tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
1,90 €
*takro*uče*
mäkká väzba, veľký formát
stav: dobrý, pečiatky v knihe
NEPREDAJNÉ
*agisa*h-2-9*
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1966
edícia Slovenská próza
ilustrácie a obálka Emil Sedlák
3. vydanie, 21.000 výtlačkov
72-023-66
beletria, román, literatúra slovenská
156 s., slovenčina
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
0,50 €
*takro*bels*
Spisovateľom pre deti sa stal Ferdinand Gabaj už dávno, no so stvárňovaním svojich učiteľských zážitkov začal až v próze Moji piataci (1952), v ktorej vyrozprával pôsobenie triedneho učiteľa medzi kopou veselých i smutných piatakov. Vedel pritom nenásilne spájať školské zážitky chlapcov s ich osobnými i rodinnými problémami. Úspech a záujem, ktorý vzbudil tento nečakaný pohľad do dielne socialistickej školy, povzbudil potom spisovateľa k napísaniu Prvákov (1954). Oživil s porozumením detské postavičky malých žiačikov, ako radostne i strastne zdolávajú majestátnu horu počtárskej vedy a predierajú sa húštinou písmeniek malej i veľkej abecedy.
Celkom prirodzene zavŕšil Gabaj svoju školskú „trilógiu“ Maturantkou Evou, ktorá vyšla po prvý raz roku 1958. Dotýka sa v nej problémov psychologicky už náročnejších: rojčenia i prvých ľúbostných zážitkov maturantiek zdravotníckej školy, ktorým bol triednym. V priebehu posledného školského roku, medzi učením a študijnými starostami, vedel autor objaviť chvíle, ktoré prezrádzajú jeho láskavý záujem o dorastajúceho človeka. Eva Brozdíková, dievča z dediny, zrastá s mestom pomaly, jej zážitky sú plné citových a iných zrážok, no napokon nájde si aj ona svoje miesto. Ferdinand Gabaj vedie dievčatá v tejto próze priam s otcovskou starostlivosťou, usiluje sa nebadane odstraňovať ich bezbrannosť voči životným nástrahám, vzbudzovať a posilňovať ich túžby za krásnym a dobrým a ukázať, že láska nebýva vždy len jednoznačným šťastím. Približuje nám aj chvíle, ktoré vedú cez sklamanie k zmúdreniu, k novému, už reálnejšiemu krôčku do predsa len krásneho života. Spisovateľ pedagogicky vhodne vedie svoje maturantky predovšetkým k práci v škole a povzbudzuje v nich záujem o budúce uplatnenie sa v zdravotníckej službe.
Piate vydanie obľúbeného románu o Štúrovej láske k zemianskej dcére Adele Ostrolúckej je najlepším dôkazom toho, s akým ohlasom sa stretlo toto dielo u mladých i starších čitateľov. Stalo sa tak preto, že Štúrova osobnosť opradená povesťami národnej tradície, ktoré opomínali vnútorný život tohto velikána meruôsmych rokov, tu dostala živú, konkrétnu ľudskú podobu a tvár.
Spisovateľ Ľudo Zúbek bol svojím založením predurčený na to, aby urobil další krok k oživeniu tejto doby i jej ľudí, aby prispel k pochopeniu života, ktorý sa nám, mladej generácii, už povážlivo zdal vzdialeným, neskutočným a neprirodzeným. Zúbek, autor viacerých historických románov (Ján Kupecký, Matej Hrebenda, Doktor Jesenius, zbierka noviel Skrytý prameň, Zlato a slovo), mal záľubu v hľadaní neznámeho historického materiálu a veľmi citlivo reagoval na medzery, ktoré má náš človek v oblasti vlastivednej. Avšak tu ide o zmapovanie citového sveta generácie. Preto si vyvolil priliehavú formu pamätníka priateľky Adely Ostrolúckej — Evy Jonášovej, ktorá bola svedkom jej vrúcneho citového vzťahu k Ľudovítovi Štúrovi. Tragický záver akoby v harmonickom kontrapunkte vyjadruje i tragédiu celej generácie a jej smutný pád „mládeneckých túžob letu“, ako to za všetkých vyslovil Janko Kráľ.
