Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 5. mája 2018

DORINOVÁ, FRANÇOISE - CHOĎ ZA MAMOU ... OCKO PRACUJE!

DORINOVÁ, FRANÇOISE

CHOĎ ZA MAMOU ... OCKO PRACUJE!
(Va voir maman ... papa travaille!)

Smena, Bratislava, 1985
edícia Eva (95)
preklad Zora Sadloňová
ilustrácie Zlatica Hlaváčová
doslov Ladislav Lapšanský
prebal Karol Rosmány
1. vydanie, 38.000 výtlačkov
73-032-85

beletria, román
176 s., slovenčina
hmotnosť: 285 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

NEDOSTUPNÉ

*zukol2*

— Choď za mamou ... ocko pracuje! — chce sa otec zbaviť dieťaťa. Mama, ktorá tiež pracuje, zahryzne si do jazyka a nepovie:— Choď za ockom ... mama pracuje! — Máme pred sebou ženu, muža a ich dieťa. A potom druhého muža a jeho dieťa. Ženy a mužov a znova ich deti. Deti! Samé deti! 

Francoise Dorinová nás uvedie do komédie, ktorá sa v dnešných časoch neraz stáva drámou. Hlavná hrdinka Agnes Lucatová, mladá matka dychtiaca po sebarealizácii vo svojom vysnívanom zamestnaní, dennodenne zápasí s časom, so sebeckým, cynickým a najmä pohodlným manželom a štvorročným synom. Chce byť starostlivou, nežnou, milujúcou matkou a dobrou manželkou, no keď stretne Vincenta — rozvedeného pozorného otca a muža, ktorý je celkom iný ako jej manžel — začína sa zbavovať nánosov predsudkov rodinnej výchovy a zamýšľa sa nad otázkami, ktoré ju privádzajú do pomykova. Materinská láska — odkiaľ pokiaľ, túžba po emancipácii, a čo povinnosti, ktoré z nej vyplývajú?

Autorka s bystrým zmyslom pre psychologické vykreslenie postáv predkladá čitateľovi osudy žien rozličného temperamentu a rozličných pováh, žien, ktoré rojčia o láske a vzájomnej úcte v manželstve, no len máloktorá z nich má (alebo mala) partnera, ktorý by bol schopný pochopiť, že formálne vyhlasovaná rovnoprávnosť by v skutočnom živote mala znamenať rovnaké možnosti sebarealizácie manželskej dvojice.

Čo urobí Agnesin manžel, ktorému vyhovuje mať milenku a pritom neodhodiť manželskú obrúčku do smetníka, ako sa zachová Agnes, keď sa ocitne pred voľbou — milenec a či syn — to všetko sa čitateľ dozvie z temperamentnej a bláznivo rytmickej prózy Francoise Dorinovej, ktorej román si získal priaznivcov vo svojej filmovej verzii a iste si ich získa aj v tejto knižnej podobe.





TRETIA KAPITOLA

Vláčik v zoologickej záhrade prichádza na stanicu. Jérôme ťahá matku za ruku. Chce sedieť vpredu, na prvej lavičke.

Patricia pustí otcovu ruku, beží na miesto, po ktorom túži Jérôme, a keď doňho trochu sotí na schodíkoch, víťazoslávne si ho obsadí. Vincent sa ospravedlní, pousmeje sa na Agnes a ide za dcérou.

Agnes zodvihne syna a rázne ho usadí na druhú lavičku, ubezpečujúc ho tónom nepripúšťajúcim odvrávanie, že im tam bude veľmi dobre. Bez odvrávania... spôsob reči! Bolo by to tak, keby Jérôme nebol tvrdohlavý.

- Chcem sedieť vpredu, - povie.

- To je jedno, či tu alebo vpredu...

- Nie, to nie je jedno. Vpredu lepšie vidieť.

- Sadni si mi na kolená. Uvidíš rovnako dobre.

Jérôme súhlasí, ale proti svojej vôli. Nakláňa sa doprava, doľava, hľadá ideálnu polohu, no nemôže ju nájsť.

- Nevidím lepšie. Ujo je veľmi veľký.

Vincent sa obráti, ponúkne Agnes svoje miesto. Už stojí, Jérôme tiež. Zapískanie oznamuje odchod vláčika. Agnes sa ocitne s Jérômom pri Patricii, nestačí ani zdvorilo zaváhať. Vicent sedí za ňou.

