Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

pondelok 17. decembra 2018

MARSHOVÁ, NGAIO - VRAŽDA NA PREMIÉRE

MARSH, NGAIO

VRAŽDA NA PREMIÉRE

Smena, Bratislava, 1965
edícia Malá knižnica (48)
1. vydanie, 19.400 výtlačkov
73-283-65

beletria, detektívky,
256 s., slovenčina
hmotnosť: 178 g

tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: zachovalá, prebal ošúchaný

0,10 € - DAROVANÉ THCK

*kamag*




Hoci Martyna hercov nevidela, všetkými zmyslami vnímala každé slovíčko. Vzdialené hlasy, nemé kulisy, vôňa líčidiel, vôkol príjemné ticho a napäté očakávanie — to všetko vytvára čarovné ovzdušie, v ktorom pulzuje život divadla. Martyny sa tiež zmocnil pocit čara a napriek všetkým obavám cítila sa šťastná a zašepkala: „Tu je moje miesto. Cítim to. Patrím sem celou svojou bytosťou.“

V druhom dejstve Gainsfordová prehovorila iba niekoľko viet. Sila jej umeleckého prejavu nezáležala ani tak od spôsobu prednesu, ako skôr od dokonalej mimickej pózy. Preto Martyna vnímajúc jej slabý bezfarebný hlas, pomyslela si: „Keby som ju videla, azda by som mala lepší dojem.“

Helena Hamiltonová sa prišla preobliecť. Voči Martyne sa správala odmerane, dávala jej iba úsečné príkazy. Martyna s obavou rozmýšľala nad tým, či sa jej Poole zmienil o ich rozhovore a či má voči neteri svojho manžela výhrady. Rada by bola vedela aj to, či jej je po vôli, že ju Poole určil za alternujúcu herečku.

Teplo sálajúce zo silných žiaroviek ešte väčšmi zvýrazňovalo charakteristickú vôňu šatní. Martyna si stala so šatami na stoličku, aby ich mohla Hamiltonovej lepšie obliecť. Helena vzala do rúk rozprašovač a navoňala sa. Práve keď chcela rozprašovač položiť, vstúpil Poole: „Gratulujem, Ela, bolo to veľmi dobré!“

Martyna zadržala vo vzduchu šaty. Hamiltonová sa pôvabne obrátila k Poolovi a vystrela napudrované ruky.

„Naozaj, drahý?“ riekla. „Neklameš?“

Martyne sa zdalo, že rozkošnejšiu ženu nepozná. Jej krása najväčšmi vynikala v jednoduchom oblečení. Biela šatka, čo jej chránila vlasy, zvýrazňovala jemný oval tváre. Bolo v nej niečo detsky milé a dojímavé. Poole chytil podávané ruky. Martyna sa iba odvrátila, lebo s ťažkými šatami by sa jej nešikovne schádzalo zo stoličky. Razom sa cítila osamelá, opustená.

„Vskutku to bolo dobré?“ spýtala sa Hamiltonová.

„Ty si bola skvelá.“

„A ináč?“

„Podľa očakávania.“

„Kde je John?“

„Na balkóne. Musel mi prisahať, že sa odtiaľ nepohne, kým ho nezavolám.“

„Dal by boh, aby prísahu dodržal,“ povedala ustarostene.

„Zdravím vás, Katarína,“ povedal Poole.

„Katarína?“ Začudovala sa Helena Hamiltonová. „Aká Katarína?“

„Skrslo vo mne podozrenie,” riekol Poole, „že je to ukrutnica ukrutná. Katarína, čo strašíte na tej stoličke? Len pokojne robte ďalej.“

„Veru, drahý, už sa mi treba obliekať,“ povedala Hamiltonová a podišla k stoličke. Martyna jej pretiahla šaty cez hlavu, zoskočila zo stoličky a zapínala ich. Poole si zrazu zmyslel, že ich bude napodobovať. Čosi ustráchane šepkal ako Martyna a imitujúc Hamiltonovú šomral, že šaty sú úzke a slová sprevádzal pohybmi. Napodobil ich tak verne, že Martyna sa ledva zdržala smiechu. Hamiltonová sa smiala do po-

nedeľa 16. decembra 2018

DVOŘÁKOVÁ, HELENA - FÚKNI DO PÚPAVY

DVOŘÁKOVÁ, HELENA

FÚKNI DO PÚPAVY

Pravda, Bratislava, 1978
prebal Stanislav Dusík
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
75-006-78

beletria, próza krátka, novela,
128 s., slovenčina
hmotnosť: 192 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný

