Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

pondelok 13. apríla 2020

FARKAŠOVÁ, ETELA - UNIKAJÚCI PORTRÉT

FARKAŠOVÁ, ETELA

UNIKAJÚCI PORTRÉT

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1989
edícia Nová próza
prebal Pavol Blažo
ilustrácie  Naďa Rappensbergerová
1. vydanie, 2.000 výtlačkov
ISBN 80-220-0014-0

beletria, román, literatúra slovenská, podpis autora
168 s., slovenčina
hmotnosť: 252 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*cnbtn* in *H-6-2*

Už predchádzajúce zbierky poviedok Etely Farkašovej (Reprodukcia času, Snívanie v tráve a Nočné jazvy) naznačili, že do mnohohlasu slovenskej prózy vstúpila autorka s originálnym rukopisom a svojskými témami. Nad jej príbehmi, zväčša sústredenými na tzv. ženský svet, bdie psychologicko-filozofický a analytický duch, takže neskĺzavajú do polohy sentimentu a akejsi ukrivdenosti, ktorou sa často vyznačujú prózy autoriek nežného pohlavia. Autorka cieľavedomo skúma problém zmyslu a cieľa individuálnej existencie, zobrazuje protirečenia medzi predstavami a realitou, nebojí sa rozmýšľať so svojimi hrdinkami o vzťahu života a smrti, dočasnosti a nekonečnosti, šťastia a nešťastia ako dvoch základných pólov ľudského osudu. Farkašovej hrdinky si overujú vlastný citový a mravný kredit v konfrontáciách s naliehavými udalosťami v prítomnosti a minulosti, v návratoch do života rodinných príslušníkov, predstaviteľov starších generácií. Podoba najbližších ľudí má niekedy naozaj charakter nezachytiteľného, unikajúceho portrétu. Nik z nás sa však nevzdáva možnosti poznať seba v cudzích, ale aj blízkych ľuďoch, tak ako sa nevzdávame možnosti poznať cudzích, ale aj blízkych v sebe.

O tom, že je to hľadanie dramatické a často s prekvapujúcim rozuzlením, presviedča nás desať próz E. Farkašovej, ktoré ponúka vnímavému čitateľovi.










Netrvalo dlho a našla som si druhý obraz, o ktorom som bola presvedčená, že sa musí stať súčasťou môjho sveta. Naoko nič zvláštne, veľká hlinená váza. Váza a v nej červený mak, nevädze, obilné klasy, možno trochu banálne zátišie, zdá sa mi, že aj pani Machalíková sa raz o ňom podobne vyjadrila. A predsa ma zaujal, nech to znie akokoľvek čudne, zaujal ma predovšetkým vôňou, niektoré obrazy naozaj voňajú, pri pohľade na ne sa mi priam zachvievajú nozdry, pristihujem sa, ako s pôžitkom vdychujem do seba obraz. Tento voňal poľom, zemou, studničkou, akú mám v pamäti z detstva, k akej som chodievala na vodu, keď som trávila prázdniny u starých rodičov na horehronskej samote. Zatúžila som po váze, podobne ako som predtým zatúžila po vtákoch na oblohe, nostalgia po stratenom, nenávratnom čase, ktorý by sme občas predsa len radi prinavrátili, nie kvôli nemu samému, ale kvôli nám, kvôli tomu, akými sme vtedy bývali, a v akých podobách sme sa predstavovali v budúcnosti.

Zavše som si zazlievala tú trošku detinskosti, no výčitky mi aj tak nezabránili chodievať čoraz častejšie do sály, kde sa nachádzala váza, postávať pred ňou a s upretými očami sa vpíjať do jej farieb. A opäť to intenzívne, bolestivé zžívanie sa s ňou, postupné splývanie s jej jednotlivými časťami, až pokiaľ sa nedostavil pocit, že konečne je vo mne. Doma večer nasledovali ďalšie ťažké skúšky, práca očí, napínanie zrakovej pamäti, až do vyčerpania, do samého sebazabudnutia, odosobnenia sa.

