Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 2. novembra 2019

AMBRUŠ, BYSTRÍK - CHOVÁME PAPAGÁJCE VLNKOVANÉ (ANDULKY)

AMBRUŠ, BYSTRÍK

CHOVÁME PAPAGÁJCE VLNKOVANÉ (ANDULKY)

Príroda, Bratislava, 1990
obálka Igor Imro, Bystrík Ambruš
fotografie Bystrík Ambruš,
ilustrácie J. Ambrušová, E. Greksáková
2. doplnené vydanie, 20.000 výtlačkov
ISBN 80-07-00294-4

chovateľstvo, hobby, zoológia,
114 s., 40 s. fot., slovenčina
hmotnosť: 191 g

mäkká väzba
stav: výborný

1,20 €

*gopal2* in *H-bar*








DIDEROT, DENIS - MNÍŠKA

DIDEROT, DENIS

MNÍŠKA
(La Religieuse)

Smena, Bratislava, 1968
edícia Máj (116)
preklad Ondrej Žiška
doslov Štefan Povchanič
ilustrácie Štefan Schwartz
prebal Leo Novotný
1. vydanie, 58.000 výtlačkov
73-054-68

beletria, román, literatúra francúzska
204 s., slovenčina
hmotnosť: 258 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný

0,20 €

*cesvo*






Sestra Tereza, milovala som vás a milujem vás. Nemám príčin sťažovať sa na vás, a ani vy sa nebudete mať prečo sťažovať na mňa. No nemohla by som trpieť vaše takéto výlučné nároky. Musíte sa ich zbaviť, aby ste nezničili zvyšok mojej náklonnosti k vám ... a ak ste, pravda, nezabudli na osud sestry Agáty...

Obrátila sa ku mne a pokračovala:

To je tá vysoká brunetka, čo sedí v kostole oproti mne. (Tak málo som sa ponevierala po kláštore a bola som tu tak krátko, ešte som takmer žiadnu zo sestier po mene nepoznala.)

Po chvíľke doložila:

Mala som ju rada, keď sem vstúpila sestra Tereza. No, keď som ju začala zahŕňať láskou, aj ona mala rovnaké obavy. Správala sa rovnako bláznivo. Vystríhala som ju. Nedbala, a tak som bola nútená použiť prísne prostriedky, ktoré trvali pridlho a ktoré sa protivia mojej povahe, lebo všetky vám dosvedčia, že som k nim láskavá a hrozne nerada trestám ...

Potom sa obrátila k svätej Tereze:

Dieťa moje, nechcem, aby mi niekto robil prekážky, už som vám to povedala. Poznáte ma. Nenúťte ma konať proti vlastnej povahe ...

Potom si položila ruku na moje plece a povedala:

Poďte, svätá Zuzana, odprevadíte ma.

Vyšli sme. Sestra Tereza chcela ísť s nami. No predstavená zlostne obrátila hlavu a ponad moje plece panovačne jej povedala: „Vráťte sa do cely a nevyjdite, kým vám nedovolím ...“ Poslúchla, prudko zatvorila dvere a od zlosti hovorila akési nezmysly. Predstavená, keď ich začula, zbledla. Neviem prečo, vôbec som im nerozumela. Pobádala som jej hnev a prosila som ju:

Drahá matka, ak môžete byť ku mne aspoň trocha láskavá, odpusťte sestre Tereze. Potratila rozum, nevie, čo hovorí, ani čo robí.

Mám jej odpustiť! Veľmi rada, ale čo za to dostanem od vás?

Ach, ctihodná matka, vari som taká šťastná, že vám môžem dať niečo, čo sa vám páči a čo vás upokojí?

Sklopila zrak, zapýrila sa a vzdychla. Skutočne sa správala ako milenec. Potom sa sklesle, bezvládne o mňa oprela.

