Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

utorok 22. októbra 2019

MURAKAMI, HARUKI - SLON MIZNE

MURAKAMI, HARUKI

SLON MIZNE
Výber poviedok z rokov 1980 - 1991
(Zó no šómecu)

Slovart, Bratislava, 2017
edícia MM (134)
preklad Dana Hashimoto
obálka Dodo Dobrík
ISBN 978-80-556-1075-7

beletria, próza krátka, poviedky, literatúra japonská
376 s., slovenčina
hmotnosť: 489 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

6,30 € PREDANÉ

*H-2-1*

Zbierka poviedok Slon mizne obsahuje sedemnásť poviedok, ktoré najprv vyšli prevažne časopisecky a neskôr sa stali súčasťou iných prozaických výberov. Texty, tak ako sú usporiadané v tejto zbierke, vyšli v anglickom preklade v roku 1993, v japončine až o dvanásť rokov neskôr. Podobne ako napríklad v románe Hon na ovcu, aj v tejto knihe Murakami opisuje svet ako prelínanie reality a skutočnosti presahujúcej hranice nášho bežne vnímateľného sveta. Keď v jednom nemenovanom japonskom meste zmizne slon, život istého muža sa mierne vychýli z rovnováhy; žena trpiaca nespavosťou prenikne do zvláštneho sveta polovedomia, v ktorom je možné všetko, aj smrť; do inej ženy sa zaľúbi netvor z podzemia; neznesiteľný hlad dovedie manželský pár k tomu, aby prepadli McDonald - Murakami aj v tomto diele dokazuje, že je majstrom v odkrývaní zvláštnych, občas priam surrealistických chvíľ v živote každého z nás.

Haruki Murakami (1949) sa narodil v Kjóte a vyštudoval klasickú drámu na Univerzite Waseda v Tokiu. Debutoval románom Počúvaj spev vetra (1979), za ktorý získal cenu Gunzó, udeľovanú mladým spisovateľom. Ďalšie ocenenie, literárnu cenu Noma pre nových autorov, získal za román Hon na ovcu (1982), ktorým sa medzinárodne preslávil. Nasledovali ďalšie diela, napríklad Koniec sveta a Hard-Boiled Wonderland (1985), Nórsky les (1987), Tancuj, tancuj, tancuj (1988), Na juh od hraníc, na západ od slnka (1992), Sputnik, moja láska (1999), Kafka na pobreží (2003), Afterdark (2004), O čom hovorím, keď hovorím o behaní (2008), Kronika vtáčika na kľúčik I., II., III. (1994, 1995), 1Q84 (2009) či Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania (2013). Okrem románov píše aj poviedky a eseje. Dodnes boli jeho knihy preložené do 45 jazykov.

Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli jeho romány Hon na ovcu, Tancuj, tancuj, tancuj, Kronika vtáčika na kľúčik, Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania a esejisticky ladená próza O čom hovorím, keď hovorím o behaní.

Dana Hashimoto (1960) pochádza z Rožňavy. Na Karlovej univerzite v Prahe vyštudovala odbor orientalistika-japončina, v štúdiu pokračovala na univerzitách Hokkaido daigaku v Sappore a vo Viedni. Pracuje v slobodnom povolaní ako koordinátorka, tlmočníčka, prekladateľka a lektorka cudzích jazykov. Spolupracuje aj s Českou televíziou. Od roku 1986 žije v Tokiu.







Samozrejme, taký efekt neúčinkuje večne. Ak by bola jeho účinnosť večná, prevrátilo by to naruby fungovanie celého vesmíru. Ten efekt pôsobí len na presne určenom mieste a v presne určený čas. Tak ako „šúpanie mandarínky“.

Povedzme si niečo o „šúpaní mandarínky“.

Keď sme sa prvýkrát stretli, povedala mi, že študuje pantomímu.

Aha, poznamenal som. Ani ma to veľmi neprekvapilo. V tom čase všetky mladé dievčatá čosi študovali. Okrem toho nepôsobila dojmom človeka, ktorý by sa niečomu seriózne venoval a usilovne rozvíjal svoj talent.

Potom predviedla „šúpanie mandarínky“. A to znamená doslova a dopísmena šúpanie mandarínky. Po svojom ľavom boku mala veľkú sklenenú misu plnú mandarínok, napravo misu na šupky - podľa scenára -, v skutočnosti tam však nijaké misy neboli. Potom vzala do rúk jednu z tých pomyselných mandarínok a pomaly ju ošúpala, dielik po dieliku si vkladala do úst, vypľúvala kôstky, a keď ovocie dojedla, kôstky zabalila do šupky a tú vložila do misy po svojej pravej ruke. Toto opakovala donekonečna. Keď to človek rozpráva, nijako zložito to nevyzerá. Keď sa na to však pozeráte desať-dvadsať minút zblízka - rozprávali sme sa o bežných veciach pri barovom pulte a ona medzitým takmer podvedome „šúpala mandarínky“ -, postupne nadobudnete dojem, že sa realita okolo vás vytráca. A to je strašne čudný pocit. Keď v minulosti súdili Eichmanna v Izraeli, hovorilo sa, že vhodný trest by bol zavrieť ho do vzduchotesnej miestnosti a pomaly odsávať vzduch. Neviem, aké to je, tak zomrieť, len mi to odrazu prišlo na um.

„Zdá sa, že máš talent,“ povedal som. 

„Ále, veď je to jednoduché. Na to netreba talent. Človek si nemá nahovárať, že tam sú mandarínky, stačí, keď zabudne, že tam mandarínky nie sú. To je všetko.“

Niežeby sme sa stretávali často. Väčšinou raz mesačne, maximálne dvakrát. Zavolal som jej a spýtal som sa, či by si so mnou niekam nevyšla. Navečerali sme sa, v bare sme niečo vypili. Vášnivo sme diskutovali. Ja som počúval jej príbehy, ona moje. Vlastne sme nemali takmer nijakú spoločnú tému, ale to nám vôbec neprekážalo. Boli sme niečo ako kamaráti. Všetko som, samozrejme, platil ja. Občas mi tiež zavolala, ale to bolo vtedy, keď nemala peniaze a bola hladná. Vtedy zjedla skutočne neuveriteľne veľa.

V jej spoločnosti som sa dobre odreagoval. Podarilo sa mi kompletne zabudnúť na prácu, ktorú som vlastne vôbec nechcel robiť, na malicherné neriešiteľné spory, na nepochopiteľné princípy, na ktorých si zakladajú nepochopiteľní ľudia. Mala akúsi zvláštnu schopnosť. Jej príbehy v podstate nemali nijaký zmysel. Hoci som jej prikyvoval, niekedy som ju vôbec nepočúval. Keď sa rozhovorila, cítil som sa uvoľnene a príjemne, ako keď človek pozoruje oblaky plávajúce na oblohe.