1,00 € DAROVANÉ

*kamag*

Knižka Fúkni do púpavy je literárnou prvotinou, no nie prvou knižkou autorky, ktorá sa predstavila už v predchádzajúcich rokoch dvoma zväzkami rozhovorov s našimi významnými výtvarníkmi (Dialógy v ateliéroch). Helena Dvořáková už vyše desať rokov pracuje ako redaktorka v oblasti kultúry. V novinách a v časopisoch začala publikovať aj literárne útvary — v Slovenke, v Slovenských pohľadoch a ďalších našich i zahraničných časopisoch. Aj novela Fúkni do púpavy vychádzala na pokračovanie v Novom slove a stretla sa s veľmi priaznivým čitateľským ohlasom.

Autorka novely Fúkni do púpavy patrí k našej mladej generácii. A mladá je aj jej hrdinka, bratislavská výtvarníčka. Nie však natoľko, aby už nemala vážne problémy v manželstve, v práci, ale i sama v sebe a so sebou.

Novela úprimne a úsporne rozpráva jednoduchý príbeh ženy, ktorá sa chce uplatniť vo svojej profesii, byť dobrou matkou, ale nezľaviť pritom nič zo svojich nárokov na život, a najmä na seba. Dvořákovej próza je prózou o dozrievaní a prezrievaní. O dozrievaní zodpovedného človeka, o prezrievaní problémov, ktoré treba akútne riešiť. Aj o dozrievaní a prezrievaní lások ...

Lások, ktoré odchádzajú, ale po ktorých zostávajú stopy.

A nové ciele.






Ale vlastne je dobre, ak ma Peter berie ako skúsenú a vážnu tetu, ktorej sa možno zdôveriť, ako voľakedy starej mame vyplakať do zástery, pomyslela som si na druhý deň ráno. To mi viac vyhovuje, ako keby vo mne videl paničku. Tak sa ešte donedávna o ženách v podobných vekových reláciách zvyčajne vravievalo. Tento trocha lascívny termín sa pomaly, ale iste stáva zastaraným. Z dnešných mladých dievčat už, chvalabohu, paničky nebudú. Ono to totiž ani nie je generačný problém. Sú proste typy dievčat, z ktorých paničky nikdy nemôžu byť, a chvalabohu, je ich čoraz viac. Panička vo svojej tradičnej podobe, nudiaca sa a rozmarná, hýčkaná a zaúčajúca, odchádza našťastie definitívne zo scény. Na jej miesto nastupuje sebavedomá žena, ktorej ťažko uhádnuť vek, ktorá si žije vlastným životom a vzbudzuje skôr úctu než túžbu (čo sa, pravda, nevylučuje). A predsa túži po láske.

Ale dosť! Znova začínam špekulovať. Napokon, mňa sa teraz láska absolútne nedotýka, azda preto mám také triezve názory. A možno je moja skepsa výsledkom novej vlny beznádeje, ktorá ma začala zaplavovať po kratšom období prechodu k činorodému životu. Znovu som mala pocit, že toto obdobie vôbec nejestvovalo, že takto budem žiť naveky, že všetky moje plány a predsavzatia, myšlienky a nápady sa definitívne utopili v každodenných všedných starostiach. A kvôli čomu, pýtala som sa vo svojej inak útulnej kockovanej kuchynke. Kvôli tomu, aby o pár rokov Ivanka prežívala rovnaký osud ženy, len azda v ešte modernejšej a útulnejšej kuchyni, v ešte lepšom, krajšom a lacnejšom byte?

Vo svojej samote som strácala kritériá, schopnosť objektívne posudzovať veci. Strácala som náladu a impulzy.