Stalo sa. Na pokraji spánku, balansujúc na hranách polovedomia, unavená z toľkého úsilia som odrazu zacítila už známe svrbenie sietnice, také akési znepokojujúce, no zároveň úľavu prinášajúce šteklenie pod kožou z vnútornej strany viečok. Nemusela som ani otočiť vypínačom, vedela som: je tu. Na náprotivnej stene, presne tá istá a navyše, trochu aj moja, poznamenaná mojím detstvom, spomienkami naň, voňajúca ako tamtie dávne roky na horehronskej samote. Vydýchla som si, mala som ju konečne tu, na dosah ruky, akoby ňou ku mne pretekal čas v obrátenom smere, všetko je možné, zajasala som v duchu, ohmatávajúc pohľadom kus ireverzibility, všetko, takže by prebehla aj vlastná premena, prečo by nie aj ona, premena toho najvnútornejšieho. Uverila som, naozaj som takmer uverila, že ešte nemusí byť neskoro na znovuzrodenie, pokiaľ trvá život, môže sa odvíjať nanovo.

Teda možnosť znovustvorenia, najprv môjho a o niečo neskôr aj jeho, hovorila som si, bez neho by to všetko, pochopiteľne, strácalo zmysel. Ale on ešte musí vyčkať, jeho čas premeny ešte neprišiel, priveľmi sa previnil, aj keď ma to bolí, časť trestu ho musím nechať odpykať, najdôležitejšie aj tak je, že máme pred sebou túto možnosť, že nielen sme, ale aj budeme môcť byť. Zahryzla som sa do predstavy našich budúcich premien, bolo to ako lano, ktoré sa odrazu zjaví nad priepasťou a dovoľuje tým, čo sú dole, vystúpiť z prepadliska.

Práca na prípravách ma celkom pohltila. Už som nič nechcela prenechať náhode a momentálnym vnuknutiam. Vášnivo a so zaujatím, najväčším, akého som ešte bola schopná, som sa vrhla do tvorivého procesu, dobre premysleného, systematického. Najprv bolo treba ukončiť výstavbu neživého prostredia, zatiaľ som mala oblohu s vtákmi a detstvom voňajúcu vázu, žiadalo sa mi mať viac, stromy, ktoré práve začínali rozkvitať, ale aj stromy opadávajúce z lístia na pokraji zimného spánku. Chcela som mať sneh, od ktorého rozbolia oči, a ostré skaly vyčnievajúce do výšky, chcela som mať slnko zapadajúce nad ohybom tichej rieky a kvapku rosy na ďatelinovom lístku, nemienila som sa vzdať ničoho, čo vo mne niekedy v minulosti vyvolávalo túžbu, čo ma rozochvievalo predtuchou bohatého, nekonečne rôznorodého a v čomsi predsa jednotného života.

Ďalším krokom bolo postupné zaľudňovanie môjho sveta postavami, ktoré ma na obrazoch zaujali niekedy



SYRŮČEK, LUBOMÍR - SYNDROM ZÍSKANÉHO SELHÁNÍ IMUNITY (AIDS)

SYRŮČEK, LUBOMÍR
ŠEJDA, JAN
TICHÁČEK, BOHUMIL

SYNDROM ZÍSKANÉHO SELHÁNÍ IMUNITY (AIDS)

Avicenum, Praha, 1986
obálka J. Šišinka
1. vydanie, 120.000 výtlačkov
08-034-86

zdravie, zdravotnícka literatúra,
24 s., čeština
hmotnosť: 39 g

mäkká väzba
stav: dobrý

ZDARMA / darované

*bruri*




HOŘEJŠÍ, JAROSLAV - SRDCE PROTI INFARKTU

HOŘEJŠÍ, JAROSLAV

SRDCE PROTI INFARKTU

Avicenum, Praha, 1986
edícia Život a zdraví
ilustrácie Eva Vrbová
obálka Miroslav Maršálek, Alena Dušková
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
08-060-86

zdravie, zdravotnícka literatúra, srdcovocievne choroby,
348 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 313 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,80 €

*bruri*/*kocan3**ZDR*

Jaroslav Hořejší (nar. 1947) ukončil v roce 1970 studium fakulty žurnalistiky Karlovy univerzity v Praze. Měl tehdy pocit vyššího všeobecného vzdělání a možnost psát o čemkoli. Chtěl-li však psát zasvěceně a o čemsi podstatném, zbývalo mu ještě absolvovat pár let školy života v zamilovaném oboru — medicíně.

