nedeľa 5. júna 2016

HABOVŠTIAKOVÁ, KATARÍNA - ČLOVEK V ZRKADLE FRAZEOLÓGIE

HABOVŠTIAKOVÁ, KATARÍNA
KROŚLÁKOVÁ, EMA

ČLOVEK V ZRKADLE FRAZEOLÓGIE

Tatran, Bratislava, 1990
edícia Čítanie študujúcej mládeže (197)
1. vydanie, 1.000 výtlačkov
prebal Anton Sládek, Ján Zavarský
ISBN 80-222-0146-4

slovníky
224 s., slovenčina
hmotnosť: 235 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nepoužívaná, prebal pokrajoch jemne ošúchaný

2,90 € PREDANÉ

*H-TV-1*


Vo vedomí národnej pospolitosti patrí frazeológii osobité miesto. Jej prevažná časť je spätá s prapôvodnými životnými situáciami ľudí, so samým človekom. Vecno-tematická frazeologická publikácia Človek v zrkadle frazeológie predstavuje prvú lastovičku v tejto oblasti, je priam jazykovosemiotickou lahôdkou s osobitým vzťahom k životu. Čerpá predovšetkým z prameňov ľudskej múdrosti a je určená všetkým milovníkom slovenčiny, ktorí v nej zaiste nájdu inšpiráciu pre priliehavé, obrazné i nevšedné vyjadrenie svojich myšlienok.







o bohatom človeku 72

Je pri peniazoch. — Má plné vrecká [peňazí]. — Má plný mešec. — Pribudlo mu do mešca. — Sypú sa mu peniaze ako z vreca. — Len tak sa peniazmi obsýpa. — Má peňazí ako [čert] pliev. — Je studený od peňazí. — Musel dakde poklad vykopať. — Pasie oči na pokladoch. — Má škriatka, čo mu peniaze vláči. — Musí mu zmok [rarášok] peniaze vláčiť. — Tuším mu rarášok [zmok] peniaze nosí. — Narobil peňazí ako čert železa. — Peniaze sa mu kotia. — Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka.

Bohatý nemá nikdy dosť. — Klania sa zlatému teľaťu. — Žije si ako kráľ. — Čím viac peňazí, tým viac starostí. — Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť. — Keby sa peniaze tak liahli ako smeti. — Peniaze iba aby jeden robil. — Aby jeden nič iného nerobil, iba peniaze. — Peniaze sú smrť. — Má zlata ako blata. — Má zlata za sekeru. — Zlatá baňa sa mu otvorila. — Je dobre zaperený. — Zaperil sa. — Má dobrú pašu. — Má dobrú žatvu. — Má biedu jak mlynárova sliepka. — Má všetko doma okrem vtáčieho mlieka.

Kto má vo vrecku, má aj v hlave. — Bohatému netreba rozumu. — Bohatému ľahko ide. — Z každého dreva uhlie páli.

Dobre bohatému v teple sedieť. — Je mu ako v loji. — Žije si ako červík v syre (slimák v chrene). — Má sa ako mucha v mlieku (v kyseli). — Žije na vysokej nohe. —

I bohatý má dve dierky v nose.

Kto má peniaze, to je pán. — Teraz je ten pánom, kto má peniaze. — Kto má peniaze, má diabla, kto nemá, má dvoch. — Na peniazoch čert sedí.

Bez peňazí na svete človek nič nezmôže. — Bez peňazí na svete darmo sa človek pletie. — Jedným peniaze slúžia a druhí slúžia peniazom.

o štedrom človeku 73

Má dobré srdce. — Má prajnú (otvorenú) ruku.

Plnou rukou (plným priehrštím) dáva. — Oboma rukami rozdáva. — U toho sú vždy otvorené dvere. —

Rozdáva (platí), pokiaľ mu vrecko stačí.

Siahol (načrel si) hlboko do vrecka. — Udrel sa (potľapkal sa) po vrecku.

Všetko by rozdal, keby mu ruky nedržali. — Dal by aj poslednú (ostatnú) košeľu. — Kto je štedrý, nosí holé bedry.

Lepšie dávať, než pýtať. — Sladšie je dať, než brať.

o lakomom, skúpom človeku 74

Je hladný na groš. — Je lakomý na peniaze ako čert na dušu. — Trasie sa za grošom ako čert za hriešnou dušou. — Trasie sa za korunou (za grajciarom, za grošom). — Pohnal by (poženie) za grajciar (za korunu) voš na tretiu dedinu (kozu cez Tatry). — Za peniaze by šiel (pôjde) aj do pekla. — Za peniaze i dušu si predá. — Dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať (oko vyklať). — Bude za grajciar cigánovi dieťa kolísať. — Bude za groš čertovi dieťa kolísať.

Nestačí mu, čo by mu vozom vozil. — Malá hŕba pýta veľkú (pýta viac).

Nepopustí mešec (groš, grajciar) z hrsti. — Ťažko [ten] páperie (perie) pustí. — Hrabe oboma rukami. — Vláči ako zmok [dobre sa nepretrhne]. — Plní si vačky (vrecká).