Človek ani netuší, čo všetko mu ľudia dávajú, kým je medzi nimi. Aj keď im často zlorečí a uniká, život medzi ľuďmi je krásny a bohatý. Až sa mi srdce zviera túžbou po nich. Koľko nádherných viet a výrokov cez deň počujete. Koľko dramatických epizód sa pridá, čo príbehov na pokračovanie sa okolo vás rozvinie. Hoci v električke alebo v mliekárni. A ako každý človek inak vyzerá. Koľko typov sa túla po uliciach. S koľkými ľuďmi si pri náhodnom stretnutí vymeníte pohľad.

Ale okrem týchto príjemností sú tu aj vážnejšie dôvody: taká permanentná konfrontácia človeka núti nestagnovať, byť aktívnym, všetko sledovať, nestáť mimo, nezanedbávať sa, zaujímať sa atď. Čo všetko som napríklad aj ja sama - ešte kedysi dávno v škole, a potom neskôr, hneď v prvé roky po pro-


HOBERT, INGFRIED - CESTY SAMOLIEČITEĽSTVA A PÄŤ "TIBEŤANOV"

HOBERT, INGFRIED

CESTY SAMOLIEČITEĽSTVA A PÄŤ "TIBEŤANOV"
Lekár rozpráva
(Gesundheit sebst gestallen. Wege der Selbstheilung und die Fünf "Tibeter")

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1997
preklad Norbert Scheida
obálka Pavol Breier, Dušan Grečner
1. vydanie
ISBN 80-220-0754-4

zdravie, alternatívna medicína,
176 s., slovenčina
hmotnosť: 197 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý

1,90 € PREDANÉ

*kamag*

Päť „Tibeťanov“ zaujalo už vyše milióna ľudí, ktorí sa presvedčili, že svoje zdravie ovplyvňujeme predovšetkým my sami a zázračným kľúčom k nemu je vnútorná rovnováha. Ako ju možno získať či upevňovať zdravou výživou, pohybom a samoliečiteľskými metódami, ako bojovať proti stresu, strachu a negatívnym myšlienkam, ako sa liečiť pomocou najnovších poznatkov, ale aj o sile lásky a účinkoch harmónie rozpráva táto nevšedná kniha, ponúkajúca všetkým zlaté pravidlá hry s názvom Život.

Ingfried Hobert sa ako lekár vo svojej praxi opiera nielen o medicínske poznatky, ale zaoberá sa aj prírodnou filozofiou a netradičnými liečiteľskými metódami. Zoznámil sa s medicínskymi zvykmi najrozličnejších kultúr o predostiera ich čitateľom spolu s radami, ako dospieť k aktívnemu zdraviu a nestrácať chuť do života.






PATARÁK, JÁN - ZJAVENIE KOŇA

PATARÁK, JÁN

ZJAVENIE KOŇA

Interart, Košice, 2000
ilustrácie a obálka Pavol Klesa
ISBN 80-96881-0-5
1. vydanie

próza krátka, novela, podpis autora
152 s., slovenčina
hmotnosť: 129 g

mäkká väzba
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*H-7-1*

Ján Patarák presvedčil o svojej pozoruhodnej schopnosti originálneho a osobitého spracovania a vyrozprávania tém, ktoré napospol rezonujú s otázkou zmyslu ľudského života.

V propozícii kresby detailu a kompozícii celku v slovenskom kontexte azda ani nenachádza paralelu. Jeho znakový systém je usporiadaný, ale nie ako by sa dalo očakávať. Literárne príbehy, tak ako život, nie sú iba linearitou povrchu. Je vskutku zaujímavé, ako sa darí Patarákovi materiál každodenného dňa transponovat' do podtextových, mimoznakových štruktúr zásadnej filozofickej otázky.

V často drsnom, dedinskom rozprávaní zaodieva tichú, cudnú otázku zmyslu tak jemne a osobito, že podtext metafory akoby ani netvoril pozadie, horizont vyrozprávaného. Je skôr oblúkom samotnej metafory, jej odvrátenou stranou, zavše však v jej celostnosti, hovoríme v tesnote otázky, ktorá vyrozprávané prózy obopína.