Začínal v tehdy vznikajícím Institutu klinické a experimentální medicíny (IKEM) jako redaktor a tiskový referent IKEM v jeho Středisku vědeckotechnických informací — dnes toto středisko sám vede. A protože hlavním úkolem tohoto pracoviště je přísun i výstup informací ve vztahu k výzkumnému programu IKEM (zaměřenému na srdeční a cévní choroby a transplantace orgánů), nalezl tu ideální základ i pro svou vlastní tvůrčí práci.

Dosavadním vyvrcholením Hořejšího vědeckopopularizační a publicistické aktivity je kniha „Srdce proti infarktu". Shrnul v ní prakticky vše, co souvisí s ischemickou srdeční chorobou, a pokusil se sdělit to co nejširšímu okruhu čtenářů.

Zajímavý příběh poznání srdce a jeho nejnebezpečnější choroby může zaujmout každého, byť své klidné a pravidelně pracující srdce ani nevnímá. Souboj srdce s infarktem bychom však neměli sledovat nezúčastněně. Z výzkumu této epidemie moderního věku vyplynulo mnoho poznatků, podle nichž  můžeme leccos udělat sami, neboť jde — doslova a do písmene — o život.








TVAROH, FRANTIŠEK - VŠICHNI STÁRNEME

TVAROH, FRANTIŠEK

VŠICHNI STÁRNEME

Avicenum, Praha, 1983
obálka Václav Rytina
2. vydanie, 30.000 výtlačkov
08-010-83

zdravie, zdravotnícka literatúra,
252 s., čeština
hmotnosť: 255 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,50 €

*bruri* in *kat-ZDR*







sobota 11. apríla 2020

VESELOVSKÝ, ZDENĚK - PRAOBYČAJNÉ ZVIERATÁ

VESELOVSKÝ, ZDENĚK

PRAOBYČAJNÉ ZVIERATÁ
(Praobyčejná zvířata)

Obzor, Bratislava, 1970
edícia Periskop
preklad Martin Novacký
ilustrácie Dagmar Černá
fotografie Rudolf Pucholt
obálka Vlastimil Herold
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
65-042-70

zoológia,
256 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 395 g

tvrdá väzba
stav: zachovalý, bez prebalu, pečiatky v knihe

0,90 € PREDANÉ

*mikpa* in *kat-ZOO*






PREČO SME SA ROZIŠLI S NÁBOŽENSTVOM

PREČO SME SA ROZIŠLI S NÁBOŽENSTVOM

Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1962
zostavil J. Poliak
úvod M. Sedláková
obálka A. Bednár
ilustrácie A. Bednár
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
75-225-62

próza krátka, náboženstvo,
176 s., slovenčina
hmotnosť: 238 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe

0,90 € PREDANÉ

*mikpa* in *kat-NAB*







FRANTIŠEK DIBARBORA 
MOJA UNIVERZITA ATEIZMU

Najsilnejším dojmom, ktorý na mňa zapôsobil v detstve, bol pohľad na procesie, aké bývali na Božie telo. Z nášho obloka som videl kráčať v procesii mäsiarov v zásterách a s niklovanými sekerami po boku. V škole kládli veľký dôraz na náboženskú výchovu. Za rozhodujúce sa považovalo to, akú známku mal žiak z náboženstva. Mojím hlavným vychovávateľom bola bratislavská ulica. Ja som bol siedme z ôsmich detí malého štátneho zamestnanca-železničiara. Bieda nebola u nás nikdy taká ako v rodinách nezamestnaných robotníkov. Keď už nevystalo na inšie, bolo aspoň na jednoduchú stravu. Pravdaže, na lepšie obliekanie už nevystačilo, šaty sme dostávali raz do roka na Vianoce alebo na Veľkú noc. My mladší sme dedili to, čo odnosili starší. Moja matka sa potom starala o to, aby sme i v týchto obnosených šatách chodili čistí a aby zaplátala diery, ktoré sme urobili pri svojich uličníctvach.

