Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

utorok 4. júla 2017

RHEINWALDOVÁ, EVA - JAK VYCHOVAT ŠŤASTNÉ DÍTĚ

RHEINWALDOVÁ, EVA

JAK VYCHOVAT ŠŤASTNÉ DÍTĚ

Motto, Praha, 1997
obálka Karel Kárász
2. doplnené a upravené vydanie
ISBN 80-85872-61-7

rodina, psychológia,
256 s., čeština
hmotnosť: 157 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,90 €

*zimpa* in **O6**

 Máte děti nebo se je chystáte mít? Pak je tato kniha, právě pro vás! V rozšířeném vydání úspěšné knihy Rodičovství není pro každého autorka předává bohaté zkušenosti, které získala ve své psychologické poradně ve Spojených státech. Vychází přitom z poznatku, že i nenarozené dítě vnímá, cítí a objevují se u něj rozumové aktivity, a ze zjištění, že většina problémů u lidí vzniká v raném dětství, ale i při porodu nebo před ním. Zdůrazňuje význam rodičů a radí, jak u vašeho dítěte výchovou rozvinout ty nejlepší rysy a potlačit nežádoucí vlastnosti. Kniha se zabývá posledními objevy o fyzickém a duševním životě plodu. Komunikací s dosud nenarozeným dítětem. Uměním rodičovství.




OHLEDUPLNOST

Být ohleduplný znamená mít úctu k sobě, k ostatním lidem, zvířatům, přírodě a všemu, co nás obklopuje. V poslední době je tato kvalita zanedbávána. Lidé přestali brát ohledy jeden na druhého, na přírodu i své okolí. Kvalita života se ve většině zemí očividně snížila. Život s lidmi přestává být příjemný, protože bezohlednost druhých ohrožuje člověka na každém kroku.

Ohleduplnost neznamená pouze rituál dobrého společenského chování. Nespočívá v tom, že pustíme někoho jako prvního do dveří či vstaneme a pustíme staršího sednout. Není to pouhá sbírka společenských pravidel, proti nimž někteří lidé rebelují. Respekt je cit, je to uznání hodnoty bližního, ať už na základě věku, nebo moudrosti a životních úspěchů. Ohleduplnost je také výrazem naší moudrosti, uvědoměním, že všechno na této zemi je tajuplný výtvor všehomíra, který je nutno respektovat. Pouze ti, kdo jsou zaslepeni svými smysly nebo trpí zmatkem v mysli, nemají pro nic respekt. Jsou to vyvrženci z lidské rodiny přírody a celé země. Nežijí v harmonii s kosmickými zákony.

Je na rodičích, aby učili děti respektovat vše živé včetně prostředí, které je obklopuje. Není to snadný úkol, protože děti jsou egocentrické a představují si, že všichni a všechno je na světě jen kvůli nim. Tento blud je třeba co nejdřív něžně a s láskou vymýtit. Úmyslně neuvádím věk, kdy si má dítě začít určité věci osvojovat, protože každé jinak vyspívá a chápe. Myslím, že všechno jim můžeme vštěpovat od samého počátku, pouze je třeba upravovat způsob a metody komunikace. Rodiče se musí naučit rozlišovat mezi milující péčí a opičí láskou s přehnanou starostlivostí. Dítě se potřebuje cítit bezpečné, jisté, milované rodinou a společností, musí však zároveň pochopit, že není obdivovaným středem vesmíru, kde každý a všechno slouží jen jeho pohodlí. Bohužel, děti jsou roztomilé a často dlouhou dobu očekávané, takže naše nadšení jim dává podklad pro klamný pocit vlastní všedůležitosti. A proto je třeba děti cílevědomě vést nejen k respektování sebe, což je sebeúcta, nýbrž i k ohledům na druhé a všechno ostatní. Musí se naučit, že nejen jiní lidé, ale i zvířata a rostliny mají cit a žijí svým životem, který je nutno respektovat. Děti se musí naučit vciťovat do druhých lidí, aby pochopily, že i oni mohou být smutní, šťastní, veselí, rozhněvaní, spokojení, bezpeční nebo ustrašení, že i oni cítí bolest a rozkoš. Časem poznají, že všichni jsou částí celku, kde se jeden druhému stává zdrojem radosti a potěšení, nebo smutku a bolesti.

Opět připomínám, abyste dětem neříkali: „Nikdo tě nebude mít rád, když budeš sobecký, když budeš ničit věci, když budeš ubližovat zvířatům...“ Veďte dítě k tomu, aby vlastním myšlením a zkušenostmi začalo rozlišovat mezi správným a nesprávným v tom absolutním, vesmírném smyslu. To lze vypěstovat, budete-li s dětmi mluvit a budete pro ně správným vzorem. Stanou se ohleduplnými, protože jim to bude příjemné, a ne že se to od nich vyžaduje. Učení potřebuje čas a diplomacii. Musíte si najít vhodné argumenty a příklady, musíte být přesvědčiví, aniž byste kázali a pomáhali si dogmatickými argumenty typu: Je to tak, protože to říkám.“

HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO I.

HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO I.

Slovenský Tatran, Bratislava, 1996
Zlatý fond slovenskej literaúry (69)
zostavil Stanislav Šmatlák
prebal Ivan Kovačevič
2. vydanie
ISBN 80-222-0457-9

poézia
712 s., slovenčina
hmotnosť: 750 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nepoužívaná

5,00 € PREDANÉ

*zimpa*







NA POSTATI

Dosiahnuv cieľa, zaujímam postať, 
bych dielo počal čo poctivý muž.
Tu próza žitia. Jej heslo: vyhosť dať 
veškerým rozháraniam duše už; 
zatajiť srdce — umu rozžať lúč 
a svietiť tak na príkru práce púť; 
vrhnúť do mora sladkej lásky kľúč, 
kvet, hviezdy, dumy — všetko pominúť... 
Veru tak, múzo!... O, jak úpie, lká!
Nie! Zanechať ju: vec to nemožná.
Ty krajší svit môj jediný: 
musia byť tvoje hodiny.

Tŕnistá cesta, na ňuž kladiem nohu, 
avšak smelosť! hovorím sám k sebe; 
i úfam prekážku postretať mnohú — 
len nezúfať! — o to prosím nebe.
Tu povolanie moje, bohužiaľ!
Doň vkladám celučkú síl istinu, 
abych skromné úroky vydostal: 
vkopať sa v mŕtvej šachty hlbinu —
Ach, nádenníctvo! Preniká ma mráz; 
jemu venovať denný, nočný čas!
Nie! Múzo, oddych jediný — musia 
byť tvoje hodiny!

Však žiť treba; ha, starosť nestydatá, 
ty zbavuješ ma ducha povzletu; 
čo k hviezdam chce, ty stiahla si do blata, 
zakliala citov reč v zlú klebetu...
Ty kážeš žiť na zemskom površí: 
ó, rozkaz! jemuž nik neodolá.
A tak, hľa škoda, brko vyprší 
za brkom z hybkých krídel sokola. 
Vietor ich zberá horským úpätím, 
a nosí späť - či ešte podletím!?
Hej , múzo!  Povzlet jediný: 
musia byť tvoje hodiny.

Široký svet, v ňomž človeka nebadať, 
až kým sa vztýči; svrbný pulz to tiež: 
jak vŕšok ponad doly porozkladať 
sústatie svoje - ináč zanikneš; 
ó, cítiš, nik nevie a nechce znať; 
o lesk zovňajší hodne musíš dbať: 
ukáž svetu, že tiež ti lahodí, 
čo nudným jeho žitím vývodí...
Ó, prepych mrzký! - Moja múza lká, 
ako by bola blesku nehodná.
Nie! Slávy svit môj jediný: 
musia byť tvoje hodiny.

Ach, hlúposti, už ma v nevoli máte — 
do duše udrel — na vás — hnevu pal;
ó vy - čo tam jak pamprlíky hráte — 
nie, ja bych iskry duše vám nedal!
Zver divoká! Len čo má chleba chtíč —
a kremä toho v celom tele nič... 
A s tým putujem - ó, duše hlad! 
Ni krok! My sa musíme rozžehnat’. 
A kráčam strmácaný z postati, 
chorý na smrť, na srdci rozťatý...
Hej, múzo, liek môj jediný:
musia byť tvoje hodiny!

HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO II.

HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO II.

Slovenský Tatran, Bratislava, 1996
Zlatý fond slovenskej literaúry (70)
zostavil Stanislav Šmatlák
prebal Ivan Kovačevič
2. vydanie
ISBN 80-222-0458-7

poézia
560 s., slovenčina
hmotnosť: 762 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nepoužívaná

5,00 €  PREDANÉ

*zimpa*










Ó, NEKRAĎTE MI DRAHÝ ČAS, 
vás pekne prosím, vrúcne prosím vás!
Mám veľa práce ešte, veľa, 
a môjho žitia ubiehajú dni: 
dnes-zajtra, onedlho snáď, 
jak z čista jasna prikvitnutá strela, 
môž’ u mňa zavítať
ten posledný, ten osudný.
A viete, v noci sen je sladký, milý: 
dňa povinnosti keď sme vyplnili.
Nuž jak by bola takou driemota 
mi za noci tam veľkej v lôžku, v hrobe mojom, 
ak neskončil som úloh života?
Ba to je moje stále omýšľanie, 
čo nijak nejde utlmiť: 
že každé dielo totu zanedbané 
tam musí byť
hrúd tlakom, hryzom červov, večným nepokojom!