Súbor noviel ZJAVENIE KOŇA čerpá z prostredia dediny východoslovenského regiónu. Výpoveďou azda osloví aj človeka mesta: príbehy totiž atakujú introspekciu, jednako na inej, imanentnejšej úrovni, ako to robí metóda nastaveného zrkadla.

Ján Patarák vydal sedem knižných titulov. V roku 2000 mu vyšla aj kniha próz Portréty zo živého domu, ktorá, ako sa zdá, je jedným z vrcholov jeho prozaickej tvorby.

V tom istom roku bola Jánovi Patarákovi udelená Literárna prémia Paula Rusnaka v kategórii próza. “

Štefan Jusko





SAINT-EXUPÉRY, ANTOINE DE - CITADELA

SAINT-EXUPÉRY, ANTOINE DE

CITADELA
(Citadelle)

Vyšehrad, Praha, 2000
preklad Věra Dvořáková
doslov Jiřina Kultová
prebal Zdeněk Stejskal
ISBN 80-7021-435-X

beletria, román
304 s., čeština
hmotnosť: 454 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, nepoužívaná

PREDANÉ

*kamag*

Básnická meditace o smyslu života a světa, proud úvah a fiktivních rozhovorů o lidském údělu, podobenství o lásce, přátelství, řádu, svobodě a naději, rozsáhlý filosofický esej odhalující zdroje lidštějšího světa - to všechno je Citadela. Saint - Exupéry s ní spojil posledních deset let svého života, až po onen tragický průzkumný let 31. července 1944, z něhož se už nevrátil. Přestože zůstala nedokončena, má váhu celistvého a významného duchovního odkazu. V jeho světle zprůzrační myšlenkové zázemí autora Malého prince, Země lidí, Válečného pilota a dalších děl předního francouzského spisovatele dvacátého století. V mnoha vydáních oslovila Citadela už několik generací na celém světě. Ani dnes, kdy od autorovy smrti uplynulo padesát let, neztrácí její výpověď na přesvědčivosti a její etické memento zní dokonce naléhavěji než kdy jindy.





„BUDUJI ŘÁD,“ říkal můj otec, „ne však ve jménu prostoty a úspornosti. Vždyť nejde o to, zvítězit nad časem. Nezajímá mne, zda lidé ztloustnou, budou-li stavět sýpky místo chrámů a vodovody místo hudebních nástrojů, neboť pohrdám každým lakotným a marnivým lidstvem, třeba i žilo v blahobytu, a v první řadě mi záleží na tom, jaký tu bude člověk. Zajímá mne pouze takový člověk, který se dlouho koupal v ztraceném čase chrámu, či který pozoroval Mléčnou dráhu, jež v něm rozevře prostor, či který připravoval své srdce k lásce modlitbou, na niž se mu nikdy nedostane odpovědi (a kdyby byla modlitba placena odpovědí, stal by se člověk ještě lakomějším), a člověk, v němž často zazněla báseň.

Neboť když přestanu stavět chrám, který je lodí kamsi směřující, když přestanu zkrášlovat báseň, rozeznívající lidská srdce, ušetřeného času budu pak muset použít zase především k tomu, abych lidské plemeno zušlechtil, a ne vykrmil. A začnu tedy vymýšlet básně a chrámy.