Vláčik sa pohýna, naberá rýchlosť. Fúka čerstvý vietor. Vincent sa nakláňa k dcére.

- Daj si šál, Patoune, je chladno!

- Nie je mi zima!

- Aj tak bude rozumnejšie, ak si ho dáš.

A otec dáva dcére šál, čomu sa ona vzpiera. Otec jej ovinie šál okolo krku, no obidva konce jej zostanú visieť na kabáte. Otec zaviaže šál, oboma rukami chytí dcére hlavu a skontroluje, či má dobre zakryté hrdlo. Napraví jej kučeru, ktorá sa jej pritom uvoľnila.

Agnes zvedavo pozoruje mocné a široké chlapské ruky. Robia také pohyby, aké podľa nej vedia robiť len ženy. Čítala síce v časopisoch, že sú muži, čo sa maznú s deťmi, prebaľujú ich a kŕmia. Videla to na fotografiách, ale nikdy v skutočnosti. U nich v rodine dozerali otcovia iba na disciplínu, štúdium a slušné správanie svojich detí, a u ich priateľov a známych otcovia nezasahovali do výchovy vôbec. Alebo len niekedy, pri hre. Bolo jej to ľúto, ale nikdy im to nevyčítala. Deti, to je ženská záležitosť. Muži nie sú na to stavaní. Matka jej to opakovala toľko ráz a tak presvedčivo, že nikdy si nezmyslela spýtať sa prečo. Či sa človek pýta, prečo rodia ženy, a nie muži? Nie! Je to tak. To je príroda. A napokon hoci, od Jérômovho narodenia Agnes zapochybovala o niektorých otázkach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa a o úlohe otca, celkom jasná jej táto otázka nebola. Usúdila, že postavenie žien, ktoré tak ako ona pracujú a vezmú si na seba ako ona zodpovednosť za výchovu a zdravie detí, je celkom nespravodlivé, ale že to nie je v podstate abnormálne. A hoci sa tomu rozumom vzpierala, v hĺbke duše jej čosi našepkávalo, že „muži nie sú na to stavaní“. Isté je, že ani ona, ani Serge, najmä nie on, nechceli dokázať opak. A tu odrazu, pred týmto otcom, ktorý sa stará o dcéru s takou nežnosťou a šikovnosťou, zapochybovala: Možno predsa jestvujú muži, ktorí sú na to stavaní... Ktorí na to sú...?

Vláčik zastane. Na peróne sa Jérôme ihneď nadchne kyticou farebných balónov, ktoré zbadá z diaľky. Nechce vidieť ani opice

- páchnu - ani vtáky - nie sú pekné. Chce balón. Pýta si červený od predavača, ktorý sa potrápi, kým ho odviaže, a podáva mu ho neistou rukou, privyknutou asi skôr na pohárik s beaujolais. Jerôme sa dožaduje ďalšieho - modrého. Ale Agnés vie, že o štvrťhodinku ho omrzí a bude ich musieť nosiť ona.

- Stačí jeden, - povie.

- Potom chcem modrý!

Predavač balónov vypľuje ohorok aj s nenávisťou k hnusným faganom, ktorí nikdy nevedia, čo chcú. S umastenou baskickou čiapkou prilepenou na čelo, prázdnym pohľadom, červenými očami, mastnými vlasmi sa ani trochu nepodobá na tie vysnené postavy ovenčené svätožiarou, ktoré radi ospevujú básnici

- alebo im podobní - v rozprávkach. Pravdu povediac, keby tento nebol taký chudobný, bol by vyslovene odporný.

- Mohli by ste tomu vášmu fafrnkovi povedať, nech si vezme červený, nie?

Zmierlivá Agnés počúvne.



