im vrchnosť nariadila ,,perpetuum silentium“ čiže večné mlčanie. Nesmeli sa teda ozvať proti nijakému príkoriu a naveky z nich mali byť nevoľníci. Bol to ťažký úder pre hrdý šumavský ľud.
Chodovia sa však predsa zdvihli na odpor — a to je jadro nášho románu. Hrdinom odvážnej vzbury je Jan Sladký- Kozina, mladý a rozvážny sedliak, nažívajúci v šťastí a pokoji so ženou a dvoma krásnymi deťmi. Autor opisuje jeho vnútorný zápas, ktorý vyústi v pevné odhodlanie bojovať za stratenú slobodu svojho ľudu, a to aj za cenu osobného šťastia. Kozinovým protivníkom je neľútostný trhanovský pán Lamminger, ľudovo zvaný Lomikar. Ten veľmi dobre pochopí, že Jan Sladký je najnebezpečnejší spomedzi vzbúrených Chodov. Napokon dosiahne, že Kozinu odsúdia na srmť, hoci ten mal najmenšiu účasť na všetkých nepokojoch. Vedel totiž, Že tým iba ženú vodu na mlyn pánom.
Merio Jana Sladkého-Kozinu sa stáva legendou a v chodskom kraji ho potomkovia tohto ľudového hrdinu vyslovujú s úctou.
