ročník VI. - Literárny a umelecký časopis slovenský
Družina Vatra, 1924
časopis, umenie,literatúra slovenská,literárna teória
44 s., slovenčina
mäkká väzba, veľký formát
stav: dobrý
5,00 €
*čas*
„VATRA" LITERÁRNY A UMELECKÝ ČASOPIS, vychodí v prvej polovici každého mesiaca. - Predplatné v tuzemsku na celý rok Kč 50. -, pre študentov Kč 40. -. V cudzozemsku Kč 70. -. V Amerike Kč 80. -. Jednotlivé číslo Kč 5 -. - Administrácia „Vatry“ Grösslingova ulica 68. Príspevky, knihy, časopisy ráčte zasielať na redaktora Augustina Načina, Bratislava, Grösslingova ulica číslo 63.
Rediguje Augustin Način a Karol Sidor. Majiteľ: "Družina Vatra". Za redakciu zodpovedá Augustin Način
V najnovšom čísle "VATRY", ktorá pre štrajk sadzačov vychodí opozdene, donášame nové literárne práce BORINA, MARTINA SCHELLINGA, MILKA URBANA, JULIE DIVINSKEJ, A. KRIŠTOFA a A. P. UMKINA. Okrem toho započíname uverejňovať cennú prácu univ. prof. JÁNA KVAČALU: Zachytení víchricou (decennárne rozpomienky na r. 1914) a donášame poslednú čiastku úvahy o Jánovi Hollom od A. A. BANÍKA. Rubrika "cudzozemskí spisovatelia" prináša ukážky z literatúry poľskej, slovinskej a francúzskej a rubrika "Z lit. a um. sveta" články o Franceovi, Reymontových Chlopoch, Sborníku slov. lit. atď. - Výtvarné umenie je zastúpené Kernom, Bazovským, Ihriským a nobým mladým maliarom Krutekom.
BORIN (Augustin Način): Pieseň otca / Čierne radosti / Nechže si spievajú žobrácky / Pekne je byť vždy sebou / Múze / Chcem, chcem / V nemocnici str. 73-75
MARTIN SCHELLING: Onemelé komíny (Nálada) str. 76-77
MILKO U. (Milo Urban): Svedomie str.78-85
A. KRIŠTOF: Koľajnice / Hľadanie / Mladosť str. 86-87
JULIA DIVINSKÁ (Augustín Način Borin): Básne prózou (Ďakujem ti / Otrok/ Veď sme sa iba bavili / Nepoznáš ma / Nie som sám / Radostné chvíľky / Bojím sa tvojivh bozkov / Smutný milenec pri víne / Ružové vetry) str. 89-90
ANT. AUG. BANÍK: Ján Hollý a slovenské národné obrodenie II. str. 91-95
ANTON PRÍDAVOK - UMKIN: Dva verše (Neviem... / Po šínach železných) str. 96
DR. JÁN KVAČALA: Zachytený víchricou str. 97-100
ANTON PRÍDAVOK - UMKIN: Portret str. 101-102
BORIN (Augustin Način): Z môjho denníka str 103-104
ANTON PRÍDAVOK - UMKIN: V podvečer str. 105
WANDA MILASZEWSKA: Na prahu (preklad František Hrušovský) str. 106-109
IVAN CANKAR: Jej obraz (preklad MKA - Vojtěch Měrka) str 110-111
JURAJ DUHAMEL: Ballada o Florentinovi Prumierovi str. 111-112 (voľne preložil GOG)
GOG: Anatol France mŕtvy str.113-115
J. K.: Wladislaw St. Reymont - Chlopi str. 115-117
VOJTECH STRAKA: Sborník mladej slovenskej literatúry str.117-118
ŠTEVO SCHULTZ: Východoslovenské národné divadlo str. 119-120
Rediguje Augustin Način a Karol Sidor. Majiteľ: "Družina Vatra". Za redakciu zodpovedá Augustin Način
V najnovšom čísle "VATRY", ktorá pre štrajk sadzačov vychodí opozdene, donášame nové literárne práce BORINA, MARTINA SCHELLINGA, MILKA URBANA, JULIE DIVINSKEJ, A. KRIŠTOFA a A. P. UMKINA. Okrem toho započíname uverejňovať cennú prácu univ. prof. JÁNA KVAČALU: Zachytení víchricou (decennárne rozpomienky na r. 1914) a donášame poslednú čiastku úvahy o Jánovi Hollom od A. A. BANÍKA. Rubrika "cudzozemskí spisovatelia" prináša ukážky z literatúry poľskej, slovinskej a francúzskej a rubrika "Z lit. a um. sveta" články o Franceovi, Reymontových Chlopoch, Sborníku slov. lit. atď. - Výtvarné umenie je zastúpené Kernom, Bazovským, Ihriským a nobým mladým maliarom Krutekom.