Rozprávky zaradené do tejto knihy vznikali pomaly. Ich hlavným zdrojom bolo rozprávanie ľudí, s ktorými som sa stretal pri jazykovom výskume v oblasti Liptova. V oblasti Liptova a stredného Slovenska nachádzame podaktoré zamestnania ľudí, ktoré by sme v iných krajoch už darmo hľadali alebo ktoré sú známe len v menšom rozsahu. A tak nie čudo, že hlavnými postavami rozprávok sú mocní bačovia, potmehúdsky, ale zato vždy statoční valasi, vrtkí, no večne nedojedení honelníci - i iní pastieri žijúci v kraji vrchov svojským životom. V bezprostrednej blízkosti salašov a kolíb si oddávna ťažko zarábali na svoj chlieb i drevorubači a ostatní drobní ľudia odkázaní na zárobok v horách stredného Slovenska. Viac sa už ale dočítate v knižke.
politika, ekonomika
408 s., čeština, slovenčina
tvrdá väzba
stav: dobrý, pečiatky v knihe
*agisa*h-2-8*
PREDANÉ
NEPREDAJNÉ
*pralm*h-tv-4/2*
Životné dielo známeho bulharského marxistu Todora Pavlova „Teória odrazu“ rozvíja a rieši hlavné otázky teórie poznania dialektického materializmu. Todor Pavlov rozvíja mar xisticko-leninskú teóriu odrazu a dokazuje, že odraz je vlastnosťou každej hmoty, keďže sa prejavuje vo všetkých stupňoch vývinového rebríčka hmoty. Vychádza z priority anorganickej hmoty, rieši a nadhadzuje celý rad problémov o jednote hmoty a vedomia, prechádza k problémom jednoty predmetu a obrazu a dostáva sa napokon ku komplexu otázok, úzko súvisiacich s celou vedeckou a kultúrnou výstavbou socialistickej spoločnosti: jednota teórie a praxe, jednota filozofie a špeciálnych vied, definícia pravdy. Práve v týchto častiach knihy nastoľuje Pavlov najviac nových problémov, ktoré organicky vyplývajú z jednotného dialekt icko-materialistického svetonáhľadu. Stranníckosť a bojovnosť Pavlovovej filozofie prejavuje sa v nemilosrdnom odhaľovaní nevedeckých zásad idealizmu i vulgárneho materializmu. Nie náhodou posledná časť „Teórie odrazu“ je venovaná hlbokému a všestrannému výkladu marxistického učenia o pravde. Životnosť marxisticko-leninskej filozofie, teoreticky zdôvodnená v spojitosti filozofie a jednotlivých špeciálnych vied, prejavuje sa v závere knihy aj v bezprostrednej súvislosti filozofických a vedeckých otázok s praxou, a to najmä s praxou bojujúceho a víťaziaceho proletariátu, vedeného komunistickou stranou. Tu treba zvlášť upozorniť na úspechy správnej bolševickej kritiky a sebakritiky, ktorá sa stáva v socialistickom budovateľskom úsilí nevyhnutným nástrojom ideologického a sociálneho napredovania.
Kniha Todora Pavlova „Teória odrazu“ je šírkou svojej problematiky ojedinelým dielom v marxisticko-leninskej filozofickej literatúre. Je dôležitou pomôckou pri štúdiu filozofických základov marxizmu-leninizmu. O závažnosti Pavlovovej „Teórie odrazu“ svedčí skutočnosť, že vyšla dva razy v ruskom preklade (r. 1936 a 1949). Autor sa v jednotlivých vydaniach svojej knihy riadil dôsledne boľševickou kritikou a sebakritikou, knihu neustále pozmeňoval a doplňoval, i keď jej hlavné tézy ostávaly v podstate nezmenené.
Todor Pavlov je bojovníkom za socializmus nielen na ideologickom fronte, ale celý svoj život zasvätil boju proti sociálnemu útlaku. Narodil sa 1. februára 1890 v Štipe v Makedónii. Gymnázium a filozofickú fakultu vyštudoval v Bulharsku a aktívne sa zapája už od mladosti do revolučného hnutia. Roku 1925 hol odsúdený v súvislosti s atentátom v katedrále Sv. Nedelia na 12 rokov ťažkého väzenia. Pre svoj neohrožený protifašistický postoj bol Todor Pavlov ešte niekoľkokrát väznený, pokutovaný, mučený, ba aj odsúdený na smrť. Jeho vedecká a publikačná činnosť je veľmi rozsiahla. Vydal vyše 30 kníh a brošúr, zväčša o filozofických a estetických otázkach a napísal niekoľko desiatok protifašistických politických článkov. Dňa 9. septembra 1944 bol Todor Pavlov menovaný za regenta Bulharska a túto funkciu zastával až do vyhlásenia Bulharska za republiku. Teraz je prezidentom Bulharskej akadémie vied a členom prezídia Veľkého národného shromaždonia Ľudovej republiky bulharskej. Za jeho vynikajúce vedecké a politické zásluhy udelili mu aj čestný doktorát Karlovej univerzity.