Aj ja som jej všeličo porozprával. Aj osobné tajomstvá, aj všedné postrehy, to, o čom som premýšľal a čo som cítil. Možno mi aj ona prikyvovala bez toho, aby ma naozaj počúvala. No aj keby to tak bolo, vôbec by mi to neprekážalo. Potreboval som precítiť isté psychické rozpoloženie. A nebolo to ani pochopenie, ani súcit.

Na jar pred dvoma rokmi jej zomrel otec na srdcovú príhodu, takže dostala určitú hotovosť. Aspoň mi to tak hovorila. Oznámila mi, že za tie peniaze pocestuje do severnej Afriky. Netušil som, prečo chce ísť práve tam, ale jedna moja známa v Tokiu pracovala na alžírskom veľvyslanectve, a tak som jej ju predstavil. Vďaka tomu sa neskôr rozhodla pre Alžírsko. Vyšlo to tak, že som ju odprevadil na letisko. Na pleci jej visela jediná biedna cestovná taška, do ktorej si napchala všetko oblečenie. Pri kontrole batožiny pôsobila, akoby sa do severnej Afriky vracala, a nie tam cestovala.

„Azda sa ešte vrátiš do Japonska?!“ spýtal som sa žartom.

„Samozrejme, že sa vrátim,“ uistila ma.

........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Zmizol aj ošetrovateľ slona, tí dvaja sa sem už nikdy nevrátia.






nedeľa 20. októbra 2019

GIBBON, LEWIS GRASSIC - ŠKÓTSKA SÁGA 1 - PIESEŇ ZAPADAJÚCEHO SLNKA

GIBBON, LEWIS GRASSIC

ŠKÓTSKA SÁGA 1 - PIESEŇ ZAPADAJÚCEHO SLNKA
(A Scots Quair - Sunset Song)

Pravda, Bratislava, 1978
preklad Miroslava Majerčíková
prebásnil Ján Turan
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-065-78

beletria, román, literatúra škótska
272 s., slovenčina
hmotnosť: 330 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,10 € darované THCK

*cesvo*

Škótsku literatúru ako svojbytné písomníctvo predstavujeme slovenskému čitateľovi vrcholným dielom L. G. Gibbona (1901—1935) — trilógiou Škótska sága. Táto rozsiahla románová skladba je nezabudnuteľným čitateľským zážitkom. Strhuje nás svojou hlbokou lyričnosťou, robustným humorom i prenikavou tragikou prostého ľudského osudu. Vidiečanka Chris Guthrieová, bytostne spätá s drsnou škótskou prírodou, prežíva prvé citové vzplanutie v búrlivých rokoch prvej svetovej vojny. Keď sa dozvie, že jej manžel Ewan padol, netuší ešte, že zomrel pre lásku k nej... Najťažšie chvíle ľudského utrpenia jej pomôže prežiť rýdze priateľstvo. Napokon Chris nachádza znovu východisko v hlbokom ľúbostnom vzťahu k Robertovi Colquohounovi, svojmu druhému manželovi. Pieseň zapadajúceho slnka sa číta jedným dychom. Sme presvedčení, že každý čitateľ vzápätí nedočkavo siahne po ďalších dvoch dieloch tejto skvelej trilógie.







Takto sa teda veci mali, to boli múry, väzenie, z ktorého neunikne, nič sa nedalo robiť, nič, i keď sa jej srdce z toho omámenia spamätalo a ľady sa v nej roztopili, no napriek tomu nemohla spať... Teraz však pre šum slov, ktoré jej nezvučne vírili hlavou, akoby sa báli jej pier, v tom šume boli hodiny strávené vo vrchoch a na prechádzkach pri jazierkach, i nádhera kníh a spánku v bezpečí — šum sveta, ktorý aj naďalej uplýval vonku, mimo múrov väzenia, a volal na ňu. Jeho nevýslovná krása zotrvávala mimo múrov blawearijského domu, akoby sa jeho duch tej kráse posmieval a po nociach nariekal za tým, čo sa pominulo, odišlo a skončilo.

Napokon sa upokojila, na oblok zaklopalo ráno. Prehodila sa na posteli a celkom vyčerpaná zaspala.

Vstala s popolavou tvárou a pohybovala sa spomalene, dlho bola v kuchyni. Ewan vrazil dnu, mal v to ráno naponáhlo, na repe práve vyrážali nežné tenušké lupene, chcel ta ísť. „Dočerta, Chris, vari ešte spíš?“ začudoval sa spola nahnevane, spola so smiechom a Chris neodpovedala, vrátila sa do komory po mlieko. Ewan sa na ňu zahľadel a potom sa v rozpakoch zamrvil a váhavo ju nasledoval: „Čo sa stalo? Je ti niečo?“

Chris sa k nemu obrátila a zrazu si uvedomila, že je jej odporný, ako tam stojí, tvár mu kypí zdravím, jasné oči -mal ich zo dňa na deň jasnejšie - pre milované polia, na ktoré neprestajne myslel. Okrem starosti o statok a ošetrovania koní ho navyše zohrievala po nociach a cez deň mu chystala jedlo. „Čo tak zazeráš?“ spýtal sa a ona mu chladne odvrkla priškrteným hlasom: „Preboha, nezapáraj do mňa. Musíš sa stále za mnou vláčiť ako stará baba?“

Strhol sa ako kôň, keď ho udrú bičom po chrbte, a v očiach mu vzbĺkol hmlistý plameň. Odvrátil sa od nej.

„Asi si dnes vstala ľavou nohou z postele,“a vyšiel von.