Lakomý nikdy nemá dosť. — Je ako vrece bez dna. — Ani baňa by mu nestačila. — Ani likavské panstvo by mu nepostačilo.

Na necht všetko odmeriava. — Lyžičky (krajce) číta. — Odtŕha si od úst. — Dáva ako psovi na vidlič-



COOPER, JAMES FENIMORE - KOŽOPUNČOCHA

COOPER, JAMES FENIMORE

KOŽOPUNČOCHA
alebo
Osadníci u prameňov Susquehanny
(The Pioneers or the Sources of the Susquehanna)

Academia, Bratislava, (?)
preklad Aloiz Miškovič
ilustrácie Ján Janoška

dobrodružné
130 s., slovenčina
hmotnosť: 354 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*H-6-6*





HLAVA SIEDMA.

Medzi tým Erža s Lujzou prechádzala sa okolo istého vŕšku a prešly popri kolibe Bumpa Nattyho, ktorá stála neďaleko odtiaľ. Vo veselom a dôvernom rozhovore dostaly sa na najvyšší štít vrchu a odbočiac so širšej cesty, zatočily na chodník vedúci do hory. Slniečko silne prihrievalo, a štebotajúce dievčatá stále hlbšie a hlbšie vábila hustá hora. Sem-tam vyťatý strom urobil im krátky výhľad na krištálové vlny Otsega, no človeka nikde nevidely. Ale ďaleký hrkot uháňajúcich vozov alebo na doline kladivové údery v železných hámroch označovaly, že vidiek naokolo nie je celkom neobývaný. Tu zrazu ztriasla sa Erža a vravela:

Počujete, Lujza! Nie tak to počuť ako detský hlas?

Možno — odpovedala Lujza.

Poďme za hlasmi. Možno, je to nejaký vandrovník, ktorý zablúdil v horách.

Dievčence sporým a netrpezlivým krokom ponáhľaly sa za tupými a smutnými zvukmi hlboko do húšťavy hory. Tu zrazu Lujza chytí Eržu za rameno a povie:

Pozrite sa na Brava!

Starý, verný Bravo do tých čias od Erže ani sa nepohol. Ale keďže ho staroba a nečinnosť pozbavily predošlej pohyblivosti, len pomaly nasledoval mladé dámy, a keď si dievčatá sadly na mäkký lesný moch miesto behať okolo nich, ľahol si k nim a zaspal. Ale keď sa Erža upozornená Lujzou obzrela, zbadala, že pes je celkom iný a kdesi-kamsi upiera oči. Hlavu má celkom dole skoro na zemi, srsť sa mu naježila akoby od strachu alebo od hnevu. Pravdepodobnejšie však od hnevu; lebo tupo skučal a tak úžasne ceril zuby, že devušky sa naľakaly.

Bravo, — tíšila ho Erža, — ty môj Bravo, buď spokojný! Čo vidíš, starý, verný pse?

Na dievčatin hlas zlosť psa sa ešte stupňovala a nie miernila. Skočil, potom si sadol k nohám svojej panej a zlosť svoju vyjavoval škamravým brechotom.

Čo len vidí? — pýta sa Erža. Preto, že na otázku nedostala odpovedi, mladá dáma obrátila sa k Lujze. Tá bola bledá, sťa smrť a kŕčovite trasľavou rukou ukazovala na malý vŕšťok. Erža sa pozrela v označenom smere a zbadala hrdé čelo a horiace zraky leopardice, ktoré nazlostená na nich upierala.

Utekajme! — zkríkla Erža, chytiac Lujzu za rameno; ale v tej chvíli klesla Lujza a omdletá padla na zem.

Erža nechcela zanechať svoju priateľku v tak zúfalom položení. Kľakla ku nehybnej Lujze a uvoľniac jej šaty, chcela ju priviesť k sebe. Psa, jedinkého svojho ochráncu, však svojím hlasom usilovala sa posmelovať.

Smelosť. Bravo! — breptala bojazlivo. — Smelosť, ty môj najvernejší, dobrý Bravo!

Práve v tej chvíli skočil s konárov nízkeho stromu dosiaľ nezbadaný mladý leopard do tieňa toho veľkého buka, v ktorom sedela matka. Dráždive blížil sa nezkúsený tvor k psovi, napodobňujúc každý pohyb matkin hravosťou mačky a zvláštnou divokosťou svojej rasy. Najprv si sadol na zadné nohy a prednými nohami trhal stromové kôry, ako hrajúca sa mačka, potom sa udrúc chvostom do boku reval a ryl zem, akoby chcel napodobniť hroznú zlosť matkinu.

Medzitým však pes bez strachu a ľaku stál a očami sprevádzal každý pohyb dvoch leopardov. Pri každom skoku predošlého, ktorý ho bližšie priniesol k psovi, rev zvierat stával sa úžasnejší, kým konečne mladý leopard

HEDIN, SVEN - A REJTELMES INDIA FELÉ I.