KEDYSI SUCHÚ TREBÁRS NA BYĽKU
keď zachytil som nitku obraznosti
(jak babieho vše leta v októbri 
vlas na kočiaň sa vetchý privesí): 
už snulo sa to zápäť z duše mi 
mohutným pradenom, i stkávalo
na látku zoristú, až celý svet 
som odel v purpur; a tá byľôčka 
sa bájočnou byť zdala stračou nôžkou, 
na ktorej ovŕtal sa čarohrad...
Dnes?
Tú nitku mi hneď vietor roztrhá,
vetrisko jesenný, že pazderím 
sa porozsýpa čierny prez úhor: 
i ako pavúk utiahnem sa v kútik, 
pavúk k smrti hladom určený,
tým duše hladom, aký nepocítil 
vo svojich čvrkajúcich útrobách 
na svete žiaden bedár, žobrák žiaden!...

LITERÁRNA RUKOVÄŤ

LITERÁRNA RUKOVÄŤ

Slovenské pedagogické vydavateľstvo, Bratislava, 1988
4. prepracované vydanie, 50.000 výtlačkov

literárna teória
416 s., slovenčina
hmotnosť: 430 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nepoužívaná

0,60 € DAROVANÉ

*zimpa* in **O1**

Kniha ponúka študentom prehľad z dejín literatúry a to svetovej, ako aj českej a slovenskej. Z obsahu: Staroveká literatúra, Staršia slovenská literatúra, Stredoveká lit., Humanistická a renesančná lit., Baroková lit., Klasicizmu a preromantizmus.





KAMENISTÝ, JAN - MYŠLENKY A CITÁTY DESETI NEJVĚTŠÍCH ČECHŮ

KAMENISTÝ, JAN

MYŠLENKY A CITÁTY DESETI NEJVĚTŠÍCH ČECHŮ

Motýl, Bratislava, 2005
ISBN 80-89199-31-3

filozofia
80 s., čeština
hmotnosť: 158 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nečítaná

3,40 €

*zimpa* in **O1**

 Anketa o největšího Čecha pořádně rozvlnila hladinu veřejného mínění. I ty, kteří nad tím nikdy neuvažovali, přinutila zamyslet se, kdo si počínal tak, aby jeho stopa v dějinách národu byla co nejhlubší a nejpozoruhodnější. Kdo dokázal ovlivnit lidské osudy ve prospěch pokroku a obecného blaha. V samotném finále ankety se octlo devět mužů a jedna žena. My přinášíme jejich výroky. Výroky moudré, vtipné i výstižné, jež charakterizují nejen jednotlivé osobnosti, ale i konkrétní dobu, vníž žili. Zdroje jsou různé: vlastní životopis jednoho z nejslavnějších českých králů, dopisy husitského vojevůdce, kázání kazatele, spisy učitele národů, filozofická díla zakladatele Československa, povídky, romány adramata spisovatelů, bonmoty komika. Osobnosti ve zkratce, koncentrovaná moudrost a z části i vtip, jež možná napoví více než dlouhé životopisy či studie historiků.








MARÓTHY ŠOLTÉSOVÁ, ELENA - V ČIERNICKEJ ŠKOLE

MARÓTHY ŠOLTÉSOVÁ, ELENA

V ČIERNICKEJ ŠKOLE

Tatran, Bratislava, 1972
zostavil Daniel Šulc
prebal Ján Krížik
edícia Slovenskí klasici (96)
1. vydanie, 4.000 výtlačkov

beletria, próza krátka,
400 s., slovenčina
hmotnosť: 388 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal pokrčený

1,60 € - DAROVANÉ THCK

*zimpa* in home

Beletristické práce Eleny Maróthy-Šoltésovej spadajú do obdobia pomatičných rokov. Do literatúry vstúpila poviedkou Na dedine v roku 1881, v nasledujúcom roku (1882) zverejňuje črtu Prípravy na svadbu. Po jej uverejnení nasledovala v Šoltésovej tvorbe deväťročná prestávka, keď až v roku 1891 vydáva novelu V čiernickej škole, v roku 1896 Prvé previnenie, potom Popolušku (1898) a v roku 1902 svoju poslednú prózu Ja letného večera.

Autorkine prvé dve poviedky viažu a k obdobiu mladosti, odzrkadľujú spomienky na autorkine dievčenské roky i atmosféru novohradskej dediny. V týchto novelách opisuje život okolo seba i vzájomné vzťahy medzi ľuďmi jednoducho, bez komplikácií, v súlade so životom seba samej a svojim vnútorným vývinom. V nasledujúcich novelách sa už autorka odosobňuje, väčšmi ju zaujíma problematika a položenie vlastného národa, jeho osudy i sociálne postavenie, stráca sa idylické videnie života s jeho monotónnosťou a jednotvárnosťou, nastupuje život plný protirečení, život v širšom, rozvetvenejšom rozpoložení. Preniká do vnútra svojich postáv, viac sa venuje ich psychickým komponentom, predpokladom vychádzajúcim z nich samých a určujúcich podmienky na prevládanie zložitých situácií. Takto sa Šoltésovej novely stávajú nielen výraznými povahokresbami hlavných postáv, ale zároveň odrážajú cez ich konanie i myslenie danosti objektívneho, vonkajšieho sveta s jeho zložitými spoločenskými realitami.