Dovoľte, nech vás pobozkám na čelo... — Nastavila som jej ho a ona ma naň bozkala. Odvtedy, keď sa niektorá mníška niečoho dopustila, prihovorila som sa za ňu a bola som si istá, že za nejakú nevinnú láskavosť vyprosím pre ňu milosť. Obyčajne ma vždy bozkala buď na čelo, krk, oči, líca, ústa, ruky, prsia alebo na ramená, no najčastejšie na ústa. Hovorila, že mám svieži dych, biele zuby a rumenné jemné pery.

Musela by som byť naozaj veľmi krásna, ak by jej chválospevy boli čo len trošku pravdivé. Ak mi bozkávala čelo, vždy bolo biele, hladké a nádherne formované; ak oči, vždy boli žiariace; ak ústa, tak rumenné a sladké, ak ruky, vždy boli drobné a buclaté, ak prsia, tak pevné a nádherných tvarov, ak ramená, nik ich nemohol mať okrúhlejšie a lepšie stavané, ak krk, nijaká sestra ho nemala krajší, spanilejší. Ani neviem, čo všetko mi nahovorila! V jej chválach mohlo byť trocha pravdy. V niečom som jej uverila. Keď si ma občas so záľubou od hlavy po päty obzerala, ako som to u nijakej inej ženy nikdy nevidela, hovorila mi:

Veľké šťastie, že vás pán Boh povolal do ústrania kláštora. S vašou tvárou by ste vo svete boli zatratili všetkých mužov, čo by ste stretli; a boli by ste sa aj sama zatratili. Pán Boh všetko čo robí, dobre robí.

Kráčali sme k jej cele. Chcela som ísť ďalej, no chytila ma za ruku a povedala mi: „Je už prineskoro, aby sme začali s vašimi príbehmi z kláštora Panny Márie a z Longchamp. Ale poďte ďalej, budete ma učiť hrať.“

Šla som za ňou. Hneď otvorila klavičembalo, pripravila noty, pritiahla stoličku. Spomínala som vám, že bola veľmi vrtká. Sadla som si. Predpokladala, že mi je zima. Vzala zo stoličky vankúšik a položila ho predo mňa na dlážku, zohla sa, chytila mi nohy a položila naň. Potom som zahrala niekoľko Couperinových, Rameauových a Scarlattiho skladbičiek. A ona mi zatiaľ uvoľnila na krku bielizeň a položila si ruku na moje nahé plece a končekmi prstov sa mi dotýkala pŕs. Vzdychala. Akoby ju niečo trápilo, ťažko dýchala. Najprv mi mocne zvierala rukou plece, potom na-

...............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Alebo tie, čo mali vyvolať ilúziu hodnovernosti?

piatok 1. novembra 2019

CONRAD, JOSEPH - ALMAYEROVO ŠIALENSTVO

CONRAD, JOSEPH

ALMAYEROVO ŠIALENSTVO
(Almayer´s Folly)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1960
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh, SPKK (131)
preklad Elena Chmelová
doslov Ján Boor
obálka Jozef Baláž
1. vydanie, 43.000 výtlačkov

beletria, román, literatúra anglická,
264 s., slovenčina
hmotnosť: 326 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,10 €

*cesvo*





- Konečne zapadlo, - povedala Nina matke a ukázala na vŕšky, za ktoré zapadlo slnko. - Počuj, mama, idem teraz do Bulangiho zátoky, a keby som sa nikdy nevrátila -