Vím například, že pohřbívat mrtvé je ztracený čas, že by lidé mohli obdělávat zemi nebo z ní sklízet úrodu, místo aby ji vykopávali a vkládali do ní tělesnou schránku nebožtíka. Přesto však spalování na hranicích zakazuji, neboť k čemu by mi byl získaný čas, kdybych přitom ztratil lásku k mrtvým. Vždyť neznám krásnějšího obrazu lásky, než obraz hrobky, k níž přicházejí blízcí zesnulého, když cestou mezi náhrobky vyhledali ten svůj. A vědí, že se mrtvý vrátil do země jako zrno sklizně a stal se opět látkou přírody. Že však z něho přesto zbývá cosi jako relikvie ve schránce, tvar ruky, jež kdysi hladila, lebeční kost, ta prázdná pokladnice, kdysi tak plná zázraků. A přikazuji, aby byl podle možnosti každému mrtvému postaven dům — což je ještě méně užitečné a ještě nákladnější —, aby bylo možné o svátečních dnech se v něm scházet a pochopit nejen rozumem, nýbrž každým pohybem duše i těla, že mrtví a živí jsou navzájem spojeni a tvoří strom, který roste. Vidím totiž, jak pokoleními prochází stále táž báseň, stále táž křivka lodního kýlu, stále týž pilíř, a jak je čím dál krásnější a čistší, neboť člověk je zajisté pomíjivý, pokud mu hledíme do tváře přespříliš zblízka jako krátkozrací, není však pomíjivý ve stínu, který vrhá, v odlesku, který po sobě zanechává. A kdybych přestal pohřbívat mrtvé a stavět pro ně příbytky, a chtěl pak ušetřeného času užít k ukování pouta mezi pokoleními, aby skrze to pouto stoupala tvorba přímo k slunci jako strom — neboť jsem usoudil, že tento vzestup je člověka víc hoden než rostoucí objem břicha —, po dobré rozvaze bych ho zas věnoval na pohřbívání mrtvých.

Řád, který buduji,“ říkal otec, „je řádem života. Řádu podléhá strom, přestože tu jsou zároveň kořeny, kmen a větve a listí a plody, a řádu podléhá člověk, přestože má rozum a srdce a nevykonává jen jednu funkci, jakou je například obdělávat pole či udržovat rod, nýbrž je zároveň tím, kdo obdělává i kdo se modlí, tím, kdo miluje i lásce vzdoruje, tím, kdo pracuje i odpočívá a naslouchá večerním zpěvům. Někteří lidé však postřehli, že v slavných říších panoval řád. A hloupost logiků, historiků a kritiků je přivedla k přesvědčení, že otcem slávy v těch říších byl jejich řád, kdežto já tvrdím, že řád i sláva tu byly pouze plodem horoucnosti. Abych vytvořil řád, musím vytvořit tvář, která je milována. Pro ně však je řád konečným cílem a po všech rozpravách a zdokonalování jim z něho zbude hlavně úspornost a prostota. A co se dá těžko vyslovit, to prostě vynechají, ačkoli vyslovit se nedá právě to, na čem skutečně záleží, a ještě nikdy jsem nepotkal profesora, aby mi dokázal prostě říci, proč mám rád vítr pod hvězdným nebem pouště. Na užitkovém se všichni shodnou, neboť řeč, jež vyjadřuje užitkové, je snadná. Nemusím se bát, že by mi někdo vyvrátil, když řeknu, že tři pytle ječmene platí víc než jeden. Myslím si však, že lidem poskytuji něco víc, když je někdy nutím kráčet pod hvězdným nebem pouště a pít tak onen nápoj, kterým se v člověku otvírá prostor.

Řád je znamením života, a ne jeho příčinou. Stejně jako je plán v básni znamením, že je dokončena, je to projev její dokonalosti. Nepracuješ ve jménu plánu, ale prací plánu dosahuješ. Kdežto oni říkají svým žákům: ,Pohleďte na to veliké dílo a na jeho řád. Nejdříve nastolte řád, a vaše dílo bude pak velké.´ Dílo však bude jen kostrou bez života a muzeálním smetím.

obdělávat pole či udržovat rod, nýbrž je zároveň tím, který obdělává i který se modlí, tím, který miluje i lásce vzdoruje, tím, který pracuje i odpočívá a naslouchá večerním zpěvům.

BARRETT-BROWNINGOVÁ, ELIZABETH - PORTUGALSKÉ SONETY

BARRETT-BROWNING, ELIZABETH

PORTUGALSKÉ SONETY

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1960
preklad Rudolf Skukálek
edícia Nová komorná knižnica (13)
doslov Ján Vilikovský
obálka a ilustrácie Mária Želibská
4.000 výtlačkov
56/VIII-i

poézia
76 s., slovenčina
hmotnosť: 156 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: prebal ošúchaný

2,90 €

*kamag*




JACQUES PRÉVERT JAKO ZÁZRAKEM

JACQUES PRÉVERT JAKO ZÁZRAKEM

Československý spisovatel, Praha, 1972
edícia Klub přátel poezie
preklad Adolf Kroupa
1. vydanie, 17.500 výtlačkov
22-093-72

poézia, životopisy
144 s., čeština
hmotnosť: 448 g

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav: dobrý, bez platne *karyn*poe*