GRILLANDI, MASSIMO - MADAME DE POMPADOUR

GRILLANDI, MASSIMO

MADAME DE POMPADOUR
(Madame de Pompadour)

Tatran, Bratislava, 1990
preklad a doslov Dagmar Sabolová
prebal Pavol Balžo, Igor Imro
edícia Svetová tvorba (200)
1. vydanie, 42.000 výtlačkov
ISBN 80-220-0210-X

história, životopisy,
176 s., slovenčina
hmotnosť: 438 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

0,90 €

*zukol2*/*rekry* in *bio*

Jeanne-Antoinette si už v detstve zaumienila, že sa stane kráľovou milenkou - a v tých časoch bola oficiálna kráľova milenka najvplyvnejšou osobou po kráľovi - a premyslene sa na to pripravovala. Vďaka svojej kráse triumfálne vchádza do spoločnosti, ľahko si získava priazeň a obdiv významných šľachticov, básnikov, filozofov. Ona však má namierené do Versailles. Postupuje rafinovane, nechce byť jednou z mnohých kráľových mileniek, chce vtrhnúť do kráľovho života a zaujať v ňom navždy pevné miesto. A podarí sa jej to. Obdarúva kráľa nielen telesnou slasťou, ale aj duchovnými pôžitkami najrozmanitejšieho druhu. Za oslňujúcou nádherou tohto prepychového života sa však skrýva neuveriteľná námaha a množstvo zármutku. Jeanne-Antoinette musí vzdorovať zákerným dvorským klebetám, intrigám nepriateľov, osobným nešťastiam a v nemalej miere aj svojmu krehkému zdraviu. Massimo Grillandi nám vo svojom diele podáva príbeh jej víťazstva a utrpenia nerozlučne spätý s jedným z najpozoruhodnejších období francúzskych dejín.






MIKULÍK, PAVOL - A JUST NIE!

MIKULÍK, PAVOL
LISPUCHOVÁ, SILVIA

A JUST NIE!

Cesty, Praha, 2003
obálka Viola Vlčková
1. vydanie
ISBN 80-7181-807-0

životopisy, umenie,
160 s., slovenčina
hmotnosť: 557 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

2,00 €

*zukol2*

V tejto knihe rozprávajú desiatky známych hercov, ktorí sa v spomienkach vracajú do čias, keď Pavol Mikulík stál na našom hereckom Olympe. Paľo nemohol príbeh svojho smutného života vyrozprávať sám. Mal len 49 rokov, keď ho porážka nemilosrdne vyradila z divadla aj zo života. Vzala nm nielen schopnosť chodiť, ale aj súvisle rozprávať. Pripravila ho o povolanie, o rodinu a, žiaľ, aj o mnohých priateľov. Paľo bol na dne, nechcelo sa mu viac žiť. Zo dňa na deň spadol z Olympu do priepasti. A keď sa zdalo, že sa z nej už nikdy nedostane, povedal si: „A just nie!“ Našiel silu a prekonal najťažšiu skúšku svojho života. Dnes sedí na invalidnom vozíčku a opäť hrá. Pre ľudí, ktorých miluje a ktorí milujú jeho.









JEDLO AKO JED, JEDLO AKO LIEK

JEDLO AKO JED, JEDLO AKO LIEK
Abecedný sprievodca bezpečnou a zdravou výživou

Reader´s Digest Výber, Bratislava, 1998
1. vydanie
ISBN 80-867878-1-0

zdravie, výživa, stravovanie,
400 s., slovenčina
hmotnosť: 1326 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý

6,50 € PREDANÉ!
6,00 € PREDANÉ!

*zukol2*




piatok 4. mája 2018

MINÚTOVÉ VARIÁCIE

MINÚTOVÉ VARIÁCIE
Vyše 500 receptov pre labužníkov
(Schnell und kostlich)

Reader´s Digest Výber, Bratislava, 2001
preklad  Oľga Jesenská
1. vydanie
ISBN 80-88983-10-X

ecepty, výživa, kuchárky,
400 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1365 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

5,00 €

*zukol2*strav*




ZAPLETAL, ŠTĚPÁN - NEMČINA PRE SAMOUKOV

ZAPLETAL, ŠTĚPÁN

NEMČINA PRE SAMOUKOV

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1968
ilustrácie Josef Říha
obálka Josef Říha
preklad Alžbeta Kminiaková
2. vydanie, 20.150 výtlačkov
68-029-68

jazyky, nemecký jazyk, učebnice
356 s. + 78 s. príloha, slovenčina, nemčina
hmotnosť: 365 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrým bez Kľúča

0,30 € PREDANÉ

*zukol2* in *H-2-8*

Táto učebnica vás zoznámi v 34 lekciách bez pomoci učiteľa so základmi nemeckého jazyka a umožní vám dohovoriť sa po nemecky v najbežnejších situáciách každodenného života. Učebnicu dopĺňa prehľad gramatiky, abecedný nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovníček a v prílohe Kľúč k cvičeniam.