HEDIN, SVEN

A REJTELMES INDIA FELÉ I.

Magyar Kereskedelmi Közlöny Hírlap és Könyvkiadó Vállalat, Budapest, 1912 (?)
preklad Árpád Zigány

cestopis
576 s., maďarčina
hmotnosť: 1440 g

tvrdá väzba
stav: zachovalá, chýba chrbát väzby, ex libris

1,90 € DAROVANÉ

*mipet*

Indiának már a neve is elegendő, hogy lángra gyúljon az olvasó fantáziája. Hallani véli a pálmák és mangófák lombjai között a langyos szellő suttogását, s a tropikus dzsungelek között lüktető életre, a létért folytatott örökös küzdelemre gondol. Indiai fejedelmek ragyogó udvartartása jelenik meg képzeletében, naptól barnára égetett hinduk tarkán nyüzsgő sokasága, pompás elefánt-karavánok, tigrisek, amint menekülni igyekszenek a vadász vérszomja elől, aranyos pagodák és márványtemplomok, melyek vakítófehérek, mint a Himalája hófödte bércei. De az én könyvem címe csak az, hogy: "India felé"! Csak arról az útról szól, mely az ezeregyéjszaka meséinek országába vezet! S ez az út az ősrégi, kopár, kiélt Perzsián visz keresztül. - "De hiszen Perzsia a költők és rózsák hazája" - mondják önök. - "Ott énekelte gyönyörű dalait Szaádi és Háfiz, ott állnak még ma is az Achaemenidák fönséges palotáinak romjai!" - Igaz, ez így van; s Irán gócpontjait már számtalanszor le is írták, kezdve Herodotuszon, a Biblián s a bizutuni ékírásokon, a halhatatlan Marco Polón s a lovagias Chardinon át, egészen a vakmerő Vámbéryig és a tudós Lord Curzonig.





BREHM, ALFRÉD - AZ ÁLLATOK VILÁGA

BREHM, ALFRÉD

AZ ÁLLATOK VILÁGA
A legújabb német kiadás nyomán teljesen átdolgozott az új felfedezésekkel és a magyar vonatkozásokkal kiegészített új magyar kiadás
kilencedik kötet
Madarak

Gutenberg, Budapest, rok ?

biológia, encyklopédie,
422 s., čba a far. il., maďarčina
hmotnosť: 1182 g

tvrdá väzba
stav: ex libris, ušpinené dosky, uvoľnená väzba

6,50 € DAROVANÉ

*mipet*






PRŮCHA, VÁCLAV - HOSPODÁRSKE DEJINY ČESKOSLOVENSKA V 19. A 20. STOROČÍ

PRŮCHA, VÁCLAV

HOSPODÁRSKE DEJINY ČESKOSLOVENSKA V 19. A 20. STOROČÍ

Pravda, Bratislava, 1974
1. vydanie, 7.000 výtlačkov
prebal Milan Gažovič

ekonomika, história,
616 s., slovenčina
hmotnosť: 722 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,50 € PREDANÉ

*mipet*




TÁBORI, PIROSKA Z. - A MA SZAKÁCSKÖNYVE

TÁBORI, PIROSKA Z.

A MA SZAKÁCSKÖNYVE
2000 recept
diétás ételek
olcsó és gyorsan
készülő ételek
weekend főzes
nyers ételek

Dante, Budapest, 1942 (?)
3. vydanie

kuchárky, recepty,
632 s., maďarčina
hmotnosť: 1070 g

tvrdá väzba
stav: chrbát dosiek oddelený, knižný blok s listami v dobrom stave

19,90 €

*mipet* (doma)





TÁBORI, PIROSKA Z. - A MA SZAKÁCSKÖNYVE

TÁBORI, PIROSKA Z.

A MA SZAKÁCSKÖNYVE
2000 recept
diétás ételek
olcsó és gyorsan
készülő ételek
weekend főzes
nyers ételek

Dante, Budapest, 1942 (?)
3. vydanie

kuchárky, recepty,
632 s., maďarčina
hmotnosť: 1070 g

tvrdá väzba
stav: chrbát dosiek oddelený, knižný blok s listami v dobrom stave

19,90 €

*mipet* (doma)





KAJAN, JOZEF - LIPTOVSKÉ TATRY

KAJAN, JOZEF
NIŽŇANSKÝ, JOZEF

LIPTOVSKÉ TATRY
turistický sprievodca

Šport, Bratislava, 1958
obálka Adolf Müller
fotografie Jozef Kajan, Jozef Nižňanský
1. vydanie, 5.225 výtlačkov

cestopis, turistika,
248 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 311 g

tvrdá väzba
stav: zachovalá, bez prebalu, bez mapy

0,90 € PREDANÉ

*mipet*




JANOŠKA, MILOŠ - NÍZKE TATRY

JANOŠKA, MILOŠ
HOCHMUTH, ZDENKO

NÍZKE TATRY
turistický sprievodca

Šport, Bratislava, 1958
obálka Adolf Müller
fotografie Oldřich Staněk, Pavol Styk, Ján Krákora, Adolf Müller, Martin Lenko
mapa Ladislav Maloveský
1. vydanie, 6.225 výtlačkov