PREDANÉ stav: dobrý, bez platne *kamag*

Výbor z díla soudobého francouzského básníka opěvujícího všechny zázraky života, doplněný statí o autorovi, textovou i obrazovou dokumentací, kalendáriem a ediční poznámkou. Pořadatel výboru se pokouší o syntetický pohled na Prévertovu poezii plnou vzácné smyslnosti, lidovou a revoluční, která razí nové cesty i po formální stránce. Ústředním motivem je láska se všemi podobami a obrana člověka před krutostí a lhostejností. Z franc. originálů vybral, přel., úv. stať naps., prévertovské kalendárium sest. a textovou i obr. dokumentaci pořídil Adolf Kroupa; koláže J. Préverta.
Část nákladu vydána s mikrodeskou.




BERLITZ, CHARLES - MYSTERIES FROM FORGOTTEN WORLDS

BERLITZ, CHARLES

MYSTERIES FROM FORGOTTEN WORLDS

Granada, 1983
ISBN 0-585-05646-7

záhady, ezoterika
224 s., angličtina
hmotnosť: 153 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,30 € DAROVANÉ EGJAK

*kamag*

‘Yours is not the first worlďs civilization nor are the cultures you consider to be your own roots the true beginning. Thousands of years ago we already knew what you háve only recently discovered-the shape and size of the world and its relation to the cosmos. We had telescopes, lenses, computers, a knowledge of mathematics and the concept of matter. We travelled all over a younger world. when the great icefields still covered the north and when the seas of the Southern polar continent were still navigable and parts of the land were free of ice. We left detailed maps of the continents we visited. of which the very memory was lost in the intervening centuries. Younger races. after we disappeared, retained some of our knowledge. a knowledge which has helped you build your own world. even now in danger.of destruction.’

In this book, Charles Berlitz lays bare the detailed evidence. It reveals the existence of vanished civilizations-forgotten worlds. Nota myth. Nota legend. More mysterious than either: a fact. 





POE ANEB ÚDOLÍ NEKLIDU

POE ANEB ÚDOLÍ NEKLIDU

Československý spisovatel, Praha, 1972
edícia Klub přátel poezie
1. vydanie, 25.000 výtlačkov
22-021-72

poézia
120 s., čeština
hmotnosť: 380 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, bez platne

5,50 € PREDANÉ

*kamag*

Kniha seznamuje s básnickým dílem E. A. Poea včetně jeho životopisu a přináší i zasvěcený rozbor umělecké tvorby této významné osobnosti. V jádru knihy dominuje známá báseň „Havran“. Kniha umožňuje čtenáři zahloubat se do spleti autorových myšlenek, porovnat rozdílné překlady a verze některých jeho básní a prostudovat kritiky, uveřejněné v tisku. Část nákladu vydána s gramodeskou (báseň Havran recituje Jiří Adamíra)







VONNEGUT JR., KURT - MOTHER NIGHT

VONNEGUT JR., KURT

MOTHER NIGHT

A Delta Book, New York, 1966

beletria, román
202 s., angličtina
hmotnosť: 221 g

mäkká väzba
stav: používaná, ošúchaná

0,10 € PREDANÉ

*kamag*




BRENTJES, BURCHARD - DIE IRANISCHE WELT VOR MOHAMMED

BRENTJES, BURCHARD

DIE IRANISCHE WELT VOR MOHAMMED

Koehler & Amelang, Leipzig, 1978
2. upravené vydanie

história, dejiny
300 s., čb fot., nemčina
hmotnosť: 708 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

0,90 €

*kamag*





ORWELL, GEORGE - 1984

ORWELL, GEORGE

1984
(Nighteen-eightyfour)

Slovart, Bratislava, 1998
preklad Juraj Vojtek
edícia MM (9)
1. vydanie
ISBN 80-7145-334-X

beletria, román
256 s., slovenčina
hmotnosť: 326 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

4,90 € PREDANÉ

*kamag*

Jedno z najznámejších diel svetovej literatúry nášho storočia spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá v roku 1984 ovládla všetko, vrátane ľudského myslenia. V centre románu sú osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jedinca (Winstona Smitha), ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň. Orwell touto knihou už v roku 1948 ponúkol svetu víziu, ktorá sa neskôr stala realitou.