Vzápätí jej to prišlo ľúto a chcela naňho zavolať. Postavila na zem vedrá, že sa za ním rozbehne, lenže on to celé pokazil, zakričiac z dvora: „A rád by som dostal raňajky, prv ako sa zvečerí. “

Akoby bola suchou trávou a jeho slová ohňom. Rozbehla sa a tam na dvore ho predbehla, chytila ho za plece a mykla ním. Tak ho to prekvapilo, že skoro spadol. „To si povedal mne?“ vykríkla. „Myslíš, že som ti slúžka? Ty si môj sluha, nezabúdaj! Ty žiješ z môjho chleba a mlieka, ty vrchársky bedár!“ Vedela, že povedala ešte viac, ale nepamätala si už čo. Triasla ňou zlosť, z ktorej sa prebrala až vtedy, keď ju Ewan mykal za plecia: „Ty mrcha, to hovoríš mne? Mne?“ Blýskal očami ako divá šelma, potom akoby sa bol zlomil, ruky mu ovisli a pustil ju: „Ved si chorá. Mala by si si ľahnúť. “

Nechal ju tam na dvore a šiel do stodoly. Stála tu ako hlúpa, oči jej zaslepovali slzy zlosti a výčitiek svedomia. A keď sa vracala do kuchyne a vyšla s vedrami, Ewan prešiel okolo nej na polia. Na pleci mal motyku, ešte nebolo ani svetlo, šiel na pole bez raňajok. Ponáhľala sa podojiť, hnev v nej odumrel a chcela byť čo najskôr hotová a mať raňajky pripravené, pretože sa Ewan iste čoskoro vráti.

Myslela si to, lenže Ewan sa nevrátil. Ovsená kaša sa uvarila na hustý tvrdý glej. Za pootvorenou okenicou sa prebúdzal hustý a zlovestný červený deň, horúci ako para, valiaca sa cez hory. Čaj vychladol. Čakala, sama zúfalá od hladu. Nemohla obsedieť, chodila od kozuba k dverám a od dverí k stolu. Vtom zazrela na bielizníku píšťalku, čo ležala pri otcovi, keď ležal ochrnutý. Schmatla ju a v momente sa rozbehla cez dvor k stohom.

Zaclonila si oči a zbadala Ewana na repnom poli, ako rovnomerne robí a málo oddychuje, najlepší kopáč v Kinraddie. Potom naňho hlasno a ostro zapískala do celého rána, pol Kinraddie muselo ten hvizd počuť, ale on si to nevšimol. Padlo na ňu zúfalstvo, prestala pískať a zarevala naňho: „Ewan! Ewan!“ Na jej prvý výkrik sa obzrel a motyka mu vypadla. Počul jej zapískanie veľmi dobre, ten podliak! Zakričala znova a on sa rozbehol cez pole k dvoru. Keď bol od nej ani nie na tri metre, s námahou vykríkla po tretí raz, ale hlas znel kontrolova-

.............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Tamhore zostali už len posledné lúče svetla, ale možno že oni ich nepotrebovali, alebo tomu nevenovali pozornosť, človek sa zaobíde aj bez svetla, ak mu v srdci pokojne horí láskavý ohník.




ENCYKLOPEDICKÝ SLOVNÍK GEOLOGICKÝCH VĚD I. A-M

ENCYKLOPEDICKÝ SLOVNÍK GEOLOGICKÝCH VĚD I. A-M

Academia, Praha, 1983
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
21-074-83

encyklopédie, geológia,
920 s., 441 obr.,
hmotnosť: 1700 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: zachovalá, knižničné pečiatky, dosky takmer oddelené od knižného bloku

4,90 €

*bib15* in *H-kris*





GIBBON, LEWIS GRASSIC - ŠKÓTSKA SÁGA 2 - TEMNÝ MRAK

GIBBON, LEWIS GRASSIC

ŠKÓTSKA SÁGA 2 - TEMNÝ MRAK
(A Scots Quair - Cloud Howe)

Pravda, Bratislava, 1978
preklad Miroslava Majerčíková
prebásnil Ján Turan
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-066-78

beletria, román, literatúra škótska
232 s., slovenčina
hmotnosť: 312 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,10 € darované THCK

*cesvo*

V druhom diele Škótskej ságy nazvanom Temný mrak sledujeme osudy Chris Colquohounovej v malom mestečku Segget. Po otrase, ktorým pre ňu bola smrť prvého manžela, upne sa hrdinka na Roberta Colquohouna, sympatického mladého farára. Dúfa, že v manželstve s ním nájde zmysel svojho ďalšieho života. Čoskoro si však uvedomuje, že sa zmýlila. Robert je idealista, voľnomyšlienkár v náboženských i politických otázkach, ale v podstate nepraktický človek, rojko, ktorého mysticizmus sa rozbíja o tvrdú realitu života. Chris sa cíti osamotená. Manžel sa jej odcudzil a ona sa preto upriami na svojho syna Ewana. Verí, že Ewan si dokáže nájsť v živote tú správnu cestu. Spolu s príbehmi hlavných protagonistov sledujeme v románe pestré životné osudy mnohých obyvateľov starobylého mestečka v ťažkom období tridsiatych rokov, v čase svetovej hospodárskej krízy. Napriek tragickému vyzneniu román prekypuje bodrým, nespútaným ľudovým humorom.










Medzitým už nastal Deň prímeria, hoci MacDougallovi aj Šťaveľovi to bolo jedno, preniesli prasa a šli si ľahnúť. Celú noc pršalo, a sychravé ráno prišlo cez hlinené role, cez tie role, čo tvorili červený pás okolo Seggetu. Čajky, ktoré prihnal vietor od pobrežia, škriekali, a ak ste v ten deň šli do Seggetu, uvideli by ste dookola toľko blata, až by ste uverili tvrdeniu, že v Seggete sa poriadne neumyjú prv, ako sa skončí žatva a ako splatia všetky dlžoby. Boli to pravdaže len plané reči, ale riadne to ťalo do Seggetčanov, ktorí boli takí hrdí na to svoje výsadné miesto a Kaimes a na nový kostol bez veže, ale už nie takí hrdí na svoje továrne a na pradiarov, ktorí tvorili väčšinu obyvateľstva. A veru, kým sa skončil Deň prímeria, Segget bol na svojich pradiarov hrdý ešte menej.

Okolo jedenástej sa vyjasnilo a ľudia sa pomaly zhromažďovali okolo anjela, čo tak pekne stál na seggetskom námestí. Hej, pekné veselé zhromaždenie, pôsobivé, až na ten smrad, ako povedal Ake Ogilvie. Ale on vždy nad niečím ohŕňal nos, grobian jeden. Nemohol nechať ľudí na pokoji? Bolo ho vidieť medzi ostatnými, medaily mal pripnuté na výložke saka, ruky vo vreckách a díval sa na anjela, akoby s tým dievčaťom nespal ani vtedy, keby zliezlo dolu a vliezlo mu do postele.

Policajt Sim Leslie, prezývaný Laba, sa usiloval vytvoriť polkruh vpravo od chlpatého, kostnatého starostu s vyvalenými očami a slávnymi predkami Burnsovcami.