MITCHELLOVÁ, MARGARET - ODVIATE VETROM II.

MITCHELL, MARGARET

ODVIATE VETROM II.
(Gone With the Wind)

Slovenský spisovateľ,  Bratislava, 1967
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (215)
preklad Jozef Šimo
doslov Ján Vilikovský
obálka Anastázia Miertušová
2. vydanie, 40.000 výtlačkov
13-72-037-67

beletria, román
582 s., slovenčina
hmotnosť: 583 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal silno zošúchaný

1,00 € DAROVANÉ EGJAK

*zukol2*

Margaret Mitchellová sa narodila roku 1900 v Atlante, kde strávila celý život. Jej otec, predný právnik, bol autoritou na históriu a — najmä na obdobie občianskej vojny a táto záľuba sa preniesla aj na dcéru, Margaret odišla študovať na vysokú školu, ale po matkinej smrti štúdiá prerušila a viedla otcovi a bratovi domácnosť, až kým sa r. 1925 vydala za Johna R. Marsha, reklamného odborníka. V decembri r. 1922 začala pracovať ako reportérka v Atlanta Journal, kde ostala do r. 1926. Ako sa neskôr ukázalo, v tom roku začala písať svoj veľký román. „Hoci robota trvala celých desať rokov,“ povedala kôr, „prakticky celú knihu som napísala od u 1926 do roku 1929.“

Bolo len pochopiteľné, že dievča, ktoré pochádzalo zo starej južanskej rodiny a v mladosti znova a znova počúvalo dospelých rozprávať o vojne, obrátilo sa k tejto veľkej téme. „Počula som o bojoch, o ranách a o primitívnych spôsoboch, ako ich liečili, ako dámy chodili ošetrovať do nemocníc, ako smrdí gangréna, aké náhrady sa používali namiesto liekov, jedla a šatstva, keď blokáda začala byť velmi prísna a tieto potreby sa už nemohli dovážať. Počula som, ako vypálili a vyplienili Atlantu, ako cesty a železnice do Maconu boli plné utečencov, a počula som o rekonštrukcii. Počula som všetko na svete okrem toho, že juh vojnu prehral. Bol to pre mňa strašný otras, keď som sa desaťročná dozvedela, že generála Leeho porazili.“

Pri práci na knihe preštudovala Mitchellová všetky ročníky novín od roku 1860 do 1873, stovky starých časopisov, denníkov a listov. Ale najväčšmi sa opierala o otcove historické poznatky a o spomienky matky, ktorá si veľmi presne pamätala zvyky a obyčaje tých čias.

Neznámu autorku, ktorá ukázala rukopis len niekoľkým najbližším priateľom, objavil šéfredaktor Macmillanovho vydavateľstva, ktorý roku 1935 odišiel hľadať nových autorov mimo literárnych kruhov. Bolo treba veľkého presviedčania zo strany redaktora i priateľov, aby mu skromná autorka vôbec svoje dielo ukázala — a vzápätí si ho aj telegraficky žiadala nazad. Ale to už bolo jasné, že rukopis má veľké šance na úspech, a tak poputoval do newyorských kancelárií vydavateľstva. Román sa pôvodne volal „Aj zajtra je deň“ podľa hrdinkinho zvyku pomyslieť si pri každej nepríjemnosti: „O tom budem rozmýšľať zajtra.“ Autorka však upustila od pôvodného názvu, keď uvidela, koľko vyšlo v posledných rokoch kníh, ktoré mali v titule slovo „zajtra“. Rozhodla sa pre názov „Odviate vetrom“, lebo dobre vyjadroval základnú myšlienku jej príbehu — zánik starej južanskej civilizácie vo vetre dejín.

Román vyšiel v júni 1936 a ihneď dosiahol obrovský úspech, práve tak ako film, ktorý o tri roky podľa neho nakrútili. Do konca roku 1966 vyšla kniha v tridsiatich dvoch jazykoch v celkovom náklade skoro trinásť miliónov exemplárov.