Náboženstvo nebolo pre mňa pálčivou otázkou. Vážnejšie som sa s ním začal zaoberať, až keď som mal 15 — 16 rokov. Myslím, že som sa nezaoberal otázkami ateizmu preto, lebo som nežil pod silným náboženským tlakom. Moji rodičia sú jednoduchí ľudia, ale nikdy nám nevtískali náboženstvo. Po tejto stránke nás vychovávali správnejšie ako v nejednej intelektuálskej rodine. Ich nezaujímalo, akú mám známku z náboženstva ani to, či chodím do kostola. Prečo mali moji rodičia takýto zdravý postoj, keď v mnohých iných rodinách ešte deti priam nútili k návšteve kostola a k náboženským úkonom? Celkom presne to neviem. Isté je, že u môjho otca nepochodíte ani s náboženstvom ani s farármi. Narodil sa vo Viedni. Myslím, že tam mal nejakú kontraverziu s farármi. Matka je veriaca. Neraz som ju videl, ako sa večer modlievala a akiste sa modlí ešte aj dnes. No pritom nerada chodí do kostola a farárov neznáša. U nej, u veriacej osoby je to hádam ešte ťažšie vysvetliť ako u otca. No myslím, že k jej antiklerikálnemu cíteniu dopomohol katechéta, ktorý raz surovo zbil trstenicou moju sestru. Od toho času matka na farárov zanevrela, ale veriacou zostala. Otec mal, myslím, ešte ďalší dôvod pre svoj antiklerikalizmus. Pochádzal z početnej chudobnej rodiny. Mal bohatú tetu, po ktorej mala rodina zdediť dom. No farári ovplyvnili starú ženu a prehovorili ju, aby dom prepísala na cirkev svätú. Onedlho nato stará matka zomrela od žiaľu. Otec bol vtedy síce ešte malý chlapec, ale myslím, že dodnes nezabudol na tento prípad, ktorý ho tiež pomohol vychovať k antiklerikalizmu.

Vďaka takémuto postoju mojich rodičov nedostalo sa mi nijakej bigotnej výchovy. Nemal som o tejto veci nijaký názor jednoducho preto, lebo som o tom nerozmýšľal. Ani sociálne dôvody ma nenútili zamýšľať sa nad touto otázkou. Aj keď sme doma museli žiť veľmi skromne, jednako vystačil otcov zárobok aspoň na to, aby sme sa



BIELICKÁ, IZABELLA - O TVRDOHLAVÝCH DĚTECH

BIELICKÁ, IZABELLA

O TVRDOHLAVÝCH DĚTECH
O problémech výchovy 2-4 letých dětí
(Porozmawiajmy o uparciuchach)

Státní pedagogické nakladatelství, Praha, 1968
edícia Knihy pro rodiče
preklad Anna Obermannová
predslov Zdeněk Matějček
obálka Rudolf Mader
ilustrácie Rudolf Mader
1. vydanie, 15.000 výtlačkov

psychológia, výchova
135 s., čeština
hmotnosť: 174 g

mäkká väzba
stav: zachovalý

predené

*mikpa* in *kat-PSY*

Překladem knižky známé polské lékařky I. Bielické O tvrdohlavých dětech se dostáva do rukou našich rodičů významná publikace o výchově dětí ve věku od dvou do čtyř let. Autorka v ní pojednává o zvláštnostech tohoto vývojového období, které jsou zdrojem mnohých nesnaží jak pro dítě, tak pro jeho vychovatele. Není jistě divu, že snadno podléháme okouzlení nad bezmocně spícím nemluvňátkem; ale projevovat lásku neposednému, často vzdorovitému zlostníku, to už nebývá vždy snadné. Tím více je zapotřebí mít dostatek pochopení pro dítě v tomto obtížném vývojovém období a správně je vést jeho úskalími.