Záverečná práca Eleny Maróthy Šoltésovej, nazvaná Sedemdesiat rokov života, vyšla v Slovenských pohľadoch v roku 1925. Je to v autorkinej tvorbe práca nevšedného významu. V nej a cez ňu umožňuje Šoltésová čitateľovi mnohé vidieť dôkladnejšie, plnšie; mnohé až cez túto memoárovú prácu možno pochopiť v jej novelistickej tvorbe, vysvetliť mnohé súvislosti konkrétneho literárneho útvaru a reálneho života mnohé dovidieť, dokresliť a dotvoriť z autorkinho najintímnejšieho sveta z jej umeleckých tvorivých postupov.





„A s tým ste sa vari pravotili?“

„Nuž tak to bolo: On dochádzal i do našich susedov, jedni vravia že k matke, druhí že k dcére. A keď im to ľudia šuchli do očí, suseda si namyslela, že to odo mňa vyšlo, a odvtedy nemám pred ňou pokoja. Na každom kroku sa mi stavia, v čom je sama, to u mňa hľadá — niet na svete mrzkého mena, žeby som si ho z jej úst nebola počula. Ešte i deťom mi nadáva, keď som nie doma, nejeden raz našla som ich v plači pre jej pekelný jazyk. A ja som jej predsa vždy ustupovala, čo mi ako ťažko padlo, lebo som chcela mať pokoj. Ale horký môj pokoj ... od tej by ani sám anjel z neba nemal pokoja ...“

Oddýchla si a poutierala si tvár. Potom pokračovala zvláštnym, výpravným spôsobom:

„Raz podvečer, bola som just z mesta domov prišla, varila som deťom polievku v pitvore na ohnisku, tu mi ona zrazu začne dnu oblokom — máme, hľa, takto oblôčik do jej dvora, ale som odvtedy už aj ten zatarasila — nadávať do všelijakých, do tých najhorších ... ani čo by bol diabol do nej vstúpil. Iste napočúvala niečo na seba, nuž si prišla na mňa zlosť vyliať. Ja som najprv ostala ani skamenená, keď ma tak zneuctila pred mojimi deťmi; a tie, nebožiatka, dali sa do náreku. Mňa premohol hnev — bože môj, veď som len nie z dreva! Ako som cez koleno prelamovala raždinu, čo som na oheň prikladala, nuž som odlomený kus hodila do toho oblôčika. Ona, pravda, odskočila a začala volať na ľudí z cesty, že ju vraj chcem zabiť. Ale potom som jej navyvolávala von oblokom všetko, čo mala u mňa naodkladané, pred všetkými, čo si za svedkov navolala. Takú pravdu jej ešte nik nevyčítal — viem, že sa jej ziskrilo od nej v očiach. Ani vravieť nevládala, len tak sipela od jedu ... A už čo ako som obstála, ja predsa nebanujem, že som jej vtedy povedala, čo jej bolo treba.“

„Nuž a potom vás žalovala?“

„Akože by nežalovala, veď sa ani len nemusela k richtárovi ustávať, keď jej sám každý večer prichádza do domu! Na druhý deň poslal po mňa. Keby som bola mala rozum, mohla som nejsť, lebo poslal len svojho sluhu, a nie boženíka. Ale ja som sa nemala čo báť, lebo všetci ľudia vedeli, že som nezačala vyvolávať ja, ale ona. Však i richtárovi odpoviem, myslela som si. — Ale on dobre vedel, že je všetka pravda proti nemu, nuž si hneď inak poradil. Ako som ta prišla, len zazrel, akoby bol už aj piatich ľudí zabil, ale ani slovo ku mne. Len vybehol popri mne do pitvora, vari či je nik nie tam; potom sa vrátil do izby a prichlopil dvere: i začne ma ťať zo všetkej sily remenným korbáčom, zhruba ako prst. Ledva som si oči obránila ... Bol by ma ťal hádam do krvi, ale potom som sa i ja vychytila. Čo len takému chlapovi, ako je on, sa ja tiež ešte nedám! A čoby si reku desať ráz bol richtárom, predsa sa ti nedám takto katovať! Stisla som ho za hrdlo, hneď mu korbáč z ruky vypadol, a zasotila som ho pred seba, len sa tak búšil do stola, dobre ho nezrútil. Viac som sa neobzrela na neho, zdvihla korbáč a tašla domov. Klial za mnou ako pohan, že tej zemi bolo ťažko!“