11. augusta 1949 večer zrazil autorku taxikár, ktorý mal v policajných registroch už dvadsaťštyri vážnych dopravných priestupkov. O päť dní, 16. augusta, spisovateľka zraneniu podľahla.






ŽLTÁ ĽALIA

ŽLTÁ ĽALIA
Výber zo slovenskej balady

Tatran, Bratislava, 1975
edícia Čítanie študujúcej mládeže (74)
zostavil a úvod napísali Jozef Hvišč, Cyril Kraus
prebal Jan Meisner
1. vydanie, 12.000 výtlačkov
61-607-75

poézia
266 s., slovenčina
hmotnosť: 219 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky

2,90 € PREDANÉ!

*zukol2*

Vývin balady je úzko spätý s vývinom literatúry, s formovaním a vyhraňovaním umeleckých koncepcií.

V slovenskej literatúre má balada veľmi staré korene; prvé baladické témy sa objavujú v ľudovej slovesnosti a sú to témy veľmi rôznorodé, ale bohaté. Balada je žáner veľmi starobylý, ktorý v našej literatúre pretrvával a pretrváva v rôznych podobách. Jestvoval v rôznych formách pred devätnástym storočím, rozkvetu sa dožil v období básnikov štúrovcov, ktorí preformovali ľudové motívy na kvalitatívne nový stupeň; na štúrovskú baladu nadviazali básnici konca devätnásteho storočia i básnici predvojnoví, medzivojnoví i súčasní. Pravda balada prijíma nové témy, vytvára si nové umelecké postupy.

V prítomnom výbere, vychádzajúc z pôvodného ľudového jadra, predstavujeme hlavných tvorcov tohto pomerne rozšíreného žánru od prvopočiatkov umelej balady až po našu súčasnosť. Sú to ukážky, ktoré nezachytávajú celú rozlohu tejto tvorby, ale zachytávajú šírku tematických rozlôh, šírku možných variabilít i šírku možných tematických a žánrových perspektív.

V chronologickom zoradení prítomná publikácia predstavuje cestu, akou sa vývin tohto bohatého literárneho žánru uberal. V publikácii ide o načrtnutie hlavných, nosných otázok tohto svojrázneho slovenského literárneho druhu.

Kniha zachytáva na konkrétnom materiáli vývinový proces slovenskej balady v jeho charakteristických polohách - a preto aj pri výbere materiálu, aj pri charakteristike balady, v komentároch o jednotlivých jej tvorcoch nejde o vyčerpávajúce tendencie, ale o najcharakteristickejšie črty žánru i tvorcu. Nazdávanie sa, že publikácia dostatočne plasticky poukazuje na hlavný vývinový trend, na hlavnú problematiku a zároveň naznačuje možnosti, ktoré budúci vývin v tejto oblasti môže priniesť.






štvrtok 3. mája 2018

NOVOMESKÝ, LADISLAV - DEŇ

NOVOMESKÝ, LADISLAV

DEŇ

Tatran, Bratislava, 1978
edícia Čítanie študujúcej mládeže (102)
zostavil a doslov napísal Karol Rosenbaum
prebal Vladimír Rostoka
1. vydanie, 9.000 výtlačkov

poézia, literárna teória, próza krátka, literatúra slovenská
300 s., 12 s. čb fot., slovenčina
hmotnosť: 254 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky

0,80 € PREDANÉ

*zukol2* in *H-2-8*




DROGIN, BOB - CURVEBALL

DROGIN, BOB

CURVEBALL
Špionáž, podvodník a lži, ktoré spôsobili vojnu

PRO, Banská Bystrica, 2008
preklad Roman Mezencev
ISBN 978-80-89057-23-8

história, politika
352 s., slovenčina
hmotnosť: 513 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,70 € DAROVANÉ EGJAK

*zukol2*

Bob Drogin vo svojom románe - faktografii Curveball odpovedá na kľúčovú otázku:
Ako vlastne mohlo dôjsť k tomu, ŽE VLÁDA PRESVEDČILA SEBA AJ AMERICKÚ VEREJNOSŤ, ŽE SADDÁM HUSAJN MÁ ZBRANE HROMADNÉHO NIČENIA?

