LEVI, VLADIMIR ĽVOVIČHONBA ZA MYŠLIENKOU
(Охота за мыслью)
Smena, Bratislava, 1975
edícia Sputnik
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
psychológia, psychológia sociálna, sociológia
208 s., slovenčina
hmotnosť: 281 g
mäkká väzba
1,50 € stav: veľmi dobrý, neautorské venovanie *sampa*psy*
Nestalo sa vám niekedy, že by ste sa radi zmenšili na maličkú čiastočku, prenikli do mozgu a pozreli sa, čo sa to tam vlastne robí?
Pre ľudstvo niet dôležitejšej vedy, ako je veda o človeku. A pre človeka nieto nič dôležitejšieho ako jeho mozog. Tu ležia nekonečné, nesmelému pohľadu iba slabo odhalené priestory budúcej dokonalosti. Ivan Petrovič Pavlov v prvej polovici nášho storočia pozdvihol vedu o ľudskom mozgu do východiskového bodu jej orbity rozmachu. Po ňom sa náuka o mozgu prudko rozvíja. Desiatky združených i nezávislých, spolupracujúcich i súperiacich vedeckovýskumných škôl, stovky laboratórií a kliník na celom svete útočia na mozog z rozličných strán. K neurofyziológom, psychológom a klinickým pracovníkom sa pripojili biofyzici, biochemici, farmakológovia, genetici a predstavitelia iných odvetví biológie. Kybernetici modelujú mozog, inžinieri-bionici sa od nich učia. Ani sociológovia a filozofi nemôžu mozog obísť. Nevyhnutné delenie na čoraz užšie, špeciálne odbory bude náhradou za odhalenie čoraz väčšieho počtu styčných bodov. Prístupy sú rozličné. Hora faktov narastá čoraz rýchlejšie. Aj rôznych teórií je viac ako dosť. Niektoré sa v mnohom zhodujú, iné sa v mnohom rozchádzajú.
Kniha, ktorej autorom je psychiater Vladimir Ľvovič Levi, kandidát lekárskych vied, rozpráva iba o niektorých javoch, predovšetkým o tých, s ktorými sa stretol pri svojom povolaní. Hovorí o tajomstvách mozgu, pamäti, o procese myslenia, o hypnóze a telepatii, o joge, o vplyve chémie na naše zmysly, aj o halucináciách a „deťoch divočiny". Odhaľuje rúško tajomstva, ktoré zahaľuje ľudský mozog, a ozrejmuje pochody, ktoré sa v ňom odohrávajú a ovplyvňujú konanie človeka.