„A potom on vás žaloval, či vy jeho?“

,,On nepotrebuje žalovať, keď si sám môže právo spraviť! Ale ja hneď bežala som k pánu veľkomožnému na ponosu, i ten korbáč som doniesla, čo ma ním bil. Hneď ma poslali k doktorovi po vysvedčenie, lebo som mala pásy navreté po chrbte a cez plecia ... Nuž tak sa to začalo, a ja som sa nazdala, že ja iste musím vyhrať, keď pán veľkomožný zastanú za mňa — a teraz, hľa, som ešte pokutovaná... Úbohý človek na tomto svete nedôjde pravdy  iba ak u samého pánaboha ...“

Trpkosť hľadela z Hrušiačkinej nepeknej, ale dobrej tváre. Jej oči neprestajne podchodili slzami, kým pridúšaným, ale zavše drsno preborujúcim sa hlasom rozkladala panej svoje sťažnosti. Bola rozbolená, jej posunky boli umdlené, len vetché líca rozpalovali sa od vnútorného vrenia. Káva pred ňou i ochladla  zabudla na ňu.

Tomíková už bola počistila zelené struky, teraz ich krájala na drobné kúsky do misky na lone.

KOVÁCSOVÁ, ELEONÓRA - NEMECKO-SLOVENSKÝ SLOVENSKO-NEMECKÝ PRAKTICKÝ SLOVNÍK PRE ŠKOLY A PRAX

KOVÁCSOVÁ, ELEONÓRA
PÉCHYOVÁ, EMÍLIA
VOKOUNOVÁ, ALENA

NEMECKO-SLOVENSKÝ SLOVENSKO-NEMECKÝ PRAKTICKÝ SLOVNÍK PRE ŠKOLY A PRAX

Ottovo nakladatelství, Praha, 2007
ISBN 978-80-7360-646-6

prekladové slovníky
680 s., slovenčina, nemčina
hmotnosť: 785 g

tvrdá väzba
stav: výborný, ako nová, nepoužívaná

3,50 €

*zimpa* in **S6P**




STANO, MIKULÁŠ - POĽSKO-SLOVENSKÝ A SLOVENSKO-POĽSKÝ SLOVNÍK

STANO, MIKULÁŠ
BUFFA, FERDINAND

POĽSKO-SLOVENSKÝ A SLOVENSKO-POĽSKÝ SLOVNÍK

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1988
prebal Tibor Hrabovský
3. vydanie, 13.000 výtlačkov

prekladové slovníky
764 s., slovenčina, poľština
hmotnosť: 1040 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

7,50 € 5,00 €

*zimpa*jazac*in*jaz

Základné jazykové príručky o poľštine pre Slovákov sa u nás začali vydávať pomerne dosť neskoro. Až v roku 1958 F. Buffa a A. i Z. Sobierajskovei vydávajú u nás prvú. veľmi premyslene urobenú Konverzačnú príručku poľštiny so stručnou gramatikou a slovníčkom, ktorá poskytla záujemcom o poľštinu ako konverzačný jazyk prvé solídne informácie. Ďalšie, hlbšie znalosti z poľštiny môžu záujemcovia získať z Učebnice poľštiny pre samoukov od F. Buffu a H. Ivaničkovej, ktorá vyšla v roku 1969. Vážnejších záujemcov o poľštinu môže uspokojiť dočasná vysokoškolská učebnica od F. Buffu - Gramatiku spisovnej poľštiny 1.zv. (Hláskoslovie. Tvaroslovie) z roku 1964a II. zv. (Tvorenie slov. Skladba) z roku 1967. V roku 1963 vychádza Poľsko-slovenský a slovensko-poľský vreckový slovník, ktorý spracovali F. Buffa a H. Ivaničková s kolektívom. Tento slovník i pri svojej rozsahovej obmedzenosti umožnil svojim používateľom získať základné informácie z oblasti najčastejšie používaných slov a slovných spojení. V roku 1963 vyšla stručná konverzačná príručka od D. Abrahamowiezovej Czy mówicie po polsku? V roku 1980 bola vydaná nová konverzačná príručka Poľština do vrecka (autori: A. Sandany a F. Sowa).

V značne širšom rozsahu o slovníku spisovnej a čiastočne aj hovorovej poľštiny informuje predkladaný Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Ako vidieť, záujemcovia o poľštinu na Slovensku majú už k dispozícii tie najzákladnejšie pomôcky. Je to zásluhou tak autorov, ktorí popri svojich základných povinnostiach uvedené práce pripravili, ako aj Slovenského pedagogického nakladateľstva, ktoré s pochopením tieto práce podporovalo a vydalo. Je žiadúce, aby sa tento rad príručiek o poľštine zavŕšil vedeckou gramatikou spisovnej poľštiny, založenou na porovnávacom základe so slovenčinou a rozsiahlym poľsko-slovenským slovníkom. (Takýto slovník sa spracúva na Katedre slavistiky a indoeuropeistiky FFUK v Bratislave.)





BUKOVSKÝ, IGOR - HĽADÁ SA ZDRAVÝ ČLOVEK!