Na stránkách knížky I. Bielické se hovoří o příčinách konfliktních situací, které většina rodičů dětí tohoto věku tak dobře zná a které zákonitě vyplývají ze snahy dítěte uplatňovat co nejvíce svou samostatnost a aktivitu. Na konkrétních, živých příkladech se tu ukazuje, jak je důležité, aby si rodiče byli této přirozené touhy dítěte po sebeuplatnění dooře vědomi a dovedli správně pochopit rozmanité projevy dětské tvrdohlavosti a umíněnosti. Z knihy vyznívá mnoho životní moudrosti, moudrosti shovívavé a chápající, která přirozený běh dětského vývoje nejen se zalíbením sleduje, ale neustále jej cílevědomě a citlivě usměrňuje. Z jejích stránek je patrno, že všechny autorčiny rady jsou opřeny o bohaté zkušeností, o výsledky nejnovějších vědeckých výzkumů.

I když knížka I. Bielické má název O tvrdohlavých dětech, nepojednává zdaleka jen o dětské tvrdohlavosti, ale sleduje vývoj a výchovu 2—4letých dětí i po mnoha jiných stránkách. Všímá si rozvoje jejích poznání, jejich výchovy citové, mravní, estetické, rozvíjení a upevňování jejich vůle, vytváření předpokladů pro jejích výchovu k práci atd. Knížka rodičům poradí, jak s porozuměním pro zvláštnosti dětského vývoje v tomto výchovně náročném období postupovat krok za krokem tak, aby z jejich dětí vyrůstali harmonicky rozvinutí, všestranně vyspělí lidé, kteří jednou budou rodičům vděčni za všechnu péči a porozumění, jehož se jim v citově bohatém ovzduší domova dostalo.

Poučení, které knížka I. Bielické v hojné míře přináší, je určeno především rodičům, Plně ho však mohou využít i sestry v jeslích, učitelky mateřských škol, vychovatelky v dětských domovech, ošetřovatelky v dětských odděleních nemocnic — krátce všichni, na jejichž péči jsou děti v tomto důležitém věkovém období odkázány a na nichž záleží, jací lidé z našich nejmenších vyrostou.









BODENEK, JÁN - ZAPÁLENÉ SRDCE

BODENEK, JÁN

ZAPÁLENÉ SRDCE

Matica slovenská, Martin, 1943
edícia Knižnice Slovenských pohľadov (62)
obálka Emil Makovický
2. vydanie

beletria, román, literatúra slovenská, podpis autora,
292 s., slovenčina
hmotnosť: 296 g

mäkká väzba
stav: dobrý, bez prebalu

NEPREDAJNÉ

*mikpe* in *H-6-2*






Shovárali sme sa s robotníkmi. Tak je, ako vravím.

Vinco vstal, poprechodil sa po izbe. Zo zapadnutých očú vybĺkalo mu ťažké odhodlanie a naraz skočil k vešiaku, schytil kabát, obliekol si ho, neodpovedal na Miškovu otázku, kam ide, a vybehol z izby. Roztrpčený jed hnal ho do ulíc, jed nad nízkosťou a plazivosťou ľudí. Och, tento svet so svojím chlebovým poddanstvom, aká to dravá tvár zúboženosti! Nie, ani nestačil vidieť, že sem nepatrí, že sa dostal sem len omylom. Blúdil po uliciach a rezignovane myslel na toto smutné pomýlenie, ktorého výsledkom bol jeho život. A odrazu zastal pred domom, ktorý mu bol známy. Štefan mu ho neraz ukazoval, keď boli spolu na prechádzke. Áno, tu býva Štefanova milenka. Kde by bol, keď nechodí domov? Díval sa na ošúchaný dom a usiloval sa uhádnuť, ktoré obloky sú jej, a zaklial jej v duchu, lebo zdalo sa mu, že nikto nemá vinu na Štefanovej zrade, len ona — pre ňu to spravil. Zmrvila ho nenávisť k nej a rozbehol sa hore schodmi. Neuvedomoval si ani sám, čo chce robiť. Na chodbe stretol dievčatko, spýtal sa ho, kde býva Katica.

— Na prvom poschodí druhé dvere napravo, — odpovedalo.

Preskakujúc po tri schody, vybehol na prvé poschodie a zastal pred druhými dverami napravo. Mocne na ne zabúchal.