Chlpáň Hogg práve opisoval, aký bol Burns vlastenec, vždy pripravený preliať krv za vlasť. Ake Ogilvie sa ozval: „Hej. Zabil fúru Francúzov, ale rečami. Vedel lepšie znásilňovať slúžky, ako postaviť sa proti nepriateľovi s mušketou.“ Chlpáň Hogg sa urazil, že to je špinavé utŕhanie na cti, Ogilvie sa zlostí, lebo žiarli, tak je to, lebo to, čo píše, nestojí ani za fajku močky, na rozdiel od toho, čo písal veľký bard. A Ake mu odvrkol, že radšej bude obyčajnou močkou, ako pomyjami vyliatymi na hnojisko, čo sa vydávajú za voňavku. A mladý Alec Hogg, ktorý prišiel domov z Edinburghu, naňho zakričal: „Čo nedáš môjmu otcovi pokoj?“

Ake si ho chladne premeriaval. „Hnoja sa nikdy nedotýkam, iba ak vidlami. Nechaj si tie svoje reči, lebo to svoje pravidlo poruším.“ Alec Hogg vykríkol: „Len skús!“ A možno by sa bola na seggetskom námestí strhla pekná bitka rovno pri anjelovi, okolostojaci vyzerali zhrození a tisli sa bližšie, aby lepšie videli, ale zbadali od East Wyndu prichádzať farára a s ním kostolný zbor, a tak zakričali: „Pst!“

Bol to on, farár, čo s tým celým začal, kázal dnes všetkým prísť na námestie. Jeho predchodca starý Greig sa neunúval nijakými bohoslužbami, mal toľko rozumu, že nechcel prechladnúť pod šírym nebom. Ale dôstojný pán Colquohoun bol veľmi horlivý, vtĺkol ľudom do hlavy, aby pozatvárali obchody a aby sa prestalo robiť aj vo fabrikách, bol to dáky pokrokár, hoci daktorí ľudia povedali, že je ešte čímsi horším, s tým starením sa do druhých ešte len začal. Povrávalo sa, že už mali proti nemu námietky na cirkevnom zasadnutí, lebo kázal v prospech takej či inej bláznivej reformy. Chlpáňa Hogga skoro pripravil o rozum, ak starý starosta ešte vôbec nejakú štipku rozumu mal — vraj čo takto mestská rada a kde by sa mohli stretávať a čo by mohli robiť a kto sú jej členovia a prečo nie je v Seggete nočné osvetlenie a či vedia, že kanalizácia vo West Wynde je zlá, kedy bola inšpekcia vo fabrikách a aká?... Ľudia povedali, že nabudúce sa presťahuje Kaimes na farský dvor a urobí si z neho sídlo. Namojdušu ak ten chlap bude takýmto tempom pokračovať, bude proti nemu celý Segget.

Surový vietor dul celým Howe i námestím a nadúval farárovi pri modlitbe sutanu. Robert Colquohoun mal chudú bielu tvár sklonenú a modlil sa len takým obyčajným hlasom. Človeku to bolo až nepríjemné počúvať, že sa takto rozpráva s bohom, nie ako iní farári - akoby zjedli len polovicu večere a zvyšok im zostal v ústach.
................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Pomaly schádzala dolu vŕškom, len raz sa obzrela na zamračené vrchy a až sa jej zasekol dych pri pohľade na ne, tentoraz ich videla obnažené, bez oblakov z hmlových koruhiev, čo neprestajne korunovali ich vrcholy, zostali iba riedke chumáčiky, miznúce k juhu, a nahé mĺkve skaly sa obracali k oblohe.




MISTRÍK, JOZEF - ENCYKLOPÉDIA JAZYKOVEDY

MISTRÍK, JOZEF

ENCYKLOPÉDIA JAZYKOVEDY

Osveta, Bratislava, 1993
prebal Tibor Hrabovský
1. vydanie
ISBN 80-215-0250-9

encyklopédie, jazykoveda, jazyky, slovenský jazyk,
520 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 1288 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, knižničné pečiatky

20,00 € PREDANÉ

*bib15*







OLŠINSKÝ, RUDO - BRATISLAVSKÝ ROBINSON

OLŠINSKÝ, RUDO

BRATISLAVSKÝ ROBINSON

Práca, Bratislava, 1959
edícia Knižnica Večerníka (5)
obálka Ľudovít Leheň
ilustrácie Ľudovít Leheň
1. vydanie, 10.250 výtlačkov

beletria, román, literatúra slovenská,
220 s., slovenčina
hmotnosť: 210 g

mäkká väzba
stav: používaná, ošúchaná
1,00 € predané

*cesvo* in *parap*






NEVERIACI MOHAMED

Dve ženy, zahalené do závojov, čakajú pred domom z kameňa. Domec stojí na pokraji púšte a dobre z neho vidieť každú blížiacu sa karavánu. Už dávno ho čakali. Pred dvoma týždňami nakázali otrokovi, aby zo strechy pozoroval, či neprichádza. Až dnes. Už dali pripraviť vlažný kúpeľ, dve otrokyne pripravujú jedlo. Sú nedočkavé. Rady by vedeli, aké dary im Mohamed z dlhej cesty vezie. Okrem týchto spoločných myšlienok majú aj iné. Zavše na seba hnevlivo fľochnú. Obe trápi pochybnosť, ktorej prvej venuje Mohamed svoju pozornosť. Najradšej by po sebe skočili, poruvali sa, povytrhávali si chumáče vlasov a narobili siniek. Chvíľa je však vážna, slávnostná, treba zabudnúť, hoci nie na dlho, na osobné spory. Pán sa vracia, musia byť krotké, hojivé ako balzám, aby nevzbudili jeho hnev.

Konečne karavána zastane. Zvieratá pokľaknú na predné nohy a ťažko, nemotorne zložia na zem úzke zadky. Tukové hrby sa ešte raz zatrasú a ustália sa.

Mohamed cíti pod nohami pevnú zem. Postojí, sťaby chcel vychutnať tento pocit pevnosti. Žiadostivo dýcha chladný vánok, ktorý sem zavieva zo záhrady. I ťavy sa pomrvia. Už pred časom zaňuchali vodu, ktorej je v oáze hojnosť, a teraz by sa najradšej rozbehli nahradiť si, o čo ich púšť obrala. Radšej však zostanú, lebo nehodno sa protiviť vôli ľudí.

Ženy sa poklonia. Mohamed ich vidí, vidí ich úklon, ale nedáva to na sebe znať. Nepatrí sa to. Namiesto toho dáva služobníctvu a otrokom rozkazy. Rýchlo zloží náklady. No najskôr nech odviažu toho neveriaceho.