BUKOVSKÝ, IGOR

HĽADÁ SA ZDRAVÝ ČLOVEK!

Advent Orion, Vrútky, 1998
edícia Život a zdravie
obálka Branislav Matis
ilustrácie Olga Pazerini
1. vydanie
ISBN 80-88719-76-3

zdravie, stravovanie,
166 s., slovenčina
hmotnosť: 267 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

2,80 €  PREDANÉ

*zimpa* (in *109*)





4. kapitola

Uveríte?

Znie to všetko abstraktne? Čítajte, čo píše iný expert - dr. Rabinowitch: „Fixácia oxidu uhličitého zelenými rastlinami je najväčší chemický proces na Zemi. Poskytuje ročne produkciu 100 miliárd ton, čo je viac, ako vyrába celý svetový chemický a metalurgický priemysel, ktorý poskytuje celkovú produkciu asi 1 miliardu ton. Pričom asi 90 % tejto produkcie tvorí uhlie, ropa, oleje, čiže pôvodné produkty fotosyntézy. Rovnako pôsobivé je porovnanie energie zachytenej a uloženej rastlinami ročne s energiou, ktorá je dostupná z ostatných zdrojov. Energia premenená fotosyntetickým procesom je asi 100-krát väčšia ako teplo získané spálením všetkého vyťaženého uhlia za rovnaký čas a asi 10 000-krát väčšia, než energia vyrobená všetkými vodnými elektrárňami. Každý rok produkujú zelené rastliny 47 000 000 000 000 m3 čistého kyslíka!“

Farebné prelúdiá

Položme na paletu trochu chlorofylu a chvíľu sa s ním zahrajme. Je to veľmi zábavné.

Najprv odstránime stredový horčík a chlorofyl sa hneď „premaskuje“ na olivovohnedý feofytín. Ak by sme horčík nahradili kovovými iónmi, napríklad cínom (Sn2+) alebo železom (Fe2+), chameleón chlorofyl sa zmení na inú - sivohnedú - látku. Ak by sme mali namiesto horčíka poruke meď alebo zinok a vymeníme ich, nič nezbadáte - chlorofyl ostane zelený.

Premenu zeleného chlorofylu na olivovohnedý feofytín môžeme uskutočniť aj v hrnci - tepelným spracovaním zeleniny v mierne kyslom prostredí. Najvýraznejšie sa premaluje zelený hrášok, zelená fazuľka, kel, ružičkový kel a špenát. Je známe, že čím je použitá teplota vyššia a čas spracovania kratší, tým viac čerstvej zelenej farby si zelenina udrží. Dlhé varenie na miernom ohni spôsobuje najväčšie straty chlorofylu.

Niečo podobné sa deje aj v nakladaných uhorkách. Enzýmy, rozkladajúce chlorofyl, sú v kyslom prostredí aktívne a to spôsobí, že vaše - pôvodne krásne tmavozelené - uhorky sa zmenia na olivovozelené.

Velký Maliar sa hrá s farbami prírody aj pri sušení zeleniny a mrazení. Zelenina sa nám „prezlieka z farby do farby“ priamo pred očami.

Teraz trochu histórie

Vráťme sa k využitiu chlorofylu. Toto zelené farbivo vyvolalo velký záujem už dosť dávno. V roku 1913 nemecký vedec Willstatter identifikoval chemickú štruktúru chlorofylu.18 Približne v tom istom čase Švajčiar Buergi objavil, že chlorofyl podporuje rast ľudského tkaniva. Okolo roku 1933 nositeľ Nobelovej ceny (1931) za výskum červeného krvného farbiva - hemoglobínu dr. Fischer konštatoval, že použil chlorofyl pri liečbe svojich pacientov s nádejnými výsledkami.

Potom sa začalo objavovať čoraz viac výskumných prác o využití chlorofylu v liečbe rôznych chorôb. Chlorofyl nebol ani tak skutočným predmetom výskumu, ako skôr populárnym všeliekom. Svet biznisu prijal chlorofyl veľmi rýchlo a zanechal konzervatívnejších a dôslednejších vedcov opustene stáť v kúdole zeleného prášku.

Začala sa skutočná „zelená vojna“. Už v roku 1951 vyše 40 amerických firiem pridávalo chlorofyl do viac ako 150 výrobkov. 

SEGAL, ERICH - MUŽ, ŽENA A DIEŤA

SEGAL, ERICH

MUŽ, ŽENA A DIEŤA
(Man, Woman and Child)

Ikar, Bratislava, 2006
edícia Knižnica bestsellerov Nového času
preklad Eva Mária Vehnerová
obálka Viera Fabianová
2. vydanie
ISBN 80-551-1301-7

beletria, román
200 s., slovenčina
hmotnosť: 190 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, na málo miestach podčiarknuté miesta s perom

1,00 €

*zimpa* (in *109*)

Bob a Sheila Beckwithovci sa zoznámili ešte ako študenti a dnes žijú v šťastnom manželstve. Boba, profesora na Harvarde, obdivujú všetci kolegovia, Sheila pracuje vo veľkom vydavateľstve. Podmanivý obraz dokonalej rodiny dopĺňajú dcéry Jessika a Paula.