Zmlkla a akási pochybnosť zhasila na chvíľu oheň potláčaného vzrušenia, ktorý po celý dlhý, vzrušujúci deň horel v jej očiach - bol to deň radosti a úzkosti, nádeje a hrôzy, nesmierneho žiaľu a zmäteného očarenia a potláčaný oheň ožaroval pokojnú ľahostajnosť jej čŕt lúčom dychtivého života. Kým oslepujúco svietilo since, v ktorého svetle sa zrodila a rástla jej láska, až sa jej celej zmocnila, tajomný šepot žiadostivosti udržiaval jej neochvejné odhodlanie a napĺňal jej srdce netrpezlivou túžbou po tme, čo by zmarila nebezpečenstvá i protivenstvá a priniesla šťastie, splnenie lásky, plnosť života. Konečne zapadlo! Krátke tropické šero zmizlo, ani si nestihla hlboko vzdychnúť od únavy, a v náhlej tme akoby bolo plno hrozivých hlasov, čo jej kázali, aby sa strmhlav hodila do neznáma, aby ostala verná vlastným impulzom a oddala sa náruživosti, ktorú vzbudila i cítila. On čaká! Na osamelej, odľahlej rúbani v nesmiernom tichu lesa čaká sám, je ubehlíkom, brániacim si holý život. Nedbal na nebezpečenstvo a čaká na ňu. Iba po ňu si prišiel, a teraz, keď sa blížil čas a čakala ho odmena za námahu, opytovala sa zdesená Nina sama seba, prečo ochabnuto pochybuje o vlastnej vôli, o vlastnej túžbe? Nasilu sa striasla strachu i prechodnej slabosti. Dočká sa odmeny! Jej ženská láska i česť premohli rozochvenú nedôveru v neznámu budúcnosť, ktorú jej prináša tmavá rieka.

- Nie, nevrátiš sa, - zahundrala pani Almayerová prorocky.

- Bez teba nepôjde, a keby tu ostal, - ukázala na svetlá v „Almayerovom paláci“ a nedopovedaná veta zanikla v mrmlavej hrozbe.

Obe ženy sa stretli za domom a teraz šli k jarku, kde boli priviazané kanoe. Keď prišli ku kríkom, zastavil ich spoločný impulz, pani Almayerová položila ruku na dcérino rameno a darmo sa pokúšala pozrieť dievčaťu do odvrátenej tváre. Keď sa pokúšala hovoriť, prvé slová sa stratili v potlačenom vzlyku - bolo to naozaj prekvapujúce u ženy, ktorá ani čo by zo všetkých ľudských vášní poznala iba zlosť a nenávisť.

- Odídeš a budeš veľkou rání, - povedala napokon dosť pevným hlasom, - ak budeš múdra, i tvoja moc bude veľká a za veľa dní ju nestratíš, ba ani v starobe ťa azda neopustí. A čo som bola ja? Po celý život iba otrokyňou a varila som ryžu mužovi, čo nebol ani smelý ani múdry. Mňa, aj mňa daroval náčelník a bojovník mužovi, čo nebol ani náčelníkom ani bojovníkom. Hai! Hai!

Ticho nariekala a oplakávala stratené možnosti vrážd a zločinov, ktoré by jej bol osud dožičil, keby ju bol spojil s príbuzným duchom. Nina sa sklonila nad tenuškú pani Almayerovú a vo svetle hviezd, ktoré sa zjavili na tmavom nebi a teraz stáli pokojne nad ich čudnou rozlúčkou, hľadela pozorne do matkinej vráskavej tváre, pozrela zblíza do jej vpadnutých očí, ktoré svetlom dlhej, bolestnej skúsenosti presvecovali jej temnú budúcnosť. Opäť ju, ako kedysi, očarila matkina exaltovanosť a predvídavá istota, ktorá s výbuchmi divosti nemálo prispela k tomu, že všade v osade verili v jej bosoráctvo.

- Bola som otrokyňou, a ty budeš kráľovnou, - pokračovala pani Almayerová a pozerala rovno pred seba, - ale pamätaj na silu i na slabosť mužov. Tras sa pred jeho hnevom, aby vo dne videl, že sa bojíš, no ukradomky sa môžeš smiať, lebo keď zapadne since, muž je tvojím otrokom.

- Otrokom! On! Pán života! Nepoznáš ho, mama.

Pani Almayerová sa iba pohrdlivo zasmiala.

- Rozprávaš ako bláznivá beloška, - zvolala. - Čože ty vieš o hneve a láske muža? Videla si už spať unavených mužov, keď siali smrť? Cítila si objatie silného ramena, ktoré vie vbodnúť kris hlboko do tlčúceho srdca? Si beloška, a mala by si sa modliť k bohyni!

..............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Tak či onak, vari predsa len pridlho bol preč z domu.






KOTOV, A. - SOVIETSKA ŠACHOVÁ ŠKOLA

KOTOV, A.
JUDOVIČ, M.