turistika, sprievodca,
316 s., čb fot.
hmotnosť: 406 g

tvrdá väzba
stav, zachovalá s rozkladacou mapou, bez prebalu

1,00 € PREDANÉ

*mipet*




štvrtok 2. júna 2016

SLIVKA, MARTIN - KAROL PLICKA - BÁSNIK OBRAZU

SLIVKA, MARTIN

KAROL PLICKA - BÁSNIK OBRAZU

Osveta, Martin, 1982
fotografie: Karol Plicka, Martin Slivka, Ester Plicková, Alois Kleibl, Zdeněk Rosman, Adolf Mlejnek
ilustrácie: Zdena Mašková
prebal: Peter Ďurík
edícia Fotografická a filmová tvorba (1)
1. vydanie, 2.500 výtlačkov

monografie, umenie, fotografovanie, film, životopisy,
248 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 966 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: vynikajúci, ako nová

19,90 € PREDANÉ

*BIB07*

Mnohotvárne dielo národného umelca prof. Karola Plicku — folkloristické, filmové a fotografické — patrí do širokého spoločenského povedomia Nesie pečať výraznej osobnosti, má vysoké estetické hodnoty, pritom je vskutku ľudové a nachádza si cestu k srdciam všetkých. Ako také patrí k základnému fondu slovenskej a českej kultúry. I napriek tomu okrem príležitostných článkov, spravidla pri okrúhlych výročiach tvorcu, alebo recenzií vítajúcich nové diela, nejestvuje celkový pohľad na rozsiahlu Plickovu tvorbu, ktorý by analyzoval umelcov osobnostný rukopis, poukázal na jeho estetické hodnoty a dejinné súvislosti.

Monografia Karol Plicka — básnik obrazu sa síce sústreďuje iba na Plickovo fotografické a filmové dielo, no zároveň ho vidí aj v súvislostiach okolitej tvorby a začleňuje ho do domácich i medzinárodných relácií vývoja fotografie, filmu a umenia vôbec.

Publikácia je prínosom nielen svojou témou, ale aj spôsobom spracovania. Súbežnosť dvoch plánov — autorského textu a Plickových spomienok, vyznaní, komentárov - vytvára jej vonkajškovú plasticitu a súčasne prehlbuje i jej vnútornú obsahovosť. V súlade s textom aj bohatá obrazová zložka knihy má dva plány. Jeden je prierezom Plickovej výtvarnej fotografie, druhý ukazuje v pracovných a osobných snímkach proces autorovej tvorby, dokumentuje udalosti. Na tomto tvorivom prístupe sa pred čitateľom odvíja odborná analýza Plickovho diela, pričom zároveň je vždy prítomný aj tvorca sám, ktorého spomienky a vyznania dávajú nahliadnuť do intímneho zákutia jeho tvorby, odkrývajú jeho názorový a pocitový svet. V tvorivej symbióze s autorským textom pomáhajú tak čitateľovi preniknúť k podstate tohto nadovšetko osobnostného diela a vidieť ho v širších umenovedných súvislostiach.

Zázemie každej monografie je poznačené aj osobným vzťahom autora k zvolenej téme. Autor tejto publikácie — Martin Slivka, filmový režisér a pedagóg Vysokej školy múzických umení v Bratislave, patrí k popredným žiakom prof. Plicku a vo svojej praktickej filmovej činnosti je jedným z pokračovateľov jeho diela. Kniha je výsledkom ich tridsaťročného osobného kontaktu, pracovných stykov, priateľských vzťahov a predovšetkým autorovho úprimného záujmu i dôverného poznania diela prof. Plicku. Tieto poznatky a osobné kontakty mu dovolili preniknúť hlboko pod povrch vecí a v dialógu žiaka so svojim učiteľom obohatiť publikáciu o cenný súbor spomienok, úvah i odpovedí aj na také otázky, ktoré môže položiť iba blízky priateľ.

Okrem osobných predpokladov prispieva k hodnote knihy aj odborná erudícia autora, ktorý po skončení Filmovej fakulty AMU v Prahe absolvoval ešte etnografiu a folkloristiku na Karlovej univerzite a svoje umenovedné štúdiá zavŕšil hodnosťou kandidáta vied o umení. Plickovo dielo, vyžadujúce si komplexný filmologický, etnografický a umenovedný pohľad, našlo teda pre túto náročnú prácu naozaj odborne pripraveného autora, ktorý svoju úlohu ponímal ako morálnu povinnosť. Výsledok nie je adoratívnym obdivom žiaka k svojmu učiteľovi, ale odborným vyhodnotením kultúrneho dedičstva z pozície našej súčasnej umenovedy. Z knihy vyžaruje úprimný záujem o dôkladnú analýzu bohatej Plickovej tvorby a láska k spracovanej téme. Dôverná znalosť umelcovho diela, skúsenosti filmára, poznatky filmológa, pohľad etnografa a napokon syntéza umenovedca sa stali predpokladom vzniku priekopníckej práce, ktorá zapĺňa dávno pociťovanú medzeru. Je cenným prínosom k dejinám slovenskej fotografie a filmu.