BORIN (Augustin Način): Pieseň otca / Čierne radosti / Nechže si spievajú žobrácky / Pekne je byť vždy sebou / Múze / Chcem, chcem / V nemocnici str. 73-75
MARTIN SCHELLING: Onemelé komíny (Nálada) str. 76-77
MILKO U. (Milo Urban): Svedomie str.78-85
A. KRIŠTOF: Koľajnice / Hľadanie / Mladosť str. 86-87
JULIA DIVINSKÁ (Augustín Način Borin): Básne prózou (Ďakujem ti / Otrok/ Veď sme sa iba bavili / Nepoznáš ma / Nie som sám / Radostné chvíľky / Bojím sa tvojivh bozkov / Smutný milenec pri víne / Ružové vetry) str. 89-90
ANT. AUG. BANÍK: Ján Hollý a slovenské národné obrodenie II. str. 91-95
ANTON PRÍDAVOK - UMKIN: Dva verše (Neviem... / Po šínach železných) str. 96
DR. JÁN KVAČALA: Zachytený víchricou str. 97-100
ANTON PRÍDAVOK - UMKIN: Portret str. 101-102
BORIN (Augustin Način): Z môjho denníka str 103-104
ANTON PRÍDAVOK - UMKIN: V podvečer str. 105
WANDA MILASZEWSKA: Na prahu (preklad František Hrušovský) str. 106-109
IVAN CANKAR: Jej obraz (preklad MKA - Vojtěch Měrka) str 110-111
JURAJ DUHAMEL: Ballada o Florentinovi Prumierovi str. 111-112 (voľne preložil GOG)
GOG: Anatol France mŕtvy str.113-115
J. K.: Wladislaw St. Reymont - Chlopi str. 115-117
VOJTECH STRAKA: Sborník mladej slovenskej literatúry str.117-118
ŠTEVO SCHULTZ: Východoslovenské národné divadlo str. 119-120
V knihe BIBLIOGRAFIA SLOVENSKÝCH A INOREČOVÝCH NOVÍN A ČASOPISOV Z ROKOV 1919-1938 o ňom píšu:
VATRA vychádzal od februára 1919 v Ružomberku. Zakladateľom Vatry bol Karol Sidor a jej cieľom bolo, byť časopisom slovenskej stredoškolskej mládeže. Spočiatku literárno-umelecký časopis sa vykryštalizoval po odchode Vavra Šrobára, za ideového vplyvu Karola Sidora, na časopis s politickou tendenciou ľudáckou a z toho vyplývajúcim katolíckym náboženským zameraním.
Na počiatky tejto orientácie časopisu spomína Vavro Šrobár: „… po výjdení niekoľkých čísiel nového časopisu Sidor, Borin dostali sa pod vplyv vodcov ľudovej strany; začali písať do klerikálneho Slováka. Toto nemohlo zostať bez účinku na VATRU. Je pochopiteľné, že novej orientácie, ktorá nijak nevyplývala z programu VATRY, si začala všímať iné skupiny mladej literárnej generácie a podrobovali ju kritike. MLADÉ SLOVENSKO si napr. všímalo Sidorovu dvojtvárnosť: „… pôsobí veľmi smiešnym dojmom, keď Sidor sofisticky uvažuje o tom, ako má konať „drobnú politickú prácu od človeka k človeku“ odporúčaním strany, ku ktorej cíti najviac sympatií, ako má rozširovať orgány tejto strany — „ktorej môže veriť, že nič iné, iba blaho národa je jej posledným cieľom a úmyslom“ a pritom ďalej píše, že sa celá študujúca katolícka mládež nikdy a nikde neosvedčila za jednu stranu“. Zo skupiny okolo VATRY, ktorá zanikla v septembri roku 1925, vyrástlo viacero literátov, ktorí tvorili v duchu katolicizmu a väčšinou pôsobili na poli publicistiky a žurnalistiky. K najvyšším umeleckým cieľom z tejto skupiny dospel Milo Urban.