Uvoľnia povrazy a skrehnuté telo sa skrbáľa na zem.

Mohamed ho chvíľu pozoruje. Predsa vydržal. Ale rany, otvorené, podobraté, nevyzerajú dobre. Pochytí ho túžba pomôcť tomuto človeku sa vystrábiť. Keď už vydržal úmornú cestu, nedobre by bolo, aby teraz v cieli zahynul. Slabí sú títo ďauri, vzdychne. Zavolá dvoch chlapov, prikáže im chytiť nehybné telo a zavliecť ho do dvora. Tretiemu prikáže dať rozpáliť do ohňa zo tri nože.

Nože sú červené, ale keď chlap s nimi vyjde na svetlo, očernejú, akoby zrazu vychladli.

Jeden chytí Karola za nohy, druhý za ruky, tretí pridrží hlavu. Bude sa metať, nuž držia pevne, aby sa im nevykĺzol.

Mohamed si vysúka rukávy, rozkročí sa a uchopí podávaný nôž. Priloží ho k zapálenej rane. Z rany vyjde dym a vzduchom sa nesie pach spáleného mäsa.

Prudká bolesť ho vrátila k životu. Rozreve sa, myká sa zo všetkých síl, len aby unikol páliacim dotykom.

Ale ruky sú zo železa.

Ženy sa urazili. Vráti sa po dlhej ceste a namiesto toho, aby sa s nimi zvítal, obskakuje okolo akéhosi žobráka. Potom ich premôže zvedavosť. Mohamed predsa nikdy nič nerobí nadarmo. Nezvyčajný to azda bude hosť, keď ho toľme ošetruje. Obe sa rozbehnú pozháňať chladného mlieka.

Ešte niekoľko ráz sa otrok prebehne. Ku kozubu a späť. Rán je veľa, a aby sa zahojili, nerozšírili, treba každú vypáliť.

Napokon skončia. Rany sú čierne. Mohamed prikáže zaniesť ho na rohožku pod palmy.

Pije. Chladné mlieko mu steká dolu vyschnutým hrdlom. Uľavilo sa mu. Rany pália, ale z tela sa už vytratila trhavá, pulzujúca bolesť. A čo neurobil oheň, dokázal tieň stromov a chladné mlieko. Prvý raz po dvoch týždňoch zaspal pokojnejším spánkom.
...............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Iba v takých ušiach urobí slovo, čo slovo urobiť má.

nedeľa 13. októbra 2019

KRECH, DAVID - ČLOVEK V SPOLOČNOSTI

KRECH, DAVID
CRUTCHFIELD, RICHARD S.
BALLACHEY, EGERTON L.

ČLOVEK V SPOLOČNOSTI
(Individual in Society)

Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1968
preklad A. Jurovský, V. Kováliková, L. Maršálová. I. Šípoš
prebal Milan Veselý
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
71-067-68

psychológia, psychológia sociálna,
632 s., slovenčina
hmotnosť: 1268 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

9,90 € PREDANÉ

*kvaja* in *H-6-2*

Sociálna psychológia sa v dnešnom svete oprávnene považuje za veľmi pozoruhodnú spoločenskovednú disciplínu; nielen preto, že jej predmetom sú duševné deje človeka, ktorý je v kontakte s druhými ľuďmi, s ich skupinami a s ich spoločnými výtvormi, ale aj preto, že k preskúmaniu týchto starých problémov pristupuje vyzbrojená vyspelou psychologickou metodikou, najmä presným pozorovaním, podrobne vypracovanými meracími a počtovými technikami a dômyselne postaveným experimentom. Vďaka svojmu jasnému precizovaniu predmetu a metódam bádania dokázala za približne 50 rokov svojej existencie nazhromaždiť toľko detailných poznatkov, že je už dnes možné vystavať z nich systém sociálnej psychológie ako špeciálnej vedeckej disciplíny.

Dôstojnou ukážkou úsilia súčasných psychológov o to je táto kniha, koncipovaná ako „učebnica“ sociálnej psychológie. Je dielom troch bádateľov z kalifornskej univerzity, no súčasne je výsledkom práce veľkého počtu bádateľov v tejto oblasti na celom svete,ktorých čiastkové výkony sa stávajú tehličkami pri výstavbe systematickej sociálnej psychológie. Učebnica s veľkým úspechom odráža vlastne stav bádania v tejto oblasti vôbec.

Pri knihe tohto druhu je však dôležitá otázka výberu, prezentovania a výkladu materiálu. V tomto smere znamená kniha takmer vrchol toho, čo dokáže moderná náučná literatúra. Jasnosť v rozložení materiálu a výkladovej línie, vysvetľovacia a dokladová technika, zaujímavosť, miestami až napínavosť podania — to všetko sú také prednosti tejto knihy, že ju z mnohých stránok robia vzorom ako má vyzerať kniha tohto druhu.

Veľmi sme sa usilovali o to, aby sa nám podarilo preniesť prednosti knihy v plnej hodnote i do slovenského prekladu. Sme presvedčení, že po nej radi a na svoje veľké uspokojenie siahnu vážni a poučenie hľadajúci záujemci o toto vedecké odvetvie i zo širokých vrstiev čitateľov náučnej literatúry. Pre odborných psychológov, sociológov, pedagógov a mnohých iných spoločenskovedných špecialistov sa však kniha stane u nás nepostrádateľným prameňom odborných informácií, ale i podnetom a východiskom do ďalšieho samostatného štúdia i do ďalších výskumov na tomto poli.







LIEČIME SA PRÍRODOU

LIEČIME SA PRÍRODOU
(Curing Everyday Ailments the Natural Way)

Reader´s Digest Výber, Bratislava, 2001
preklad Jarmila Cihová, Jaroslav Hochel
1. vydanie
ISBN 80-88983-13-4

zdravie, alternatívna medicína,
384 s., far fot., slovenčina
hmotnosť: 1420 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nepoužívaná

7,00 €

*H-6-1*

Praktická príručka pre celú rodinu o používaní osvedčených a účinných prirodzených prostriedkov proti viac než sto rôznym chorobám.



DOLGUŠIN, JURIJ - GENERÁTOR ZÁZRAKŮ

DOLGUŠIN, JURIJ

GENERÁTOR ZÁZRAKŮ
(GČ - гч)

Svět sovětů, Praha, 1963
edícia Dobrá dobrodružná díla (28)
preklad Jaroslav Machek
obálka Vladimír Bidlo
1. vydanie, 25.000 výtlačkov
26-029-63

beletria, román, scifi, literatúra ruská,
516 s., čeština
hmotnosť: 488 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,10 €

*cesvo*printer*

Vědeckofantastický román o mladém sovětském vědci, který v předvečer druhé světové války dokončí převratný vynález v oboru radiotechniky, jenž se má stát mocnou zbraní v obraně sovětského státu před bezprostředně už hrozící nacistickou agresí..