KIŠGECI, JÁN - PETROVEC VLADIMÍRA URBANČEKA

KIŠGECI, JÁN

PETROVEC VLADIMÍRA URBANČEKA

Matica Slovenská v Srbsku, 2013
obálka Olja Torday
fotografie Ján Diňa, Ján Kišgeci
edícia Matičné portréty (4)
750 výtlačkov
ISBN 978-86-89009-07-1

publikácie obrázkové, výtvarné umenie, monografie
160 s., čb a far. fot., slovenčina, srbčina, angličtina
hmotnosť: 602 g

tvrdá väzba
stav: výborný

5,50 €

*BIB07* in **S6P**




WHITE, ELLEN GOULD - VEĽKÝ SPOR VEKOV

WHITE, ELLEN GOULD

VEĽKÝ SPOR VEKOV
(The Great Controversy)

Gihon, Backnang (DE), 2012
neupravené a úplné vydanie
ISBN 978-3-939979-27-2

náboženská literatúra,
376 s., slovenčina
hmotnosť: 363 g

mäkká väzba
stav: výborný

PREDANÉ

*BIB07*/*juran*/*juran*nab*

 Biblická budúcnosť sveta.

Veľký spor vekov ponúka pohľad na rozhodujúce otázky života a  uvádza nás do zákulisia svetovej politiky. Táto kniha odhaľuje vzrušujúce skutočnosti i povzbudzujúce predpovede, ktoré sa týkajú budúcnosti. Svet sa nachádza uprostred veľkého boja. Vojny zachvacujú národy, láska a súcit sa vytrácajú. Existuje východisko?

Veľký spor vekov odhaľuje krok za krokom obmedzovanie našej osobnej slobody. To je jeden z najnebezpečnejších javov dnešnej doby. Chcete poznať sily stojace za týmto úsilím?

Veľký spor vekov objasňuje aktuálnu situáciu vo svete a ukazuje Boží zámer s jeho ľudom. Kto hľadá odpoveď na dané otázky, určite ich nájde v tejto knihe!

Veľký spor vekov je preložený do viac než 78 jazykov a čítali ho milióny ľudí. Vo svojich rukách máte jednu z najvýznamnejších kníh na svete!




29 Pôvod zla

Mnohých ľudí znepokojuje otázka, prečo existuje zlo a ako vzniklo. Vidia, ako zlo pôsobí, aké strašné následky prináša v podobe utrpenia a smrti. Pýtajú sa, ako môže niečo také existovať, keď vládne nekonečne múdry, láskavý a mocný Boh. Narážajú na tajomstvo, na ktoré nenachádzajú vysvetlenie. Neistota a pochybnosti ich zaslepujú natoľko, že nevidia jasne pravdy zjavené v Božom slove, ktoré sú nevyhnutné pre záchranu. Niektorí ľudia sa pri hľadaní odpovede na otázku, prečo existuje zlo, zaoberajú tým, čo nám Boh nezjavil a preto nenachádzajú odpovede na svoje otázky. Ľudia, ktorí majú sklon pochybovať a filozofovať, tým ospravedlňujú svoj odmietavý postoj k Biblii. Iní nenachádzajú uspokojivé vysvetlenie otázky zla, pretože pretrvávajúce tradície a nesprávne výklady im zatemnili učenie Biblie o tom, aký Boh je, aké sú zásady jeho vlády a ako Boh rieši problém zla a hriechu.

Nie je možné vysvetliť pôvod zla tak, aby sme odôvodnili, prečo vôbec existuje. Môžeme ale získať dostatok informácií nielen o jeho vzniku, ale aj o konečnom riešení otázky zla, aby sa dokázalo, že Boh rieši problém zla láskavo a spravodlivo. Nič iné nezdôrazňuje Písmo tak jasne ako skutočnosť, že Boh nenesie zodpovednosť za vznik zla, že vzbura v nebi nevznikla preto, že Boh svojvoľne odňal niektorej bytosti svoju milosť alebo sa dopustil nejakej chyby v riadení vesmíru. Zlo je votrelec, ktorého existenciu nie je možné zdôvodniť. Je tajomné a nelogické, ospravedlňovať zlo znamená obhajovať ho. Keby sme ho mohli ospravedlniť, keby sme našli príčinu jeho vzniku, zlo by prestalo byť zlom. Jedinú definíciu zla, hriechu, nám uvádza Božie slovo: „Hriech je prestúpením zákona. “ (1 Ján 3,4) Je to prejav nepriateľského postoja proti veľkému zákonu lásky, základu Božej vlády.