SOVIETSKA ŠACHOVÁ ŠKOLA
(Sovjetskaja šachmatnaja škola)

Osveta, Martin, 1953
preklad Ľudovít Potúček
obálka Osvald A. Klapper
1. vydanie, 3.300 výtlačkov

hobby, šport, šachy,
368 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 378 g

mäkká väzba
stav: zachovalá, obálka oddelená od knižného bloku

4,50 € PREDANÉ

*cesvo*







JEHLIČKA, PAVEL - OHLASY LIBICKÉ

JEHLIČKA, PAVEL

OHLASY LIBICKÉ
Otisk č. z pedagogického časopisu "Škola a život".

Nákladom vlastným, Praha, 1874

poézia, literatúra česká,
152 s., čeština
hmotnosť: 85 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý, dobová tvrdá preväzba

5,00 €

*kvaja*poe*







BARTOŠKOVÁ, ŠÁRKA - FILMOVÉ PROFILY

BARTOŠKOVÁ, ŠÁRKA
BARTOŠEK, LUBOŠ

FILMOVÉ PROFILY
Českoslovenští scenáristé, režiséři, kameramani, hudební skladatelé a architekti hraných filmů

Československý filmový ústav, Praha, 1986
obálka Václav Jedlička
2. upravené a doplnené vydanie, 10.000 výtlačkov
59-249-85

encyklopédie, životopisy, film,
520 s., čeština
hmotnosť: 594 g

mäkká väzba
stav: dobrý

4,40 €

*H-5-1*

Touto publikací předkládá Čs. filmový ústav veřejnosti cennou encyklopedickou příručku přinášející základní údaje o životě a tvorbě československých scenáristů, režisérů, kameramanů, hudebních skladatelů a architektů hraného filmu. Autoři Filmových profilů Šárka a Luboš Bartoškovi zrevidovali, podstatné rozšířili a doplnili první verzi díla vydanou v ČSFÚ před dvaceti lety v roce 1966.

Kniha obsahuje 227 hesel. Každé heslo je opatřeno podrobnou filmografií a bibliografickými údaji. Jednotlivé profily byly zpracovány podle všech dosažitelných pramenů. V mnoha případech použili autoři údajů získaných v ústní či písemné formě přímo od tvůrčích pracovníků v této knize zastoupených.

Publikace se jistě stane nepostradatelnou příručkou filmových pracovníků, posluchačů i učitelů filmových fakult, členů filmových klubů a vůbec všech diváků, kteří se hlouběji zajímají o filmové umění a historii československé kinematografie.








JEČNÝ, DOBROMIL - BREVIÁR MODERNÉHO ČLOVEKA

JEČNÝ, DOBROMIL

BREVIÁR MODERNÉHO ČLOVEKA
(Brevíř moderního člověka)

Obzor - Pravda, Bratislava, 1971
preklad Ladislav Jánsky
ilustrácie Juraj Kotouček
obálka Oto Takáč
2. vydanie, 50.000 výtlačkov

medziľudské vzťahy, psychológia, sociológia
184 s., slovenčina
hmotnosť: 181 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,10 €

*gopal2*







Podľa riešenia stola, za ktorý hostí pozývame, budeme musieť riešiť aj ďalšie otázky. Tak napríklad obrus a servítky. Teraz sa hojne používa tzv. anglické prestieranie. To však vyžaduje leštený stôl alebo štýlový dubový stôl s bezchybným povrchom; tam, kde usporiadajú oficiálnu večeru, takéto prestieranie nie je najvhodnejšie, je určené skôr na deň alebo na menej formálnu príležitosť. Vo väčšine prípadov, aj keď máme anglické prestieranie, budeme asi potrebovať normálny obrus a servítky. Na to si zvoľme vhodnú plstenú alebo inú podložku na stolnú plochu. Ani materiál na obrus a servítky nebudeme vyberať náhodne. Vezmeme do úvahy náš porcelán a naše príbory. Podľa toho použijeme damask, čipkovinu, organtín a podobne. Ak je obrus vyšívaný, dbáme, aby aj motív výšivky bol v súlade s výzdobou stola. Farebné plátenné obrusy sú pekné, ale používame ich iba vo dne, nikdy nie pri oficiálnych príležitostiach. Ak hovoríme o oficiálnych príležitostiach, nemyslíme tým ani tak potrebu doma ako skôr spoločenský život všeobecne, do ktorého často ako organizátori alebo spoluusporiadatelia zasahujeme.