„To je mnohem složitější úkol než sušička,“ odpověděl Tungusov. „Není vyřešen ani teoreticky, ani experimentálně. Stejně jsem však přesvědčen, že může být realizován, a domnívám se, že vím, na jakém základě. Ve výzkumném ústavu potravinářském pracovala skupina vědců na konzervaci masa. Zprvu zkoumali vliv vysokofrekvenčního pole na izolované kultury hnilobných baktérií. Výzkumy ukázaly, že v něm za jistých podmínek bakterie okamžitě hynou. Badatelé začali ozařovat maso a brzy se přesvědčili, že fermentační procesy, které vedou k rozkladu tkáně, se ozářením podstatně zpomalují, a někdy i docela zastavují. Hned první zkoušky daly překvapující výsledek: Na ozářeném syrovém masu, které uložili na třiadvacet dní v uzavřené zkumavce do termostatu, se neprojevily příznaky hniloby. Byl to jediný případ svého druhu. Opakovat pokus se stejným nebo aspoň s trochu podobným výsledkem se už nepodařilo přes obrovský počet zkoušek. Tak tenhle jediný, náhodný úspěch mne přesvědčuje, že konzervovat maso tímto způsobem bude možné. Musí se jenom najít správný postup práce. A právě to se našim potravinářům nepodařilo, pokud jsem zatím informován.“

„Dobře. Předpokládejme, že jsme našli správný postup a splnili úkol. Jak se to projeví v praxi?“

„Významně. Za prvé se podstatně zjednoduší doprava a skladování všeho rychle se kazícího zboží. Chladicí aparatury, izotermické vagóny, chladírenské lodě a lednice ztratí význam. Změní se technika výroby konzerv. Zboží určené ke konzervování se už nebude vařit v autoklávech, stačí ho jen ozářit. A kvalita těchto konzerv, nevystavených působení vysokých teplot, bude značně vyšší, uchovají se vitamíny. V kteroukoli roční dobu a v kterékoli části Sovětského svazu budeme mít čerstvé ovoce, zeleninu, mléko, maso. Čerstvé!“ „Poslouchejte, soudruhu Tungusove. Nedávno jsme se na jednom vládním zasedání zabývali problémem zásobování naší armády. Neumíte si představit, jaká je to složitá, těžkopádná a drahá věc. Došlo se k závěru, že budeme muset vybudovat celý systém nových chladírenských a konzervárenských závodů. A to se říká i v usneseni, my ty závody postavíme, protože naše armáda nesmí za žádných okolností trpět nějakými poruchami v zásobování. Chápete už, proč jsem se s tím obrátil na vás? Otálet nelze, už jsme začali s pracemi. Podumejte nad tím. Jestli se vaše předpoklady potvrdí, začneme znovu. Promyslete to a zítra mi dejte vědět, k čemu jste došel. A počítejte s tím, že pokud se týká lidí, materiálu, objektů a ostatních nezbytných předpokladů, nepocítíte nejmenší nedostatek.“

Nikolaj vyšel z lidového komisariátu hodně zachmuřený. Odmítnout nemůže, nemá žádný důvod. Nemá ani vlastně právo odmítnout, je to jeho povinnost vůči státu. Ceká ho tedy nová práce. Kolik času spotřebuje? Připomněl si, že generátor je k zkušebnímu provozu připraven, zbývá k němu namontovat nový stabilizátor frekvence. To je maličkost, tak na tři nebo čtyři dny. Pak budou probíhat pokusy. Mohou trvat měsíc nebo i rok. Vše bude záviset na organizaci práce a na jejím rozsahu... Potom, když bude úkol splněn, začne se s projektem instalace, výrobou součástek a s montáží. To zabere v každém případě dlouhou dobu. Ale co s profesorem, který je přesvědčen, že Nikolaj je už volný a připraven pustit se, když ne dnes, tak zítra do rekonstrukce „Gé Zet“? A navíc to neočekává jen Ridan. Taky pro Annu by byl takový odklad v otcově práci zlou ranou.

Nikolaj se rozhodl promluvit s profesorem otevřeně. Večer se vypravil do jeho vily.

Profesor ho radostně přijal. Byl přesvědčen, že se tu dnes Nikolaj objeví.

„Tak za prvé gratuluju. Tu svou sušičku jste udělal mistrovsky. Umělecké dílko!“

Když dojmy ze včerejšího večera vyčerpal, pohlédl s nadějí na Nikolaje.

„Tím jste doufám volný,“ řekl. „Pustíme se do toho?“

„Mluvil jsem dnes s lidovým komisařem,“ 

........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

A právě o tom mluví události našeho románu.



sobota 12. októbra 2019

SJOMUŠKIN, TICHON - ALITET ODCHÁDZA DO HÔR

SJOMUŠKIN, TICHON

ALITET ODCHÁDZA DO HÔR
(Alitet uchodit v gory)

Pravda, Bratislava, 1950
edícia Spoločnosť priateľov klasických kníh, Bratislava (74)
preklad Magda Takáčová
prebal Štefan Bednár

beletria, román, literatúra ruská
260 s., slovenčina
hmotnosť: 314 g

tvrdá väzba

0,10 € stav: dobrý, bez prebalu *mikpa* DAR
0,10 € stav: dobrý, prebal poškodený *mikpa* DAROVANÉ
0,10 € stav: zachovalá, bez prebalu darované THCK *cesvo*

Do Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie na poloostrove Čukotka jedinými predstaviteľmi civilizácie boli pašeráci. Takým bol aj domorodý boháč Alitet, ktorý bol vykupovačom amerického obchodníka s kožušinami. Po revolúcii prichádzajú na Čukotku dvaja predstavitelia sovietskej vlády, zavádzajú nové vzťahy, privolávajú lekárov, učiteľov, geológov. Alitet po nepodarenom atentáte na týchto ľudí odchádza do hôr, ku kočovným chovateľom sobov. Kniha pútavou formou opisuje vplyv sovietskeho zriadenia na najzapadnutejšie kúty krajiny, ktoré sa postupne civilizujú. 