Dejiny robotníckeho hnutia sú bohaté na boje vedené na rôznych frontoch. Najvýznamnejšie boje prebiehali na hospodárskom a ideologickom fronte. Panujúce triedy vo svojej nemohúcnosti čeliť ideám pokroku a v snahe zabrániť ich šíreniu, inscenovali politické procesy proti predstaviteľom pokrokového robotníctva. Jedným z nich bol aj kolínsky proces proti komunistom.
Kolínsky proces bol prvý proces proti komunistom. Aj keď kolínskych obžalovaných oficiálne súdili za tzv. protištátne sprisahanie, jednako bol to proces proti členom komunistickej organizácie, proti „Sväzu komunistov". Marx vo svojej knihe uvádza rozsiahly materiál a poukazuje na to, že k tomuto procesu dala podnet pruská polícia, ktorá na tento cieľ použila provokácie a podvody. Pred tvárou svetovej verejnej mienky vystúpil Marx na obranu nespravodlivo odsúdených.
Marxova kniha nielenže bráni nevinne odsúdených účastníkov kolínskeho procesu — členov „Sväzu komunistov“, ale pranieruje pruskú vládu, opierajúc sa o fakty a o priebeh procesu.
Práca je písaná zaujímavo, v každom riadku cítiť lásku, ktorú Marx venoval robotníckemu hnutiu, boju za pravdu a pokrok. Knižočku uvíta široká verejnosť, zaujímajúca sa o dejiny triedneho boja, osudy vodcov proletariátu a o metódy, ktoré používala a ešte dodnes používa nepriateľská trieda voči najpokrokovejším predstaviteľom robotníctva, proti komunistom.
Významné miesto v slovenskej hudbe, ktorá v posledných rokoch dosiahla mnohé významné úspechy, patrí Deziderovi Kardošovi, laureátovi štátnej ceny a nositeľovi čs. ceny mieru. Kardos patrí do mladšej skladateľskej generácie slovenskej, ktorá započala svoju umeleckú dráhu tesne pred druhou svetovou vojnou, teda v čase, keď vo svetovej hudbe vrcholia modernistické formalistické snahy. Je preto prirodzené, že tieto úpadkové vplyvy buržoázneho umenia badáme i v tvorbe Dezidera Kardoša, najmä v tvorbe do r. 1945.
Po oslobodení a najmä po februári 1948 sa postupne zbavuje týchto škodlivých vplyvov, hľadá nové realistické výrazové prostriedky a napokon po r. 1950 patrí medzi tých slovenských skladateľov, ktorí úspešne uplatnili soc. realistickú tvorivú metódu vo svojej tvorbe.
mäkká väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý, pečiatky v knihe
6,00 €
*agisa*bot*
PREDANÉ
*2xagisa-1out*h-2-8*
První básnická sbírka mladého autora přináší volné i pravidelné verše reflexního ladění, v nichž se ozývá hluboký vztah k venkovu a v nichž zaznívají milostné motivy a zážitky ze zahraničních cest.
Našim čitateľom dostáva sa do rúk ďalšia kniha svetoznámych cestovateľov Zikmunda a Hanzelku, ktorá neobyčajne pútavým, miestami až strhujúcim spôsobom rozpráva o podmienkach života ľudí nebotyčných hôr Južnej Ameriky — Kordiller.
Cestopisné knihy Zikmunda a Hanzelku majú veľký poznávací význam. Naši cestovatelia na rozdiel od mnohých buržoáznych cestovateľov netúžia po senzácii, nenapínajú čitateľom nervy, ale verne a pravdivo rozprávajú o pomeroch, s ktorými sa na svojej ceste Južnou Amerikou stretávajú.
Pomery, v akých žijú obyčajní ľudia v Kordillerách, najmä v štátoch Bolívia a Peru, ktorým autori udeľujú najviac miesta, sú však samy o sebe dramatické a vzrušujúce a pre nášho čitateľa častokrát až nepochopiteľné. Preto pri čítaní knihy nás neraz udivujú veľké prírodné bohatstvá na jednej strane a zasa na strane druhej nepredstaviteľná bieda domorodcov, ktorí pracujú s najväčším vypätím síl na svojich novodobých otrokárov. Veľká väčšina domorodého obyvateľstva v horách doslova živorí, zatiaľ čo plody ich práce sťahujú sa za hranice, do tých istých rúk, ktoré zvierajú stredoamerické banány, malajský cín, egyptskú bavlnu, kaučuk z Indonézie, petrolej zo stredného Východu alebo uránovú rudu v Belgickom Kongu. Domorodcom zostáva bieda a hlad. Preto nie div, že napríklad v Peru je 90% obyvateľov vo veku 17 až 20 rokov nakazených tuberkulózou a priemerný vek dosahuje 32 rokov.