Dá sa pochopiť, že pre jastrabov usilujúcich o inváziu to bol jeden z kameňov viery, ale ich zbožné prianie nemohlo predsa stačiť na mobilizáciu stoviek tisícok vojakov a stoviek miliárd dolárov. Po teroristických útokoch na New York a Pentagon 11. 9. 2001 bola hrozba zbraní hromadného ničenia najvážnejším dôvodom z tých, ktoré viedli k rozpútaniu vojny v Iraku. „Niet pochybností, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia“, oznamoval viceprezident Dick Cheney koncom augusta 2002. Colin Powel, vtedajší minister zahraničných vecí, dokonca na pôde OSN predložil neoverené dôkazy. V posledných mesiacoch pred inváziou do Iraku v marci 2003 vláda prezidenta G. Busha však účelovo prekrútila pravdu a ignorovala zmysel pre zodpovednosť.

„Snažil som sa prísť na to, kde sa celý problém zamotal a ako nás mohla CIA, s ročným rozpočtom 45 miliárd dolárov, zaviesť do najhoršej traumy zahraničnej politiky za posledných 40 rokov. Nikdy v minulosti nikto z Američanov neobetoval toľko krvi, bohatstva a prestíže v honbe za falošnou predstavou. Iracký utečenec s krycím menom Curveball má v tomto príbehu kľúčovú úlohu.“

Bob Drogin je korešpondentom Los Angeles Times, kde sa venuje otázkam národnej bezpečnosti. Pracoval tiež ako zahraničný dopisovateľ Times v JAR a na Filipínach. Je laureátom viacerých ocenení za žurnalistiku, vrátane Pulitzerovej ceny, ceny Georgea Polka a ceny Roberta F. Kennedyho. Rozhovory s ním odvysielali televízne stanice CNN, BBC, PBS, NPR, Nightline a mnohé iné. Žije v Silver Spring v štáte Maryland, USA, s manželkou a dvomi deťmi.





KAPITOLA 26

V nedeľu 8. februára 2003, niekoľko minút po 9. hodine a tri dni po Powellovom prejave, konvoj bielych automobilov Nissan Patrol s veľkým čiernym označením „U.N." na dverách a kapote vyrazil cez bránu spred hotela Canal v Bagdade.

Štyri autá sa predierali cez hustú rannú premávku na južnom predmestí Bagdadu. Studený dážď, ktorý v noci padal, ešte stále ochladzoval vzduch. Na uliciach bolo vidno ľudí v hrubých vlnených svetroch a kabátoch, ktorí sa ponáhľali popri predajných stánkoch a obchodoch s potravinami. Autá nabrali rýchlosť, keď sa dostali na diaľnicu smerujúcu von z mesta.

OSN vydala pre svojich hľadačov zbraní v Iraku rádiové volacie znaky vojenského štýlu. Špecialisti na chemické zbrane boli tím „Charlie“, nukleárni vedci patrili do tímu „November“ a experti na rakety do tímu „Delta“. V tomto konvoji boli dvanásti členovia tímu „Bravo“ - kontingent inšpektorov OSN pre biologické zbrane.

V novembri predchádzajúceho roku sa inšpektori OSN po štyroch rokoch neprítomnosti v krajine vrátili do Iraku. Oficiálny názov ich organizácie sa zmenil z UNSCOM na UNMOVIC, ale práca zostala v podstate rovnaká. Od návratu inšpektori vykonávali každodenne asi tucet alebo aj viac inšpekcií, nevynímajúc piatky ani iné sviatočné dni. Inšpekčné skupiny vykonali razie asi v 350 továrňach, vojenských základniach, štátnych úradoch, súkromných domoch a na iných miestach. Väčšina z týchto miest bola známa a opakovane prehľadaná už v minulosti. Iba niekoľko desiatok miest bolo nových.

Kay Mereishová šéfovala biologickej skupine pre plánovanie a operácie, vrátane skupiny „Bravo“. Táto chudá, skoro päťdesiatročná inšpektorka, pracovala s energiou teriéra. Mala vedeckú hodnosť PhD. z biológie a agresívnu zvedavosť, čo bola pre túto misiu skvelá kombinácia. Predtým pracovala deväť rokov v prísne chránenom laboratóriu biologickej obrany vo Fort Detricku v Marylande, ktoré patrilo do rezortu Pentagonu. O biologických zbraniach toho vedela veľa.