Teraz, keď postavil vaničku k umývaču, povedal: „Kúpeľňa v našej situácii — síce dosť ťažká vec, ale možná. Vynachádzavosti treba, vynachádzavosti! Čo si myslíš, načo som teperil tú vaňu päťsto kilometrov? To je, kamarát, vaňa, do ktorej bude stekať voda a umývať sa budeme v umývači. Škoda, že tu nerastie breza, bol by som sa naparil.“

V miestnosti revolučného výboru bolo horúco. Los sa vyzliekol a povedal, tľapkajúc sa po bedrách:

„A teraz si už len treba predstaviť, že si v naozajstnom kúpeli a všetko bude v poriadku.“

Nalial do vaničky trochu vody, pritiahol ju k umývaču, stal si do nej a hrmotne si začal umývať hlavu. Los od blaženosti fŕkal ako mrož.

„Uch! O sto pudov som ľahší... Vyzliekaj sa aj ty, lebo ťa nepustím do bytu! Veď som aj pre teba nahrial vody. Celé vedro, medveďa možno ňou umyť.“ Andrej šiel do „kúpeľa“.

Bola polnoc, ale svetlo bledej noci sa dotieravo tlačilo cez malý oblôčik a nedalo im spať. Rusi si hoveli v posteliach.

Ako málo potrebuje človek! Za vedro vody! „Nikita Sergejevič, zabudol som ti povedať. Keď sme sa shovárali s Alitetom o pašeráctve a odchádzali sme preč, dobehla ma vo dverách Tygrena a povedala ako by mimochodom: „Alitet je zlý človek.“

„Hej, všimol som si ju. Zo všetkého vidno, že sa u nej môže prejaviť charakter. Teraz príde k nám Vaamčo, musíme mu dať inštrukcie. Zavoláme aj Tygrenu. No, mister Žukoff, zafajčme si ,capstan´ na noc.“

„Zafajčme, mister Los. Gubernátor!“

Zasmiali sa, keď si spomenuli na Američanov a zafajčili si.

„Zavoláme sem učiteľov, lekárov,“ sníval Los, „budeme mať vonku svojich ľudí — potom to bude iné. My potrebujeme, aby vo faktóriách nielen vymieňali tabak za kožušinu, ale aby s národom aj pracovali, rozširovali kultúru. Zorganizujeme vlastné faktórie.“

„Ale veď North-company prišla sem na tri roky?“ Los sa nadvihol s podušky a spýtal sa nasrdene: „A budovy škôl, nemocnice doviezla? Há?“

„Hej, ale to všetko nezávisí od nás, Nikita Sergejevič. So spoločnosťou obchoduje Národný komisariát zahraničného obchodu.“

„No a čo? My dvaja sme tu celkom bezvýznamní ľudia? Rozumie sa, nebudem ich hneď zajtra rozháňať ... Ale spýtať sa vari môžem? Odôvodniť všetko, oznámiť oblastnému výboru?“

„Prirodzene.“

„Tak to je celá história!... Hneď zajtra musíme odoslať ,poštu´ o tejto veci.“

„A čo robiť s pašeráctvom? Videli ste, aký dlžobný úpis dal Alitetovi Čierny Tackie? Veď títo pašeráci okrádajú aj obyvateľstvo! Uniká nám kožušina.“ „Postavíme na pobreží pohraničné stráže, zavoláme špeciálnych ľudí. Aj o tejto otázke treba odoslať ,poštu´. No dobre! Už je čas spať!“ a Los sa obrátil na druhý bok.

V revolučnom výbore bolo už celkom vidno. Since ledva zapadlo a už sa zasa štveralo hore nebeskou klenbou. Andrej nemohol zaspať. Vstal a prešiel k oknu. Na ulici ani duše.

Andrej poštuchal Losa:

„Myslím, že by sme tu mali zorganizovať kultúrnu základňu. Vieš, celý komplex kultúrnych ustanovizní ...“

Los sa nadvihol na lakte, upreto pozrel na Andreja a povedal podráždene:

„Na kieho čerta mám ja počúvať tvoje nočné fantázie? Vari sa nepriateľ zjavil na obzore, že ma budíš? Nedáš sa mi vyspať po ,kúpeli´. Predtým mi svetlo prekážalo, takže som nemohol zaspať, a teraz zasa ty! Veď zajtra tiež bude deň. Zastri voľačím oblok a ľahni si spať!“

Podráždený Los vstrčil hlavu pod prikrývku.

„Ja som myslel, že ani ty nespíš,“ povedal Andrej a zastrel oblok kabátom.

..........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

"Charlie nebol naozajstný človek," odvetila Mary smutne.


ANTONÍN, JOŽA - PRVÉMU PRESIDENTU ČSR OSVOBODITELI T. G. MASARYKOVI IN MEMORIAM

ANTONÍN, JOŽA

PRVÉMU PRESIDENTU ČSR OSVOBODITELI T. G. MASARYKOVI IN MEMORIAM

Pokrok, Bratislava-Brno-Praha, 1948

životopisy, Československo,
194 s., 22 s. čb fot., čeština
hmotnosť: 1055 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

3,90 €

*kvaja* in *H-6-1*

Obsáhlá vzpomínková publikace, vydaná k 30. výročí vzniku ČSR a k 10. výročí smrti TGM. Podrobně popisuje jeho život, od mládí, školy, činnost v R-U, boj o vznik republiky, prezidentský úřad  a smrt. Zejména podrobně se věnuje kniha jeho činnosti před vznikem ČSR, pedagogická činnost, politika, cesty po světě a vyjednávání s velmocemi, české legie a mnoho dalších, málokde publikovaných podrobností. Část textová a obrazová.


TAJEMSTVÍ PŘÍRODY

TAJEMSTVÍ PŘÍRODY
Velká rodinná encyklopedie
(The Mitchell Beazley Family Encyclopedia of Nature)

Blesk, Ostrava, 1993
preklad Jan Kantorek, František Řehoř, Věra Sobotková
ISBN 80-85606-21-6

encyklopédie, príroda,
360 s., čeština
hmotnosť: 1610 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý, nepoužívaná

3,00 €

*H-6-1*


FRÝBOVÁ, ZDENA - DEN JAKO STVOŘENÝ PRO VÁŽNOU ZNÁMOST

FRÝBOVÁ, ZDENA

DEN JAKO STVOŘENÝ PRO VÁŽNOU ZNÁMOST

Československý spisovatel, Praha, 1989
edícia Spirála
1. vydanie, 110.000 výtlačkov
22-040-89

beletria, román, literatúra česká,
328 s., čeština
hmotnosť: 290 g

mäkká väzba
stav: dobrý

DAROVANÉ

*cesvo*

ZDENA FRÝBOVÁ - novinárka a spisovatelka, napsala úspěšnou psychologickou prózu Falešní hráči, humoristický román o rodině se psem Robin a dále se ve své tvorbě zaměřuje na takzvané profesní romány: Připravte operační sál (z oblasti kardiochirurgie), Z neznámých důvodů (z prostředí biochemického výzkumu). V této řadě pokračuje i její nová kniha DEN JAKO STVOŘENÝ PRO VÁŽNOU ZNÁMOST, která obsahuje pět příběhů z manželské poradny, vyprávěných psychologem-manželským poradcem.