Podobne ako v ostatných krajinách nášho regiónu, ani u nás sa anglický spisovateľ George Orwell dlhé roky nesmel vydávať z ideologických dôvodov. Po novele Zvieracia farma má slovenský čitateľ konečne možnosť zoznámiť sa aj s Orwellovým vrcholným dielom, románom Tisíc deväťsto osemdesiatštyri. Komunistická diktatúra v roku 1984 ovládla všetko, vrátane ľudského myslenia. V centre románu, ako v celom diele tohto spisovateľa, sú osudy čestného jednotlivca (volá sa Winston Smith), ktorý sa spoločnosti vzoprie, za čo zaplatí krutú daň.

Dielo je pochmúrnym, aj keď doslova vizionárskym obrazom odľudštenej spoločnosti, pod čo sa podpísal aj zdravotný stav autora, ktorý v čase, keď ho písal, umieral na tuberkulózu. Keďže slovenský čitateľ pozná z vlastnej skúsenosti spoločnosť, ktorú Orwell opisuje, bude jeho stretnutie s ňou nepochybne o to zaujímavejšie.
George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair (1903-1950) sa narodil v Indii a do Anglicka sa jeho rodina presťahovala, keď mal štyri roky. Prvé verše uverejnil v miestnej tlači už v roku 1914, knižne debutoval v roku 1933 dielom Bez peňazí a nádeje v Londýne a Paríži, v ktorom umelecky i dokumentárne opísal svoje zážitky zo života medzi nezamestnanými, žobrákmi, tulákmi a bezdomovcami. Aj keď vyšiel z prostredia, ktoré ho predurčovalo skôr k pravicovým ideám, hlásil sa k ľavici a pokladal sa za demokratického socialistu.

Neskôr jeho doslova bytostný odpor k totalitným praktikám urobil z neho jedného z najväčších a najúdernejších kritikov komunistického režimu. Je autorom niekoľkých románov, početných zbierok esejí i reportáží. Za vrchol jeho umeleckej tvorby sa považuje novela Zvieracia farma (1945, v slovenčine v rámci edície MM v roku 1998) a najmä román Tisíc deväťsto osemdesiatštyri (1949).






Winston si zaznamenával do denníka:

Stalo sa to pred tromi rokmi. Večer, v úzkej postrannej uličke pri veľkej železničnej stanici. Postávala pri vchode pod pouličnou lampou, ktorá sotva sliepňala. Mala mladú tvár, hrubo namaľovanú. A mňa vlastne priťahovalo to jej nafarbenie, jeho belosť, pripomínalo masku, a jasne červené pery. Straníčky sa nikdy nefarbili. Ulica bola prázdna, bez obrazoviek. Chcela dva doláre. Prešiel...

Chvíľu sa musel premáhať, aby vládal pokračovať. Zatvoril oči a pretieral si ich prstami, aby zapudil výjav, ktorý sa mu jednostaj vracal. Mal takmer nepremožiteľné nutkanie vychrliť z plných pľúc spŕšku vulgárnych slov. Alebo hlavou tĺcť o stenu, kopnúť do stola a tak ho prevrhnúť a vyšmariť kalamár von oknom - urobiť čokoľvek násilnícke, hlučné či bolestivé, čo by mu z mysle vytrelo mučivú spomienku.