Problémom ostáva umelá hmota. Nemožno ju vylúčiť, najmä ak je kvalitná (tergal, terylén a pod.), ale vždy musíme vedieť, kedy si to môžeme dovoliť.

Vráťme sa ešte raz k anglickému prestieraniu. Veľkosť tu hrá istú úlohu. Prestieranie býva menšie, väčšie, okrúhle, oválne. Treba rátať s tým, že sklo sa naň už nevojde. V niektorých krajinách prišli s modernou praktickou novinkou. Na obe strany stola sa položí ako behúň prestieranie pre všetkých, teda niečo medzi anglickým prestieraním a obrusom. Okraje stola a stred stola nie sú pokryté. V tomto prípade je lepšie nepoužívať umelú hmotu, ale nejaký iný jemný materiál.

Aj tvar servítok bude závisieť od celkového štýlu prestierania. Ak sa prv používali najmä veľké servítky, móda aj prax prechádzajú na servítky menšie. K servítkam a k prestieraniu patria potom aj čipkové servítky pod tanieriky.

Každý príde na to, že na bruselskú čipku asi nepoložíme hlinený tanier. Kamenné alebo kovové taniere už nepouživame vďaka tomu, že už v 2. storočí pred n. l. vynašli Číňania porcelán a že na jeho výrobu prišli v Európe aspoň v stredoveku. Má veľa výhod. Nie je priveľmi drahý, niektoré druhy možno dopĺňať, umýva sa lepšie než majolika, nie je taký ťažký.

Ak si zakladáme domácnosť, nákup si dobre premyslíme. Aj v jedálni všetko so všetkým súvisí a náš vkus budú posudzovať podľa drobných nedostatkov. Nemožno tu opísať všetky druhy tanierov, mís a misiek, omáčnikov a podobne, treba len vedieť, čo pre naše ciele môžeme vypustiť z množstva porcelánu, používaného pri oficiálnych príležitostiach. Výroba už ráta s celkami, ktoré pre domácnosť stačia. Záleží na nás, aby sme farbou aj tvarom prispeli k celkovej harmónii. K tej patrí aj ďalší porcelán, t. j. súprava na čaj a kávu, ktorá svojím štýlom nesmie narúšať harmóniu.

Sklo je ešte staršie než porcelán. Egypťania poznali sklo už dvetisíc rokov pred naším letopočtom. Krištáľové sklo, ktoré preslávilo vo svete aj nás, je známe ešte len od 17. storočia. Dnes si jedálenský stôl bez skla ani dostatočne nevieme predstaviť. A hádam práve preto, že sklo pokladáme za prirodzený doplnok, niekedy nevenujeme dosť pozornosti výberu. Záleží na forme pohárikov a na ich štýle, zasa ide o harmóniu celku. Poháriky bývajú so stopkou alebo bez stopky a oba druhy sa delia na klasické a moderné. Budeme potrebovať sklo na dva druhy stolového vína, prípadne aj na šampanské, pravdepodobne aj na aperitív a na likér a koňak. Prirodzene, aj na pivo a vodu. Nemusí to byť vždy klasické brúsené sklo, výber je dnes bohatý a niektoré veľmi pekné druhy nie sú drahé.

Tam, kde často servírujeme jedlo na terase alebo v záhrade, budeme, prirodzene, voliť materiál pevnejší a ťažší, stabilnejší, a podľa toho opäť prispôsobíme celý stôl aj s prestieraním.

Príbory sú ďalším problémom, či už ide o vznešené strieborné alebo o praktické nehrdzavejúce príbory. V nijakom prípade asi nepoložíme staré strieborné príbory na moderné farebné prestieranie vedľa predmetov z majoliky a nedoplníme ich moderným farebným sklom. 