Jedného dňa sa Bobovi ozve priateľ z Francúzska a oznámi mu, že žena, s ktorou mal Bob pred rokmi aférku, zomrela. Jeho syn, o ktorom dosiaľ netušil, že ho má, je zrazu sirota. Bob a Sheila sa rozhodnú vziať Jean-Claudea na leto k sebe, no jeho identita má ostať utajená.






14
„TO TEĽACIE SA TI PODARILO, JESSIE.“

„Myslíš to vážne, mami?“

,,Ja si to tiež myslím,“ povedal Bob, hoci sa ho nikto nepýtal.

Počas celej večere pozoroval Bob Sheilu a snažil sa vyčítať jej z tváre, čo si myslí, ale tvárila sa ako sfinga. Porozprávame sa o tom neskôr, uisťoval sám seba.

„Pripravila si nám milé prekvapenie,“ dodala Sheila. „Aj nálev na šalát si robila ty?“

„No...“ začala Jessie, ale potom si uvedomila, že ak ona sama neupresní autorstvo, jej mladšia sestra to urobí namiesto nej. „Eh - to robil Jean-Claude.“

„Naozaj?“ spýtala sa Sheila a usilovala sa, aby to znelo tak, že ju to potešilo. ,Je naozaj veľmi dobrý, Jean-Claude.“

„Ďakujem vám,“ povedal Jean-Claude hanblivo.

„Doma to robieval každý deň, pre mamičku,“ informovala Paula. „Okrem toho vie variť ešte všeličo iné.“

„Naozaj? To je fajn,“ povedala Sheila. Dočerta, veď robí, čo môže, aby bola milá a Bob jej ani slovíčkom nepomôže.

„Dá si ešte niekto blanquett?" spýtala sa Jessika.

Zdalo sa, že nikto nemá záujem. Všetci už zahnali hlad, ale ešte tam plno zostalo.

"Ja by som si dal,“ povedal Jean-Claude po chvíľke. Jessie bola v siedmom nebi. Oveľa viac jej lichotilo, že uspokojila chuťové poháriky jedného Francúza, než celý húf nejakých provinčných nedoukov.

Ako dezert ponúkala Jessie Black Forest a la miestna samoobsluha. Tentokrát si aj provinčné chute prišli na svoje.

"Môžem ísť pozerať telku?“ spýtala sa Paula otca.

„Nemôžeš si niekedy radšej prečítať knižku?“ s hnevom jej odpovedal otec.

„Ale keď v knižkách sú také hrôzostrašné veci,“ protestovala Paula.

„Čo to táraš?“ spýtal sa Bob.

"Jean-Claude čítal učebnicu o škrtení," povedala Paula a striasla sa pri tej predstave.

Je to tak?“ spýtal sa Bob chlapca.

„Čítal som históriu Francúzska. A Július Cézar sa takým spôsobom zbavil Vercingetorixa.“

„Ách,“ vzdychla si Sheila. „To mi pripomína hodiny latinčiny s pánom profesorom Hammondom. Bavia ťa dejiny, Jean-Claude?“

„Keď sú smutné, tak nie. Ale dúfal som, že Vercingetorix zvíťazí.

Bob sa usmial. „Prečo nejdeš s dievčatami, Jean-Claude? Aspoň prestaneš myslieť na škrtenie.“

„Poď,“ vyzvala ho Paula a vyskočila zo stoličky.

Obidve dievčence odbehli a o sekundu neskôr už bolo počuť z obývačky šum televízora. Ale chlapec sa ani len nepohol.

„No veď choď, Jean-Claude,“ nabádal ho Bob. „Môžeš sa pocvičiť v angličtine.“

„Ak ti to neprekáža, Bob, radšej by som si čítal,“ povedal veľmi slušne.

„A čo budeš čítať? Znova dejiny?“

„Áno. Musím dokončiť tú kapitolu o Cézarovi.“ Vstal zo stoličky a pohol sa k schodom.

Sheila za ním zavolala: „Bude sa ti páčiť ako Cézar skončí, Jean-Claude. Brutus a Cassius pomstia tvojho Vercingetorixa.“

ŠULAJ, ONDREJ - CHLAPEC Z MAJERA

ŠULAJ, ONDREJ

CHLAPEC Z MAJERA
(filmová poviedka)

Smena, Bratislava, 1976
edícia Mladá tvorba (126)
prebal Dušan Leščinský, Ľudovít Hološka
2.000 výtlačkov

beletria, próza krátka, novela,
102 s., slovenčina
hmotnosť: 122 g

mäkká väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, na frontispice pečiatka "Aby smiech vládol svetom - Výstava kresleného humoru v red. Smeny, 7.-17.4.1982"

PREDANÉ

*zelda*  in **S4Z**



Peter Gonda kráčal po dvore trochu prihrbený, s rukami vo vreckách vyblednutých montérok. Cez plece si prevesil tašku, ktorú priniesol zo zajatia.