Najväčší nepriateľ človeka, uvažoval, je jeho vlastný nervový systém. Napätie, ktoré nosí v sebe, sa môže každú chvíľu premeniť na viditeľný symptóm. Myslel na muža, popri ktorom prešiel pred niekoľkými týždňami; na pohľad celkom obyčajný muž, straník, asi tridsaťpäť- až štyridsaťročný, vysoký, chudý, v ruke - aktovka. Bola medzi nimi len niekoľko-metrová vzdialenosť, keď zrazu tvár toho muža stiahol akýsi kŕč. A potom sa to zopakovalo, presne vo chvíli, keď sa míňali; bolo to len šklbnutie, zachvenie, také rýchle ako cvaknutie spúšte na fotoaparáte, zrejme sa mu to stávalo stále. Spomenul si, čo si vtedy pomyslel: ten chudák je odpísaný. Hrôza čo len pomyslieť, že ten človek si možno celú vec ani len neuvedomuje. Smrteľne nebezpečné bolo predovšetkým to, ak niekto rozprával v spánku. Pred tým sa nedalo nijako chrániť, aspoň pokiaľ Winston vedel.

Nadýchol sa a písal ďalej.
Prešiel som s ňou vchodom a cez dvor do suterénnej kuchyne. Pri stene bola posteľ, na stole lampa s hlboko stiahnutým tienidlom. Hodila...

Zaťal zuby. Najradšej by si odpľul. Pri spomienke na ženu v suterénnej kuchyni si spomenul na svoju manželku Katharine. Winston bol ženatý a pravdepodobne ešte stále je ženatý. lebo pokiaľ vie, jeho žena nezomrela. Mal dojem, akoby opäť dýchal ten teplý, zatuchnutý zápach suterénnej kuchyne, zápach ploštíc, špinavého šatstva a odpornej, lacnej voňavky, ktorá však aj tak vzrušovala, lebo straníčky sa nikdy nevoňavkovali, niečo také sa s nimi ani len v predstavách nespájalo. Voňavkovali sa iba proletky. V jeho mysli sa vôňa spájala neoddeliteľne so smilstvom.

Keď vtedy šiel s tou ženou, zahol prvý raz po dvoch rokoch či približne tak nejako. Styk s prostitútkami bol, pochopiteľne, zakázaný, bol to však jeden z tých príkazov, ktoré sa dali z času na čas porušiť. Aj keď to bolo nebezpečné, nebola to otázka života a smrti. Ak človeka s prostitútkou prichytili, mohlo ho to stáť päť rokov nútených prác v tábore; nič viac, pravda, ak nemal na rováši aj niečo iné. A ak ho pri čine neprichytili, bolo to vlastne bez problémov. Chudobnejšie štvrte sa hmýrili ženami ochotnými predať sa. Niektoré ste mohli dostať na fľašu džinu, ktorý mali proleti zakázaný. Strana dokonca prostitúciu tajne podporovala, lebo to bol spôsob vybíjania pudov, ktoré nemožno celkom potlačiť. Číre smilstvo nezavážilo, pokým sa robilo tajne, neprinášalo partnerom radosť a pokým sa obmedzovalo na príslušníčky potláčanej a opovrhovanej triedy. Neodpusti-teľným hriechom však bola promiskuita medzi straníkmi. A hoci to bol jeden zo zločinov, ku ktorým sa obžalovaní počas veľkých čistiek vždy priznávali, len ťažko si vedel predstaviť, že by sa také niečo naozaj robilo.

Cieľom Strany nebolo len to, aby medzi mužmi a ženami nevznikali vzťahy vernosti, nad ktorými nemala moc. Pravým, aj keď nevyhláseným zmyslom bola snaha odstrániť z pohlavného styku akékoľvek potešenie. Ani nie tak láska ako erotika predstavovala nepriateľa, a to tak v manželstve, ako aj mimo neho. Každé manželstvo straníkov musela schváliť špeciálne na to ustanovená komisia, a - aj keď taká zásada sa nikdy jasne nestanovila - povolenie nikdy nedali, ak príslušný pár vzbudzoval dojem, že sa fyzicky priťahuje. Jediným uzná-

AGATHA CHRISTIE CRIME COLLECTION: THE MIRROR CRACK´D FROM SIDE TO SIDE / THEY CAME TO BAGHDAD / THE ABC MURDERS

AGATHA CHRISTIE CRIME COLLECTION: THE MIRROR CRACK´D FROM SIDE TO SIDE / THEY CAME TO BAGHDAD / THE ABC MURDERS

Hamlyn, London, 1970
SBN 6007 66 179

beletria, detektívky
512 s., angličtina
hmotnosť: 586 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,50 € PREDANÉ

*kamag*