KRNO, MILOŠ - RANNÝ VIETOR

KRNO, MILOŠ

RANNÝ VIETOR

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1961
edícia Živý prúd
obálka Miroslav Cipár
1. vydanie, 4.000 výtlačkov

beletria, novela, literatúra slovenská,
136 s., slovenčina
hmotnosť: 147 g

tvrdá väzba
stav: ušpinená, bez prebalu, knižničné pečiatky

0,10 €

*gopal2*





Poručík sa ospravedlnil, že o chvíľu príde, a zmizol so sklíčkom za dverami. V pracovni sa zohol nad stolom s lupou v ruke. Vedľa boxera ležali odtlačky od Hrašku i vrátnika. Oči mal prižmúrené a tvár napätú. Dlho porovnával odtlačok palca na boxeri s Hraškovým odtlačkom a potom si uľavene vydýchol. S úsmevom okolo úst otvoril fascikel „prípad číslo 97", zakryl ním boxer a potom luskol prstami.

Podišiel k telefónu, vykrútil číslo a ticho povedal:

Mydliak. Doveď toho občana.

Hraško vošiel do pracovne a poručík si pomaly sadol za stôl.

Ešte sa vás chcem čosi opýtať, — povedal, pričom nespúšťal oči z Hraškovej tváre. — Povedzte, neviete sa rozpamätať, odkedy vám chybuje gombička na ľavom rukáve?

Hraško zbledol ako stena. Náhle si pozrel rukáv a tvár mu zase dostala pokojný výraz:

Nechápem, čo vlastne chcete. Ako viem, včera som ju ešte mal.

Nemáte najlepšiu pamäť, občan Hraško, — odvrkol mu poručík a odkryl boxer na stole. — Poznávate?

Hraško stál ako zmeravený, ani len mihalnice sa mu nepohli. Potom hodil nechápavý pohľad na poručíka.

Boxer, — povedal popod nos.

Poručíkovi šklblo kútikom úst. Mal ako obyčajne pri takýchto prípadoch ostré slovo na jazyku, ale ovládol sa.

Netvárte sa tak hlúpo, — povedal. — Ak vy nechcete, tak ja vám to poviem. Gombičku nemáte od dvadsiateho piateho augusta, pol jedenástej

v noci. Súhlasíte? A týmto boxerom, — ukázal hlavou na stôl, — omráčili ste Hlaváča. Je to váš boxer.

Hraško stisol operadlo stoličky. Vzpriamil sa, ani čo by sa postavil do pozoru, a vysotil zo seba:

Ako sa ma opovažujete upodozrievať?

Poručík pokrčil plecami a usmial sa:

O tom sa ešte porozprávame. Hlaváč vás chytil za rukáv a pritom vám odtrhol gombičku. Tu ju máte. Pamätáte sa na to? Nuž a odtlačky prstov na boxeri sú vaše. Vaše vlastné, — dodal zvýšeným hlasom, pričom oddeľoval slabiky. — Stačí vám to?

Pohľad sa mu už nestretol s Hraškovým. V Hraškovi sa čosi zlomilo. Zvesil hlavu a strnulo sa díval na dlážku. Mal tuho stisnuté pery, ktoré mu celkom zmodreli, v ušiach mu hučalo a po chrbte prebehli mu zimomriavky.

Keď sa poručík spýtal, či priznáva svoju vinu, mlčky prikývol.

Počkáte vedľa na prokurátora, — povedal poručík a Hraško celý zhrbený, ani čo by zrútený do seba, vyšiel z pracovne.

Keď ho odviedli, poručík Mydliak si podoprel hlavu a zažmúril oči. Spomenul si na ženu a na svojich dvoch synov. Mladší mal včera päť rokov. Ako rád by ho mal teraz pri sebe. Včera po večeri posadil si ho na kolená a syn sa ho spýtal: „Tato, kedy pôjdeš nazad do fabriky?"

Kedy, kedy? Ešte dlho nie, kým sa takíto lotri u nás potulujú, pomyslel si poručík.