Skôr ako sa objavilo zlo, v celom vesmíre vládol mier a radosť. Všetko bolo v dokonalom súlade s vôľou Stvoriteľa. Láska k Bohu bola nad všetkým, stvorené bytosti si vzájomne prejavovali nesebeckú lásku. Kristus, Slovo, jednorodený Boží Syn, bol jedno s večným Otcom - jedno v podstate, jedno v povahe, jedno v úmysle - jediná bytosť v celom vesmíre, ktorá mohla poznať všetky Božie plány a úmysly. Prostredníctvom Krista stvoril Otec všetky nebeské bytosti. „Lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny, buď panstvá, buď kniežatstvá, buď vrchnosti. “ (Kol 1,16) Celé nebo uznávalo vládu Krista rovnako ako vládu Otca.

Pretože zákon lásky je základom Božej vlády, šťastie všetkých stvorených bytostí záviselo od ich dokonalého súladu so vznešenými zásadami spravodlivosti. Boh si praje, aby mu každé stvorenie slúžilo z lásky a úcty, ktoré vyvierajú z vedomého ocenenia Božieho charakteru. Nemá záujem o vynútenú vernosť a oddanosť. Všetkým dáva slobodnú vôľu, aby mu mohli slúžiť dobrovoľne.

Jedna stvorená bytosť sa však rozhodla, že túto slobodu zneužije. Hriech vznikol u toho, koho Boh najviac poctil hneď po Kristovi, kto mocou a slávou prevyšoval ostatných obyvateľov neba. Pred svojím pádom do hriechu bol Lucifer (Svetlonoš) prvým cherubom, bol svätý a nepoškvrnený.  „ Takto hovorí Pán Hospodin: Ty si pečaťou úmernosti, plný múdrosti a dokonalý čo do krásy. V Edene, v záhrade Božej, si bol; všelijaký kameň drahý ťa pokrýval,... Ty si ten veľký cherub zastierajúci, a odkedy som ťa dal, bol si bohom na svätom vrchu, prechádzal si sa medzi ohnivými kameňmi.

Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa, v ktorý si hol stvorený, dokiaľ sa nenašla pri tebe neprávosť. “ (Ez 28,12-15)

Lucifer mohol mať i naďalej Božiu priazeň, zástupy anjelov by ho boli i ďalej milovali a ctili, mohol používať svoje veľké nadanie pre blaho iných a na oslavu svojho Stvoriteľa. Prorok hovorí: „ Tvoje srdce sa povýšilo v tvojej kráse; skazil si svoju múdrosť pre svoju skvelosť. “ (Ez 28,17) Znenazdania však začal Lucifer túžiť po sebavyvýšení. „Vydávaš svoje srdce za srdce podobné srdcu Boha.“ „A veď ty si povedal vo svojom srdci:... vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného zhromaždenia Božieho, v najdaľších krajoch severu; vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!“ (Ez 28,6; Iz 14,13.14) Namiesto toho, aby vyvyšoval Boha ako zvrchovaný objekt lásky a vernosti všetkých stvorených bytostí, Lucifer sa usiloval o to, aby si získal ich službu a pocty pre seba. Toto knieža anjelov zatúžilo po pocte, ktorú dal večný Otec svojmu Synovi a zatúžilo po moci, ktorá patrila výhradne Kristovi.

Celé nebo radostne oslavovalo Stvoriteľa a odzrkadľovalo jeho slávu. Všetci uctievali Boha a všade vládol mier a radosť. No nebeský súlad začal rušiť falošný tón. V mysliach bytostí, ktoré považovali oslavu Boha za to najdôležitejšie, vyvolali snahy po sebavyvyšovaní neblahé predtuchy. Nebeská rada sa snažila Lucifera presvedčiť. Boží Syn ho upozornil na veľkosť, dobrotu a spravodlivosť Stvoriteľa, ako aj na svätosť a nemennosť jeho zákona. Boh ustanovil v nebi poriadok a Lucifer by zneuctil svojho Stvoriteľa a zničil sám seba, keby sa týmto poriadkom neriadil. Ale varovanie, vyslovené v nekonečnej láske a milosti, v ňom vyvolalo len odpor. Lucifer dovolil, aby ho ovládla žiarlivosť voči Kristovi a začal konať ešte rozhodnejšie.

Lucifer spyšnel svojou slávou a to živilo jeho túžbu po nadvláde. Pocty, ktoré mu nebešťania preukazovali, nechápal ako Boží dar a nebol za ne vďačný svojmu Stvoriteľovi. Vyžíval sa vo vlastnej sláve a vznešenosti a usiloval o to, aby sa vyrovnal Bohu. Zástupy nebešťanov ho milovali a ctili. Anjeli radostne vykonávali jeho príkazy, bol najviac obdarený múdrosťou a slávou. Za knieža nebies však nebeské bytosti uznávali Božieho Syna, veď bol jedno s Otcom v sile a moci. Kristus sa podieľal na všetkých Božích plánoch, no Lucifer nebol do Božích zámerov zasvätený. Tento mocný anjel sa pýtal: „Prečo má byť Kristus vyšší? Prečo má vznešenejšie postavenie ako ja?“