Potom ako nastúpila do OSN, so silným pracovným zápalom sa ponáhľala do Iraku v prvej skupine inšpektorov. Narodila sa v Jordánsku a arabčinu ovládala perfektne. Napriek tomu však v Iraku hovorila po arabsky iba zriedkavo. Zistila, že sa dozvie oveľa viac, ak si ľudia okolo nej budú myslieť, že hovorí iba po anglicky.

Pred inšpekciou vybraných miest vedúci inšpekčných skupín zvyčajne pripravili detailné informačné podklady pre inšpektorov, aby boli dôkladne informovaní o mieste, na ktoré idú a o cieľoch inšpekcie. Ale v tomto prípade to bolo inak. Mereishová svojim inšpektorom skoro ráno oznámila iba to, že idú na mimoriadne dôležitú misiu, prehľadať nové miesto, o ktoré je veľký záujem. Okolo tejto inšpekcie sa robilo veľa tajomstiev.

CIA a MI6 si vynútili veľmi prísne obmedzenia. Ak by unikli informácie, Iračania by dokázali odstrániť z miesta inšpekcie všetky dôkazy. Mereishová a Martin Fosbrook, jej britský zástupca, boli oprávnení v prípade potreby zdieľať časť tajomstiev iba s americkými a britskými inšpektormi. V tomto prípade boli informácie také dôverné, že sa o nich nezmienili ani pred šéfinšpektorom z Holandska.

Nikto nechcel, aby vzťahy medzi CIA a UNMOVIC ešte viac ochladli. McLaughlin a ďalší čelní predstavitelia CIA z hĺbky duše nedôverovali Hansovi Blixovi, výkonnému predsedovi UNMOVIC. Bolo to trochu neférové. Tento švédsky diplomat odmietol, aby CIA, tak ako v 90-tych rokoch, používala jeho inšpektorov ako svojich špiónov. Vedenie CIA nadávalo, že si Blix predstavoval spravodajskú spoluprácu ako „jednosmernú cestu“. On sa ich pomoci dožadoval, ale odmietol odplácať im to tým, že by jeho ľudia fungovali v Iraku ako oči a uši CIA. Okrem toho, informácie z OSN unikali ako z deravého hrnca. Každá významnejšia spravodajská služba, vrátane irackej, mala v nej svojich ľudí.

„Ľudia nechceli inšpektorom pomáhať“, povedal istý vedúci predstaviteľ CIA. „Báli sa, že by sa tým znehodnotili informácie. Všeobecne sa verilo tomu, že medzi inšpektorov OSN by prenikol hocikto, aj so svojím psom. Existovali reálne obavy, že ak by sme im to dali, bolo by to zbabrané.“



TABLIC, BOHUSLAV - PAMÄTI ČESKO-SLOVENSKÝCH BÁSNIKOV ALEBO VERŠOVANCOV

TABLIC, BOHUSLAV

PAMÄTI ČESKO-SLOVENSKÝCH BÁSNIKOV ALEBO VERŠOVANCOV
ktorí sa alebo v Uhorsku narodili, alebo aspoň v Uhorsku žili

Slovenský Tatran, 2000
edícia Knihy do vrecka (6)
preklad a doslov Rudo Brtáň
1. vydanie v tejto edícii
ISBN 80-222-0485-4

životopisy, literárna teória,
296 s., slovenčina
hmotnosť: 291 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý, dve knižničné pečiatky

3,20 €

Nezastupiteľnú úlohu pri vzniku slovenského literárnohistorického myslenia, formujúceho sa v období osvietenstva na prelome 18. a 19. storočia, zohral Bohuslav Tablic dielom Pamäti česko slovenských básnikov alebo veršovcov, ktoré vyšlo postupne v štyroch zväzkoch. V tomto vydaní vám ich predkladáme v ucelenej podobe. 





SLÁDKOVIČ, ANDREJ - POÉZIA

SLÁDKOVIČ, ANDREJ

POÉZIA

Tatran, Bratislava, 1976
zostavil a štúdiu napísal Cyril Kraus
edícia Zlatý fond slovenskej literatúry (27)
prebal Ivan J. Kovačevič
2. vydanie, 20.000 výtlačkov
61-765-77

poézia, antológia
640 s., slovenčina
hmotnosť: 742 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky

2,20 € DAROVANÉ EGJAK

*zukol2*