Pretrel si oči vreckovkou. Nemal ani radosť z úspechu. Trápilo ho, že sa našiel nový podliak, a to ešte k tomu v jeho okrese. Ale pred očami sa

..........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Do rozpálenej tváre mu zavial ranný vietor.



RYSUĽA, ŠTEFAN - ŽIVOT A PIESEŇ PODTATRANSKÉHO VAŽCA

RYSUĽA, ŠTEFAN

ŽIVOT A PIESEŇ PODTATRANSKÉHO VAŽCA

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1960
edícia Výber (19)
ilustrácie Jan Hála
1. vydanie, 4.270 výtlačkov

umenie, folklór, notové zápisy,
216 s., slovenčina
hmotnosť: 527 g

9,90 € stav: bez prebalu, ušpinené dosky, knižný blok v poriadku, pečiatky v knihe (obr. s popisom var.2) *mikpa* in *kat-HUD*  PREDANÉ

32,00 € PREDANÉ tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý *regihu*

Z jednej strany Vysoké Tatry a Liptovské hole, z druhej Nízke Tatry. Medzi nimi leží Važec — kedysi rázovitá slovenská dedina. Rozprestiera sa na miestach, kde voľakedy boli neprehľadné tmavé lesy. Koľko námahy musel vynaložiť človek, kým získal kus ornej pôdy a postavil si chalupu.

Važec vznikol kedysi v trinástom storočí, keď sa do týchto krajov sťahovali baníci, ale najmä valasi. Odvtedy Važec i jeho obyvatelia prešli mnohými zmenami, ktoré ovplyvnili charakter človeka.

Dnes má Važec už pramálo zo svojej rázovitosti. Vonkajším výzorom už vôbec nepripomína onú rázovitú dedinu. Do typickej vonkajšej charakteristiky zasiahol predovšetkým katastrofálny požiar, ktorý roku 1931 zničil skoro celú dedinu, uložil do popola mnoho z toho, čo robilo Važec starou, tradičnou, typickou podtatranskou dedinou. Iba ľudia si uchovali ešte všeličo z tradičného odevu, mnohých zvykov, svojej ráznej reči, piesní, no aj tento tradičný život sa láme a prenikajú doňho novoty, ktorými je poznačený život celého slovenského ľudu.

Štefan Rysuľa v knihe Život a pieseň podáva obraz starého, tradičného života tejto podtatranskej dediny v minulosti. Hlavnú pozornosť venuje predovšetkým važtianskej ľudovej piesni ako najtypickejšiemu prejavu miestnej tradičnej kultúry v celej šírke jej spevného výskytu. Rysuľa sa zamyslel nad jej hodnotou a krásou, ktorá nám postupne odumiera a zaniká a chcel ju zachovať pre budúce pokolenia. Pieseň mu bola východiskom, miestom, z ktorého sa uberal k reálnemu životu. Medzi piesňou a životom hľadal to, čo ich spája. Išlo mu o syntézu medzi životom a umením, zamýšľal sa nad zmyslom života a poslaním ľudovej poetickej tvorby.

Znova tu poznávame Rysuľu ako dobrého rozprávača s jemným zmyslom pre detaily. V jeho knihe je veľa pekných, pestrofarebných miest, ktoré vedia upútať. Nadovšetko cenná je v tejto knihe bohatá zbierka važtianskych piesní.

Rysuľovo slovo spojené s krásou ľudovej tvorby a doplnené svojráznymi, charakteristickými kresbami akademického maliara Jána Hálu, vytvára pestrofarebný obraz podtatranskej dediny.










var.2

var.2


RATAJ, KAREL - AKVARISTIKA ZAČÍNÁ U ROSTLIN

RATAJ, KAREL

AKVARISTIKA ZAČÍNÁ U ROSTLIN

Svépomoc, Praha, 1980
fotografie Karel Rataj, R. Zukal
2. vydanie, 40.000 výtlačkov
38-008-80

hobby
176 s., 180 far. fot., čeština
hmotnosť: 320 g

mäkká väzba
stav: dobrý

1,50 € PREDANÉ

*gopal2*