Opustil svoje miesto v bezprostrednej blízkosti Boha a začal medzi anjelmi zasievať nespokojnosť. Pôsobil tajuplne a skryto. Určitý čas skrýval svoj skutočný úmysel predstieranou úctou k Bohu, no pritom sa snažil vzbudiť nespokojnosť so zákonmi, ktorými sa nebeské bytosti riadili a tvrdil, že sú to zbytočné obmedzenia. Hlásal, že anjeli by sa mali riadiť svojou vlastnou vôľou, pretože sú prirodzene svätí. Snažil sa v nich vyvolať sebaľútosť, keď predstieral, že Boh sa k nemu správal nespravodlivo a to tým, že preukazoval najvyššiu česť Kristovi. Tvrdil, že nechce väčšiu moc a česť, aby sa vyvýšil, ale že chce získať slobodu pre všetkých obyvateľov neba, aby dospeli na vyššiu úroveň svojho bytia.

Boh vo svojom veľkom milosrdenstve dlho znášal Luciferovo správanie. Nezosadil ho z jeho vysokého postavenia hneď, keď prvýkrát prejavil nespokojnosť, no ani potom, keď začal šíriť medzi anjelmi svoje lživé dôvody.  Znášal ho v nebi ešte dlho. Opätovne mu ponúkal odpustenie pod podmienkou, že uzná svoju chybu a podriadi sa. Boh vynaložil úsilie, aké môže prejaviť len nekonečná láska a nekonečná múdrosť, aby ho presvedčil, že koná nesprávne. Dovtedy v nebi nikto nepoznal nespokojnosť. ...


streda 1. júna 2016

BOŽOVÁ, JANA - DREVENÉ KOSTOLÍKY V OKOLÍ BARDEJOVA

BOŽOVÁ, JANA
GUTEK, FRANTIŠEK

DREVENÉ KOSTOLÍKY V OKOLÍ BARDEJOVA
WOODEN CHURCHES IN THE VICINITY OF BARDEJOV
HOLZKIRCHEN IN DER BARTFELDER UMGEBUNG

Sajancy, Bardejov, 1997
fotografie: Peter Holent
kresby: Jaroslav Pangrác
preklad: Jaroslav Kušnír, Scott Suter, Bohdan Kuzyšin
1. vydanie
ISBN 80-967725-0-3

architektúra, umenie
206 s., čb a far. fot., slovenčina, angličtina, nemčina
hmotnosť: 343 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

9,90 € PREDANÉ!

*BIB07* in **S5P**






FREUD, SIGMUND - PSYCHOANALYTICKÉ CHOROBOPISY

FREUD, SIGMUND

PSYCHOANALYTICKÉ CHOROBOPISY
(Psychoanalytische Krankengeschichten in S. Freud)

Danubiapress, Bratislava, 1994
1. vydanie
preklad Milan Krankus
doslov Jozef Hašto, Milan Krankus
obálka Andrej Krátky
ISBN 80-218-0064-X

filozofia, psychológia analytická,
424 s., slovenčina
hmotnosť: 484 g

tvrdá väzba
stav: dobrý až zachovalý, knižničné pečiatky

6,90 € PREDANÉ

*BIB07*

Z množstva chorobopisov svojich pacientov vybral Sigmund Freud niekoľko najzaujímavejších a rozhodol sa ich publikovať. Každý z nich určitým spôsobom ilustruje jeho chápanie neurotických ochorení a koncepciu psychoanalýzy. Okrem odbornej hodnoty majú tieto texty vynikajúcu literárnu úroveň. Dokazujú autorovu schopnosť majstrovsky analyzovať ľudské vnútro, odvahu povedať pravdu aj o jeho temných stránkach duše, správaní a motivácii človeka, o dobe a morálke. Portrétmi Dory, Malého Hansa, Človeka s potkanmi, dr. Schrebera i Človeka s vlkmi sa „detektív erotických citov“ zaradil nielen ku klasikom psychoanalýzy, ale aj medzi významné literárne postavy svojej doby. Freudove Psychoanalytické chorobopisy sú teda nielen zárukou poučenia, ale aj hlbokého čitateľského zážitku.





