BRONTË, ANNE
TAJOMNÁ PANI GRAHAMOVÁ
(The Tenant of Wildfell)
Smena, Bratislava, 1971
edícia Eva (16)
preklad František Beluš
prebal a ilustrácie Renata Vlachová
73-041-71
beletria, román, literatúra anglická,
262 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,90 €
*juran*belx-eng*
Iba anglická literatúra má vo svojich dejinách kuriozitu — tri sestry, úspešné spisovateľky. Charlottu, Anne a Emily Bronteové. Tieto sestry vstúpili do anglickej literatúry v prvej polovici devätnásteho storočia a svojím dielom položili základ k tzv. viktoriánskemu románu. Všetky tri boli spisovateľky úspešné, do dnešných čias veľmi čítané, a prostredná z nich, Emily, vytvorila dokonca v Búrlivých výšinách dielo, ktoré si dodnes uchovalo povesť jedného z najlepších anglických románov vôbec. Najstaršia z troch sestier Bronteových, Charlotta, si vydobyla aj uznanie svojich súčasníkov za romány s výraznými ženskými postavami Jana Eyrová (1847), Shirley (1849) a Villette (1850). Anne na rozdiel od svojich sestier zasiahla do anglickej literatúry menej výrazne, iba spracováva témy, ktoré rozvíjala Charlotta.
Anglická literárna veda podrobne preskúmala zvláštny fenomén troch sestier a zniesla aj množstvo životopisných, sociálnych a miestopisných faktov, ktoré sa osvetľujú z rôznych strán. Všetky deti na haworthskej fare v Yorkshire boli veľmi nadané, brat sestier Bronteových, Branwell, bol talentovaný maliar. Ale v detstve aj v mladosti žili sestry v určitej sociálnej izolovanosti, ktorá ťažko doliehala na ich citlivé a aktívne duše a hamovala ich intelektuálne ambície. Je pravda, že aj sem sa dostal ohlas slobodomyseľnej a vášnivej romantickej poézie Byrona a Shellyho a podnecoval v sestrách zúfalú túžbu nájsť práve v literatúre východisko z neúprimnosti, pretvárky, konvencií, ktoré ich obklopovali. Ešte v detskom veku si sestry vymýšľali a zapisovali do zošitov romantické príbehy z vysnívaných krajín s romantickými hrdinami a písali básne. Ako to často býva, podlomené zdravie a hrozba predčasnej smrti akoby urýchľovali ich zrenie.
Anne Bronteová nemala iné východisko, ako snažiť sa spodobniť vo svojich románoch vlastnú skúsenosť, skúsenosť dcéry chudobného vidieckeho farára, medzi drobnou vidieckou šľachtou, a vychovávateľky v snobských rodinách. Okrem tejto skúsenosti vložila však Anne Bronteová do svojich románov aj sny, uskutočnila v nich svoje nesplnené sny o láske a o životnej plnosti a vyznala sa zo svojho postoja k súčasným mravom. Anne zachytila svoju skúsenosť s takmer faktografickou presnosťou a preto sú jej romány aj cennou výpoveďou o sociálnych a o ľudských vzťahoch na anglickom vidieku a o citovom živote ženy jej typu v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Táto presnosť v opise prostredia a mravov, ktorá je z určitého hľadiska prednosťou, znižuje na druhej strane umeleckú presvedčivosť jej románov, lebo im chýba fantázia a vynaliezavosť pri spriadaní príbehov a opravdivosť v charaktere hrdinov.
Román Tajomná pani Grahamová vyšiel roku 1848, rok pred smrťou autorky. Toto tajomstvo hneď v názve je na mieste, lebo v tomto type viktoriánskych románov tajomstvo nemohlo chýbať. Hlavná hrdinka je v románe od začiatku opradená akýmsi temným a zdá sa, že aj nerestným tajomstvom, ktoré sa odhaľuje postupne a nejasné narážky na túto tajomnú stránku jej bytosti zapĺňajú takmer tretinu románu.
Pochopenie citovej problematiky románu uľahčí poznanie, že možnosti, ktoré mala žena z prostredia sestier Bronteových k citovému vyžitiu, boli veľmi ohraničené. Akýkoľvek citový život posväcovalo iba manželstvo, manželstvom sa život ženy napĺňal, dostával zmysel a súčasne sa aj uzatváral. Nešťastné manželstvo bolo potom zlým osudom, nebolo z neho úniku. Útek pani Grahamovej z nešťastného manželstva bol z hľadiska puritánskych mravných noriem takmer revolučným činom. Dobová kritika to aj tak pociťovala a hoci sú romány sestier Bronteových, najmä Charlotty a Anne, presýtené mravnou úzkostlivosťou a prísnou náboženskou morálkou, boli vo svojej dobe kritizované práve za údajnú uvoľnenosť a neslušnosť a práve v tom zmysle, hoci je to dnes už ťažko pochopiteľné, mali aj emancipačný dosah. A to najmä preto, že bránili, a to platí aj pre Tajomnú pani Grahamovú, právo ženy na slobodné citové vyžitie, na slobodný výber partnera a porušenie spoločenských zvyklostí, ak to prikazuje cit.
Anne Bronteová sa usilovala aj v tomto románe ukázať zlo a neresť, zlo alkoholizmu a nemravnosti, a to v postave Huntingdona, kde jej bol predlohou vraj brat Branwell, ktorý naozaj utopil svoj talent vo víne. Preto sa asi aj strieda v pocitoch pani Grahamovej voči Huntingdonovi odpor s ľútosťou. Autorka sa statočne usilovala vykresliť Huntingdona ako príkladného mravného spustlíka. To však čo bolo v ňom skutočne zvrhlé, a čo Anne Bronteová dokonale ukázala, to je tá príšerná nuda bezpracného života, ktorá Huntingdona stravuje ako choroba a ženie do záhuby. Farárska dcérka z Yorkshiru videla naozaj málo ozajstnej zvrhlosti, aby ju mohla presvedčivo vykresliť, na to by musela poznať život iných sociálnych tried, biedu a zúfalstvo vo veľkých mestách, aby mohla sociálnu zvrhlosť vykresliť v sýtych farbách, ako to napokon ukázal anglický realistický román neskoršieho obdobia.
Tajomnú pani Grahamovú treba čítať ako typický viktoriánsky román, ako výpoveď o citovom živote ženy tých čias a o jej zápase s prísnymi puritánskymi príkazmi, ako výpoveď o zúfalom hľadaní šťastia, čo nie je v nijakej dobe ľahko. Treba tiež vedieť, že pomalý tok tohto románu je presným obrazom pomalého toku života lepšej spoločnosti na yorkshireskom vidieku, že nevzrušivosť dlhých rozhovorov je odrazom nevzrušivých dlhých večerov na haworthskej fare, odrazom drsnej a vetristej prírody na severe Anglicka, kde sa so štvormíľovým výletom na pobrežie musí čakať do jari, a kde plápolanie ohňa v kozube predlžuje čas.