Téma manželského trojúhelníku je oblíbené mezi spisovateli i čtenáři. Také v pěti novelách Zdeny Frýbové jsou osudovým problémem hlavních hrdinů konflikty a poruchy v partnerských vztazích. Nejde však o příběhy uměle stylizované, ale nanejvýš reálné, a tak děj ne vždy a přímočaře spěje ke klasickému manželskému trojúhelníku — někdy je to spíš čtverec či víceúhelník, nebo naopak prostá manželská úsečka, z níž se obtížně vybočuje do okolního životního prostoru. O příčinách manželských krizí píše autorka zasvěceně a nezřídka překvapuje pravdivostí neobvyklých postřehů, které ukazují, že manželské osudy nejsou zdaleka podmíněny jen společným milostným citem dvou lidí, ale daleko výrazněji je ovlivňují individuální psychické dispozice a deformace z dětství, společenské postavení, majetkové poměry, profesionální zatížení partnera v zaměstnání, zdravotní potíže, alkoholismus a drogy nebo nečekané tragédie, které zcela nově prověří pravou hodnotu již jednou vytvořeného intimního mikrosvěta manželství.








Mohl dát i ruku.

Po návratu z léčení mě Šíma s Patkou navštívil a bylo očividné, že prožívá recidivu — ale líbánek. Oba vyhlíželi skvěle. A potěšilo mě, že hned po Šímově návratu domů si přivezli holčičku, která byla ty tři měsíce u Patčiny tety v Mostě.

„Léčení bylo míň hrozný, než jsem se obával,“ řekl mi Šíma. „Stejně nechápu, jak jsem moh bejt tak blbej a dostat se do takovýho průšvihu.“

„Pevně věřím, že tenhle postoj ti vydrží pro zbytek života."

„Ale jo. Jsem čtrnáct dní v práci a fakticky ani jednou jsem nebyl v pokušení. A víte dobře, co se u nás všude válí léků. Jsou mi úplně fuk.“

Ty všude přítomné léky byly přesně to, co mě znepokojovalo.

„Co teď v ústavu děláš?“

„Co bych dělal? Pořád totéž. Probrali jsme si to s mým doktorem. Řekl jsem mu, že za každou cenu chci na svoje místo. A nabídl jsem mu, že si mě z poradny můžou namátkově zvát na odběry moči. Taky s ním mluvila naše ředitelka a paní vrchní a obě se za mě zaručily.“

„To je, Šímo, obrovský projev důvěry. Jestli ho zklameš, dovedeš si doufám představit, jak bude tomu tvému doktorovi, vaší ředitelce a vrchní sestře!?“ provolal jsem pateticky a na Šímu to zabralo.

„Pane doktore, než tohle jim udělat, tak si radši pustím plyn.“

Pak jsem po celé měsíce slyšel o Šímovi jen tu a tam, když jsem se na některé poradě setkal s Jiřinkou a ona mi okamžitě hlásila, že Šíma dál všechno bezvadný, a nikdy neopomenula dodat: „Neříkaly jsme ti s Andou, že celé to jeho léčení je přehnaný povyk?“

Pravda byla taková, že nebýt povyku, Šíma se dnes už hezky rychle řítil do záhuby, ale rád jsem přitakal a ještě radši jsem byl, že Šíma patří mezi ten malý zlomek toxikomanů, kteří se úspěšně vyléčí.

Bylo to zhruba půldruhého roku poté, co se Šíma vrátil z léčení. Jednou ráno, když jsem přišel do práce, se mi ozvala telefonem Patka, jestli by za mnou mohla přijít.

Samozřejmě že jsem byl okamžitě ve střehu.

„Doufám, že manžel nezačal zase užívat léky?“ vylepšil jsem svou prostou otázku, zda Šíma opět nefetuje.

„Ne ... to ne,“ odpověděla a mně se ulevilo. Jak ty dva znám, tak Patka mě požádá ve jménu svých dětí, které tak bezmezně miluje, abych přesvědčil její matku, že jí má dát na fotel Marylen či na výlet do Budapešti. Měl jsem program hodně zaplněný, takže v první chvíli jsem ji chtěl objednat až za tři týdny, ale pak mi blesklo hlavou, že s těmihle poděsy člověk nikdy neví, v jaké skopičině zase lítají, a jsou tam ty malé děti...

„Ve čtvrtek v půl desáté?“

„Prima. Děkuju, pane doktore.“

Když se Patka objevila, musel jsem uznat, že je hezčí, než když jsem ji viděl naposled. Trochu zhubla, což jí ohromně prospělo, ale dál zůstala zaoblená na těch správných místech, takže se z ní vyčábřila opravdu atraktivní holka. A zatímco se dřív oblékala trochu trhle, jak je zvykem dnešních mladých dívek — upravovat se tak, aby vyhlížely co nejodpudivěji, dnes už se obléká a češe se švihem a porozuměním, co jí sluší.

„Takže co pro vás mohu učinit, paní Šimánková,“ zeptal jsem se a Patka pravila:

„Potřebuju, pane doktore, abyste mi poradil, jak se nejlíp seznámit s nějakým prima mužským na ženění. Myslíte, že je lepší Kontakt, anebo individuální seznamka? Anebo si mám dát inzerát?“

Chvíli jsem naprázdno polykal a pak jsem řekl: „Vy jste se rozvedli?“

„No jo. Budu se rozvádět,“ ujistila mě ležérně, a já jsem zas naopak ujistil ji, že do Kontaktu ani individuálního seznámení ji nikdo nezařadí, dokud nebude mít černé na bílém, že je rozvedená, a do té doby ani já jí nebudu dávat žádné rady stran nové známosti. A současně mi svitla naděje, že ono to nebude tak horké. Ti dva infantilové se nejspíš pohádali, jestli v túzu koupit pro ni paraple, nebo pro něho fusekle.
.................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Nic jiného než osamění jsem před ním neviděl.