ZVÁDZANIE A JEHO BEZPROSTREDNÉ NÁSLEDKY

Prvé podozrenie sa, pochopiteľne, vzťahovalo na anglickú vychovávateľku, lebo za jej prítomnosti nastala u chlapca zmena. Zachovali sa dve, samy osebe nepochopiteľné krycie spomienky, ktoré sa jej týkali. Kedysi, kráčajúc vpredu, povedala tým, čo išli za ňou: „Pozrite sa len na môj chvostík!“ Inokedy jej počas jazdy uletel klobúk, na veľkú spokojnosť obidvoch detí. To poukazovalo na kastračný komplex a umožňovalo konštrukciu asi toho druhu, že niektorá jej vyhrážka, namierená proti chlapcovi, veľmi prispela k vzniku jeho abnormálneho správania. Nie je vôbec nebezpečné hovoriť pacientom takéto konštrukcie, nikdy neškodia analýze, keď sú chybné, a nevyslovujeme ich, keď nemáme nádej, že sa pomocou nich nejako priblížime k pravde. Najbližším následkom tejto tézy boli sny, ktorých výklad sa nepodaril celkom, ale ktoré sa, ako sa zdalo, vždy pohybovali okolo toho istého obsahu. Pokiaľ sme im mohli rozumieť, išlo v nich o chlapcovo agresívne správanie k sestre alebo k vychovávateľke a ako odplatu zaň o veľké výčitky a tresty. Akoby bol chcel... obnažiť sestru... po kúpaní... strhnúť jej... šaty... alebo závoj a podobne. Z výkladu sa však nepodarilo vyťažiť nejaký obsah, a keď som nadobudol dojem, že sa v týchto snoch ustavične sa meniacim spôsobom spracúva ton istý materiál, pochopil som tieto údajné reminiscencie ako isté. Mohlo ísť iba o fantázie, ktoré si pacient kedysi, pravdepodobne v rokoch puberty, vytvoril o svojom detstve a ktoré sa teraz znova vynorili v takej ťažko poznateľnej podobe. Pochopil som ich okamžite, keď si pacient zrazu spomenul na fakt, že ho sestra, keď bol ešte celkom malý, „na prvej usadlosti“ zvádzala na sexuálne aktivity. Najprv sa vynorila spomienka, že na záchode, ktorý deti často používali spoločne, vyslovila návrh: „Ukážme si zadočky,“ a tieto slová doplnila aj skutkom. Neskoršie vyšli najavo podstatnejšie časti zvádzania so všetkými podrobnosťami o čase a mieste. Bolo to na jar, v čase, keď bol otec z domu preč; deti sa hrali v izbe na poschodí, zatiaľ čo v susednej pracovala ich matka. Sestra vzala jeho úd, pohrávala sa s ním a pritom, akoby na vysvetlenie, hovorila o Ňani veci preňho nepochopiteľné. Ňaňa vraj robí to isté so všetkými ľuďmi, napr. so záhradníkom: stavia ho na hlavu a potom mu siaha na jeho genitálie.

To bolo teda vysvetlenie fantázií, ktorých existenciu som už predtým uhádol. Mali zastrieť spomienku na príhodu, ktorá sa neskôr pacientovmu mužskému sebavedomiu javila ako pohoršujúca, a tento cieľ dosiahli tak, že historickú pravdu nahradili želaným opakom. Podľa týchto fantázií nehral pasívnu rolu voči sestre on, ale naopak, on bol agresívny, chcel vidieť sestru nahú, bol odmietnutý a potrestaný, preto ho pochytila zúrivosť, o ktorej sa toľko hovorilo v rodinnej tradícii. Bolo tiež vhodné zahrnúť do tejto vymyslenej historky vychovávateľku, ktorej už matka a stará matka pripisovali hlavnú vinu za jeho záchvaty zúrivosti. Tieto fantázie sa totiž dokonale podobali povestiam, ktorými sa veľký a spyšnený národ usiluje zastrieť bezvýznamnosť a neúspechy svojich začiatkov.

V skutočnosti mohla byť účasť vychovávateľky na zvádzaní a jeho následkoch iba nepriama. Scény so sestrou sa odohrali na jar toho istého roku, keď prišla v letných mesiacoch Angličanka ako náhrada za neprítomných rodičov. Chlapcovo nepriateľstvo k vychovávateľke však vzniklo možno iným spôsobom. Tým, že ponižovala pestúnku a ohovárala ju, že je bosorka, správala sa ako sestra, ktorá mu tieto nehoráznosti o pestúnke rozprávala prvá, a tak umožnila, aby prejavil k nej svoj odpor, ktorý, ako budeme ešte počuť, vyvinul voči sestre ako dôsledok jej zvádzania.

Zvádzanie sestrou však celkom iste nebolo fantáziou. Jeho vierohodnosť zvýšila výpoveď z neskorších, už dospelých rokov, na ktorú nikdy nezabudol. Viac než o desaťročie starší bratanec mu v rozhovore povedal, že sa veľmi dobre pamätá, akým nehanebne zmyselným stvorením bola jeho sestra. Ako štvorročné alebo päťročné dieťa si mu raz sadla do lona a rozopla mu nohavice, aby mu mohla siahať na úd.

Teraz by som chcel prerušiť chorobopis svojho pacienta a povedať niečo o tejto sestre, jej vývine, ďalších osudoch a vplyve, ktorý naňho mala. Bola od neho o dva roky staršia a vždy ho vo všetkom prevyšovala. V detstve bola chlapčenský bezuzdná, potom sa začala intelektuálne vynikajúco vyvíjať, vyznačovala sa bystrým, realistickým rozumom, pri štúdiu uprednostňovala prírodné vedy, písala však aj básne, ktoré si ...