Spoza rohu vyšla stará Zárubová s batohom žihľavy na chrbte. Zbadala Petra a obišla ho veľkým oblúkom. Keď sa za ňou obzrel, dala sa dokonca na útek.

Peter zabočil k dielni.
Tomáš Fekiač vyšiel z kancelárie so zväzkom papierov pod pazuchou. Zastavil sa pri Petrovom stole.

- Ako ide robota?

Peter prestal píliť hrdzavú rúru, utrel si ruky o blúzu a ukázal ku strojom, kde robili Dušan Farbák s Tónom Spodniakom.

- Neviem, či som medzi robotníkmi alebo miništrantmi!

- Počuješ, Tóno, - zakričal Dušan, - robotníkov by z nás chcel mať.

- Nech ide do mesta medzi žobrákov, keď chce byť nasilu robotníkom! Dobre, že z nás neurobí proletárov.

- Čo povieš, Tóno, - pokračoval Dušan, - takých ako Peter by mali vymiškovať.

- Tak poď skúsiť! - ozval sa Peter. - Aspoň mu dobre seknem kladivom po krížoch. Potom hneď zbadáte, že ste robotníci. Aj keď sprostí!

- Máte tam robotu, tak robte! - zakričal od svojho stola Stefan Gonda. - A nemeľte zbytočne hubami, sopliaci!

Tomáš chytil Petra okolo pliec a odtiahol ho ďalej.

- Bol som s Margitou ... - prihovoril sa mu ticho.

- Nič mi neodkázala? — opýtal sa Peter.

- Že príde k rybníku... ale musím tam byť aj ja!

- Prečo?

- Aby mala výhovorku, keď sa náhodou doma spýtajú ...

Peter s Tomášom ani nezbadali, ako k nim zboku pristúpil majster Hanúsek.

- Teba som kam poslal?! - osopil sa na Tomáša. - A ty, Gonda, tebe som povedal, aby si pílil, tak píľ!

Potom Hanúsek kývnutím zavolal Dušana Farbáka.

- Vezmi tie odpílené kusy a choď ich vyhodiť do starého železa!

Dušan zobral z Petrovho stola prepílené rúry a odišiel. Majster sa vrátil do kancelárie.

Peter odložil pílku na železo, zodvihol ťažké kladivo a z celej sily udrel po napílenej rúre. Neodlomila sa, ba zohla ako rozčesnutý konár.


Peter fúkal do pahreby, ale odtiaľ sa valil len žltý, štipľavý dym.

Margita nasypala do ohňa jesenné lístie, no ani to nepomohlo. Smutne zastala nad dymiacou pahrebou,



KOŠKOVÁ, HANA - POD TEPLOM KRVI

KOŠKOVÁ, HANA

POD TEPLOM KRVI

Smena, Bratislava, 1976
edícia Mladá tvorba (128)
prebal Dušan Leščinský, Ľudovít Hološka
1.500 výtlačkov

poézia
54 s., slovenčina
hmotnosť: 82 g

mäkká väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, na frontispice pečiatka "Aby smiech vládol svetom - Výstava kresleného humoru v red. Smeny, 7.-17.4.1982"

PREDANÉ

*zelda*  in **S4Z**





PLANUTIE

Ešte aj obzor bol šantivo horľavý, 
dýchal a skrúcal sa v koreňoch ohňa, 
pohľadom prerastal vysoko nad hlavy, 
planúce úmysly ku zmyslom dohnal.

Uvidel, ako mi priháraš na dlani, 
až ma tá šialená páľava drví 
za chrbtom obzoru, v klebetnom svitaní 
horúcim rozmerom cítim ťa z krvi.

CHCEM

Nechcem dni zasypané v piesku 
a stromy, ktoré iba vietor vedie, 
hodiny visiace len na koliesku, 
čo nezazvonia krokmi odpovede.

Kým zahrmí a spadne lejak svetla, 
nech ďalej pokračuje naznačená trať. 
Keď som si blesk už s lúčom splietla, 
chcem tvojej búrke zoči-voči stáť.


CHALUPKA, SAMO - VÝBOR Z DIELA

CHALUPKA, SAMO

VÝBOR Z DIELA

Matica Slovenská, Turčiansky Sv. Martin, 1934
3. vydanie, 5.000 výtlačkov
edícia Čítanie študujúcej mládeže (14)

poézia
48 s., slovenčina
hmotnosť: 48 g

mäkká väzba
stav: väzba uvoľnená

1,90 € PREDANÉ

*zelda*  in **S2Z**