Začul za dverami kroky a cítil, že na kohosi sa vrhne, keď sa zjaví v nich. Ale otvorila mu obstarnutá ženská, akiste Katicina mať. Pohŕdavo pozrel na ňu — všetkých, čo patrili do tohto domu, teraz nenávidel. Ale čo s ňou? S osobou, padajúcou s nôh?

Pán Dolhaj je tu u vás?

Starká ho nedôverčivo obzerala, potom nerozhodne zahabkala v reči:

Myslím... myslím, ale...

Potrebujem sa s ním shovárať.

Vkročil popri nej do kuchyne, z kuchyne do

izby. Na prahu izby, držiac kľučku dverí v rukách a dvere dokorán otvorené, zastal. Na kanape videl sedieť Štefana, skrúteného do klbka, s hlavou zahrúženou do dlaní. Podišiel k nemu, zasyčal:

Tak tu si — skrývaš sa!

Štefan dozaista myslel, že vošla Katicina mat, lebo teraz od ľaku ho až podhodilo, a ako by bol zabudol, kde je, tupo pozeral na Vinca. Po hodnej chvíli otvoril ústa, z ktorých sa mu vykĺzlo len prekvapenie:

Ach!

Vinco zatisol päste a dotkol sa kolenami jeho kolien.

Čo si to spravil, ty mamľas — ty...! Keby Štefan bol spravil len jeden vyzývavý

pohyb, naznačujúci odpor, bol by ho zaťal päsťou po tvári, ale Štefan bol zlomený a chabý. Zúboženosť a dobitosť bola v jeho tvári, očiach i rukách.

Keď ho videl takéhoto zbiedneného, pochytila ho zlosť, že ho nemôže udrieť. Takéhoto nemohol. Rozhodil rukami od bezradného jedu.

Povedz aspoň, že je to pravda, ty odroň!

.......................................................................

... posledná veta ...

Vše zdvihol ruku na čelo ako do obrany pred touto otázkou — lebo sa bál, že sa mu znova vovŕta do mozgu a vyrve ho z pokoja týchto hôr





GOREJ, LADISLAV - MOTIVÁCIA A ZÁUJMY

GOREJ, LADISLAV
ILENIN, IMRICH
ZELINA, MIRON

MOTIVÁCIA A ZÁUJMY
Od voľby povolania k práci

Smena, Bratislava, 1982
edícia Zväzácka knižnica
prebal Jozef Pernecký
1. vydanie, 1.700 výtlačkov
73-102-82

psychológia
160 s., slovenčina
hmotnosť: 290 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

0,50 €

*bruri* in *kat-PSY*

AUTORI KNIŽKY, ODBORNÍ pracovníci Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Košiciach, chcú pomôcť mladému človeku pri riešení jeho životných problémov, ako sú napríklad otázky správneho výberu školy, štúdia a povolania. Tieto problémy nechcú vyriešiť za čitateľa, ale ich ambíciou je poradiť, upozorniť, čo treba riešiť, ako k riešeniu pristupovať a na čo nezabudnúť. Kniha je akousi populárnou učebnicou sebapoznania, poznania sveta práce a povolania. Autori so zmyslom pre skratku a vtip pomáhajú mladému človeku urobiť si celkový obraz o sebe cez poznanie vlastných schopností, záujmov a motivácií. Pri voľbe životného zamerania by mal mladý človek poznať aj objektívne možnosti a spoločenské potreby. Pre lepšiu orientáciu uvádzajú hlavné skupiny študijných odborov, informujú o štúdiu na vojenských školách, približujú perspektívu technického zamerania a najmä štúdium matematiky.

Kniha je napísaná nenúteným, príťažlivým štýlom, bez mentorovania. Autori nechávajú mladému čitateľovi dosť priestoru, aby sa nad sebou zamyslel a správne sa zaradil.









GREGOR, OTA - STÁRNOUT TO JE KUMŠT

GREGOR, OTA

STÁRNOUT TO JE KUMŠT

Olympia, Praha, 1983
edícia Sport a zdraví
ilustrácie Vladimír Renčín
obálka Vladimír Renčín, Michal Houba
1. vydanie, 16.000 výtlačkov

psychológia
136 s., čeština
hmotnosť: 148 g

mäkká väzba
stav: výborný, nečítaná

0,50 €

*bruri* in *kat-PSY*